{"guid": "70457ef8-3925-4753-9b74-0585b1b01b07:3dacbf6d-2348-405a-9d58-c0d5ff88d2cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3011200148.1", "spisova_znacka": "5Sžo/1/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/1/2012 z 29. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2012, sp. zn. 5Sžo/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3011200148.1", "identifikacne_cislo": "3011200148", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2012-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "nazov": "§ 244 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "nazov": "§ 249 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "nazov": "§ 250i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240c.odsek-1", "nazov": "§ 240c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-240c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "nazov": "§ 211 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-2", "nazov": "§ 224 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149.odsek-1", "nazov": "§ 149 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-4", "nazov": "§ 31 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-31.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-5", "nazov": "§ 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/529/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. d) zákona č. 529/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/529/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/529-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/529/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 zákona č. 529/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/529/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/529-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/529/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 529/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/529/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/529-2002/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-240c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-211", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-149", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-21", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-22", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-31", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2002/529#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/529#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dacbf6d-2348-405a-9d58-c0d5ff88d2cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200148.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200148.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3011200148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/1/2012\n3011200148\n29. 10. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:3011200148.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu SLOVAKIA\nokolo sveta, s. r. o., so sídlom Komenského 3, Trenčín, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Igorom\nChovanom, advokátom so sídlom Lipová 1040/28, Viničné, proti žalovanej Rade pre vysielanie a\nretransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo\ndňa 28. septembra 2011, č. RL/47/2010 a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,\nč. k. 13S/20/2011-42 zo dňa 16. augusta 2011 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/20/2011-42\nzo dňa 16. augusta 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. RL/47/2010 zo dňa 28. septembra\n2011 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eura titulom\nsúdneho poplatku a v sume 671,59 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Igora Chovana,\nadvokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, ktorou žalobca žiadal\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej - Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj ,,Rada“)\nvo veci správneho konania č. 224-PLO/O-3635/2010 a rozhodnutie Rady č. č. RL/47/2010 zo dňa 28.\nseptembra 2011. Týmto rozhodnutím Rada ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods.\n1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.\nz. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o vysielaní a retransmisií“),\npostupujúc podľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisií vydala, rozhodnutie podľa § 64 ods. 1 písm.\na/ zákona o vysielaní a retransmisií uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona za\nporušenie povinnosti uvedenej v § 31a ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisií tým, že v dňoch 12.\nmája 2010, 13. mája 2010, 14. mája 2010, 15. mája 2010, 16. mája 2010, 17. mája 2010, 18. mája 2010\na 19. mája 2010 odvysielal príspevok „Detské zariadenie Neposedko v nákupnom centre v Trenčíne“,\nktorý obsahoval informácie o tomto zariadení, ktoré mohli naplniť definíciu skrytej mediálnej komerčnej\nkomunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisií.\nKrajský súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti OSP sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom\nrozhodnutí, že v danom vopred pripravenom príspevku výrazne prevažovala propagačná zložka nad\nzložkou spravodajskou, pričom boli kumulatívne splnené všetky kritéria skrytej mediálnej komerčnej\nkomunikácie, ktorá je zakázaná (§ 31a ods. 3, 4 zákona o vysielaní a retransmisii). Príspevok bol\nodvysielaní v rámci programu „Týždenník“ so zámerom využiť informácie na propagačný účel, pričom\n\nposkytnuté informácie boli spôsobilé, vzhľadom na svoju povahu, uviesť verejnosť do omylu o jej\npodstate. Skutočnosť, že informácie boli poskytnuté aj osobou, ktorá podniká na základe živnostenského\nlistu, nebola sporná. Príspevok bol odvysielaný aj v záujme podnikateľky, ktorá prevádzkuje detské\ncentrum a ktorá vykonáva hospodársku činnosť. Súd však nespochybňuje zámer detského centra\numožniť deťom a ich rodičom tráviť voľný čas zmysluplne a tiež využiť služby poskytované centrom.\nPodľa krajského súdu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv skutočnosť, že žalobca sa k\nveci vyjadril len písomnou formou. Týmto postupom neboli porušené jeho procesné práva.\nTakto potom podľa krajského súdu žalovaná dostatočne zistila skutkový stav a vyvodil z neho\nsprávny právny záver. Napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“). Na dôvody uvedené v žalobe, ktoré mali charakter všeobecných tvrdení, krajský súd nemohol\nprihliadnuť.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/20/2011-42\ntak, že zruší rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu RL/47/2010 z 28. septembra 2010 a vec\njej vráti na ďalšie konanie.\nNamietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.\nŽalobca vo svojom odvolaní uviedol, že ak Rada vyčlenila znaky skrytej mediálnej komerčnej\nkomunikácie, ktoré podľa nej musia byť naplnené a v rámci prvého bodu Rada vyvracala argument\nžalobcu, že existuje pochybnosť, či je činnosť detského centra NEPOSEDKO hospodárskou činnosťou\ntak zastáva názor, že pod hospodárskou činnosťou v § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisií sa\nmyslí predovšetkým značne zisková aktivita. V tomto prípade sa však o takúto aktivitu nejedná. A tak\npotom k uvedenému Rada nejednoznačne zistila skutkový stav, pretože mala skúmať aj tento ukazovateľ\nprevádzky detského centra.\nS poukazom na tretí bod rozhodnutia tvrdil, že informácie v príspevku sa týkali novootvoreného centra,\npreto ich, čo do množstva, bolo viac a vzhľadom na to, že išlo o centrum pre deti boli aj emotívnejšie\na plastickejšie podané. Ide o zmysluplnú detskú voľno-časovú aktivitu, nie o propagáciu finančných\nslužieb, či nezdravých nápojov alebo potravín. Navyše mesto Trenčín nie je, čo do veľkosti, porovnateľné\nnapríklad s Bratislavou. V rámci miestneho diania išlo o významnú udalosť na to, aby sa jej venovala\ntakáto pozornosť.\nNesúhlasil ani s názorom Rady, že „...kritérium odplatnosti je v definícii skrytej mediálnej komerčnej\nkomunikácie uvedené iba ako jeden z príkladov kedy je použitie informácií na propagačný účel potrebné\npovažovať za zámerné. Z tohto dôvodu dospela k záveru, že skutočnosť uvedená účastníkom konania\nnemá v tomto prípade vplyv na naplnenie kritéria zámernosti“, pretože v zákonnej definícii mediálnej\nkomerčnej komunikácie sa uvádza, že „táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak\nsa uskutočňuje za odplatu alebo inú protihodnotu.“ Odplatnosť, či iná protihodnota podľa žalobcu je\nsíce jednou z možných pojmových znakov, ale vzhľadom na to, že ju zákonodarca uvádza, ide o\nnajvýznamnejší pojmový znak (spolu s ďalšími znakmi uvedenými v zákone). Pokiaľ ho daný príspevok\nči program nenapĺňa je na mieste vážna pochybnosť, či ide o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.\nPokiaľ v piatom bode Rada uviedla, že dospela „...k záveru, že recipient mohol byť uvedený do\nomylu o podstate informácie aj napriek špecifickému charakteru vysielania vysielateľa s licenciou na\nlokálne vysielanie a predmetné kritérium považuje Rada za naplnené“, žalobca namietal, že na jednej\nstrane Rada konštatuje nepochybnosť o tom, že v prípade informovania o subjektoch vykonávajúcich\nhospodársku činnosť, nie je vždy možné vyhnúť sa do určitej miery propagačnému pôsobeniu daných\ninformácií, na strane druhej kritizuje, že v príspevku o detskom centre NEPOSEDKO prevažuje\npropagačný účel nad spravodajsko-informačným.\n\nPodľa žalobcu na pôde lokálnej televízie je o novootvorenom detskom centre ťažké, ba nemožné\ninformovať spôsobom, na aký sme zvyknutí v hlavnej spravodajskej relácii veľkých multiregionálnych\ntelevízií - formou 30 sekundového monológu, pričom netreba strácať zo zreteľa, že príspevok sa venoval\njednoznačne pozitívnemu spôsobu trávenia voľného času pre deti v meste.\nNa záver svojho odvolania žalobca uviedol, že pri tak závažnom následku, ktorým uloženie sankcie\n- upozornenia na porušenie zákona - do budúcna zakladá možnosť udelenia pokuty v najvyššom\nrámci, ktorý pozná zákon o vysielaní a retransmisii, neuskutočnila vo veci ústne pojednávanie za\núčelom spoľahlivého zistenia stavu veci. Účastníkovi konania dala možnosť vyjadriť sa len písomne.\nNeuskutočnenie ústneho pojednávania v tomto prípade je vadou, ktorá má podľa názoru žalobcu vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZároveň uplatnil náhradu trov konania.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že k prvej žalobcovej námietke uviedla, že v\nodôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia (str. 5) poukázala na to, že pojem hospodárska činnosť\nnie je v zákone o vysielaní a retransmisii definovaný. Ide preto o tzv. neurčitý pojem, definovanie\nktorého je v kompetencii správneho orgánu. Z jednotlivých vyjadrení v predmetnom programe jasne\nvyplýva, že predmetné zariadenie ponúka svoje služby za odplatu. Z informácií sprostredkovaných\nv programe, ako aj na internetovej stráne tohto zariadenia http://www.neposedko.sk/ je zrejmé, že\npredmetné zariadenie poskytuje služby za odplatu, ktoré majú jednoznačne hospodársky charakter\n(predaj nealkoholických nápojov a piva, organizovanie detských osláv). Vzhľadom na uvedené Rada\nskonštatovala, že prevádzkovanie daného zariadenia podnikaním podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona\nč. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), a jeho prevádzkovanie je teda jednoznačne hospodárskou\nčinnosťou.\nŽalovaná poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí uviedla logické argumenty, na základe ktorých\nnáležité zdôvodnila závery, ku ktorým dospela. Preto odmietla argumentáciu žalobcu a poukázala na\nfakt, že žalobca uviedol iba všeobecné tvrdenia bez toho aby ich podložil konkrétnymi argumentmi.\nS uvedenou argumentáciou sa podľa žalovanej stotožnil aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý v napadnutom\nrozsudku explicitne uviedol, že „skutočnosť, že informácie boli poskytnuté aj osobou, ktorá podniká na\nzáklade živnostenského listu, nebola sporná. Príspevok bol odvysielaný aj v záujme podnikateľky, ktorá\nprevádzkuje detské centrum a ktorá vykonáva hospodársku činnosť.“\nĎalej žalovaná uviedla, že ohľadom námietky ku kritériu propagácie sa podrobne vysporiadala v\nodôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia (na str. 5) a aj s uvedeným sa v plnom rozsahu tiež stotožnil\naj Krajský súd v Trenčíne, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol, že „sa stotožnil s dôvodmi uvedenými\nv napadnutom rozhodnutí, že v danom vopred pripravenom príspevku výrazne prevažovala propagačná\nzložka nad spravodajskou.“\nŽalovaná k námietke ku kritériu odplatnosti skrytej mediálnej komerčnej komunikácie uviedla, že znaky\nskrytej mediálnej komerčnej komunikácie musia byť naplnené kumulatívne na to, aby mohlo ísť o skrytú\nmediálnu komerčnú komunikáciu. Zákon o vysielaní a retransmisií nerozlišuje jeden zo znakov ako\nvýznamnejší, ani žiadnemu zo znakov nepripisuje väčší či menší význam. Z explicitného znenia skrytej\nmediálnej komerčnej komunikácie jednoznačne vyplýva, že odplatnosť je uvedená ako jeden z možných\npríkladov, kedy je možné považovať informáciu za zámernú.\nPodľa žalovanej žalobca svoje tvrdenia o tom, že odplatnosť je najvýznamnejší pojmový znak skrytej\nmediálnej komerčnej komunikácie nepodložil žiadnymi logickými argumentmi. Žalovaná je presvedčená,\nže kritérium zámernosti bolo v tomto prípade jednoznačne preukázané tak ako to uviedla v rozhodnutí č.\nRL/47/2010 zo dňa 28. septembra 2010 (str. 6), keď k rovnakému záveru dospel v napadnutom rozsudku\naj Krajský súd v Trenčíne, cit.: „Príspevok bol odvysielaný v rámci programu „Týždenník“ so zámerom\nvyužiť informácie na propagačný účel.“.\nK predposlednej námietke žalovaná s poukazom na napadnuté rozhodnutie uviedla, že predmetný\nprogram je spravodajským programom lokálneho vysielateľa, ktorého informovanie respondenta sa\nzameriava práve na spoločenské témy späté s danou lokalitou. Z tohto dôvodu, mohol recipient v\npredmetnom programe očakávať rôzne informácie, napr. aj informácie o prevádzke miestneho detského\n\ncentra. Je nepochybné, že v prípade informovania o subjektoch vykonávajúcich hospodársku činnosť\nnie je vždy možné vyhnúť sa istému propagačnému efektu absolútne. V takýchto prípadoch je však\nrozhodujúce, do akej miery boli v danom programe sprostredkované informácie plniace propagačný účel,\nresp. v akej miere prevažujú informácie plniace propagačný účel nad informáciami so spravodajským informačným charakterom. Vzhľadom na spôsob spracovania predmetného príspevku ako aj na rozsah\nvyjadrení, ktoré v príspevku odzneli, v danom príspevku propagačná zložka výrazne prevažovala nad\nzložkou spravodajskou. Z tohto dôvodu dospela Rada k záveru, že recipient mohol byť uvedený do omylu\no podstate informácie a predmetné kritérium bolo v tomto prípade naplnené, s čím sa v napadnutom\nrozsudku stotožnil aj Krajský súd v Trenčíne, kde uviedol, cit.: „...pričom poskytnuté informácie boli\nspôsobilé, vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o jej podstate“.\nK poslednej žalobcovej námietke žalovaná uviedla, že v danom prípade sa žalobca písomne vyjadril k\npodkladom pre rozhodnutie a predmetu správneho konania a že sa v napadnutom rozhodnutí riadne\nvysporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca v správnom konaní uviedol. Vo svojom vyjadrení\nžalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že existujú skutkové okolnosti\nprípadu, ktoré nemohol vo svojom vyjadrení jednoznačne a zreteľne správnemu orgánu ozrejmiť a ktoré\nby bolo potrebné objasniť na ústnom pojednávaní. Žalovaná v rámci správneho konania spoľahlivo zistila\nskutkový stav tak po faktickej, ako aj po právnej stránke, a preto nebolo v danej veci potrebné nariadiť\nústne pojednávanie.\nPoukázala na to, že žalobca v rámci správneho konania a dokonca ani v samotnej žalobe o\npreskúmanie predmetného rozhodnutia, resp. v odvolaní voči napadnutému rozsudku, neuviedol žiadne\niné skutočnosti, ku objasneniu ktorých by mohlo nariadenie ústneho pojednávania prispieť. Z tohto\ndôvodu je žalovaná presvedčená, že v danom prípade neexistovali žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by\nodôvodňovali nariadenie ústneho pojednávania vo veci a považuje preto námietku žalobcu za zjavne\núčelovú.\nS vyššie uvedenými skutočnosťami sa stotožnil aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý v napadnutom rozsudku\nuviedol, že „na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv skutočnosť, že žalobca sa k veci vyjadril\nlen písomnou formou. Týmto postupom neboli porušené jeho procesné práva“.\nNa základe vyššie uvedeného mala žalovaná za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej\nmiere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej mala\nza to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje\nformálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v\nzmysle ustanovení Správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani\npostupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup je v súlade so zákonom.\nNavrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2 OSP rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 13S/20/2011 zo dňa 16. augusta 2011, ako právne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a po oboznámení sa so\nspisovým materiálom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha\nveci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má\npri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky\nO ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach\núčastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu (§ 22 ods. 1\nsprávneho poriadku).\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n\nSprávny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 31a ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto\nzákona zvuková, obrazová alebo zvukovo - obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje\ntovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku\nčinnosť a:\na) je poskytovaná, ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú\nprotihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo,\nb) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou\nurčenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nPodľa § 31a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä\nreklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na\nreklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné\noznámenie podľa § 35 ods. 8.\nPodľa § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková,\nobrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby,\nochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osohy alebo právnickej osoby vykonávajúcej\nhospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\ntúto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju\npovahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú\nnajmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.\nPodľa § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitným predpisom rada ukladá sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nPodľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie\nsa sankcia uložila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že správne konanie bolo začaté dňa 06. júla 2010\nna podnet sťažovateľa, pre dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti ustanovenej v § 31a ods. 4\nzákona o vysielaní a retransmisii tým, že v dňoch v dňoch 12. mája 2010, 13. mája 2010, 14. mája 2010,\n15. mája 2010, 16. mája 2010, 17. mája 2010, 18. mája 2010 a 19. mája 2010 odvysielal príspevok\n„Detské zariadenie Neposedko v nákupnom centre v Trenčíne“, ktorý obsahoval informácie o tomto\nzariadení, ktoré mohli naplniť definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3\nzákona o vysielaní a retransmisií.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím č. RL/47/2010, žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na\n\nporušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, za porušenie ustanovenia\n§ 31a ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii.\nObsah odvysielaného príspevku nebol medzi účastníkmi konania sporný. Sporným zostalo právne\nposúdenie veci, či odvysielané informácie naplnili kritéria definície skrytej mediálnej komerčnej\nkomunikácie podľa § 31a ods. 3 o vysielaní a retransmisii.\nPri právnej kvalifikácii daného skutku vychádzal najvyšší súd z ustanovenia § 31a ods. 3 zákona o\nvysielaní a retransmisii. Skúmal, či boli kumulatívne splnené podmienky na to, aby mohol byť navrhovateľ\npostihnutý za správny delikt spočívajúcu v porušení zákazu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie,\npričom dospel k záveru, že podmienka propagačného účelu informácie nebola naplnená.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že propagačný účel zákona o vysielaní a retransmisii nedefinuje a možno\nho stotožniť s reklamným účelom, keďže zákonom č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa inštitút skrytej reklamy síce zmenil na\ninštitút skrytej mediálnej komerčnej komunikácie a reklamný účel sa zmenil na propagačný účel, zmenil\nsa však len názov inštitútu, pričom zmysel predmetného ustanovenia ostáva rovnaký. Jediná zmena\nktorá touto novelou nastala, bolo rozšírenie povinného subjektu, a to aj na poskytovateľa audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie. Pojem reklamný účel nie je v zákone definovaný a spadá do kategórie\nneurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu,\nresp. súdu v procese aplikácie, aby vymedzil ich obsah.\nPodľa názoru žalovanej, informácie ktoré odzneli v rámci predmetného príspevku Detské zariadenie\nNeposedko v nákupnom centre v Trenčíne obsahovali výlučne pozitívne kvalitatívne hodnotenie\npôsobenia uvedeného zariadenia, ktoré prezentovala prevádzkovateľka Ing. U. a návštevníci uvedeného\nzariadenia. Hoci v predmetnom programe nedošlo k priamej propagácií konkrétneho produktu, po\nzhodnotení kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky odvysielaných informácií, dospela žalovaná k záveru, že\ntieto informácie prezentovali imidž Detského zariadenia Neposedko v pozitívnom svetle, v dôsledku čoho\ndošlo k propagácií obchodného mena a aktivít uvedeného zariadenia. Žalovaná pritom nespochybnila\nfakt, že niektoré z uvedených informácii boli prezentované za účelom informovať verejnosť. V programe\nokrem týchto informácii zazneli aj informácie, ktoré mali propagačný charakter. Po posúdení príspevku z\nhľadiska celkového kontextu bola žalovaná toho názoru, že jeho propagačný charakter prevažoval nad\ncharakterom informačným. Z tohto dôvodu žalovaná dospela k záveru, že recipient mohol byť uvedený\ndo omylu o podstate informácie a predmetné kritérium v tomto prípade naplnené bolo.\nNajvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že pojem propagačný účel je pružným právnym pojmom,\nktorý musí byť správnym orgánom interpretovaný. Pružné právne pojmy nie je možné presne právne\ndefinovať, ich obsah sa môže meniť, býva podmienený okolnosťami prípadu, na ktorý sa aplikuje právna\nnorma. Preto orgán aplikujúci právo musí posúdiť všetky okolnosti daného prípadu, teda každý prípad\nposudzovať individuálne a ak dospeje k záveru, že na skutkový stav je potrebné takúto normu, ktorá\nobsahuje neurčitý právny pojem aplikovať, svoje rozhodnutie musí odôvodniť, pričom následne správny\nsúd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nNajvyšší súd sa po oboznámení s obsahom spisového materiálu včítane prepisu odvysielaného\npríspevku nestotožnil s názorom krajského súdu korešpondujúcim s názorom žalovanej, že z hľadiska\ncelkového kontextu propagačný charakter príspevku prevažoval nad charakterom informačným. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu celkový dojem, ktorý v priemernom divákovi posudzovaný príspevok mohol\nzanechať, bolo získanie informácií o novootvorenom detskom centre v meste Trenčín.\nPodstata skrytej mediálnej komerčnej komunikácie spočíva v odvysielaní v rámci programu informácií,\nktoré majú propagačný účel, tzn., že adresátovi sa skryto odporúča napr. poskytnutie služby, propaguje\nsa obchodné meno alebo aktivity spoločnosti, teda ide o prezentáciu majúcu za cieľ komerčne pôsobiť\n\nna divákov. Podľa názoru najvyššieho súdu v odvysielanom príspevku informácie s cieľom propagovať\nneodzneli a z uvedeného dôvodu Krajský súd v Trenčíne pochybil, ak žalobu zamietol.\nS poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/20/2011-42 zo 16. augusta 2011 zmenil tak, že zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovanej č. RL/47/2010 z 28. septembra 2011 pre nesprávne právne posúdenie veci (§\n250j ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie, v ktorom žalovaná vec v zmysle vysloveného právneho názoru znova posúdi a o nej\nrozhodne tak, aby jej rozhodnutie zodpovedalo zákonu.\nK námietke žalobcu ohľadom nenariadenia ústneho prejednávania správnym orgánom najvyšší\nsúd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. augusta 2010 č. III.\nÚS 231/2010-38 (pozri www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>), ktorým Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/124/2009 z 26.\njanuára 2010 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/124/2009 z 26. januára 2010 zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Predmetom preskúmavacieho konania v tejto veci bolo rozhodnutie správneho orgánu\no uložení pokuty podľa § 17 ods. 2 písm. d/ zákona č. 529/2002 Z. z. vo výške 105.000 SKK (3.485,36\neura) za porušenie ustanovení § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vychádzajúc z názoru, že vyjadriť sa k veci je základným právom\núčastníka konania, v tomto náleze poukázal na to, že „v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\ntreba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva alebo záväzky občianskej povahy“ vymedzujúce rozsah\naplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)\nvykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru.\nPrihliadajúc na výklad a aplikáciu uvedených pojmov v judikatúre ESĽP dospel ústavný súd v zhora\noznačenom náleze k záveru o aplikovateľnosti ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru na daný prípad,\nkeďže predmetom konania v sťažovateľkinej veci bolo súdne preskúmanie rozhodnutí o uložení sankčnej\npovinnosti za správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty (napr. rozsudok vo veci Bendenoun\nproti Francúzku z 24. februára 1994, resp. rozsudok vo veci A.P., M. P.a T. P. proti Švajčiarsku z\n29. augusta 1997 (III. ÚS 341/2007). Ústavný súd poukázal na to, že princíp verejnosti, ústnosti a\nprítomnosti na prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred správnymi orgánmi nebol v\nsúlade s ustálenou judikatúrou ESĽP, navyše ak sa verejnosti a ústnosti konania žalobkyňa nikdy\nnevzdala, ale výslovne sa jej dožadovala. Všeobecné súdy nebrali tieto námietky sťažovateľky vôbec\ndo úvahy a ich výklad a aplikácia správneho poriadku sa javí vo vzťahu k judikatúre ESĽP v daných\nsúvislostiach príliš formalistickou alebo nesprávnou, takže ju objektívne nemožno akceptovať (obdobne\nnapr. m. m. I. ÚS 54/08). Procesný postup správnych orgánov preto podľa ústavného súdu predstavoval\nprotiústavný zásah do označeného základného práva, pretože účastníkovi konania objektívne znemožnil\nvyužiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu\nna podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu\npomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky, a z hľadiska konania ako celku by ho postavil do\npodstatne nevýhodnejšej pozície.“.\nÚstavný súd poukázal i na to, že „uloženie pokuty je administratívno-procesnou sankciou pre\núčely vymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je súčasne i aktom donucovacej povahy. Má\npredovšetkým majetkové zameranie umožňujúce vynútiť určitú ujmu na majetku dotknutých subjektov a\npopri tom sa dotýka i iných stránok spojených s potrebou a súčasne i právom vlastniť majetok. Pokuty\nukladané správnymi orgánmi v správnom konaní a pri výkone kontrolnej činnosti sú okrem toho svojou\npovahou všeobecne spôsobilé zasiahnuť do základných práv príslušného subjektu, a to s ohľadom na\nich výšku a možnosť ich opakovaného ukladania. Závažnosť ich dopadu je o to výraznejšia, že môžu byť\nukladané na základe voľného uváženia správneho alebo kontrolného orgánu, resp. jeho aparátu, čím nie\nje vylúčený ich prípadný diskriminačný a aj subjektívny efekt voči rôznym právnym subjektom. Okrem\n\ntoho ich možno ukladať i opakovane dovtedy, kým nebude dosiahnutý sledovaný cieľ (riadny priebeh\nkonania), čo znamená, že v danom prípade sa neprihliada ani na princíp ne bis in idem. V danom prípade\nbol preto ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd neakceptovaním procesných práv sťažovateľky, ktoré\nnemohla uplatniť v konaní pred správnymi orgánmi, porušil jej základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy.“(bod 1 výroku nálezu).\nÚstavný súd takto rozhodol to i napriek tomu že pri prejednávaní správneho deliktu nemal správny orgán\nv zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie.\nV preskúmavanej veci, ktorá je predmetom tohto konania bolo žalobcovi uložené upozornenie, že je\nvýlučne výchovným opatrením s cieľom prevencie (k tomu pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 25. júna 2002, sp. zn. 4Sž/27/02 - R 55/2003), čím podľa názoru najvyššieho\nsúdu s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku bolo procesným právam žalobcu\nurobené zadosť, ak mu bolo umožnené vyjadriť sa vo veci písomne. V prípade uloženie pokuty, ktoré ,\nako uvádza ústavný súd v zhora označenom náleze, je administratívno-procesnou sankciou pre účely\nvymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je súčasne i aktom donucovacej povahy, by však zrejme\npovaha veci vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu (§\n21 ods. 1 druhá časť vety prvej správneho poriadku).\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal ich náhradu v sume 132 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie a\nv sume 671,59 eura titulom trov právneho zastúpenia podľa písomného vyúčtovania advokátom, ktorá\nsuma pozostáva z náhrady za jeden úkon právnej služby v r. 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia\n10.11.2010) 115,90 eura (nesprávne účtoval 120,23 eura), dva úkony právnej služby v r. 2011 (podanie\nžaloby 07.01.2011 a podanie odvolania 28.11.2011) jeden úkon á 120,23 eura (spolu 240,46 eura), jeden\núkon v roku 2011 (účasť na pojednávaní pred krajským súdom 16.08.2011) 61,75 eura (správne mohol\núčtovať 120,23 eura), jeden úkon v roku 2012 (účasť na vyhlásení rozsudku pred najvyšším súdom dňa\n29.10.2012) 30, 88 eura (nesprávne účtoval 31,79 eura) plus režijný paušál za 1 úkon vykonaný v roku\n2010 6,95 eura, za 3 úkony vykonané v roku 2011 á 7,41 eura (spolu 22,23 eura) a za 1 úkon vykonaný v\nroku 2012 7,63 eura (spolu 485,80 eura), plus náhrada za stratu času za každú začatú polhodinu v trvaní\n150 min. á 12,02 eura za cestu z Bratislavy do Trenčína a späť 16.08.2011 (spolu 60,10 eura - nesprávne\núčtoval 61,75 eura) a 64 min. á 12,35 eura za cestu z Viničného do Bratislavy a späť 29.10.2012\n(spolu 37,05 eura - nesprávne účtoval 38,13 eura), plus náhrada cestovného spojeného s úkonom\nzo 16.08.2011 za cestu z Bratislavy do Trenčína a späť osobným motorovým vozidlom zn. TOYOTA\nCOROLLA, EČV: V. 23,75 eura + 45,38 eura (spolu 69,13 eura) a náhrada cestovného spojeného s\núkonom z 29.10.2012 za cestu z Viničného do Bratislavy a späť osobným motorovým vozidlom zn.\nNISSAN NOTE, EČV: E. 6,88 eura + 12,63 eura (spolu 19,51 eura), všetko podľa § 11 ods. 4, § 14 ods.\n1 písm. a/, b/ a c/ a ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3 a ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov.\nNáhradu trov konania za úkon z 15. novembra 2011 (ďalšia porada s klientom po obdržaní rozsudku)\nnajvyšší súd žalobcovi nepriznal, keď jeho poskytnutie ani trvanie nebolo zo strany právneho zástupcu\nžalobcu žiadnym spôsobom preukázané.\nŽalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP uhradiť na bankový účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Československej obchodnej banke,\na. s. Bratislava, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 01. mája 2011).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/20/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}