{"guid": "c4afc605-9399-494a-b339-76419adb3af1:d47830e6-283e-4392-93da-44714178b6ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:2011200218.1", "spisova_znacka": "8Ndz/2/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Ndz/2/2012 z 2. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. októbra 2012, sp. zn. 8Ndz/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:2011200218.1", "identifikacne_cislo": "2011200218", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2012-10-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d47830e6-283e-4392-93da-44714178b6ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:2011200218.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:2011200218.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:2011200218.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Ndz/2/2012\n2011200218\n02. 10. 2012\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2012:2011200218.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov v 1. rade: W. Q., bytom C., Q. - E. a v 2 rade:\nE. Q., bytom bytom C., Q. - E., obaja žalobcovia zastúpení advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, so\nsídlom AK Gercenova 6/A, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul.\n29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. 10705-8/2011-BA zo 4.\nfebruára 2011, č. 10922-2/2011-BA zo 4. februára 2011 a č. 10917-3/2011-BA zo 4. februára 2011 vo\nveci odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/25/2011-99 z 19. januára 2012, konajúc\no návrhu žalobkyne v 1. rade na vylúčenie sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Márie\nUsačevovej z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. 9Sžso/19/2012, takto\nrozhodol:\nSudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, členka odvolacieho senátu Správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Mária Usačevová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania\na rozhodovania vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou\n9Sžso/19/2012.\nodôvodnenie:\nV hore označenej veci podaním zo dňa 19. septembra 2012 žalobkyňa v 1. rade žiadala o\nvylúčenie sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Márie Usačevovej z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžso/19/2012,\nktoré odôvodnila tým, že JUDr. Mária Usačevová prišla na Najvyšší súd Slovenskej republiky z\npredchádzajúceho pôsobiska, ktorým bol krajský súd v Trnave, ktorý rozhodoval v predmetnej veci\nv prvom stupni. Žalobkyňa v 1. rade sa dozvedela, že sudkyňa JUDr. Mária Usačevová a sudkyňa\nKrajského súdu v Trnave JUDr. Katarína Benczová sú blízkymi priateľkami a podľa žalobkyne v 1. rade\nje tu preto nebezpečenstvo pre ohrozenie nezávislého a nestranného rozhodovania vo veci, keďže môže\nsúd vychádzať aj z iných podkladov ako tých, ktoré sú súčasťou spisu, rovnako, ako to bolo prezentované\nv konaní na Krajskom súde v Trnave. Žalobkyňa v 1. rade svoj návrh odôvodňovala ust. § 14 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala, že v rámci subjektívneho testu sa\nvychádza z vyvrátiteľnej domnienky, pri ktorej sa predpokladá, že sudca je nezaujatý a nestranný, kým\nnie sú dané podmienky považovať ho za zaujatého. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nepozná súkromie\na vzťahy sudkyne JUDr. Márie Usačevovej, len sa vzhľadom na objektívne okolnosti pokúša zabrániť\nnezákonnému spôsobu rozhodovania. Záverom poukázala na test nestrannosti, kde sa vychádza zo\nzásady používanej v tejto oblasti, že „spravodlivosť musí byť nie len vykonávaná, ale ju musí byť aj\nvidieť, že je vykonávaná\" [Ferrantellia Santangello vs. Taliansko 19874/92].\nK námietke zaujatosti podala dňa 24. septembra 2012 vyjadrenie členka senátu 9S Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky JUDr. Mária Usačevová, ktorá uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá. Ďalej\nuviedla, že v období rokov 2006 až 2011 vykonávala na Krajskom súde v Trnave funkciu predsedu\nsúdu. Uviedla, že z tohto pôsobenia pozná JUDr. Katarínu Benczovú ako kolegyňu, avšak nie je s ňou\n\nv blízkom priateľskom vzťahu. Okrem toho poukázala na znenie ust. § 14 ods. 1 O.s.p., z ktorého\nvyplýva, že sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,\nk účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti, pričom ona\nako členka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemá žiaden vzťah k účastníkom konania ani\nprávnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade, ktorých ani nepozná a preto považuje námietku zaujatosti\nvoči jej osobe za neopodstatnenú.\nPredsedníčka senátu 9S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s § 16 ods. 1 O.s.p. predložila\nnámietku zaujatosti do elektronickej podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 25. septembra\n2012. Námietka zaujatosti bola pridelená inému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spis bol\npridelený senátu 8S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdu dňa 25. septembra 2012.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania\na rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno\nmať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide\nnapríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem\nna určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo\niným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k\núčastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,\nsúrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak\npozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.\nPomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako\ndôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Postupom sa\nrozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania. V širšom chápaní\nmôžeme k postupu sudcu priradiť aj jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou\na preto túto okolnosť, že v inej veci meritórne rozhodol v prípade v jeho neprospech zásadne nemožno\npoužiť ako dôvod na námietku zaujatosti. Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje Občiansky\nsúdny poriadok, ktoré sú ním predvídané a majú upravené svoje účinky na priebeh konania. Iné úkony\na rozhodnutia, ktoré sú výsledkom procesnej improvizácie v postupe súdu za splnenia aj ostaných\nzákonných podmienok nemožno použiť ako dôvody na námietku zaujatosti. Sudcu nemožno vylúčiť\nnielen pre úkony v prejednávanej veci, ale ani pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí,\nktoré vydal. Ak sú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada sa na ne, t.j. platí\nfikcia ako by námietka nebola vznesená, ale len v rozsahu týchto skutočností, v ktorom prípade sa vec\nnepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Ak námietka obsahuje aj iné\nokolnosti, treba ju predložiť bez ohľadu na to, že o niektorých okolnostiach platí, že sa na ne neprihliada,\npretože v opačnom prípade by mohol nastať dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1, písm.\ng/ O.s.p. v spojení s v 205a ods. 1, písm. a/ O.s.p. Pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodnutia\nveci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti\no nezaujatosti sudcu na prejednávanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci subjektívny názor\nkonajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednávanie a rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj\nnaopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich\nzástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednávaní\na rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti.\n\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov\n(ďalej lej „zákon o sudcoch\") sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva\nna nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej\nfunkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe\nskutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti\na nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho\nnestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho\nskončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo\nohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí\nbyť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.\nNestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k\nveci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom\ninštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na\nprijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový\na právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z\nprejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti.\nPredpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho\na spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom\nosobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný\nna výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p.\nkonštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá\nvylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými\nskutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny\npohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,\nže možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že\nmožno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci\". Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\nAko je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený\npredovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom\nprípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej\nzávislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s\npredmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 76/1999,\nz 20. júla 1999.)\nV danej veci nemožno opomenúť, že sudkyňa JUDr. Mária Usačevová sa vo veci necíti byť zaujatá,\núčastníkov konania nepozná a nepozná ani ich právnych zástupcov.\nAko dôvod pre vylúčenie sudkyne JUDr. Márie Usačevovej v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. neobstojí,\nani tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že JUDr. Mária Usačevová sa pozná\nJUDr.\nKatarínou Benczovou a je s ňou v blízkom priateľskom vzťahu, nakoľko táto skutočnosť nebola žiadnym\nspôsobom hodnoverne preukázaná a sama sudkyňa JUDr. Mária Usačevová túto možnosť vylúčila vo\nsvojom vyjadrení k námietke zaujatosti.\n\nSamotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa\nstretávajú\nalebo stretávali na pracovisku alebo na bývalom pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre\nvylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti\nneutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a\nproblémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu\npochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný\nprofesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.),\nmožno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania\nveci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto\naj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže\nvykazovať právne významné znaky z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.; o takýto prípad však v prejednávanej\nveci nejde.\nNa druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je\nzaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom\nalebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nNestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom\nprípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska\nnestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 1. októbra 1982).\nExistencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS\n16/00).\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.\"\nZa objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť\nk legitímnym\npochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení\nteórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom\nzjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio\", teda nezávisle\na nestranne.\nMeradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko účastníka konania,\nktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie\nsprávnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne\nzakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu\nbyť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že účastník má pocit o možnej nezaujatosti\nsudcu. Na tomto základe však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia §\n14 ods. l O.s.p., ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a\ncharakter by objektivizoval uplatnenú námietku.\n\nSúčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania\nveci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť\nsúdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a\nrozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti\n[viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,\npodľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná\n(\"justice must not only be done,\nit must also be seen to be done\")], nemožno prehliadať,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej\nzásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len\ncelkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné\npresvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných\nzáruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti\nPortugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania\na rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom\ndosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka\nnálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).\nKeďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola\nz hľadiska § 14\nods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrenia sudkyne JUDr. Márie Usačevovej, ktorá vo veci Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/19/2012 rozhoduje podľa rozvrhu práce v senáte 9S a ktorému\nvec pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre jej vylúčenie, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods.\n1 druhá veta O.s.p. tak, že označenú sudkyňu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je vylúčená\nz prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "382638c0-a528-4301-bdb7-b110054fbaf5:0501fb9b-acf8-4262-beee-913fd01616ef", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4212220164.4", "spisova_znacka": "9Co/309/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/309/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212220164.4"}]}