{"guid": "debc425e-131a-4d98-a867-82f5a6657391:649a2e3b-431d-44b8-80c6-cc2b5a66a25c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3011200592.1", "spisova_znacka": "3Sžf/14/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/14/2012 z 10. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2012, sp. zn. 3Sžf/14/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3011200592.1", "identifikacne_cislo": "3011200592", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2012-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "nazov": "§ 544 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545", "nazov": "§ 545 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-545"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-6", "nazov": "§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-1", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-545", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/649a2e3b-431d-44b8-80c6-cc2b5a66a25c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200592.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200592.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200592.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 3Sžf/14/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3011200592\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:3011200592.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: Ing. O. G.,\nG., Z., právne zastúpený JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou, Mostná 72, Nitra, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/226/10825-72344/2011/990526-r zo dňa 07. júla 2011, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/80/2011-43 zo dňa 25. januára 2012,\njednomyseľne\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\n\nč. k. 13S/80/2011-43 zo dňa 25. januára 2012  p o t v r d z u j e.\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/226/10825-72344/2011/990526-r zo dňa 07.07.2011, ktorým podľa §\n48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení účinnom k 07.07.2011 (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) bol potvrdený\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Partizánske č. 641/230/9939/11/KIN zo dňa 30.03.2011,\nktorým Daňový úrad Partizánske čiastočne vyhovel odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru č.\n641/230/4749/11/Tš zo dňa 15.02.2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona\nč. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2009 v sume\n29.374,24 €.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zmluvná pokuta vo výške 154.601,23 €, ktorá bola žalobcovi\nvyplatená na základe Dohody akcionárov, uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti\nTOPVAR, a.s., je ostatným príjmom v zmysle § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov\nv znení účinnom k 07.07.2011 (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.), a teda nie je príjmom oslobodeným\nod dane z príjmu fyzických osôb, v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. Správne orgány\npostupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubili rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za\nzdaňovacie obdobie 2009 v sume 29.374,24 € (t.j. aj zo sumy vyplatenej zmluvnej pokuty). Zároveň bolo\nsprávne rozhodnutie, že tento rozdiel dane vo výške 29.374,24 € nie je žalobca povinný zaplatiť, nakoľko\ndaň zistená správnym orgánom prvého stupňa po vykonaní daňovej kontroly sa rovná dani uvedenej v\nriadnom daňovom priznaní, ktorú žalobca zaplatil dňa 26.03.2010.\n\nVýrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.), zásadou úspechu v konaní.\n\nII.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/80/2011-43 zo dňa 25.01.2012\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/226/10825-72344/2011/990526-r zo dňa 07.07.2011,\nrozhodnutie č.641/230/9939/11/KIN zo dňa 30.03.2011 a rozhodnutie č. 641/230/4749/11/Tš zo dňa\n15.02.2011 zruší a vráti vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov súdneho konania. V\ndôvodoch uviedol, že prvostupňový súd sa s väčšinou jeho námietok uvedených v žalobe nevysporiadal,\na tak sa žalobca nemohol účinne domáhať súdnej ochrany. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí\nč. 641/230/4749/11/Tš zo dňa 15.02.2011 chýbalo presné označenie správcu dane, keďže tam nebola\nuvedená doručovacia adresa a poukázal na to, že takúto chybu nie je možné napraviť tak, ako to správca\ndane urobil v rozhodnutí o odvolaní č. 641/230/9939/11/KIN zo dňa 30.03.2011. Tým pádom podľa\nnázoru žalobca žalovaný zadržiava daňový preplatok bez právneho titulu. Ďalej uviedol, že správca dane\nzmaril zákonný nárok žalobcu na úzku súčinnosť a spoluprácu, keď nevyzval žalobcu na odstránenie\npochybností alebo predloženie dôkazov podľa § 41 zákona č. 511/1992 Zb. a tiež, že si nevyžiadal\nznalecký kontra posudok, hoci ho o to žalobca výslovne žiadal vo svojom včas podanom písomnom\nvyjadrení k protokolu. Žalobca nesúhlasí s tým, že správca dane nemal dôvod na výzvu, keďže podľa\njeho názoru správca dane musí vyzvať daňový subjekt vždy, keď dorubuje daň, teda rozporuje údaje\ndeklarované daňovníkom. Žalobca spolu s dodatočným daňovým priznaním predložil znalecký posudok\nodôvodňujúci jeho postup a tým, že si žalobca nevyžiadal kontra znalecký posudok, bola porušená\nzásada úzkej súčinnosti (§ 2 zákona č. 511/1992 Zb.) a tiež zásada čo najúplnejšieho dokazovania\n(§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že znalec sa v\nznaleckom posudku zaoberal charakteritikou pojmov prijatá náhrada škody, zmluvná pokuta a náhrada\nnemajetkovej ujmy z pohľadu právneho, nie daňového a účtovného. Podľa názoru žalobcu sa znalec\nuvedenými pojmami zaoberal z hľadiska právneho výkladu len preto a v tej miere, ako ich aplikovať\nna posudzovaný skutkový stav, vo vzťahu k hmotnému (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.) a\nprocesnému (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.) daňovému právu. Uviedol, že znalec aplikuje daňové\npredpisy s prihliadnutím na skutkový stav, svoje skúsenosti z praxe a kombinované vedomosti z iných\nodvetví, napr. účtovníctva, preto nesúhlasí s tým, že znalecký posudok rieši právne otázky, ktorých\nposúdenie, ako aj správny výklad je úlohou súdu a nie znaleckej organizácie.\n\nĎalej uviedol, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej získaný\nnadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno\npoužiť (§ 29 ods. 4 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb.). V prípade, že bol použitý je celé daňové konanie\nzaťažené chybou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností\nzistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako\nnezákonné. Žalobca žiadal do svojich dôkazov zahrnúť aj v spise existujúce výpovede svedkov. Vo\nvyjadrení k protokolu žalobca avizoval, že ešte predloží preukázanie nemajetkovej ujmy aj písomnou\nvýpoveďou tretích osôb, keďže sa neskoro dozvedel, že správca dane nepovažuje nemajetkovú ujmu\nza preukázanú. Predložil výpovede svedka Doc. Ing. O. I. PhD., ktorý bol hlavným reprivatizačným\nporadcom v projekte reprivatizácie spoločnosti Topvar, a.s., a výpoveď svedkyne A. M., prepustenej\nzamestnankyne spoločnosti Topvar, a.s.,. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že predmetné\nvýpovede svedkov sú irelevantné vo veci dokazovania vzniku nemajetkovej ujmy žalobcovi. O. I. uviedol,\nže odchádzajúci akcionári (teda aj žalobca) mali záujem nielen čo najvýhodnejšie predať akcie, ale\naj záujem odísť s čistým štítom voči očakávaniam relevantnej verejnosti. Preto boli v transakčných\nlistinách dohodnuté aj špeciálne podmienky, že nový akcionár rozšíri výrobné kapacity, zachová výrobu a\npracovné miesta v Topoľčanoch a bude podporovať tretí sektor, najmä šport. Tieto špeciálne podmienky\ndohodli odchádzajúci akcionári ako svoj morálny záväzok voči očakávaniam verejnosti. Aby boli tieto\nzáväzky vážne a vynútiteľné, dohodlo sa, že ak sa nezvýši výrobná kapacita, zaplatí nový investor\npokutu. Nový investor však dohodu o zvýšení výrobnej kapacity nedodržal a výrobu napokon úplne\nzastavil. Svedkyňa M. uviedla, že je jedným z prepustených zamestnancov a bývalí akcionári ich\nubezpečovali, že dohodnú také podmienky predaja akcií, že bude nielen zachovaná výroba piva v\nTopoľčanoch, ale sa ešte zvýši výrobná kapacita. Nový investor však rozhodol o uzavretí výroby,\n\nTopoľčany tak prišli o svoju dominantnú fabriku, bývalý manažment tak sklamal všetkých zamestnancov,\nčo im výrazne uberá na predošlej vážnosti v spoločnosti. Výpovede svedkov tak potvrdzujú zníženie jeho\nvážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, teda nemajetkovú ujmu a žalobca má teraz svoje denné skúsenosti\ns výtkami ľudí. Z obsahu spisu vyplýva, že nemajetková ujma žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti\ns prijatou zmluvnou pokutou. Preto má prijatá zmluvná pokuta svojím obsahom všetky znaky prijatej\nnáhrady nemajetkovej ujmy, ak sa dôsledne aplikuje zásada daňového konania o prednosti obsahu pred\nformou podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\n\nAk si správca dane vytvoril názor, že dôkazy sú nedostatočné, mal žalobcu vyzvať na predloženie\nkonkretizovaných ďalších dôkazov. Žalobca dodatočné daňové priznanie opiera o znalecký posudok\nvypracovaný licencovaným súdnym znalcom a poukázal na teóriu a prax hodnotenia dôkazov, podľa\nktorej platí, že externý dôkaz odborníka má vyššiu váhu ako dôkaz účastníka sporu a tiež platí,\nže pri rovnosti dôkazov má prednosť ten, ktorý má vyššiu váhu. Žalobca tiež poukázal na to, že\nnemajetková ujma je subjektívny pocit dotknutej osoby. Žalobca je dotknutou osobou a tieto osobné\npocity nemajetkovej ujmy denne pociťuje v správaní sa spoluobčanov. Žalovaný a správca dane nie sú\ndotknutými osobami, preto je jeho tvrdenie, že nemajetková ujma nenastala bezpredmetné. Podľa § 15\nods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou správca dane preveruje skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane. V posudzovanom prípade je rozhodujúce preveriť, či nemajetková ujma nastala a\nak nastala, potom príjem, ktorý má všetky obsahové znaky jej náhrady, je oslobodený od dane. Správca\ndane nijako nepreveril skutkový stav pre správne určenie dane, neprihliada na vyjadrenia žalobcu o\nnemajetkovej ujme a ani nijako inak neoveril skutkový stav.\n\nŽalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu názor znalca, že prijatá zmluvná pokuta má všetky\nrozhodujúce obsahové znaky prijatej náhrady škody, lebo došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a pre\ntento prípad bola dohodnutá pokuta, zmluvná pokuta sa aplikuje, aj keď oprávnenému škoda nevznikla,\nzmluvná pokuta okrem iného plní aj funkciu náhrady škody a pre daňové účely sa uplatňuje zásada\nprednosti obsahu pred formou (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Žalobca poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V 93/2004 a uviedol, že ak žalovaný odmietol toto\nrozhodnutie aplikovať na prejednávanú vec, mal bližšie identifikovať odlišnosti, pre ktoré toto rozhodnutie\nodmieta. Uviedol, že ak už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že zmluvná pokuta\nplní aj funkciu náhrady škody, nemalo by byť v tomto prípade rozhodnuté inak. Ak zmluvná pokuta plní\nfunkciu náhrady škody, tak sa tieto pojmy síce formálne odlišné obsahovo prekrývajú, teda daňovník prijal\nnáhradu škody formou zmluvnej pokuty. O náhrade škody možno hovoriť len v priamej príčinnej súvislosti\ns prijatou zmluvnou pokutou. Nebyť zastavenia výroby, nebola by vyplatená zmluvná pokuta, nebolo by\npotom možné hovoriť o náhrade škody. Preto má prijatá zmluvná pokuta svojím obsahom všetky znaky\nprijatej náhrady škody, ak sa dôsledne aplikuje povinná zásada daňového konania o prednosti obsahu\npred formou podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\n\nNa záver žalobca uviedol, že podľa § 9 ods. 2  písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. je ako  oslobodený\npríjem prijatá náhrada nemajetkovej ujmy, preukázaný. Prijatá zmluvná pokuta má všetky rozhodujúce\nobsahové znaky prijatej nemajetkovej ujmy, lebo ku skutku objektívne došlo, bez toho, že by sa\nmalo skúmať zavinenie, žalobca mal v záujme so cťou odovzdať pivovar tak, aby ďalej fungoval\n(rozšírenie výrobnej kapacity), negatívne ohlasy na zastavenie výroby a prepúšťanie zamestnancov\nžalobca dôvodne vníma ako osobnostnú ujmu na občianskej cti a dobrom mene, prijatú zmluvnú pokutu\npreto žalobca vníma ako určitú peňažnú sanáciu tejto osobnostnej nemajetkovej ujmy, pre daňové účely\nsa uplatňuje zásada prednosti obsahu pred formou. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že podľa\n§ 13 Občianskeho zákonníka peňažné zadosťučinenie nemajetkovej ujmy môže priznať len súd. Podľa\nčl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) platí ústavná zásada, že každý môže konať, čo\nnie je zákonom zakázané a ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka nezakazuje výšku nemajetkovej\nujmy dohodnúť. Žiadny zákon nerieši všetky situácie, zákonom adresne neupravené situácie sa potom\nvykladajú podľa ústavných zásad a analógie práva. Občiansky zákonník rieši len situáciu, keď sa\nstrany nedohodnú a je potrebné rozhodnutie nezávislého súdu. V posudzovanom prípade sa strany\nna výške pokuty dohodli a túto pokutu je možné subsumovať pod pojem prijatá náhrada nemajetkovej\nujmy. Správca dane nijako neoveroval rozhodujúci skutkový stav, teda či nemajetková ujma vznikla\nalebo nevznikla. Žalobca teda namieta, že žalovaný tým porušil § 29 zákona č. 511/1992 Zb., keď má\nzisťovať všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Pôvodní akcionári dohodli klauzulu o\n\nzmluvnej pokute za nerozšírenie výroby, lebo ňou chceli zabezpečiť svoj morálny záväzok o zabezpečení\nbudúcnosti podniku.\n\nIII.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť. Uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom\nsúdneho konania na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré sú zhodné tiež s námietkami uvedenými v\nodvolaní proti rozhodnutiu o odvolaní č. 641/230/9939/11/KIN a proti dodatočnému platobnému výmeru\nč. 641/230/4749/11/Tš. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný pridržiava svojho stanoviska k žalobe zo dňa\n28.09.2011 a trvá na skutočnostiach uvedených v predmetnom stanovisku.\n\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>, hlasovaním členov senátu v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od\n01.05.2011) rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n\nZ obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd)\nzistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 23.07.2010 požiadal žalovaného o vrátenie daňového preplatku vo\nvýške 29.374,24 €, keďže v riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb, v ktorom priznal\na zaplatil daň v sume 40.451,78 €, zahrnul do zdaniteľných príjmov aj prijatú zmluvnú pokutu vo výške\n154.601,23 €. Predmetná zmluvná pokuta (dohodnutá v Dohode akcionárov o spolupráci uzatváraná\nv súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti TOPVAR, a.s., mu bola vyplatená ako jednému z\npredávajúcich (väčšinových akcionárov) v dôsledku toho, že kupujúci nesplnil svoju povinnosť posilniť\nvýrobu a odbyt piva. Žalobca dodatočne zistil, že prijatú zmluvnú pokutu je možné považovať za prijatú\nnáhradu škody, resp. prijatú náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sú oslobodené od dane z príjmu, podal\ndodatočné daňové priznanie za rok 2009. Svoje tvrdenia žalobca opiera o predložený znalecký posudok\nč. 27/2010 zo dňa 20.07.2010, vypracovaný Znaleckým ústavom HZ, s.r.o., zo záveru ktorého vyplynulo,\nže príjem pokuty podľa akcionárskej dohody je možné zahrnúť pod oslobodené príjmy - prijatá náhrada\nškody, resp. prijatá náhrada nemajetkovej ujmy, ktoré sú ako oslobodené príjmy uvedené v § 9 ods.\n2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu. Rozhodnutím o\nprerušení konania č. 641/230/26322/10/Tš zo dňa 19.08.2010 Daňový úrad Partizánske rozhodol podľa\n§ 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o prerušení konania vo veci vrátenia preplatku na dani z príjmov\nfyzickej osoby za rok 2009 z dodatočného daňového priznania žalobcu z dôvodu, že začalo konanie\no inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - daňová kontrola a posúdenie znaleckého\nposudku. Na základe výsledkov tejto daňovej kontroly prvostupňový správny orgán vydal dodatočný\nplatobný výmer č. 641/230/4749/11/Tš zo dňa 15.02.2011, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z\npríjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 29.374,24 €.\n\nDodatočným daňovým priznaním, podaným dňa 30.07.2010 si daňový subjekt ponížil ostatné príjmy\npodľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o sumu 154.601,23 €. Ide o príjem vo forme pokuty, ktorú\nzískal v zmysle Dohody akcionárov, uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti\nTOPVAR, a.s.,. V bode 3 Záväzky Kupujúceho, článku 3.1 Výrobné zariadenia v Topoľčanoch\nDohody akcionárov o spolupráci v súvislosti s kúpou a predajom Akcií spoločnosti TOPVAR, a.s.,\nzo dňa 06.05.2005 sa zaviazal kupujúci realizovať investičný plán, ktorý posilní výrobné zariadenia\nv Topoľčanoch tak, aby umožňovali výrobu až jedného milióna hektolitrov piva ročne. V prípade, ak\nkupujúci nezrealizuje posilnenie v stanovenej lehote, kupujúci sa zaviazal zaplatiť pokutu vo výške\n1.000.000 USD predávajúcim a tým sa mala považovať povinnosť kupujúceho za splnenú. Tento\n\nzáväzok mal byť splnený najneskôr do dňa 31.08.2009. Vychádzajúc z § 5 ods. 7 a § 9 zákona\nč. 595/2003 Z.z. prvostupňový správny orgán uzavrel, že prijatá zmluvná pokuta nie je príjmom\nvylúčeným z predmetu dane z príjmov fyzickej osoby a predstavuje zdaniteľný príjem fyzickej osoby.\nTo, že ide o zdaniteľný príjem deklaroval aj žalobca v podanom riadnom daňovom priznaní k dani\nz príjmov fyzickej osoby za rok 2009, keď zaradil vyplatenú zmluvnú pokutu medzi ostatné príjmy.\nAž následne, v dodatočnom daňovom priznaní žalobca posúdil zmluvnú pokutu ako náhradu škody,\nresp. nemajetkovú ujmu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu č. 641/230/4749/11/\nTš zo dňa 15.02.2011 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol správny orgán prvého stupňa\ntak, že mu čiastočne vyhovel a v zmysle § 30 ods. 2 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. opravil\npresné označenie správcu dane ako Daňový úrad Partizánske, Makarenkova 213/1, Partizánske\nrozhodnutím č. 641/230/9939/11/KIN zo dňa 30.03.2011, v ostatnom ponechal pôvodné rozhodnutie\nnezmenené. O odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. I/226/10825-72344/2011/990526-r zo dňa 07.07.2011 tak, že napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n\nPodľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPodľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n\nPodľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n\nAk strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto\npovinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti\nnevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška\npokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú\npre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). (§ 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho\nzákonníka).\n\nPodľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody\nspôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov\no zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej\nzmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.\n\nFyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).\n\nFyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva\nna ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané\nzadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že\nbola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd\ns prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (§ 13\nods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).\n\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\n\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane.\n\nPodľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady\nnemajetkovej ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej\nudalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb\nprijatých ako náhrada za\n\n1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa\npísmen a) a c),\n\n2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,\n\n3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\ndaňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),\n\n4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie\nalebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.\n\nKľúčovou otázkou a podstatnou námietkou žalobcu v danej veci bolo posúdenie toho, či je možné\nzaplatenú zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v Dohode akcionárov o spolupráci a uzatvorená v\nsúvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti TOPVAR, a.s., a bola vyplatená v dôsledku toho, že\nkupujúci nesplnil svoju povinnosť posilniť výrobu a odbyt piva, považovať za prijatú náhradu škody, resp.\nprijatú náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sú na rozdiel od zmluvnej pokuty oslobodené od dane z príjmu.\n\nPredmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/80/2011-43 zo dňa 25.01.2012, ktorým prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu, pričom najvyšší\nsúd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe, a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku  krajského  súdu, s\nktorými sa najvyšší súd  stotožňuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), dodáva:\n\nPrávna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku (§ 300 až § 302) je len doplnením právnej\núpravy tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Zmluvná pokuta patrí k\nzabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma,\nktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť nielen\npre prípad nesplnenia záväzku ako celku, ale aj pre prípad porušenia jednotlivých zmluvných povinností,\nako tomu bolo v prejednávanom prípade (posilnenie výroby a odbytu piva, nový investor sa v prípade\nnezrealizovania posilnenia výroby a odbytu piva zaviazal zaplatiť predávajúcim zmluvnú pokutu vo\nvýške 1.000.000 USD, čím sa mala povinnosť kupujúceho, týkajúca sa posilnenia výroby, považovať\nza splnenú). Podstatnými náležitosťami zmluvnej pokuty sú písomná forma a určenie výšky pokuty\nalebo určenie spôsobu jej určenia. Obe podmienky boli v danom prípade splnené. Výška pokuty nie je\nzákonom limitovaná, avšak nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká\nzmluvná pokuta bola dôvodom moderačného oprávnenia súdu. Podstata moderačného oprávnenia\nspočíva v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a\nvýznam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla\ndo doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.\nZmluvnú pokutu musí dlžník zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda, zmluvná pokuta teda\nnenahrádza škodu. Účastníci sa môžu dohodnúť, že zaplatením pokuty zaniká aj povinnosť dlžníka splniť\n\npovinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Náhradu škody spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti,\nna ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, je veriteľ oprávnený požadovať len vtedy, ak to bolo medzi\núčastníkmi dohodnuté. Zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty v tomto prípade nebolo ani predávajúcimi\nani kupujúcim napadnuté, preto nie je dôvod na záver, jednoznačné a výslovné dojednania o zmluvnej\npokute v predmetnej dohode akcionárov považovať za neplatné a subsumovať tak prijatú zmluvnú\npokutu pod iné zákonné ustanovenia.\n\nNáhrada škody je upravená v Občianskom zákonníku (§ 420 až § 450), ako aj v Obchodnom zákonníku\n(§ 373 až § 386). Škodou sa podľa ustálenej judikatúry rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je\nmožné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda (zmenšenie majetku poškodeného)\na ušlý zisk (všetko to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody). Predpokladom pre\nvznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť\nmedzi vznikom škody a porušením záväzku. Škoda predstavuje skutočnú škodu, ako majetkovú ujmu\nvyjadriteľnú v peniazoch, čo predstavuje zmenšenie majetku oproti majetkovému stavu pred škodovou\nudalosťou. Nie každé porušenie záväzkových povinností, alebo porušenie právnych predpisov musí\nspôsobiť škodu.\n\nK rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 93/2004, na ktorý poukazuje\nžalobca, senát odvolacieho súdu dodáva, že žalovaný správne uviedol, že na špecifiká prejednávaného\nprípadu nie je možné aplikovať závery predmetného rozsudku. Každé rozhodnutie o zmluvnej pokute\nje osobité, pretože vychádza z konkrétnych okolností prípadu, z konkrétnej zmluvy, a tým je ťažko\nzovšeobecniteľné. V prípade, ktorým sa zaoberal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1 Obdo V 93/2004 išlo o využitie moderačného práva súdu pri neúmerne vysokej zmluvnej pokute,\nktorá bola dvadsaťsedem násobkom ceny diela a priznaním zmluvnej pokuty by došlo k bezdôvodnému\npoškodeniu dlžníka, preto bolo potrebné vychádzať z toho, že zmluvná pokuta má nielen zabezpečovací\ncharakter, ale plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Zmluvná pokuta v prejednávanom prípade\nbola neprimerane vysoká a výška škody je limitom, ktorý určuje spodnú hranicu možného zníženia\nzmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody a plní prevenčnú, reparačnú a\nzabezpečovaciu funkciu. Zmluvná pokuta a náhrada škody sú samostatné inštitúty, ktoré nie je možné\nnavzájom zamieňať.\n\nNáhrada nemajetkovej ujmy je legislatívne upravená v ustanoveniach § 11 a § 13 Občianskeho\nzákonníka. Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom\ndo jej osobnosti, najmä do jej života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,\nmena a prejavov osobnej povahy. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú\nzásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad\nzodpovednosti, splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú\nujmu, spočívajúca buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej\nintegrite. Pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje ani nepodáva výpočet\nkonkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním\nvšak bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho\nopomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a\nnedovolenosť zásahu, ďalej objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej\nosoby, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z\ntýchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka.\nObčiansky zákonník poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti,\nktorá predstavuje zásah do osobnosti občana. Ide o taký neoprávnený zásah, ktorý je objektívne\nspôsobilý spôsobiť zásah do osobnosti občana. Zásah proti ktorému je poskytovaná ochrana musí byť\nneoprávnený (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za taký zásah nie je možné považovať konanie v\nsúlade so zákonom, prípadne, ak dotknutá osoba s takým konaním súhlasila. Podľa ustálenej súdnej\npraxe, neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je zásah do\nosobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Stanovenie\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy je závislé od okolností konkrétneho prípadu, ktorú určuje súd (§\n13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súd prihliada na pocit subjektívnej ujmy, objektívny dopad na\nspoločenské vzťahy, vek, postavenie, zdravotný stav a podobne. Zadosťučinenie môže mať formu tak\nmorálnej satisfakcie, ako aj peňažnej náhrady, ktoré môže súd priznať len na návrh fyzickej osoby.\n\nMorálne zadosťučinenie je primárne a len vtedy, ak nie je postačujúce, prichádza do úvahy náhrada\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd za\npreukázané, že v danom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nFinančná sankcia neplní funkciu náhrady majetkovej ujmy.\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že zaplatenú peňažnú pokutu nie je možné považovať za prijatú náhradu\nnemajetkovej ujmy z niekoľkých dôvodov, ktorými sa žalobca a ani znalec v znaleckom posudku\nnezaoberali. V prejednávanom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu\nosobnosti žalobcu, ktorý vyžaduje ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nový investor\nkonal spôsobom, ktorý bol vopred uvedený v predmetnej zmluve a s ktorým žalobca súhlasil. V Dohode\nakcionárov o spolupráci uzatvorenej v súvislosti k kúpou a predajom akcií spoločnosti TOPVAR, a.s.,\nv ktorej bol žalobca jedným z Predávajúcich, je v bode 3. Záväzky kupujúceho, článku 3.1 Výrobné\nzariadenia v Topoľčanoch uvedené, že kupujúci sa zaväzuje realizovať investičný plán, ktorý posilní\nvýrobné zariadenia v Topoľčanoch tak, aby umožňovali výrobu až jedného milióna hektolitrov piva\nročne. Takisto sa kupujúci podujme na príslušné investície do zvýšenia kvality výroby v Topoľčianskom\nzávode. V poslednom odseku článku 3.1 je uvedené: „V prípade ak Kupujúci nezrealizuje Posilnenie v\nlehote uvedenej vyššie, zaväzuje sa Kupujúci zaplatiť pokutu vo výške 1.000.000 USD (jeden milión US\ndolárov.) Kupujúci a Predávajúci týmto vyhlasujú a súhlasia s tým, že tým sa bude považovať povinnosť\nKupujúceho podľa článku 3.1 za úplne a s konečnou platnosťou splnenú. Vyššie uvedená pokuta sa\nrozdelí a príslušná časť sa vyplatí každému z Predávajúcich podľa pomeru, akým sa podieľal na Akciách\nPredávajúcich bezprostredne predo Dňom Prvej Uzávierky.“\n\nAk žalobca vo svojom dennom živote pociťuje zníženie vážnosti v spoločnosti, uvedené mená vplyv\nna posúdenie veci z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.\nKupujúci konal spôsobom, ktorý bol uvedený v zmluve a s ktorým žalobca súhlasil, preto nie je možné\nz hľadiska daňových povinností považovať zaplatenie zmluvnej pokuty za neoprávnený zásah do práva\nna ochranu osobnosti žalobcu. Skúmanie existencie zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu ani\nnepatrí do právomoci správcu dane, preto neboli ani výpovede svedkov o preukázaní nemajetkovej ujmy\nrelevantné, keďže preukázanie nemajetkovej ujmy patrí do právomoci všeobecného súdu a nie správcu\ndane. Ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne ustanovuje, že o výške náhrady\nrozhoduje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu\npráva došlo. Na základe uvedeného považuje odvolací súd v tomto prípade tvrdenie žalobcu o tom, že\nsi strany mohli dohodnúť výšku nemajetkovej ujmy, za irelevantné. Pri podpise predmetnej dohody si\nstrany ani nemohli dohodnúť výšku nemajetkovej ujmy, keďže vtedy ešte ani jedna zo zúčastnených\nstrán nevedela, či namiesto posilnenia výroby, dôjde k jej zastaveniu, čím bude žalobca pociťovať zásah\ndo práva na ochranu osobnosti.\n\nSenát odvolacieho súdu poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v\nustanovení § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že správca\ndane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti,\npričom všetky dôkazy majú rovnakú právnu silu, preto sa nie je možné stotožniť s názorom žalobcu, že\nexterný dôkaz odborníka má vyššiu váhu ako dôkaz účastníka sporu. Znalecký posudok je len jedným\nz dôkazov a znalecký posudok č. 27/2010 vo veci vyjadrenia znalca, aký príjem pre daňové účely je\nprijatá zmluvná pokuta podľa Akcionárskej dohody, ktorý predložil žalobca, sa zaoberal analýzou obsahu\npojmov - prijatá náhrada, prijatá náhrada nemajetkovej ujmy a zmluvná pokuta z hľadiska právneho.\nZnalcovi môžu byť položené len skutkové otázky, na ktorých posúdenie je potrebné odborné vzdelanie.\nZnalec sa nemá zaoberať právnym posúdením  veci. Znalcovi bola položená otázka: „Je možné príjem\npokuty podľa Akcionárskej dohody zaradiť pod oslobodené príjmy - prijatá náhrada škody alebo prijatá\nnáhrada nemajetkovej ujmy, ktoré sú ako oslobodené príjmy uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č.\n595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov?“ Uvedená otázka a ani znalecký posudok\nneobsahujú posúdenie skutkových otázok. Znalecký posudok sa pri posudzovaní predmetných pojmov\nzaoberal výlučne otázkami právnymi, ktorých posúdenie patrí do právomoci súdu.\n\nK námietke žalobcu v otázke neuvedenia doručovacej adresy v rozhodnutí č. 641/230/4749/11/Tš zo\ndňa 15.02.2011 senát odvolacieho súdu uvádza, že nejde o takú vadu, ktorá by mala za následok\n\nnezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Dôvodom zrušenia rozhodnutia by malo byť len také\nporušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§\n250j ods. 1 písm. e/ O.s.p). Rozhodnutie sa nezrušuje ani preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nformálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\n\nK námietke o nezákonnosti daňovej kontroly senát odvolacieho súdu uvádza, že žalobca neuviedol v\nčom podľa neho spočíva nezákonnosť daňovej kontroly. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou\nzásadou. Súd nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v žalobe, súd teda\nnemôže z vlastnej iniciatívy prejav žalobcu nahradiť a sám vyhľadávať možné právne vady rozhodnutia.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve nie je iniciatívne vyhľadávanie argumentov a dôkazov pre vyslovenie\nnezákonnosti rozhodnutia namiesto účastníka konania, ale preskúmavanie jeho zákonnosti v medziach\npodaného návrhu, t.j. v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu.\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že\ntak Európsky súd pre ľudské práva ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky venujú veľkú pozornosť\notázkam práva na proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. I. ÚS 241/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS\n342/2010), že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor). Jedným z týchto princípov predstavujúcich\nsúčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri\nrozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite\nodôvodniť. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument.\n\nSúd prvého stupňa v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky\nako aj Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa odôvodnenia rozhodnutia súdu, pretože z\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že súd preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu\nžalobných dôvodov a svoje závery uviedol v rozhodnutí jasným a zrozumiteľným spôsobom. Súd prvého\nstupňa sa správne vyjadril k podstate veci, ktorou v danom prípade je posúdenie zmluvnej pokuty vo\nvzťahu k náhrade škody a nemajetkovej ujme, všetko vo vzťahu k zákonu č. 595/2003 Z.z., a to v\ndostatočnom rozsahu. Nevyjadrenie sa ku všetkým žalobným námietkam odvolací súd nepovažuje za\ntakú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Senát\nodvolacieho súdu vzhľadom na uvedené, odvolacie námietky žalobcu považoval za neopodstatnené.\n\nV Dohode akcionárov o spolupráci uzatvorenej v súvislosti k kúpou a predajom akcií spoločnosti\nTOPVAR, a.s., bola jednoznačným spôsobom dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.000.000 USD za\nnezrealizovanie posilnenia výroby, tak ako to predpokladá ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka.\nKeďže v predmetnej dohode nebolo dohodnuté inak, predávajúci neboli oprávnení požadovať náhradu\nškody (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tým, že žalobca požaduje vrátenie daňového preplatku,\nkeďže považuje zaplatenú zmluvnú pokutu za prijatie náhrady škody alebo prijatú náhradu nemajetkovej\nujmy, je jeho konanie účelové, s cieľom obchádzať daňové zákony, naviac v rozpore s jednou so\nzákladných zásad daňového konania, stanovenej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. V daňovom\nkonaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nurčenie alebo vybratie dane. Skutočným obsahom prijatej zmluvnej pokuty bolo sankcionovať nesplnenie\npovinnosti kupujúceho posilniť výrobu a nie poskytovať náhradu škody, ktorá žalobcovi v danom prípade\nani nevznikla, alebo poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá v danom prípade žalobcovi tiež\nnevznikla, keďže kupujúci postupoval zmluvne dohodnutým postupom.\n\nPodľa § 17 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2009, (§ 17 ods. 19 zákon\nč. 595/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2010) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z\nomeškania sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí alebo u dlžníka po ich zaplatení.\n\nPri výklade vôle v obchodných vzťahoch sa náležitým spôsobom zvážia všetky okolnosti súvisiace s\nprejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako\naj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Toto všetko správca dane vyhodnotil\na zistené závery logicky zvážil, čím dospel k odôvodnenému záveru, že prijatú zmluvnú pokutu nie je\nmožné považovať ani za náhradu škody a ani za náhradu nemajetkovej ujmy.\n\nPoukazujúc na uvedené skutočnosti ako i zákonné ustanovenia, dospel senát odvolacieho súdu k\nzáveru, že ak sa žalobca s rozhodnutím správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s rozhodnutím\nkrajského súdu nestotožnil, uvedené v tomto prípade neviedlo  k záveru o nedostatočnom odôvodnení\nalebo arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Senát najvyššieho súdu na záver zdôrazňuje, že obsahom\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konaniam, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, I.\nÚS 3/97).\n\nS poukazom na uvedené zistenia najvyšší súd podľa  § 219 ods. 1, 2 O.s.p.  napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/80/2011-43 zo dňa 25.01.2012 ako vecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol  podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní,  právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}