{"guid": "a2b82cb5-5d2d-490e-ab10-613566f14852:eada90ce-a5c5-425e-91a2-032632fefd50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3011200325.1", "spisova_znacka": "5Sžf/3/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/3/2012 z 29. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2012, sp. zn. 5Sžf/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3011200325.1", "identifikacne_cislo": "3011200325", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2012-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "nazov": "§ 244 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2", "nazov": "§ 250j ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-4", "nazov": "§ 151 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/479", "nazov": "zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/479", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/479-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eada90ce-a5c5-425e-91a2-032632fefd50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200325.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200325.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200325.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/3/2012\n3011200325\n29. 10. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:3011200325.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu HIMEL SK, s. r.\no., so sídlom v Považskej Bystrici, Moyzesova č. 816/100, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom,\nadvokátom so sídlom v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného číslo I/226/3568-39170/2011/990618-r z 29. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne zo 04. októbra 2011, č. k. 13S/41/2011-68, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/41/2011-68 zo 04.\noktóbra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/226/3568/39170/2011/990618-r z 29. marca\n2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eur z titulu súdneho\npoplatku na účet advokátskej kancelárie JUDr. Eugena Kostovčíka, so sídlom v Košiciach, do troch dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného číslo I/226/3568-39170/2011/990618-r z 29.03.2011. Predmetným rozhodnutím\nžalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) z 15.12.2010, číslo 670/230/52102/10/Kav, v ktorom\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 2.775,01 eura.\nKrajský súd, vyhodnotiac skutkový stav veci podľa obsahu žaloby žalobu a pripojených listín,\nadministratívneho spisu predloženého žalovaným, s poukazom na právnu úpravu § 29 ods. 8 a § 29\nods. 4 zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon o správe daní“), § 49 ods.\n1 a 2 písm. a/ zákona, § 51 ods. 1, § 71 ods. 2 písm. f/, g/ a § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej\nlen „zákon o DPH“) sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že daňové orgány vo veci rozhodli v rozpore s\nustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nSúdneho dvora Európskych spoločenstiev (dnes Európskej únie). Poukázal na to, že do zákona o DPH\nboli zapracované právne akty Európskej únie a tento zákon je v súlade s európskou legislatívou, čím\ntvrdenia žalobcu, že daňové orgány nekonali v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Európskeho súdneho dvora (dnes Súdneho dvora Európskej únie) nie sú dôvodné. Tvrdenie\nžalobcu, že daňové orgány sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyslovenom v rozsudku sp. zn. 5Sžf/22/2009, čo možno považovať za prejav svojvôle, ako aj tvrdenie,\nže v danom prípade zo strany daňových orgánov ide o „nepochopenie dôkazného bremena daňového\n\nsubjektu a účelu daňovej kontroly a daňového konania“ nie je podľa krajského súdu dôvodné, pretože\ndaňové orgány konali v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), zákonom o DPH a\nzákonom o správe daní, ktorý je procesnou právnou normou upravujúcou správu daní a postup daňových\norgánov v daňových veciach (§ 1). Postup daňových orgánov bol objektívny a zodpovedal zákonu a\nnálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“), na ktoré žalobca poukázal v\nčasti IV. žaloby.\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne zistili skutkový\nstav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorými\nsa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukázal, majúc zato, že žalovaný rozhodol v súlade\nso zákonom.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) zmenil tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. I/226/356839170/2011/990618-r z 29.03.2011 sa zrušuje a aby rozhodol o trovách konania.\nNamietal, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 13S/41/2011 zo 04.10.2011 došlo k porušeniu\nzákladného práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). V danom prípade\nporušenie základného práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je\npreviazané s porušením základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR,\npretože predmetným rozsudkom sa priznáva zjavne neprimeraná ochrana niekomu, komu v skutočnosti\nneprináleží a pri správnej aplikácii noriem procesného práva by mu nemohla byť nikdy priznaná.\nPodľa názoru žalobcu krajský súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, čl. 6\nods. 1 Dohovoru a ani podľa uvedených právnych záverov ústavného súdu a najvyššieho súdu.\nTvrdil, že krajský súd v konaní nedal odpoveď ani na jednu právne a skutkovo relevantnú ťažiskovú\notázku uvedenú v žalobe, neposkytol ústavnokonformným spôsobom ochranu pred nezákonnými\nrozhodnutiami správnych orgánov a nezabezpečil ani minimálne potrebnú kvalitu procesu tak, aby bolo\nnaplnené právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu.\nSpôsob, akým sa krajský súd vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, označil tento za formálny,\ncelkový postup súdu za nedôsledný, porušujúci základné právo žalobcu na súdnu ochranu, zahŕňajúcu\nprávo na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nŽalobca namietal, že súd sa nezaoberal viacerými jeho námietkami vznesenými v žalobe, okrem iného,\nže v daňovom konaní nie je prípustná koncentrácia konania a odvolací orgán (žalovaný) sa musí\nvysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. S dôkazmi a námietkami predloženými\nžalobcom v odvolacom správnom konaní sa žalovaný vysporiadal tak, že usúdil, že žalobca sa zapojil\ndo podvodného konania, teda bol spáchaný trestný čin. Keď žalobca v žalobe namietal, že žalovaný\npostupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.,\npretože svoje rozhodnutie odôvodnil úsudkom, že žalobca sa zapojil do podvodného konania, teda že\nspáchal trestný čin, čo mu ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zakazuje. Krajský súd bez\nuvedenia, ktorý právny predpis umožňuje takýto postup, konštatoval, že daňové orgány konali v súlade\ns Ústavou SR a zákonom č. 511/1992 Zb..\nVo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede D. krajským súdom ako rozpornej s ostatnými zabezpečenými\ndôkazmi v správnom konaní, žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, z ktorého vyplýva, že „každé plnenie sa musí\nposúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z\ndôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí“, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci\nsp. zn. 5Sžf/22/2009, v ktorom sa uvádza, že skutkové zistenia žalovaného sa bezprostredne netýkajú\n\ndodávky tovaru medzi OMEGA SK, s. r. o. a žalobcom, ale dodávok medzi OMEGA SK, s. r. o. a jeho\ndodávateľmi, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť\ndôkazy. Právny záver žalovaného a krajského súdu je podľa žalobcu, v extrémnom rozpore s uvedenými\nrozsudkami.\nNásledne žalobca poukázal na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom najvyšší\nsúd vyslovil právny názor, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali\na kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru.\nNavyše, ako vyplýva z citovaného rozsudku, daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na\nsledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či daňový subjekt\nvedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým\núnikom je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť\ndaňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú\nmožno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Krajský súd mal postupovať v\nrozpore s uvedeným právnym názorom, keď vyslovil, že základným predpokladom pre riadne fungovanie\nobchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o\nobsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v\nspolupráci s ktorými tak činí.\nŽalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že je nesporné, že vo veci dane z príjmov za rok 2005 a dane z\npridanej hodnoty za jún 2005 ide o samostatné daňové konania, skutkové zistenia, o ktoré správca dane\noprel svoje závery pri oboch kontrolách sú úplne identické. Z uvedeného dôvodu je v extrémnom rozpore\ns obsahom spisov tvrdenie súdu, že daňové orgány sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu\nSR vyslovenom v rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžf/22/2009.\nPodľa žalobcu, vzhľadom na identický právny a skutkový stav, na identickú argumentáciu žalovaného a\nsúdu je možné aj v tomto súdnom spore aplikovať právne závery z rozsudku najvyššieho súdu vo veci\nsp. zn. 5Sžf/22/2009. Z rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sžf/22/2009 vyplýva nasledovné:\nŽalobca následne poukázal na to, že napriek tomu, že krajskému súdu v čase tohto súdneho sporu\nboli známe právne závery najvyššieho súdu z rozsudkov vo veciach sp. zn. 5Sžf/22/2009 a sp.\nzn. 3Sžf/1/2010, súd opäť len mechanicky prevzal a bezvýhradne akceptoval všetky právne závery\nsprávnych orgánov. V správnom súdnictve ide o inštitút konania, v ktorom správny orgán už nebude mať\nautoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v\nkonaní ide. To však predpokladá, že súd bude postupovať nezávisle a objektívne, lebo len nezávislým\na objektívnym postupom v správnom súdnictve je možné vylúčiť svojvôľu, ako aj ničím nepodloženú\nmožnosť úvahy orgánu verejnej moci. Podľa žalobcu krajský súd takto nepostupoval.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby najvyšší súd odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nPoukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom\nsúdneho pojednávania na krajskom súde a navrhuje, aby najvyšší súd podanému odvolaniu v plnom\nrozsahu vyhovel, zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, pretože má za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,\nže správne orgány dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny\nnázor.\nUviedol, že sa naďalej pridržiava svojho stanoviska k žalobe z 24.06.2011 a z 29.07.2011 a trvá na\nskutočnostiach v týchto stanoviskách uvedených, t. j., že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\nI/226/3568-39170/2011/990618-r z 29.03.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil dodatočný\nplatobný výmer č. 670/230/52102/10/Kav zo dňa 15.12.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005, je vydané v súlade s právnymi predpismi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\n\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nPredmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie č. I/226/3568-39170/2011/990618-r z\n29.03.2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica\nč. 670/230/52102/10/Kav zo dňa 15.12.2010. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 2.775,01 Eur.\nSprávca dane rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku\nktorej vyhotovil protokol č. 670/320/46932/2010/Jal zo dňa 08.11.2011 a dodatok k protokolu zo dňa\n01.12.2011. Kontrolou daňových dokladov za prijaté zdaniteľné obchody v ich nadväznosti na podané\ndaňové priznanie ako aj účtovnú evidenciu a záznamy DPH, ktoré žalobca viedol v zmysle § 17 zákona\nč. 222/2004 Z. z. zistil správca dane porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, v zmysle\nktorého si platiteľ môže odpočítať daň, ktorá bola voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z\ntovarov a služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané. Na základe zistených skutočností dospel k záveru,\nže v danom prípade bolo preukázané umelé vytvorenie obchodných vzťahov, ktorých jediným účelom\nbolo získanie daňovej výhody. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným\nbremenom preukázateľnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu, a to nielen po obsahovej stránke\n(vystavenými dokladmi), ale aj po formálnej. Správca dane dospel k záveru, že len formálne doloženie\nuskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a objednávkou je bez preukázania skutočného dodania\ntovaru pre daňové účely nepostačujúce. Žalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2\npísm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu predmetom\nktorého bolo dodanie náhradných dielov do poľnohospodárskych strojov od dodávateľa OMEGA SK,\ns. r. o..\nPodľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od\ndane, na ktorú je povinný vyplatiť daň, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania,\nako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť ak:\na/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ na faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\nc/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ na faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a\nv prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení\ntovaru,\nd/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n\nV zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nV zmysle § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,\nhlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.) o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné\nlistiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy\nvedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom ako aj obsahom administratívneho spisu dospel\nk záveru, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom a že krajský súd pokiaľ žalobu\nzamietol, rozhodol tak bez náležitého vysporiadania sa s námietkami žalobcu z týchto dôvodov:\nSprávca dane na základe vyjadrení svedka Košúta nepovažoval za preukázané, že spoločnosť OMEGA\nSK, s. r. o. časť tovaru, ktorý mala dodať žalobcovi nadobudla od spoločnosti STENLEITEX, s. r. o.\nnakoľko faktúra od spoločnosti STENLEITEX, s. r. o. bola zo dňa 08.09.2005 a faktúry za predaj tovaru\nspoločnosti HIMEL SK, s. r. o. boli z júna a júla 2005.\nNaproti tomu žalobca pri povinnosti preukázať, že tovar nadobudol od firmy OMEGA SK, s. r. o. predložil\nfaktúry, bankové výpisy, účtovníctvo a fyzickou kontrolou ešte aj preukázal, že časť tovaru sa stále\nnachádza v jeho sklade. Tieto okolnosti potvrdila aj výpoveď svedka Kresáňa, ktorý dosvedčil prevzatie\ndodávky tovaru žalobcom.\nSprávca dane k vyššie uvedeným rozporom ako rozhodujúci argument uviedol, že platiteľ dane je\nzaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu, a to nie len po\nformálnej ale aj po obsahovej stránke (skutočné prevzatie tovaru). Vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď\nna argumenty žalobcu, nevyhodnotil dôkazy ich vzájomnej súvislosti, neporovnal tvrdenia účastníka\ndaňového konania so skutočnými zisteniami daňovej kontroly, ani neuviedol skutkovo poukazujúc na\nzákonné ustanovenia prečo rozdielnosť v dátumoch fakturovania bola rozhodujúcim dôkazom pre\nkonštatovanie, že spoločnosť OMEGA PLUS nedodala žalobcovi deklarovaný tovar.\nZ rozhodnutí správnych orgánov takisto nevyplýva, ako sa vyporiadali s nesporným zistením, že časť\ntovaru, ktorý mal byť žalobcovi dodaný sa nachádzal v sklade, čo bolo preukázané priamo fyzickou\ninventúrou. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či túto skutočnosť daňový úrad akceptoval a v tejto časti\nžalobcovi uplatnenú DPH priznal a na základe akých úvah dospel k záveru, že tovar vôbec nebol\nžalobcovi dodaný.\nĎalej je treba uviesť, že v daňovom konaní neplatí zásada koncentrácie konania a odvolací daňový\norgán sa musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (k tomu pozri bližšie napr. R\n75/1998), čo však žalovaný neurobil a v podstate odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o právne závery\nprvostupňového správneho orgánu.\nTreba uviesť, že správne orgány rozhodujúcu časť dôvodov svojich rozhodnutí podložili skutkovými\nzisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi OMEGA SK, s. r. o. a žalobcom,\nale dodávok medzi OMEGA SK, s. r. o. a jeho dodávateľmi, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani\nnemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť dôkazy.\nNajvyšší súd za danej situácie dospel k záveru, že žalovaný i krajský súd nesprávne bez ohľadu na\nskutkové zistenia podmieňovali uznanie uplatnenia DPH len skutočnosťou, ktorá z ustanovenia zákona\no DPH nevyplýva a nevyplýva ani zo vzťahu medzi žalobcom ako odberateľom a OMEGA SK, s. r. o. ako\ndodávateľom, tzn., že nevyhodnotili všetky dôkazy, aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu - jednotlivo i\n\nvo vzájomnej súvislosti. Správne orgány a prvostupňový súd síce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia\na vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich\ndo skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami.\nNa základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne treba\npodľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmeniť a rozhodnutie žalovaného, zrušiť a vec mu vrátiť na nové\nkonanie a rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia vzhľadom na nedostatok dôvodov (§ 250j\nods. 2 písm. d/ OSP). Žalovaný súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP)\nsa v ďalšom konaní náležite vecne vyporiada s námietkami žalobcu vznesenými ako v odvolaní proti\nrozhodnutiu správcu dane tak aj v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu a rešpektujúc\npríslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy znova vo veci rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie\nzodpovedalo zákonu včítane riadneho odôvodnenia. Predovšetkým musí žalovaný presne vymedziť v\nčom konkrétne zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich\nvzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nv Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,\nt. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná z vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nO náhrade trov celého súdneho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a ods. 8\nOSP, tak že žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, t. j. úhradu súdneho poplatku\nna podanie žaloby a odvolanie v celkovej sume 132 eur, avšak najvyšší súd nepriznal trovy právneho\nzastúpenia, nakoľko neboli vyčíslené v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP.\nLehota 3 dní na vyčíslenie trov konania stanovená v § 151 ods. 4 OSP je lehotou zákonnou nie\nsudcovskou a nie je možné ju predĺžiť. V prípade, že účastník zmešká lehotu na vyčíslenie trov môže\npožiadať o odpustenie jej zmeškania (§ 58 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Predpokladom\npre odpustenie zmeškania lehoty je ospravedlniteľný dôvod na strane účastníka, prípadne jeho nástupcu\na návrh na odpustenie zmeškania lehoty podaný do 15 dní po odpadnutí lehoty, s ktorým musí byť\nspojený i zmeškaný úkon.\nTelefonické oznámenie o čerpaní dovolenky, o ktorom sa súd dozvedel iba z úradného záznamu splnenie\nzákonných podmienok ustanovenia § 58 OSP nepredstavuje a vzhľadom na dĺžku konania, kedy\nodmenu za jednotlivé úkony právnej služby mohol právny zástupca žalobcu vyčísliť priebežne, ťažko\nmožno akceptovať dôvod čerpanie dovolenky advokáta v advokátskej kancelárii ako ospravedlniteľný.\nPreto bolo možné priznať žalobcovi iba trovy konania vyplývajúce zo spisu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/41/2011", "guid": "67d4573b-8aa7-4419-ac4c-cd51bab53573:bea4e289-8a67-4055-9353-8931d4e30c8f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}