{"guid": "7a1d657b-06f3-44bd-a474-a4fedc491221:ac9b26da-7bde-45e9-9d59-efd25ca6289c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3107227104.1", "spisova_znacka": "6MCdo/8/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/8/2011 z 29. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6MCdo/8/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:3107227104.1", "identifikacne_cislo": "3107227104", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2012-02-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200.odsek-2", "nazov": "§ 200 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac9b26da-7bde-45e9-9d59-efd25ca6289c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3107227104.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3107227104.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3107227104.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/8/2011\n3107227104\n29. 02. 2012\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2012:3107227104.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčín, Mierové námestie\n2, proti povinnému: F. ktorý naposledy býval v K. a zomrel X. mája XXXX, o vymoženie 20,58 € s\npríslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 62 Er 3400/2007, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z\n13. mája 2010 sp.zn. 19 CoE 194/2010 a uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 10. marca 2010 č.k.\n62 Er 3400/2007-12, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2010 sp.zn. 19 CoE 194/2010 a uznesenie Okresného\nsúdu Trenčín z 10. marca 2010 č.k. 62 Er 3400/2007-12 vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola\npriznaná náhrada trov exekučného konania, z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému\nsúdu Trenčín na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 10. marca 2010 č.k. 62 Er 3400/2007-12\nvyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.\nExekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) majúc za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Povinný totiž po začatí\nexekúcie zomrel a nezanechal žiadny majetok. Neprichádzajú teda po ňom dedičia, ktorí by zodpovedali\nza jeho dlhy. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ním ustáleného dôvodu zastavenia\nexekúcie. Dospel k záveru, že vzhľadom na nedostatok predpokladov ustanovených v § 203 ods. 1 a\n2 Exekučného poriadku, nemožno uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, pretože k zastaveniu\nexekúcie nedošlo jeho zavinením a nejde ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že\nmajetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť,\nže po poručiteľovi neprichádzajú dedičia, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy.\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“), konajúci o odvolaní súdneho exekútora proti výroku\no trovách exekúcie, uznesením z 13. mája 2010 sp.zn. 19 CoE 194/2010 potvrdil napadnutý výrok\nuznesenia exekučného súdu. Rozhodol tak podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) majúc za to, že odvolaním napadnutá časť\nuznesenia exekučného súdu o trovách exekúcie je správna. Rovnako ako exekučný súd dospel k záveru,\nže v danej veci, keďže exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená podľa § 57 ods.1\npísm. g/ Exekučného poriadku, nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému\npodľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Exekúcia nebola zastavená zavinením oprávneného,\nani z dôvodu, že by majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, ale z dôvodu, pre ktorú\nexekúciu nemožno vykonať, pretože povinný zomrel nemajetný a jeho dedičia nezodpovedajú za jeho\ndlhy. Dodal, že skutočnosť, že súdny exekútor v niektorých prípadoch nesie podnikateľské riziko, že\nnebudú uspokojené všetky jeho nároky, ešte „nemusí viesť k protiústavným dôsledkom“.\n\nProti uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ako „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet súdneho\nexekútora, pretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom\nchránených záujmov tohto účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNavrhol napadnuté uznesenia (uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým súd nepriznal súdnemu\nexekútorovi náhradu trov exekúcie) zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadny\nopravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, že súdy\nvec nesprávne posúdili po právnej stránke. Podľa dovolateľa súdy mali na zistený skutkový stav aplikovať\nustanovenie § 203 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku, ústavne konformný výklad ktorého je taký,\nže oprávnený znáša trovy exekúcie aj vtedy, ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že povinný zomrel a\nnezanechal žiadny majetok. Poukázal tiež na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 29. marca 2007 sp.zn. 4 M Cdo 14/2006.\nOprávnený ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu, ktoré im bolo doručené 23. mája 2011,\nnevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané\nvčas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania, keďže mimoriadnym dovolaním je napadnuté uznesenie (§ 243a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozhodnutia súdov treba zrušiť, pretože nie sú správne.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale\ni v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.\na tiež\ntzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242\nods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len\npodľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie\nsúdov v preskúmavanej právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.\na/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti\núčastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,\no prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na\nzačatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka\npred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nPreskúmaním veci nezistil, že by konanie súdov bolo takouto vadou postihnuté. Takouto vadou konania\nnapokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal,\nči v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. O vadu tejto povahy ide najmä vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne\nzávery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami\nupravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové\nzávery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. Dovolací súd dospel k záveru, že v konaní na\nsúdoch oboch nižších stupňov nedošlo ani k vade uvedenej povahy.\nDovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z\nhľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolateľ v mimoriadnom dovolaní výslovne uplatňuje (napadnuté\nrozhodnutia odvolacieho súdu a exekučného súdu spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci),\nvrátane jeho obsahového vymedzenia. Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je\n\nchybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny\n(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dospel k záveru, že\ndovolateľ vytýka pochybenia súdov pri aplikácii práva opodstatnene.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\nAk dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných\ntrov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na\nvýživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,\nktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).\nV rámci preskúmavania napadnutých rozhodnutí súdov rozhodujúcich v exekučnom konaní z aspektu\ndôvodov mimoriadneho dovolania vznikla spornosť v tom, či v prípade, že povinný zomrel a nezanechal\nmajetok, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu,\nže je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie,\naby trovy exekúcie znášal oprávnený), alebo z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku,\nt.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods.\n2, prvá veta Exekučného poriadku znáša oprávnený). Generálny prokurátor Slovenskej republiky v\nmimoriadnom opravnom prostriedku dôvodí, že súdy mali pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať\nustanovenie § 203 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku, pretože tu nebol dôvod na zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného\nporiadku. Podľa dovolacieho súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky tak robí opodstatnene.\nNie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval\nna úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57\nods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu\nnie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až\npo smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých\nistých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z\ndôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno\nvykonať, preto neprichádza\ndo úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno\nexekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť\nexekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že\ntu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1\npísm. g/ Exekučného poriadku dovolací súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu\nnemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú\ndôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takými (inými)\ndôvodmi zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napr.\ns právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa\nvzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním\nexekúcie), s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa\noslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou\no nepravdivosti verejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. podľa § 251\nods. 4 v spojitosti s § 134 O.s.p., so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného a pod.,\nnie však zistenie, že zomrelý povinný nezanechal majetok.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z\ndôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie\npreto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\n\nporiadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/\nExekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta\nExekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011,\nsp.zn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b\nods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Zrušil aj uznesenie exekučného súdu prvého stupňa,\npretože pri posúdení otázky náhrady trov exekúcie má rovnaké vady, pre ktoré sa zrušilo uznesenie\nodvolacieho súdu, a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nOdlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča\nPodľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto odlišné stanovisko\nk uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012 sp. zn. 6 M Cdo 8/2011.\nNesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie\nKrajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2010 sp. zn. 19 CoE 194/2010 a uznesenie Okresného súdu\nTrenčín z 10. marca 2010 č. k. 62 Er 3400/2007-12 vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola\npriznaná náhrada trov exekučného konania, a ktorým bola vec vrátená v rozsahu zrušenia Okresnému\nsúdu Trenčín na ďalšie konanie.\nZrušujúce rozhodnutie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci súdmi v exekučnom konaní\nv otázke, či v prípade, ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a v dôsledku zastavenia dedičského\nkonania po ňom pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.) povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho\ndedičov, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu,\nže je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/\nExekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa väčšinového\nnázoru od riešenia tejto otázky závisí, či pre rozhodnutie o trovách exekúcie sa má aplikovať ustanovenie\n§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením\noprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, alebo ustanovenie § 203\nods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nS právnym záverom, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a došlo k zastaveniu konania\no dedičstve po ňom z dôvodu, že nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), má exekučný súd zastaviť\nexekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/\nExekučného poriadku), a podľa ktorého v takomto prípade má trovy exekúcie znášať bez ďalšieho v\nzmysle § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku oprávnený, sa nestotožňujem.\nSmrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým\nprekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych\nnástupcov (dedičov) povinného (§ 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku a podporne aj § 107 v spojení\n\ns § 251 ods. 4 O.s.p.). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského\nkonania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm.\ng/ Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako\npríklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok\nniektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár\nExekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str. 207). Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej\npovahy, resp. taký ktorý zo zákona smrťou zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §\n57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po\nvykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny\nmajetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie\nby viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku\npovinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný\nprávne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku\nmajetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň\npovinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného\npráva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit“ - „smrť oslobodzuje od všetkých\nzáväzkov“).\nV prejednávanej veci právna otázka týkajúca sa toho, podľa akého ustanovenia Exekučného poriadku\nmala byť exekúcia správne zastavená, však ani nemala byť v konaní o mimoriadnom dovolaní\nposudzovaná, pretože proti výroku uznesenia exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú\nako predpokladu jej zastavenia podľa § 57 ods. 1\npísm. g/ Exekučného poriadku nebolo podané\nodvolanie a ani dovolanie. V zmysle § 159 ods. 2 v spojení s 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. trvala\npreto aj v dovolacom konaní viazanosť týmto výrokom.\nPokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku\nz dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho\nprávneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu\ntrov exekúcie, zastávam názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203\nods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre\nuloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť\nsamotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej\nskutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy\n(procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho\nprocesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie\nexekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné\nvytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k\ndispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.\nRovnako aj v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu,\nže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť\nnáhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie §\n203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený\nuhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto\ngramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti\nna jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť\noprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad\nrešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný.\nVzhľadom na obsahovú podobnosť § 203 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku s § 89\nveta prvá a druhá zákona č. 120/2001 Sb. o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční\nřád) a o změně dalších zákonů platného v Českej republike („Dojde-li k zastavení exekuce, hradí\nnáklady exekuce a náklady účastníků ten, který zastavení zavinil. V případě zastavení exekuce pro\n\nnemajetnost povinného hradí paušálně určené či účelně vynaložené výdaje exekutorovi oprávněný.“)\nmožno z hľadiska komparatívneho výkladu poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela\njudikatúra Ústavného súdu Českej republiky (porovnaj napr. II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10, PL. ÚS 16/08,\nII. ÚS 594/10 - dostupné na www.concourt.cz <http://www.concourt.cz> ). Podľa záverov tejto judikatúry\nsamotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky\nnároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej\nmiery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Hľadiská\nrozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade\ntrov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynú. Východiskom je\nurčenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu exekúcie došlo, pričom medzi hľadiská skúmania\nnepatrí majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na\npožiadavke náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na nariadenie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii\npoznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Pokiaľ mu možno pričítať takúto účasť na zastavení\nexekúcie, nič nebráni, aby bola oprávnenému uložená povinnosť nielen na náhradu trov povinného, ale\naj na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná\nexistencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu\nexekútorovi odmenu za jeho činnosť.\nPretože v preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne odôvodnili neuloženie povinnosti\noprávnenému nahradiť trovy exekúcie nedostatkom jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie\na generálny prokurátor procesné zavinenie oprávneného ani netvrdil, malo byť mimoriadne dovolanie\nako neopodstatnené zamietnuté.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}