{"guid": "108f873f-22b3-4310-9511-8ddabec602b2:fa62be5a-f1a3-4945-a996-e4fa5e9a68f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3107227103.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2011 z 29. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6MCdo/9/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:3107227103.1", "identifikacne_cislo": "3107227103", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "datum_vydania": "2012-02-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200.odsek-2", "nazov": "§ 200 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175h.odsek-1", "nazov": "§ 175h ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175h.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-175h"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-175h", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-37", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa62be5a-f1a3-4945-a996-e4fa5e9a68f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3107227103.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3107227103.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3107227103.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/9/2011\n3107227103\n29. 02. 2012\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2012:3107227103.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mesta Trenčín, Mierové námestie\n2, proti povinnému G.L., naposledy bývajúcemu v F., zomrelému X.X.XXXX, o vymoženie 20,61 € s\npríslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 49 Er 3246/2007, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13.\nmája 2010 sp. zn. 5 CoE 184/2010 takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2010 sp. zn. 5 CoE 184/2010 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín (ďalej len „exekučný súd\") uznesením z 9. marca 2010 č. k.49 Er 3246/2007-12\nrozhodol o zastavení exekúcie a o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Eve\nSteinerovej so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, náhradu trov\nexekúcie v sume 67,01 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil\nustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok\") majúc za\nto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Povinný totiž po začatí exekúcie zomrel, čím\nstratil spôsobilosť byť účastníkom konania a povinnosti z exekučného titulu neprešli na inú osobu. Výrok\no priznaní náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke odôvodnil poukazom na § 200 ods. 2 Exekučného\nporiadku bez bližšej argumentácie.\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd\"), konajúci o odvolaní oprávneného proti výroku o\ntrovách exekúcie, uznesením z 13. mája 2010 sp. zn. 5 CoE 184/2010 uznesenie exekučného súdu\nv napadnutom výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnej exekútorke ich náhradu nepriznal.\nRozhodol tak majúc za to, že nedošlo k splneniu zákonných predpokladov stanovených v § 203\nExekučného poriadku pre uloženie povinnosti oprávneného zaplatiť trovy exekúcie. V odôvodnení svojho\nuznesenia uviedol, že samotná skutočnosť, že počas výkonu exekúcie došlo k zániku povinného bez\nprávnych nástupcov, nemožno považovať za zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod zastavenia\nexekúcie, ktorý mohol predvídať.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj ako\n„dovolateľ\") mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet súdnej exekútorky, pretože\nnapadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov\ntejto účastníčky konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný prostriedok\nodôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, že odvolací súd vec nesprávne\nposúdil po právnej stránke. Podľa dovolateľa mala byť exekúcia v prípade úmrtia povinného, ktorý\nnezanechal majetok, zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že\n\nmajetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie, a odvolací súd mal pri stanovení náhrady\ntrov exekúcie vychádzať z ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, teda potvrdiť\nuznesenie exekučného súdu, ktorým bol oprávnený zaviazaný nahradiť trovy exekúcie.\nOprávnený ani súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané\nvčas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania, keďže mimoriadnym dovolaním je napadnuté uznesenie (§ 243a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť, pretože nie je správne.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale\ni v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.\na tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods.\n1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa\ntoho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie pred\nodvolacím v preskúmavanej právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.\na/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti\núčastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,\no prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na\nzačatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka\npred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nPreskúmaním veci nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté. Takouto\nvadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal,\nči v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. O vadu tejto povahy ide najmä vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne\nzávery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami\nupravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové\nzávery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. Dovolací súd dospel k záveru, že v konaní na\nodvolacom súde nedošlo ani k vade uvedenej povahy.\nDovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z\nhľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolateľ v mimoriadnom dovolaní výslovne uplatňuje (napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového\nvymedzenia. Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na\nzistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. Dospel k záveru, že dovolateľ vytýka pochybenie odvolacieho\nsúdu pri aplikácii práva opodstatnene.\nPodľa § 57 ods. X písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\nAk dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných\ntrov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na\nvýživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,\nktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).\nV rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z aspektu dôvodov mimoriadneho\ndovolania vznikla spornosť v tom, či v prípade, že povinný zomrel a nezanechal majetok, mala byť\nexekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre\nktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie\nznášal oprávnený), alebo z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta\nExekučného poriadku znáša oprávnený). Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom\nopravnom prostriedku dôvodí, že odvolací súd mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať\nustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, pretože tu nebol dôvod na zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného\nporiadku. Podľa dovolacieho súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky tak robí opodstatnene.\nNie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval\nna úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57\nods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie\nje ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po\nsmrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých\nmateriálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu,\nže exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať,\npreto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať\nnie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§\n37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je\nani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/\nExekučného poriadku dovolací tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno\nvykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v\npredchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takými (inými) dôvodmi zastavenia\nexekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napr. s právnymi úkonmi\núčastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa vzdal práva na\nvymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie), s\nuplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie\nje vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou o nepravdivosti\nverejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 Exekučného poriadku resp. podľa § 251 ods. 4 v spojitosti\ns § 134 O.s.p., so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného a pod., nie však zistenie,\nže zomrelý povinný nezanechal majetok.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z\ndôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie\npreto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\nporiadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/\nExekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta\nExekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp.\nzn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.\n\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b\nods.1, 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nOdlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča\nPodľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto odlišné stanovisko\nk uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2012 sp. zn. 6 M Cdo 9/2011.\nNesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie\nKrajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2010 sp. zn. 5 CoE 184/2010 a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\nZrušujúce rozhodnutie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke,\nči v prípade, ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a v dôsledku zastavenia dedičského konania po\nňom pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.) povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho dedičov,\nmala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného\nporiadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa väčšinového názoru od\nriešenia tejto otázky závisí, či pre rozhodnutie o trovách exekúcie sa má aplikovať ustanovenie § 203\nods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,\nsúd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, alebo ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá\nExekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí\nani\nna úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nS právnym záverom, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a došlo k zastaveniu konania\no dedičstve po ňom z dôvodu, že nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), má exekučný súd zastaviť\nexekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/\nExekučného poriadku), a podľa ktorého v takomto prípade má trovy exekúcie znášať bez ďalšieho v\nzmysle § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku oprávnený, sa nestotožňujem.\nSmrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým\nprekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych\nnástupcov (dedičov) povinného (§ 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku a podporne aj § 107 v spojení\ns § 251 ods. 4 O.s.p.). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského\nkonania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm.\ng/ Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako\npríklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok\nniektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár\nExekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str. 207). Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej\npovahy, resp. taký ktorý zo zákona smrťou zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §\n57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po\nvykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny\n\nmajetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie\nby viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku\npovinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný\nprávne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku\nmajetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň\npovinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného\npráva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit“ - „smrť oslobodzuje od všetkých\nzáväzkov“).\nPokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku\nz dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho\nprávneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu\ntrov exekúcie, zastávam názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203\nods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre\nuloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť\nsamotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej\nskutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy\n(procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho\nprocesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie\nexekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné\nvytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k\ndispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.\nRovnako aj v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu,\nže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť\nnáhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie §\n203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený\nuhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto\ngramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti\nna jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť\noprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad\nrešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný.\nVzhľadom na obsahovú podobnosť § 203 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku s § 89\nveta prvá a druhá zákona č. 120/2001 Sb. o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční\nřád) a o změně dalších zákonů platného v Českej republike („Dojde-li k zastavení exekuce, hradí\nnáklady exekuce a náklady účastníků ten, který zastavení zavinil. V případě zastavení exekuce pro\nnemajetnost povinného hradí paušálně určené či účelně vynaložené výdaje exekutorovi oprávněný.“)\nmožno z hľadiska komparatívneho výkladu poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela\njudikatúra Ústavného súdu Českej republiky (porovnaj napr. II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10, PL. ÚS 16/08,\nII. ÚS 594/10 - dostupné na www.concourt.cz <http://www.concourt.cz> ). Podľa záverov tejto judikatúry\nsamotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky\nnároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej\nmiery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Hľadiská\nrozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade\ntrov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynú. Východiskom je\nurčenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu exekúcie došlo, pričom medzi hľadiská skúmania\nnepatrí majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na\npožiadavke náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na nariadenie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii\npoznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Pokiaľ mu možno pričítať takúto účasť na zastavení\nexekúcie, nič nebráni, aby bola oprávnenému uložená povinnosť nielen na náhradu trov povinného, ale\naj na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná\nexistencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu\nexekútorovi odmenu za jeho činnosť.\n\nPretože v preskúmavanej veci odvolací súd správne odôvodnil neuloženie povinnosti oprávnenému\nnahradiť trovy exekúcie nedostatkom jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie a generálny\nprokurátor procesné zavinenie oprávneného ani netvrdil, malo byť mimoriadne dovolanie ako\nneopodstatnené zamietnuté.", "vazby": {}}