{"guid": "79113d95-9650-40fe-b045-b7d9fa6c83f8:1e31ecf7-c038-4e16-9e18-067a9cf76ca1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3011200466.1", "spisova_znacka": "5Sžo/33/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/33/2012 z 29. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2012, sp. zn. 5Sžo/33/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3011200466.1", "identifikacne_cislo": "3011200466", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2012-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "nazov": "§ 211 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "nazov": "§ 244 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "nazov": "§ 249 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "nazov": "§ 250i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-5", "nazov": "§ 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-n", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-211", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-4", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-5", "/SK/ZZ/1991/23#paragraf-17", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e31ecf7-c038-4e16-9e18-067a9cf76ca1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200466.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200466.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/33/2012\n3011200466\n29. 10. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:3011200466.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu SLOVAKIA\nokolo sveta, s. r. o., so sídlom Komenského 3, Trenčín, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Igorom\nChovanom, advokátom so sídlom Lipová 1040/28, Viničné, proti žalovanej Rade pre vysielanie a\nretransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 26.\napríla 2011, č. RL/47/2011 a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k.\n13S/68/2011-38 zo dňa 11. apríla 2012 takto,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/68/2011-38\nzo dňa 11. apríla 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. RL/47/2011 zo dňa 26. apríla 2011 z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eura titulom\nsúdneho poplatku a v sume 625,14 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Igora Chovana,\nadvokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosť rozhodnutia žalovanej - Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len ,,Rada“)\nvo veci správneho konania č. 17-PLO/O-132/2011 a rozhodnutie Rady č. RL/47/2011 zo dňa 26. apríla\n2011, ktorým Rada ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o vysielaní a retransmisií“) o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, postupujúc podľa § 71 zákona o\nvysielaní a retransmisií vydala, rozhodnutie podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisií,\nktorým uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti uvedenej\nv § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií tým, že v dňoch 22. septembra 2010 až 29.\nseptembra 2010 zaradil do programu Týždenník rubriku s kreslenými vtipmi, súčasťou ktorej boli aj tri\nkreslené vtipy (karikatúry), predmetom ktorých bola osoba vtedajšieho primátora mesta Trenčín, p. I.,\nresp. poukazovanie na výšku neuhradených faktúr a jeho zodpovednosť za ne, odvysielaním ktorej došlo\nk nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti predmetného programu.\nKrajský súd v Trenčíne konajúc podľa druhej hlavy piatej časti OSP dospel k záveru, že predmetná\nžaloba nebola podaná dôvodne. Stotožnil sa s tvrdením zástupcu žalovanej na pojednávaní zo dňa 11.\napríla 2011, ktorá uviedla, že sporné karikatúry nemali byť súčasťou spravodajského programu, nakoľko\npredstavovali kritiku konkrétnej (dotknutej) osoby. Krajský súd zdôraznil, že rovnako ako žalovaná\n\nnemá námietky proti prípadnej kritike orgánu verejnej správy, ale proti tomu, že súčasťou spravodajskej\nrelácie boli uverejnené karikatúry. Podľa názoru krajského súdu, ak chcel žalobca zverejniť sporné\nkarikatúry v rámci spravodajskej relácie, mal dať buď možnosť dotknutej osobe vyjadriť sa k danej téme,\nktorej sa karikatúry týkali, alebo mal odvysielanie karikatúr vhodným spôsobom oddeliť od informácií\nspravodajského charakteru.\nMajúc za preukázané (a to najmä vzhliadnutím záznamu z odvysielaného programu Týždenník), že\nžalovaná úplne a presne zistila skutkový stav veci, konštatoval, že žalovaná následne spornú vec\nsprávne právne posúdila, pričom jej rozhodnutie nijako nenabáda žalobcu na porušenie ustanovení\nzákona č 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“).\nPodľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie žalovanej o tom, že žalobca ako vysielateľ porušil svoju\npovinnosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií bolo zákonné a taktiež\nžalovanou uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, ktorej primeranosť však žalobca v\nžalobe osobitne nenamietal, bola adekvátna k charakteru porušenej povinnosti.\nKrajský súd sa stotožnil i s právnym záverom žalovanej s tým, že v podrobnostiach naň poukazuje.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/68/2011-38 tak, že ruší\nrozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu RL/47/2011 z 26. apríla 2011 a vec jej vráti na ďalšie\nkonanie.\nNamietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.\nVytýkal krajskému súdu, že vo svojom odôvodnení uviedol, že karikatúry nemali byť súčasťou\nspravodajského programu, pretože predstavovali kritiku konkrétnej osoby, a že mohli byť súčasťou\nspravodajstva len za podmienky, že by zainteresovaná osoba dostala možnosť vyjadriť sa k ich téme a\nza podmienok ich oddelenia od informácií spravodajského charakteru, tak podľa žalobcu táto požiadavka\nodporuje zákonu a Ústave Slovenskej republiky.\nS poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 15 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisií\nnamietal, že žiadny právny predpis neurčuje, že čo má a nemá byť súčasťou spravodajského\nprogramu, pričom je bežné, že v spravodajstve aj celoplošných televízií sú prezentované karikatúry a\nkarikaturisti (napríklad v súvislosti s podujatiami „Novomestský osteň“, či „Kremnické gagy“). Samotná\nrelácia ,,Týždenník“ podľa žalobcu bola po odbornej, dramaturgickej stránke hybridným celkom,\nktorým mal znaky spravodajstva, ale aj publicistiky. Informácie spravodajského charakteru požiadavku\nobjektivity a nestrannosti spĺňali, boli dokonca od karikatúr oddelené replikou moderátora. Žiadny právny\npredpis neurčuje podmienku, aby humor bol objektívny a nestranný, aby sa ku každej variante humoru\nzabezpečilo vyjadrenie dotknutej strany.\nPožiadavku Rady na vyjadrenie dotknutej verejne činnej osoby, primátora p. I., ku karikatúram považoval\njednoznačne za nezákonnú požiadavku, ktorá nabáda na zásah do práva na nedotknuteľnosť diela (17\nods. 1 písm. d/ autorského zákona). Ide o kreslený humor, jeho súčasné, či následné komentovanie,\nvyvracanie určite ničí jeho celistvosť, zmysel a hlavný zámer autora, teda pobaviť adresáta.\nŽalobca mal za to, že Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) zaručuje právo na slobodu prejavu\na právo na informácie (čl. 26 ústavy) a rozhodnutie krajského súdu zasahuje do uvedeného práva.\nNa záver svojho odvolania žalobca uviedol, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, hoci\nOSP mu v prípade konania o sankcii umožňuje nebyť viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom (§ 250i ods. 2 OSP). Súd nezabezpečil vyjadrenie autora karikatúr, či iných strán dotknutých\nkarikatúrami, rovnako ako žalovaný.\n\nZároveň uplatnil náhradu trov konania.\n\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu dôrazne odmietla názor žalobcu, že nezabezpečením\nvýpovede autora karikatúr ako aj vyjadrení ďalších osôb bol nedostatočne zistený skutkový stav.\nK tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie krajského súdu zasahuje do práva na slobodu prejavu a práva na\ninformácie chráneného čl. 26 ústavy uviedla, že žiadny právny predpis neurčuje, čo má, resp. nemá\nbyť súčasťou spravodajského programu a že žalobca sa účelovo snaží navodiť dojem, že napadnutým\nrozhodnutím žalovanej a následným rozsudkom súdu bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho ústavného\npráva na slobodu prejavu a bolo obmedzené jeho právo slobodne šíriť informácie.\nŽalovaná takéto tvrdenia taktiež dôrazne odmietla a uviedla, že sloboda prejavu nie je absolútna, a aj v\ndemokratickej spoločnosti má svoje limity. Zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že slobodu\nprejavu je možné obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí\nvyplývať zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a musí sledovať legitímny cieľ.\nPrávo verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorý vyslovil názor, že médiá zohrávajú podstatnú úlohu v demokratickej spoločnosti. Ako\npasívnym recipientom informácií, občanom musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si\nspomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita\nmyšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (viď napr. CASE OF\nCETIN AND OTHERS v. TURKEY, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64). Je zrejmé,\nže ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii smeruje práve k zabezpečeniu\ntohto legitímneho cieľa.\nK argumentu žalobcu, že program „Týždenník“ bol „hybridným celkom“, t. j. mal znaky spravodajstva\naj publicistiky žalovaná uviedla, že je irelevantná. Program Týždenník je spravodajským programom,\na preto bol žalobca povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť tohto programu v celom jeho\nrozsahu. Zákon nerozlišuje hybridný, resp. kombinovaný celok, ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/\nzákona o vysielaní a retransmisii sa vzťahuje na program spravodajský alebo politicko-publicistický\na keďže program Týždenník je spravodajským programom, povinnosť zabezpečiť jeho objektívnosť\na nestrannosť sa vzťahuje na celý jeho obsah, vrátane záverečnej časti, v ktorej boli prezentované\npredmetné karikatúry.\nK žalobcovej námietke, že žiadny právny predpis neurčuje podmienku, aby humor bol objektívny a\nnestranný, aby sa ku každej variante humoru zabezpečilo vyjadrenie dotknutej strany a že požiadavka\nRady na vyjadrenie dotknutej verejne činnej osoby, primátora p. I. ku karikatúram je jednoznačne\nnezákonnou požiadavkou, ktorá nabáda na zásah do práva na nedotknuteľnosť diela § 17 ods. 1\npísm. d/ autorského zákona, žalovaná uviedla, že je síce pravdou, že žiadny právny predpis neurčuje\npodmienku, aby bol humor objektívny a nestranný, avšak ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o\nvysielaní a retransmisii stanovuje podmienku pre vysielateľa, aby zabezpečil objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov. Program Týždenník, v ktorom boli zaradené predmetné karikatúry je\nspravodajským programom. Už zo samotnej povahy humoru stvárneného prostredníctvom karikatúry\nje pravdepodobné, že bude smerovať voči konkrétnej osobe a bude ju kriticky hodnotiť. Žalobca si\npri zaradení predmetných karikatúr do vysielania musel byť vedomý tejto skutočnosti a vzhľadom na\nobjektívnu zodpovednosť za správny delikt, ktorú ako vysielateľ nesie, sa naskytá otázka, prečo humor\nv podobe karikatúr zaradil do spravodajského programu, ktorý má byť vo svojom celku objektívny\na nestranný bez toho, aby zabezpečil pluralitne a vyvážené informovanie diváka o kritizovaných\nskutočnostiach. Z tohto pohľadu je podľa žalovanej nutné považovať argumentáciu žalobcu o absencii\nzákonnej podmienky na objektívnosť a nestrannosť humoru za irelevantnú.\nNa záver svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že ho v napadnutom\nrozhodnutí nabáda ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom. Žalovaná nikde v napadnutom\nrozhodnutí nevyjadrila požiadavku, resp. nenabádala žalobcu, aby porušil práva autora predmetných\nkarikatúr zasahovaním do jeho diela. Takáto požiadavka z napadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade\nnevyplýva.\n\nPodľa žalovanej v napadnutom rozhodnutí ani netvrdila, že by žalobca nemohol predmetné karikatúry\nodvysielať vôbec. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva iba požiadavka zabezpečenia plurality názorov,\na to poskytnutím priestoru na vyjadrenie dotknutej strane (I.), avšak nie zásahom do predmetných\nkarikatúr.\nNa základe vyššie uvedeného mala žalovaná za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere\nzistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej mala za\nto, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nevykazuje\nformálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v\nzmysle ustanovení správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani\npostupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup je v súlade so zákonom.\nNavrhla aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 OSP (?) rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/68/2011 z 11. apríla 2012, ako právne správny potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 250ja ods. 2 veta prvá,\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a po oboznámení sa so\nspisovým materiálom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\n\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\n\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko - publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitným predpisom Rada ukladá sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\n\nPodľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z., uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie\nsa sankcia uložila.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že správne konanie bolo začaté dňa 11. januára\n2011 na podnet Rady, ako orgánu príslušného podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. n/ zákona o\nvysielaní a retransmisii, pre dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm.\nb/ zákona o vysielaní a retransmisii tým, že v dňoch 22.09.2010 až 29.09.2010 zaradil do programu\nTýždenník rubriku s kreslenými vtipmi, odvysielaním ktorej mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti\na nestrannosti predmetného programu.\n\nZ ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva pre vysielateľa povinnosť\nv odvysielanom programe zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť, pričom v zákone o vysielaní a\nretransmisii absentuje ich výklad a nie sú dané jasné pravidlá pre posudzovanie konkrétnych\nprogramov z hľadiska objektívnosti a nestrannosti. Táto absencia potom poskytuje Rade ako aj súdom\npreskúmavajúcim jej rozhodnutia vlastný výklad pre konkrétne typy programov.\n\nPreto podľa najvyššieho súdu je potrebný vždy daný výklad vysvetľovať špecificky na konkrétny\nodvysielaný typ programu tak, aby z následného rozhodnutia konštatujúceho ich porušenie bolo zrejmé\nnielen, že správny orgán vzhliadol zo strany vysielateľa nerešpektovanie objektívnosti a nestrannosti\npríspevku, ale aj reálne uskutočniteľný návod spejúci k zabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti\nv budúcnosti vysielaných typov daných programov, keďže upozornenie, ako sa uvádza v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2002, sp. zn. 4Sž/27/02 (R 55/2003) je výlučne\nvýchovným opatrením s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie a\nnavádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Upozornenie musí určitým spôsobom stanoviť jasné pravidlá\npre nim riešený typ programu\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, však požadované výchovné atribúty v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej nenachádza.\n\nPrávo na slobodu prejavu v Slovenskej republike vychádza z článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských\npráv, ktorá je politickým dokumentom, ako aj článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a\npolitických právach (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. v znení vyhlášky č. 169/1991\nZb.).\n\nPodľa článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: „Každý má právo na slobodu presvedčenia a\nprejavu; toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory bez zasahovania a právo vyhľadávať, prijímať a\nrozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice“.\n\nPodľa článku 19 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach: „Každý má právo\nna slobodu prejavu, toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky\nkaždého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo\nakýmikoľvek inými prostriedkami podľa vlastnej voľby , pričom podľa článku 19 ods. 3 paktu: Užívanie\npráv uvedených v odseku 2 tohto článku nesie so sebou osobitné povinnosti a zodpovednosť. Preto\nmôže podliehať určitým obmedzeniam, ale tieto obmedzenia budú len také, aké určí zákon a ktoré\nsú nevyhnutné: a) na rešpektovanie práv a povesti iných, b) na ochranu národnej bezpečnosti alebo\nverejného poriadku alebo verejného zdravia alebo morálky.“\n\nPrávo na slobodu prejavu zaručuje článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. v znení protokolu č. 11 oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 102/1999 Z. z), článok 17 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a článok 26 Ústavy Slovenskej republiky\n(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).\n\nPodľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“)\nkaždý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať\ninformácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento\nčlánok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým\nspoločnostiam.\n\nPodľa článku 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť,\nmôže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon,\na ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\n\nPodľa článku 17 Listiny základných práv a slobôd a jemu korešpondujúcemu článku 26 Ústavy\nSlovenskej republiky:\n„(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené,\n(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,\nako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu,\n(3) Cenzúra je neprípustná,\n(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia,\nktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,\nverejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti,\n(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti\nv štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“\n\nSloboda prejavu zaručená článkom 10 ods. 1 Dohovoru a článkom 26 ústavy tvorí základ akéhokoľvek\ndemokratického systému jednu z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca a\nnetreba ju konkretizovať obyčajnými zákonmi. Zákony sa vyžadujú len na jej obmedzenie.\n\nPrávo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru zahŕňa slobodu zastávať názory a\nprijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na\nhranice.\n\nS výhradou odseku 2 článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí nielen\npre „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa považujú za neškodné\nalebo indiferentné, ale aj pre také, ktoré veľmi urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Takto si to vyžaduje\npluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje „demokratická spoločnosť“ [rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Handyside].\n\nTieto princípy nadobúdajú osobitný význam pre tlač a ostatné média a hoci nesmú prekročiť hranice\nstanovené najmä na účel „ochrany povesti iných“, predsa len im prislúcha rozširovať informácie a\nmyšlienky o otázkach diskutovaných na politickej scéne, ako aj o tých, ktoré sa týkajú iných oblastí\nverejného záujmu. K ich funkcii, ktorá spočíva v ich šírení, sa pripája právo verejnosti prijímať tieto\ninformácie a myšlienky (mutatis mutandis rozsudok ESĽP vo veci Sunday Times v. Spojené kráľovstvo).\nESĽP v tejto súvislosti neakceptoval názor vyjadrený v rozsudku viedenského odvolacieho súdu,\npodľa ktorého poslaním tlače je rozširovať informácie, zatiaľ čo ich interpretácia musí byť ponechaná\npredovšetkým na čitateľovi ...Navyše, sloboda\ntlače\nposkytuje verejnosti jeden z najlepších\nprostriedkov, ako poznať a hodnotiť myšlienky a postoje vedúcich osobností. Vo všeobecnosti, sloboda\npolitickej diskusie je dokonca jadrom pojmu demokratická spoločnosť, ktorý dominuje v celom Dohovore\n(rozsudok ESLP Lingens v. Rakúsko).\n\nPodľa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nezaručuje podľa čl. 26 ods.\n2 len slobodu tlače alebo iných masmédií. Sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať\nidey a informácie sa zaručuje každému jednotlivcovi ako jeho základné právo. Slobodou prejavu sa\nčloveku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory. Prostredníctvom práva\nprijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu\na získať informáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu\niných (k tomu pozri napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 28/96 z 12. mája 1996).\n\nV rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 15/98 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že obmedzenie\nslobody prejavu v zmysle čl. 26 ústavy je viazané na splnenie dvoch podmienok - formálnej a\nmateriálnej. Formálnou podmienkou je obmedzenie slobody prejavu právnym predpisom s právnou\nsilou zákona a materiálnou podmienkou sú taxatívne uvedené opatrenia, ktoré však musia vykazovať\nznak nevyhnutnosti. Európsky súd pre ľudské práva podáva výklad podmienky nevyhnutnosti vo\nsvetle potrieb demokratickej spoločnosti, kde jej podstatu tvoria pluralizmus a tolerancia. Formulácii\n„nevyhnutné“ je potom potrebné rozumieť v tom zmysle, že existuje naliehavá spoločenská potreba\nzásahu z dôvodu ochrany jedného z uvedených cieľov.\n\nVýkon práva na slobodu prejavu môže podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru podliehať iba takým\nobmedzeniam, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v\nzáujme národnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,\nochrany povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a\nnestrannosti súdnej moci.\n\nZásahy do práva na slobodu prejavu sú v súlade s týmto článkom, iba ak sú:\n- stanovené zákonom,\n- nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a\n- v záujme taxatívne určených zvláštnych cieľov.\n\nDohovor vyžaduje kumulatívne splnenie týchto podmienok, pričom chráni nielen samotnú podstatu\nmyšlienok a informácií, ale tiež spôsob, ktorým sú vyjadrené (rozsudok ELSP vo veci Oberschlick).\nJudikatúra Európskeho súdu pritom jednoznačne zdôrazňuje, že dôvody pre obmedzenie slobody\nslova je nevyhnutné interpretovať prísne reštriktívne, a to najmä vo vzťahu k médiám. Sloboda\ntlače a ostatným médií totiž poskytuje verejnosti jeden z najdôležitejších prostriedkov získavania a\nvytvárania názorov na myšlienky a prístupy politických predstaviteľov (verejných činiteľov).\nPrávo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku demokratickej\nspoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky,\nz ktorého súčasne vyplýva, že právo vyhľadávať a šíriť informácie možno len na základe zákona. Takáto\nprávna úprava je ustanovená v zákone o vysielaní a retransmisii a v rozsahu ochrany osobnostných\npráv v Občianskom zákonníku.\n\nPodľa § 17 ods. 1 písm. d/ autorského zákona autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä\nna ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela,\nako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie\njeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo\nna autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického\ndiela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.\n\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, požiadavka Rady na vyjadrenie dotknutej verejne\nčinnej osoby - primátora mesta, ku karikatúram nie je zákonnou požiadavkou v zmysle čl. 10 ods. 1\nDohovoru, čl. 26 ústavy ani § 17 ods. 1 písm. d/ autorského zákona. V zhode s vyjadrením žalobcu\nmá zato, že ide o kreslený humor, jeho súčasné, či následné komentovanie, vyvracanie určite ničí jeho\ncelistvosť, zmysel a hlavný zámer autora, teda pobaviť adresáta.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že Dohovorom a Ústavou Slovenskej\nrepubliky zaručené právo na slobodu prejavu a právo na informácie bolo rozhodnutím žalovanej\nporušené, keďže neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by určoval podmienku, aby humor bol\nobjektívny a nestranný, aby sa ku každej variante humoru zabezpečilo vyjadrenie dotknutej strany.\n\nTaktiež nie je zrejmé ako inak by bolo možné oddeliť replikou informácie spravodajského charakteru\nod karikatúr, ako to urobil žalobca, ani akým spôsobom by zainteresovaná osoba mala dostať možnosť\nvyjadriť sa k uvedenému typu relácie.\n\nTak ako súdom ani orgánom verejnej správy nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení\nprílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.\n\nNa základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republike k záveru, že žalovaná, ale\ni Krajský súd v Trenčíne vec nesprávne právne posúdili a z hľadiska vyššie uvedeného argumenty\nžalovanej uvedené v jej rozhodnutí ako aj vo vyjadrení na odvolanie neobstoja.\n\nZároveň dáva najvyšší súd do pozornosti, že úlohou krajského súdu ako súdu prvého stupňa v správnom\nsúdnictve pri rozhodovaní a odôvodnení rozhodnutia nie je stotožňovať sa s názorom žalovaného\nsprávneho orgánu, ale vyporiadať sa obsahom jednotlivých bodov žaloby, ktorými je viazaný (k tomu\npozri bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/25/2011 z 25. januára\n2012 - R 109/2012).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republike preto zo zhora uvedených dôvodov podľa § 250ja ods. 3 veta prvá\nOSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/68/2011-38 zo dňa 11. apríla 2012\nzmenil a napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 26. apríla 2011 č. RL/47/2011 pre nesprávne právne\nposúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s\n§ 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v ktorom žalovaná vec v zmysle vysloveného právneho\nnázoru znova posúdi a o nej rozhodne tak, aby jej rozhodnutie zodpovedalo zákonu.\n\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nich náhradu v sume 132 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie a v sume\n625,14 eura titulom trov právneho zastúpenia podľa písomného vyučovania advokátom, ktorá suma\npozostáva z náhrady za dva úkony právnej služby v r. 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia 14.07.2011\na podanie žaloby 19.07.2011) jeden úkon á 120,23 eura (spolu 240,46 eura), jeden úkon v roku 2012\n(účasť na pojednávaní pred krajským súdom 11.04.2012) 63,58 eura (správne mohol účtovať 123,50\neura), jeden úkon v roku 2012 (podanie odvolania 16.05.2012) 123,50 eura a jeden úkon v roku 2012\n(účasť na vyhlásení rozsudku pred najvyšším súdom dňa 29.10.2012) 30, 88 eura (nesprávne účtoval\n31,79 eura) plus režijný paušál za 3 úkony vykonané v roku 2011 á 7,41 eura (spolu 22,23 eura) a za\n2 úkony vykonané v roku 2012 á 7,63 eura (spolu 15,26 eura). Trovy rovy konania za úkony právnej\nslužby s režijným paušálom činia spolu 495,91 eura. Ďalej najvyšší súd priznal žalobcovi náhradu za\nstratu času za každú začatú polhodinu v trvaní 150 min. á 12,02 eura za cestu z Bratislavy do Trenčína\na späť 16.08.2011 (spolu 60,10 eura - nesprávne účtoval 61,75 eura) a plus náhradu cestovného\nspojeného s úkonom zo 11.04.2012 za cestu z Bratislavy do Trenčína a späť osobným motorovým\nvozidlom zn. TOYOTA COROLLA, EČV: I. 23,75 eura + 45,38 eura (spolu 69,13 eura) všetko podľa §\n11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ a ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3 a ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\n\nNáhradu trov konania za úkon z 11.04.2012 (ďalšia porada s klientom po obdržaní rozsudku) najvyšší\nsúd žalobcovi nepriznal, keď jeho poskytnutie ani trvanie nebolo zo strany právneho zástupcu žalobcu\nžiadnym spôsobom preukázané.\n\nTaktiež nebolo možné priznať žalobcovi náhradu za stratu času pri ceste z Viničného do Bratislavy a\nspäť 29.10.2012 ani náhradu cestovného spojeného s úkonom z 29.10.2012 za cestu z Viničného do\nBratislavy a späť, pretože tieto mu boli priznané už rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n29. októbra 2012 vo veci sp. zn. 5Sžo/1/2012. Keďže právny zástupca žalobcu sa zúčastnil vyhlásenia\noboch rozhodnutí v ten istý deň a hodinu, nemožno náhradu priznať duplicitne, čím vo veci sp. zn.\n5Sžo/33/2012 už nešlo o účelné vynaložené trovy.\n\nŽalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP uhradiť na bankový účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Československej obchodnej banke,\na. s. Bratislava, č. účtu 4016326791/7500.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}