{"guid": "e976af20-8f1a-4e83-baed-7026822e484f:e72a2f86-de44-4a60-bf87-d5355304c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3011200462.1", "spisova_znacka": "4Sžf/32/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012 z 27. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 4Sžf/32/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3011200462.1", "identifikacne_cislo": "3011200462", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2012-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e72a2f86-de44-4a60-bf87-d5355304c587", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200462.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200462.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200462.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/32/2012\n3011200462\n27. 11. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:3011200462.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu GOSTAN,\ns.r.o., so sídlom Nám. Andreja Hlinku 26/34, Považská Bystrica, IČO: 36 353 035, zastúpeného\nJUDr. Luciou Halvoňovou, Advokátska kancelária Bratislava, Na Vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. I/226/6695-52219/2011/994159-r zo 04. mája 2011, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/66/2011-63 zo 14. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/66/2011-63\nzo dňa 14. februára 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“)\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia\ndaňového úradu, dodatočného platobného výmeru vydaného Daňovým úradom Považská Bystrica\n(ďalej aj „správca dane“) č. 670/230/3075/11/Kav zo dňa 26.01.2011, ktorým správca dane na základe\nvýsledkov daňovej kontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o správe daní“) znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy 43 150,39 Eur na sumu 154,81 Eur. Správca dane v\nprvostupňovom správnom rozhodnutí konštatoval porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti\nna § 49 ods. 2 písm. a) a § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH tým, že žalobca si odpočítal daň z faktúry\nč. 2009013 z 15.07.2009 od spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o., Bratislava, za dodanie žulovej dlažby. Na\ntento tovar nebol v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázaný skutočný pôvod, jej existencia a\npohyb na území Slovenskej republiky ani na území Českej republiky, kam bol následne tento tovar podľa\npredložených dokladov dodaný. Ďalej ako dôvod porušenia § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH správca\ndane v protokole o daňovej kontrole a v prvostupňovom správnom rozhodnutí uviedol nedostatočné\noznačenie dodávaného tovaru na dodávateľskej faktúre, a to iba všeobecným popisom „žulová dlažba“\nbez bližšej špecifikácie a identifikácie dodanej žulovej dlažby. Žalovaný napadnutým druhostupňovým\nsprávnym rozhodnutím v rámci odvolacieho daňového konania napadnutý dodatočný platobný výmer\nsprávcu dane potvrdil z dôvodu vyhodnotenia výsledkov rozsiahleho dokazovania, v rámci ktorého sa\nnepreukázal reálny základ daňovými dokladmi deklarovaných fiktívnych obchodov medzi obchodnými\nspoločnosťami BANED, s.r.o. - FOR DESING, s.r.o. - S&J PRESSBURG plus, s.r.o. - J.K. CONSULT,\n\ns.r.o. - GOSTAN, s.r.o., ktorých predmetom mali byť dodávky granitových dosiek. Medzinárodnou\nvýmenou informácií bolo spochybnené dodanie granitových dosiek prvému dodávateľovi BANED, s.r.o.\nvo vyššie uvedenom obchodnom reťazci maďarským dodávateľom HEINTZ VALENTIN KFT., Budapest\nako i predaj a dodanie z granitových dosiek vyrobenej žulovej dlažby žalobcom spoločnosti SARNA\nProduction, s.r.o., Praha a následný predaj predmetného tovaru maďarskému odberateľovi ROGARE\nKFT., Budapest.\nKrajský súd v medziach žaloby podanej žalobcom preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov oboch stupňov\nsú v súlade so zákonom, daňové orgány dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav a z neho vyvodili\nsprávny skutkový záver. V odôvodnení rozsudku vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného pri\npreverovaní žalobcom deklarovanej realizácie nákupu žulovej dlažby od dodávateľa J.K.CONSULT,\ns.r.o., ako i na zásady dokazovania uplatňované v priebehu daňovej kontroly a daňového konania\nvyplývajúce z § 2 ods. 3 a § 29 ods. 2 zákona o správe daní, na práva, povinnosti a dôkazné bremeno\ndaňového subjektu vyplývajúce mu z § 15 ods. 5 písm. e) a § 29 ods. 4 a ods. 8 zákona o správe daní,\nako i na materiálne nároky uznateľných zdaniteľných obchodov podľa § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu poukázal na dokazovaním zistený skutkový stav, podľa\nktorého preverením tuzemského obchodného reťazca, BANED, s.r.o. - FOR DESING, s.r.o. - S&J\nPRESSBURG plus, s.r.o. - J.K. CONSULT, s.r.o. - GOSTAN, s.r.o., ako i intrakomunitárneho obchodu\nspoločnosti BANED, s.r.o. s HEINTZ VALENTIN KFT., Budapest sa obchod deklarovaný žalobcom\nobjektívne javí len ako formálne preukázaný. Prvostupňový súd vychádzal zo zistenej skutočnosti, že\npredmet deklarovaného obchodu, granitové dosky, nebol na územie Slovenskej republiky spoločnosťou\nBANED, s.r.o. fyzicky dovezený. Poukazujúc na personálne prepojenie medzi spoločnosťami uvedeného\nobchodného reťazca, na materiálne prepojenie formou jedného skladu, kde sa predmetný tovar medzi\njednotlivými článkami obchodného reťazca predával bez bližšej špecifikácie a určenia skladových miest\nna tovar, na neexistenciu daňových dokladov alebo dôkazov o spracovaní a preprave prevádzaných\ngranitových dosiek a neskôr dlažby ako i na obchodnú nečinnosť v relevantnom zdaňovacom období\na nekontaktnosť maďarských obchodných spoločností stojacich na začiatku a na konci obchodného\nreťazca, prvého dodávateľa na územie SR HEINTZ VALENTIN KFT., Budapest a posledného odberateľa\nROGARE KFT., Budapest, krajský súd jednoznačne konštatoval opodstatnenosť pochybností správcu\ndane o reálnosti kontrolovaného zdaniteľného obchodu, plynúcu z nemožnosti preukázania pôvodu\ntovaru predávaného v rámci celého vyššie uvedeného obchodného reťazca. Podľa krajského súdu\nžalobca, okrem faktúry, nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného\nobchodu, neodstránil pochybnosti správcu dane a preto neuniesol dôkazné bremeno.\nVo vzťahu k namietanému nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, prvostupňový\nsúd s poukazom na ust. § 15 ods. 17 a ods. 18, § 25a ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní, na dátum\nzačatia daňovej kontroly 15.10.2009, na oznámenie o predĺžení lehoty na jej vykonanie do 15.10.2010,\nžalobcovi doručené 30.03.2010, a na rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu realizácie\nmedzinárodnej výmeny informácií, konštatoval neprekročenie zákonom stanovenej lehoty a zákonnosť\nvykonanej daňovej kontroly ako i protokolu ako dôkazu o jej výsledku. K namietanému vykonávaniu\ndokazovania dožiadaným správcom dane v čase prerušenia výkonu daňovej kontroly krajský súd po\npreverení obsahu administratívneho spisu a s prihliadnutím na registračné číslo písomnosti adresovanej\ndožiadanému Daňovému úradu Piešťany predchádzajúce registračnému číslu vydaného rozhodnutia o\nprerušení daňovej kontroly uviedol, že dožiadanie doplňujúce pôvodné dožiadanie z mája 2010 malo\nzabezpečiť fotokópiu daňového dokladu o sprostredkovaní obchodu od spoločnosti TO-GR SK, ktorá\nnebola pri vyhodnotení dokazovania zaradená do preverovaného obchodného reťazca, a teda ani\npredmetom vyhodnotenia získaných dôkazov.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) neúspešnému žalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\n\nzrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov prvostupňového\na odvolacieho súdneho konania, ktoré vyčísli v zákonom stanovenej lehote.\nPodľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko v preskúmavanom daňovom konaní došlo postupom správcu dane k porušeniu\nzákonom stanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly vyplývajúcich z ustanovenia § 15 ods. 17\nzákona o správe daní a taktiež došlo k porušeniu ustanovení o dokazovaní, najmä § 29 ods. 8 zákona\no správe daní.\nK namietanému nedodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalobca uvádza, že daňová kontrola\nDPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 trvala od 15.10.2009 do 24.01.2011, celkom 435 dní, pričom\nžalobca zo strany správcu dane nebol podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní upovedomený o\nskutočnostiach ani dôvodoch prerušenia daňovej kontroly. Žalobca trvá na tom, že daňová kontrola\nbola vykonaná nezákonne, z čoho taktiež odvodzuje nezákonný charakter protokolu o výsledku daňovej\nkontroly, ktorý z uvedeného dôvodu nie je možné použiť ako dôkaz v konaní. V tejto súvislosti žalobca\npoukazuje na rozhodnutie žalovaného č. 1040508/1/472012/5193-r z 22.02.2012, ktorým žalovaný\nv rámci odvolacieho konania zrušil dodatočný platobný výmer vyrubujúci žalobcovi rozdiel dane z\npríjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007, z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly. Žalobca považuje za neakceptovateľné, že žalovaný v dvoch rovnakých\nprípadoch u toho istého daňového subjektu rozhodol odlišnými spôsobmi, pričom aj v tejto veci mal\nžalovaný svoje vyššie uvedené rozhodnutie brať do úvahy a rozhodnúť analogicky.\nNezákonnosť vykonaného dokazovania žalobca vidí predovšetkým v tom, že správca dane sa neriadil\nrelevantnými ustanoveniami zákona o správe daní o dokazovaní, pretože od žalobcu vyžadoval\npredloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval, ako i preukázanie skutočností, na ktorých preukázanie\nreálnu možnosť nemal. Žalobca to odvodzuje od konštatovania krajského súdu, že „formálne by sa\nnákup tovaru javil preukázaný, ale to nepostačuje na vyvrátenie pochybností správcu dane a v tomto\nsmere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.“ Žalobca namieta, že existenciou daňových dokladov\nžalobcu sa prvostupňový súd nezaoberal, ale konštatoval pochybnosti z dôvodu neexistencie iných\ndokladov - dokladov o spracovaní a preprave tovaru. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti rozsudky\nobsahujúce popretie prenášania neobmedzeného dôkazného bremena na daňový subjekt, ak od neho\nnemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať, resp. ktoré sú mimo sféry jeho\nvplyvu, a teda si ich nemôže overiť a zistiť. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje napadnutý rozsudok\nza nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený, pričom poukazuje na právny názor vyslovený v náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 6/0 z 13. marca 2003 a priamu spojitosť štruktúry\nodôvodnenia rozsudku so základným právom na súdnu ochranu zakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a náležitosťami odôvodnenia vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.\nŽalobca nesúhlasí s názorom krajského súdu, že s jeho poukazom na výhradnú záväznosť daňových\nzákonov na konanie daňových orgánov a právomoc orgánov činných v trestnom konaní rozhodovať o\npodvodnom konaní, túto prejednávanú vec nemožno automaticky stotožniť so žalobcom poukazovanými\nprípadmi vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/10 z 19.\naugusta 2010 a rozsudku Európskeho súdneho dvora v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),\nFulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03) proti Commissioners of Customs\n& Excise z 12. januára 2006. Vzhľadom na právnu účinnosť precedensov, predovšetkým Európskeho\nsúdneho dvora, za účelom zabezpečenia jednotného výkladu zákonov v súlade so všeobecne\nzáväzným právom Európskej únie, krajský súd bol povinný, vzhľadom na existenciu skorších rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora v obdobných prípadoch,\nvysporiadať sa s touto známou judikatúrou a brať ju do úvahy.\nK porušeniu zákonnosti konania spočívajúcej v neprávnom vyhodnotení dôkazov daňovými orgánmi a\nkrajským súdom priorizovaním záujmov štátu na realizácii inkasa daní nad záujmom žalobcu, tento z\nvyššie uvedenej judikatúry pridáva právny záver, na ktorý bolo potrebné prihliadnuť, a síce, že nemôže\nbyť odpočítanie DPH na vstupe podmienené preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba\nďalšie osoby, teda nemožno od neho žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa\na jeho subdodávateľov. Žalobca má za to, že predložením faktúry s položkovitým opisom druhu a\nceny dodaných tovarov od určitého dodávateľa, on vyčerpal svoje dôkazné bremeno a s poukazom\nna judikatúru preukázanie opaku v dôsledku skutočností zistených u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov tovaru, dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu znáša správca dane.\n\nPodľa žalobcu správca dane a žalovaný porušili zásady daňového konania jednak tým, že daňová\nkontrola bola prekročením lehoty na jej vykonanie nezákonná a jednak nesprávnym postupom pri\ndokazovaní prenášaním dôkazného bremena na žalobcu nad rámec zákona, pričom krajský súd\npri prieskume zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a procesných postupov sa s týmito\nnamietanými skutočnosťami riadne nevysporiadal a za nesprávneho vyhodnotenia dôkaznej situácie sa\nstotožnil len s tvrdeniami žalovaného.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z 28.05.2012 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v\ncelom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nK namietanému nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, tak ako vo vyjadrení\nk žalobe zopakoval, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená\ndo 15.10.2010, o čom bol žalobca písomne informovaný, pričom pred uplynutím predĺženej\nlehoty na vykonanie kontroly správca dane podľa § 25a zákona o správe daní rozhodnutím č.\n670/320/39813/2010/Be, žalobcovi doručeným dňa 10.09.2010, prerušil daňovú kontrolu. Žalovaný s\npoukazom na § 25a ods. 5 zákona o správe daní uviedol, že vydaním rozhodnutia o prerušení daňovej\nkontroly lehota na jej vykonanie od 10.09.2010 do 21.12.2010 neplynula, to bolo 103 dní, v rámci ktorých\nmohol správca dane kontrolu dokončiť. Daňová kontrola bola ukončená dňa 24.01.2011, t.j. v zákonnej\nlehote.\nK namietanému odlišnému postupu pri posudzovaní nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly u žalobcu na daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007, v žalobcom\nzmienenom rozhodnutí č. 1040508/1/472012/5193-r z 22.02.2012, ktorým bol zrušený dodatočný\nplatobný výmer správcu dane z dôvodu spomínaného nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly, žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebola situácia identická s touto vecou, nakoľko\nsprávca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly po uplynutí predĺženej jednoročnej lehoty\nna kontrolu dane z príjmov právnických osôb za rok 2007, a nie v rámci plynutia predĺženej lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly, ako tomu bolo v prípade preskúmavaného konania o oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009.\nK porušeniu zákonnosti pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že kontrolná\nskupina mala pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov,\npreto nevychádzala len z ním predložených dokladov, ale vykonala rozsiahle dokazovanie za účelom\nzistiť reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov so žulovou dlažbou. Podľa žalovaného\nkontrolná skupina v súlade s § 29 zákona o správe daní zaobstarala konkrétne dôkazy, ktoré vyhodnotila\npodľa § 2 ods. 3 citovaného zákona jednotlivo a potom všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom\nprioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota, na základe čoho v súlade so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov zabezpečila objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Žalobca\nsa dôkaznej povinnosti nemôže zbaviť len predložením faktúr, pokladničných dokladov a tvrdením, že\nobchodovaný tovar fyzicky existoval, vzhľadom k tomu, že na podporu svojich tvrdení účelovo použil len\nzistenia správcu dane ako formálne vyhotovené doklady, úhrady, priznanie daňovej povinnosti, pričom\nk ostatným zisteniam spochybňujúcim reálny základ zdaniteľného obchodu sa nevyjadril. Do zápisnice\nz ústneho konania o oboznámení so zistenými skutočnosťami potrebnými na preverenie uplatneného\nnároku na vrátenie DPH uviedol, že sa k tomu vyjadrovať nebude.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednohlasne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na\npredloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca\nsprávcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového\nsubjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú\nkontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať\npožadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme\nvrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne\nalebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do\nsídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie\ns jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú\naj na daňovú kontrolu.\nPodľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo\ndňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých\nprípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o\n12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie\nlehoty je ministerstvo.\nPodľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú\nkontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17,\nje povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak\ntak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké\núvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie\nvždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti\nodvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri\nrozhodovaní prihliadnuť.\n\nPodľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom\ndochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona\nhmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky\na mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú\ncenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou\nbankou Slovenska.\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať:\na) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo\nslužbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,\nb) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo\nslužby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,\nc) poradové číslo faktúry,\nd) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak\ntento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,\ne) dátum vyhotovenia faktúry,\nf) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,\ng) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,\nh) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,\ni) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne namietanej dĺžky daňovej kontroly a\nnedodržania zákonnej lehoty na jej vykonanie v spojení s jeho poukazom na odlišný postup žalovaného\nv prípade dodatočného platobného výmeru vyrubujúceho žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických\nosôb za zdaňovacie obdobie roku 2007. Žalobca považuje za neakceptovateľné, že žalovaný v dvoch\nrovnakých prípadoch u toho istého daňového subjektu rozhodol odlišnými spôsobmi, pričom aj v\ntejto veci mal žalovaný svoje vyššie uvedené rozhodnutie brať do úvahy a rozhodnúť analogicky.\nZo spisu vyplýva obsah oznámenia o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly, informujúci\nžalobcu o nemožnosti jej ukončenia v priebehu 6 mesiacov od jej začatia z dôvodu prebiehajúceho\n\ndokazovania, pričom z obsahu žiadosti správcu dane nadriadenému orgánu o predĺženie lehoty na jej\nvykonanie vyplývajú dôvody prebiehajúceho dokazovania aj dôvody z podozrenia o zapojení žalobcu\ndo karuselového podvodu č. l. 12 administratívneho spisu. Správca dane v rozhodnutí o prerušení\nkontroly na preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za sledované zdaňovacie\nobdobie, okrem uvedenia zákonných ustanovení splnomocňujúcich ho na vydanie takéhoto rozhodnutia\no prerušení predmetnej daňovej kontroly (§ 25a v spojení s § 15 ods. 16 zákona o správe daní), uviedol\ndôvody jej prerušenia dostatočne, aby bolo žalobcovi zrejmé, v akom smere je potrebné prebiehajúce\ndokazovanie doplniť. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že s výsledkami dokazovania a ich\nvplyvom na závery správcu dane vo vzťahu ku kontrolovanému nároku žalobcu na nadmerný odpočet\nbol tento riadne oboznámený s možnosťou vyjadriť sa k nim, taktiež s výzvou, aby navrhol vykonanie\ndôkazov na podporu jeho tvrdení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v predmetnom\nkonaní bola lehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná, nakoľko bola v súlade s § 15 ods. 16 v\nspojení s § 25a zákona o správe daní prerušená. Počas doby prerušenia výkonu daňovej kontroly lehoty\nna jej vykonanie neplynuli, a teda po ukončení prerušenia jej výkonu pokračovala lehota na jej vykonanie\nv plynutí, pričom z obsahu administratívneho spisu, posúdiac začiatok výkonu daňovej kontroly a dátumu\njej ukončenia prerokovaním protokolu, vyplýva, že táto bola ukončená riadne bez prekročenia zákonnej\nlehoty na jej vykonanie.\nTaktiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o nejednotnosti rozhodovania žalovaného v dvoch,\npodľa žalobcu, totožných prípadoch týkajúcich sa jeho daňových povinností. Dodatočný platobný\nvýmer vyrubujúci na základe výsledkov daňovej kontroly žalobcovi daň z príjmov právnických osôb za\nzdaňovacie obdobie roku 2007 bol žalovaným v rámci odvolacieho daňového konania zrušený z dôvodu\nnedodržania zákonného postupu pri prerušení daňovej kontroly, nakoľko správca dane v danom prípade\nprerušil výkon daňovej kontroly po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie. V prejednávanej veci taká\nsituácia nenastala, daňová kontrola bola prerušená pred uplynutím lehoty na jej vykonanie a následne\nbola ukončená v rámci zostávajúcej lehoty, ktorá počas prerušenia neplynula. Preto možno konštatovať,\nže v žalobcom uvádzanej veci a v prejednávanej veci nejde vo vzťahu k dodržaniu zákonnej lehoty\nna vykonanie daňovej kontroly o totožné procesné situácie, a teda v tomto ohľade nemožno postup a\ndôvody rozhodovania žalovaného považovať za nejednotné.\nĎalšou právnou otázkou v tomto konaní je posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom\nvyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého\nobchodného reťazca vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho existencia.\nOdvolací súd poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty musí byť\nkompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu\ndaň, šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný\nzáklad jej stanovenia v jej zmenenom a doplnenom znení. Tak je potrebné postupovať i pri výklade\nprocesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii\ninštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného\nakceptovania a udržania neutrality DPH, predstavujúcej základnú zásadu spoločného systému DPH.\nZ ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym\nprávom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na\nzamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality\nso zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v\nsúvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná\nako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky\noperácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové\nprvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim\npredajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo\nplatiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva\nz judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04)\na obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),\nFulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej\njudikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak\nsa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,\n\nktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,\nna ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta\nRecycling č. C-439/04, C-440/04).\nTaktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby\nsubjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,\nže plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach\nnapr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré\nmožno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na\nzabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí\npredovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach\nMahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\nŽalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania,\npričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal no žalobcu neprimerané dôkazné\nbremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol\nzabezpečiť. Žalobca má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom\npožadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/ 2010 z 19. augusta 2010 a na rozsudky\nEurópskeho súdneho dvora v spojených veciach Optigen Ltd a spol. č. C - 354/03, C - 353/03, C 484/03 z 12. januára 2006.\nV súvislosti s poukazom žalobcu na záväznosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nEurópskeho súdneho dvora odvolací súd konštatuje, že v oboch vyššie uvádzaných rozsudkoch sa\nnejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia\nprevádzaného tovaru, a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia.\nZ obsahu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 1/ 2010 z 19. augusta 2010 vyplýva, že v konaní\nbolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako\nplatiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o\nosobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať,\nže dodaný tovar vyrobil, respektíve, ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.\nZ obsahu odôvodnenia žalobcom spomínaného rozsudku Európskeho súdneho dvora vyplýva, že\ndotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich\nobchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť\nDPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene\npoužíval identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa\nCommissioners (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v Spojenom kráľovstve) podvodmi\ntypu „kolotoč“.\nEurópsky súdny dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy\nnespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že\nzdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že predmetné faktúry\nobsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva\nna odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov.\nAvšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal\nbyť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca\npristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo zrejme neexistovalo.\nTakýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a\nekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva\nvyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými\nčlánkami obchodného reťazca, maďarskou spoločnosťou HEINTZ VALENTIN KFT., Budapest počnúc\n\na posledným odberateľom v obchodnom reťazci, maďarskou obchodnou spoločnosťou ROGARE KFT.,\nBudapest, končiac (t. j. spoločnosťami, u ktorých je nemožné skontrolovať a preveriť pôvod a konečnú\nspotrebu prevádzaného tovaru).\nZ obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali\ndoklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom\nreťazci, napríklad doklady o zabezpečení prepravy dovážaného tovaru z Maďarskej republiky\nprvému odberateľovi na územie Slovenskej republiky, obchodnej spoločnosti BANED, s.r.o. Samotná\nskutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady\npreukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými\nčlánkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci\npreverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov\npredkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem\ndaňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov\nrozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom\nskutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu\nskutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného\nzdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientkami, prípadne odberateľmi,\nsa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho\nobchodných zvyklostí. Spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný\ntovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.\nV tomto prípade správca dane i žalovaný, okrem iného, pri preverovaní ďalšieho smerovania\nobchodovaného tovaru - žulovej dlažby od žalobcu k českému odberateľovi, obchodnej spoločnosti\nSARNA Produktion, s.r.o. Praha až k maďarskej nekontaktnej obchodnej spoločnosti ROGARE KFT.,\nBudapest, vyhodnotili okrem iných súvislostí zistených v rámci dokazovania aj informáciu získanú od\nčeskej daňovej správy, že táto v spoločnosti SARNA Produktion, s.r.o. vykonáva šetrenie ohľadne\ndovozu celkom 858 ton žulových dosiek v období od 18.01.2007 do 15.04.2009 od dodávateľa DOO\nLAMAC RAČA-KRAGUJEVAC, SUBOTICA. Tieto dosky uvedená spoločnosť predala v roku 2007, 2008\nodberateľovi DONNER SK, s.r.o., za cenu 250 eur/t, v roku 2009 boli dosky predané odberateľovi\nBANED, s.r.o. Bratislava (je to v preverovanom zdaniteľnom plnení prvý odberateľ z Maďarskej republiky\na prvý dodávateľ v rámci kontrolovaného obchodného reťazca v tuzemsku), a to za rovnakú cenu\n250 eur/t. Podľa českej daňovej správy nie je možné vylúčiť pohyb tohto tovaru smerom k obchodnej\nspoločnosti GOSTAN, s.r.o., t. j. k žalobcovi, a jeho spätný predaj spoločnosti SARNA Production,\ns.r.o., za niekoľkonásobne vyššiu cenu. Taktiež v spojení so zisteniami, že medzi spoločnosťami\nBANED, s.r.o. - FOR DESING, s.r.o. - S&J PRESSBURG plus, s.r.o. - J.K. CONSULT, s.r.o. prebehli\nobchody s predmetným tovarom bez toho, aby vôbec zmenili miesto jeho uskladnenia (vrátane ďalších\ndôkazov vyplývajúcich z výsledkov dokazovania spochybňujúcich reálny základ nimi deklarovaných\nzdaniteľných obchodov), a zistením personálnej prepojenosti v čase uskutočňovania dodania tovaru od\nžalobcu obchodnej spoločnosti SARNA Produktion, s.r.o., ktorá bola jedným zo spoločníkov personálne\nprepojená s obchodnou spoločnosťou S&J PRESSBURG plus, s.r.o. v osobe jej konateľa a spoločníka a\ndruhým spoločníkom bola personálne prepojená v osobe konateľa so spoločnosťou NDP Slovakia s.r.o.\nPúchov fakturujúcej prepravu žulovej dlažby z Piešťan do Považskej Bystrice pre žalobcu, správca dane\nvyhodnotil ako zrejmú pochybnosť o reálnosti vývozu žulovej dlažby žalobcom českému odberateľovi\nSARNA Production, s.r.o.\nVo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať,\nže záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o dani z pridanej hodnoty.\n\nVzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých\nstupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce\nžalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových\ndokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky\nrozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie\núčelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení\nzneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné,\nže pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a\nprecíznosti jeho opracovania, akým predmetný bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy\nso zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom,\ntakýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa\ndá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená.\nVzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu\nneutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych\npovinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci\nzdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.\nV súvislosti s poukazom žalobcu na potrebu súdov nepodriaďovať sa automaticky len pod zákonné\nustanovenia, ale pri rozhodovaní prihliadať na relevantnú judikatúru, a to vždy s prihliadnutím\nk momentálnym sociálno-ekonomickým podmienkam a k dynamickému vývoju v daňovej oblasti,\nodvolací súd poznamenáva, že je bežnou praxou súdov pri rozhodovaní vykladať relevantné právne\nnormy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdneho dvora, prípadne\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať\npovinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej\nmiere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Pokiaľ sa týka spoločenských podmienok a\nvývoja v daňovej oblasti, odvolací súd nemôže nespomenúť zistenia Inštitútu finančnej politiky MF SR,\npodľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových\núnikov. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu\ndaňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia a dávajú signál pre dôsledné skúmanie\nreálnosti obchodov pre odpočet DPH. Samozrejme aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v\nspojení s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej\nsúvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci.\nVzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v medziach podaného odvolania\ndospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú\ndôvodné a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a\n§ 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/66/2011", "guid": "ad9d1965-084d-4ea5-9c32-a4681873db89:37da8039-e21f-44e9-8f63-3bf63e4840ae", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}