{"guid": "cad59774-9b49-4fa9-b7ea-ca9c89a8178b:41e9db04-42bc-4936-912b-8be7fbd3c4b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:2010200524.1", "spisova_znacka": "4Sžo/19/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/19/2012 z 18. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn. 4Sžo/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:2010200524.1", "identifikacne_cislo": "2010200524", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2012-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-5", "nazov": "§ 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41e9db04-42bc-4936-912b-8be7fbd3c4b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:2010200524.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:2010200524.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:2010200524.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/19/2012\n2010200524\n18. 09. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:2010200524.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: MS - Massimmo, s.r.o., so sídlom\nVajanského 617/22, Trnava, IČO: 36 281 751, zastúpenej: JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou, so\nsídlom Palárikova 3, Prešov, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0045/99/2010 zo dňa 27. júla 2010, rozhodnutia žalovaného č.\nSK/0046/99/2010 zo dňa 27. júla 2010, rozhodnutia žalovaného č. SK/0864/99/2010 zo dňa 5. augusta\n2010, rozhodnutia žalovaného č. SK/0252/99/2010 zo dňa 10. augusta 2010, rozhodnutia žalovaného\nč. SK/0248/99/2010 zo dňa 10. augusta 2010 a rozhodnutia žalovaného č. SK/0251/99/2010 zo dňa 6.\njúla 2010, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/94/2010-71, zo\ndňa 2. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/94/2010-71 zo dňa 2.\nfebruára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) zamietol celkom šesť žalôb,\nktorými žalobkyňa žiadala o preskúmanie a zrušenie rozhodnutí žalovaného označených v záhlaví tohto\nuznesenia. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konania\npredchádzajúce ich vydaniu v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že všetky podané žaloby\nsú nedôvodné.\nKrajský súd citoval ustanovenia § 18 ods. 6, § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), § 625 Občianskeho\nzákonníka, § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 264/1999 Z.z. a dospel k záveru, že postup žalovaného bol\nzákonný. Rozhodujúcou otázkou je tá skutočnosť, ktorý subjekt bol oprávnený na vydávanie odborného\nposúdenia v zmysle § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že za\noprávnený subjekt je možné v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z.z. považovať osobu oprávnenú\nna vykonávanie záručných opráv (bez ohľadu na to, že nejde o znalca, autorizovanú, notifikovanú\nalebo akreditovanú osobu), pokiaľ táto osoba bude jednoznačne určená a rozsah jej oprávnenia bude\nv súlade so všeobecne platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka\njednoznačne a dostatočne identifikovaný. V danom prípade boli (okrem správneho konania vo veci\nrozhodnutia napadnutého žalobou pod sp. zn. 14S/107/2010) predložené Poverenia na vydávanie\nodborných posúdení a vykonávanie opráv pre podnikateľa - fyzickú osobu, ktorá nebola identifikovaná\nriadne, v súlade s požiadavkami kladenými § 9 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti krajský súd\nzdôraznil, že totožnosť osoby oprávnenej na vydávanie odborných posúdení má byť pre správne orgány\naj spotrebiteľov garanciou toho, že posúdenie bude vydávané touto konkrétnou a kompetentnou osobou.\n\nKrajský súd prisvedčil záverom, prijatým prvostupňovými orgánmi ako aj žalovaným, že označení\ndodávatelia posudkov nie sú totožnými subjektmi s osobou, na ktorú bolo vystavené Poverenie na\nvykonávanie záručných opráv a výkon odborného posúdenia sporných reklamácií, je preto nadbytočné\nzaoberať sa tým, či a ktorý z uvedených podnikateľských subjektov mal v danom čase oprávnenie na\nvýkon posudzovania a reklamácií na účely zákona č. 250/2007 Z.z. zvlášť v situácii, keď pečiatky na\npredložených posúdeniach nekorešpondujú s označením ani jedného z uvedených podnikateľských\nsubjektov.\nČo sa týka žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. 14S/107/2010, tu podľa krajského súdu jednoznačne\npre nepredloženie poverenia v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z.z. je jednoznačná správnosť\nzáveru o nepreukázaní, že posúdenie bolo vykonané osobou na to oprávnenou v zmysle zákona č.\n250/2007 Z.z.\nSprávne teda postupoval žalovaný, ako aj prvostupňové orgány, keď neakceptovali v konaní zohľadnené\nodborné posúdenia ako podklady pre zamietnutie reklamácie v zmysle § 18 ods. 6 zákona č.\n250/2007 Z.z. Vzhľadom na význam takéhoto posudzovania reklamácie pre ochranu práv spotrebiteľa,\ngarantovanú zákonom č. 250/2007 Z.z., nie je možné akceptovať vyjadrenie právnej zástupkyne\nžalobkyne, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistených formálnych nedostatkov,\nale nespochybnili skutočnosť, že posúdenia boli vykonané poverenou osobou, že žiaden právny predpis\nnevylučuje, aby manžel poverenej osoby jej vypomáhal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, že\nnepresnosť v označení poverenej osoby nemôže viesť k spochybneniu platnosti jej právneho úkonu.\nKrajský súd zdôraznil, že v správnom konaní bolo povinnosťou účastníka, t. j. žalobkyne, preukázať, že\nboli splnené zákonné podmienky na vybavenie predmetných reklamácií postupom v zmysle § 18 ods. 6\nzákona č. 250/2007 Z.z. Keďže nepreukázala jednoznačne, že osoba, ktorá bola zákonným spôsobom\npoverená na podávanie posúdení, tieto vydala, nie je krajskému súdu zrejmé, z čoho vyvodzuje právna\nzástupkyňa žalobkyne záver o nespochybnení vykonania posúdenia poverenou osobou. Bez ohľadu\nna prípadnú spochybniteľnosť Poverenia zo dňa 1. novembra 2008 (vzhľadom na nedostatočne určité\nobchodné meno nekorešpondujúce presne s obchodným menom vo výpise v živnostenskom registri) pri\noznačení „určenej osoby“, ak by ho súd akceptoval ako platný právny úkon, ktorým bola živnostníčka\nVeronika Hricová s IČO 14395401 osobne poverená na vykonávanie posúdení v prípade reklamácií,\nnie je jednoznačne preukázané, že predložené odborné posúdenia k jednotlivým reklamáciám boli\nvypracované touto konkrétnou fyzickou osobou. Krajskému súdu sa javí nelogické, aby osoba, ktorá\nv danom čase podnikala ako živnostníčka a zároveň ako spoločníčka jednoosobovej spoločnosti s\nručením obmedzeným, opakovane prehliadala pochybenia pri označovaní konkrétneho subjektu (z\ndvoch nepochybne ľahko zameniteľných a personálne prepojených subjektov s obdobným predmetom\nčinnosti), tak pri uzatváraní zmluvy o poverení, ako aj pri označovaní subjektu vykonávajúceho posudok,\nako aj v obsahu pečiatky, tvoriacej súčasť podpisu osoby oprávnenej konať za ktorýkoľvek z týchto\nsubjektov.\nKrajský súd teda nepovažuje za jednoznačne preukázané, že odborné posúdenia k reklamáciám boli\nvykonané poverenou osobou a nepovažuje teda za opodstatnený žalobný dôvod tvrdiaci nedostatočné\nzistenie skutkového stavu a vyvodenie nesprávneho právneho záveru.\nPokiaľ ide o opakovaný návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Veroniky\nHricovej a Ing. Z. I., vzhľadom na vyslovené závery nebol dôvod na takéto doplnenie dokazovania\ns poukazom na § 250i ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd mal za to, že boli v dostatočnom rozsahu zistené skutočnosti\nrelevantné pre vydanie napadnutých rozhodnutí.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnej\nžalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nOdvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že krajský súd podľa nej neúplne zistil skutkový stav veci.\nOdmietol sa zaoberať právne významnou skutočnosťou, či žalobkyňa v pozícii predávajúceho vybavila\nreklamácie v súlade s odborným posúdením, resp. bez odborného posúdenia. Práve táto skutočnosť\nmá podľa žalobkyne zásadný význam pre úplné zistenie skutkového stavu a to mohol súd vykonať na\nzáklade žalobkyňou navrhovaného výsluchu svedka, pani Veroniky Hricovej, ako „určenej“ osoby, ktorá\npredkladala v rámci predmetných reklamačných konaní odborné stanoviská.\nŽalobkyňa uviedla, že krajský súd konštatuje na strane 10 rozsudku, že nepovažuje za jednoznačne\npreukázané, že odborné posúdenia k reklamáciám boli vykonané poverenou osobou, pričom nevylučuje\nopačnú možnosť, a napriek tejto skutočnosti odmietol vykonať navrhovaný výsluch svedkyne Veroniky\nHricovej a Ing. Z. I.. Krajský súd sa teda ani nepokúsil úplne zistiť skutkový stav veci a svedecké\nvýpovede zamietol.\nĎalej žalobkyňa argumentovala, že krajský súd napriek vykonaniu dôkazov a podrobným zaoberaním sa\nobsahom rozhodnutí sa podľa nej nedostatočne vysporiadal s ich obsahom, keď ignoroval fakt, že oba\nsprávne orgány mali v rámci predmetných konaní za preukázané, kto bol osobou poverenou od výrobcu,\nteda „osobou určenou“ v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z.z. Túto skutočnosť nerozporovala\nani žalovaná strana a rovnako v rámci súdneho konania považovala za preukázané, že takouto osobou\nbola Veronika Hricová - Obuv Hric, IČO: 14 395 401. Podľa žalobkyne je zarážajúce, že správne\norgány a zároveň krajský súd povýšili formálne nedostatky označenia osoby určenej v jednotlivých\nodborných posúdeniach až do takej miery, že napriek platným povereniam a vo vzájomnej súvislosti\ns povereniami aj určitému označeniu „určenej osoby“, považovali vypracované odborné posúdenia za\nposúdenia vypracované inou osobou. Takéto závery postrádajú oporu vo vykonanom dokazovaní a viedli\nk nesprávnym skutkovým zisteniam krajského súdu.\nNa základe navrhovaných výsluchov svedkov bolo možné podľa žalobkyne vyvrátiť prípadnú vzbudenú\npochybnosť, či odborné posúdenie vykonávala alebo nevykonávala výrobcom poverená, a teda „určená\nosoba“, keď aj z listinných dôkazov vyplýva, že takouto osobou je Veronika Hricová - Obuv Hric, IČO: 14\n395 401. Žalobkyňa, aj keď pripúšťa isté formálne nedostatky v označení určenej osoby, sa domnieva,\nže v nadväznosti na poverenie formálne nedostatky nemôžu spochybniť a poprieť vykonané odborné\nposúdenie a právne významný z hľadiska zákona o ochrane spotrebiteľa je práve obsah odborného\nposúdenia a nie vytýkané formálne nedostatky označenia určenej osoby.\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť.\nPo rekapitulácii niektorých skutkových okolností veci žalovaný uviedol, že vychádzajúc zo znenia\nčlánku 3.3 poverenia, ktorý požaduje, aby určená osoba vykonávala odborné posúdenie osobne a nie\ndodávateľským spôsobom, ako aj zo skutočnosti, že predložené odborné posudky neobsahujú v texte\nidentifikáciu subjektu, ktorý by sa zhodoval s osobou určenou v poverení, neakceptoval predložené\nodborné posudky ako stanovisko osoby určenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv v zmysle § 2\npísm. n) zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný vychádzal v danom prípade z predpokladu, že ak by odborné\nposudky vyhotovila osoba určená výrobcom v poverení, ktorá má postavenie živnostníka, použila by pri\nsvojej identifikácii svoje obchodné meno zložené z mena a priezviska, miesta podnikania a identifikačné\nčíslo. Ani jeden z uvedených údajov však netvorí súčasť odborných posudkov a z informácií v nich\nuvedených nie je možné spoľahlivo stotožniť osobu poverenú na vykonávanie odborného posúdenia s\nosobou, ktorá vypracovala odborné posudky. Žalovaný súčasne poukázal aj na nepresnú identifikáciu\nurčenej osoby v rámci samotného poverenia.\nKu konaniu č. SK/0248/99/2010 žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebolo správnemu orgánu zo\nstrany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané, kto je výrobcom reklamovanej obuvi a ani jeho následné\npoverenie na vykonávanie záručných opráv.\nŽalovaný pripustil, že v súvislosti s odborným posúdením vydávaným zo strany určenej osoby neexistuje\nprávna norma, ktorá by určovala presný obsah, resp. náležitosti takéhoto posúdenia. Podľa žalovaného\nvšak musí odborné posúdenie minimálne obsahovať identifikáciu osoby, ktorá ho vykonala, predmet\nposúdenia a závery vyplývajúce z výsledku posúdenia. Práve presné a určité vymedzenie tejto osoby je\nnepochybne podstatnou náležitosťou, ktorá v danom prípade určuje, či sa jedná alebo nejedná o odborné\n\nposúdenie v zmysle zákona. Žalovaný poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zaujal názor,\nže vzhľadom na rozpory spočívajúce v nepochybne neurčitom vymedzení subjektu, ktorý daný posudok\nvydal a ktorý je v danom prípade určujúci, nemožno hovoriť o úkone, ktorý by bol určitý, a to ani s použitím\ninterpretačných pravidiel, t. j. takýto úkon je možné považovať za absolútne neplatný. Zo samotného\ncharakteru úkonu, ktorým je odborné posúdenie, pritom vyplýva, že ide o písomný právny úkon, a preto\nje pre posúdenie jeho určitosti rozhodujúci obsah tejto písomnej formy. Preto podľa žalovaného ani\ndodatočné predvolanie svedkov Veroniky Hricovej a Ing. Z. I. za účelom ich výpovede nemá za následok\nodstránenie neurčitosti právneho úkonu.\nŽalovaný nesúhlasí s tým, že žalobkyňou predložené posudky spĺňajú požiadavky odborného posúdenia\nv zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., jednak z dôvodu, že osobu poverenú výrobcom na vykonávanie\nodborného posúdenia nemožno spoľahlivo stotožniť s osobou uvedenou na vydaných posudkoch, a\njednak z dôvodu možnej neplatnosti vydaných odborných posudkov spočívajúcej vo vade prejavu vôle\n- neurčitej identifikácii osoby, ktorá posudok vykonala.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo\npodané osobou na to oprávnenou (§ 201 v spojení s § 250 ods. 1 O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa náležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c\nods. 1 veta druhá O.s.p.).\nNa prejednanie odvolania najvyšší súd nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným\nzáujmom, nepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), a po\npreskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k\nzáveru, že rozsudok krajského súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1\npísm. f) a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.\nZ obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu v danej\nveci sú rozhodnutia správnych orgánov o uložení pokút podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pre\nporušenie povinnosti žalobkyne ako predávajúcej zamietnuť reklamáciu uplatnenú počas 12 mesiacov\nod kúpy len na základe odborného posúdenia v zmysle § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPodľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\n\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je procesným právom účastníka konania\nvyplývajúcim zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, čo potvrdzuje ustálená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Nedostatok riadneho písomného odôvodnenia súdneho rozhodnutia vo svojej\npodstate popiera podstatu spravodlivého procesu a znamená odňatie možnosti účastníka konať pred\nsúdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku ustanovené v § 157\nods. 2 O.s.p. sa pritom v zmysle § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. vzťahujú primerane aj na rozsudky\nsúdov v správnom súdnictve.\nPodľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok krajského súdu požiadavky na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, dávajúce odpoveď na všetky skutkovo a právne významné otázky, ktoré je\npresvedčivé, logické a vnútorne konzistentné, nespĺňa.\nZ prvostupňových rozhodnutí Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre\nPrešovský kraj (rozhodnutia č. P/0538/07/09, č. P/0539/07/09, č P/0655/07/09, č. P/0647/07/09) vyplýva,\nže správny orgán postihol žalobkyňu za to, že reklamáciu vád obuvi uplatnenú počas prvých 12 mesiacov\nod kúpy vybavila zamietnutím bez odborného posúdenia. Prvostupňový správny orgán výslovne uviedol\nv odôvodneniach svojich rozhodnutí: „Účastníkom konania predloženú listinu ODBORNÝ POSUDOK\nK REKLAMÁCII nemožno považovať za odborné posúdenia v súlade s § 2 písm. n) zákona z\ndôvodu (...) Z uvedených dôvodov správny orgán neakceptoval účastníkom konania predloženú listinu\nODBORNÝ POSUDOK K REKLAMÁCII ako dôkaz o vybavení šetrených reklamácií zamietnutím na\nzáklade odborného posúdenia.“ Podobne vyznieva aj značne stručnejšie odôvodnenie rozhodnutia\nInšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0725/04/09,\nkeď sa v ňom konštatuje, že „odborné posúdenie v zmysle § 2 písm. n) účastníkom konania nebolo\npredložené“. Rozhodnutie č. P/0710/05/09 odôvodnil Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v\nŽiline pre Žilinský kraj v podstate tým, že pri zamietnutí reklamácie predávajúci (žalobkyňa) „nepredložil\nvýsledky odborného posúdenia osobou, ktorá by bola určená výrobcom“.\nŽalovaný ako odvolací správny orgán potom v potvrdzujúcich rozhodnutiach konštatoval, že\n„neakceptuje predložené odborné posudky ako stanovisko osoby určenej výrobcom na vykonávanie\nzáručných opráv v zmysle § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa“.\nVo všetkých podaných žalobách žalobkyňa argumentovala ako v zásade základným žalobným dôvodom\ntým, že „žiadnym spôsobom nebolo v rámci predmetného konania preukázané, že by predmetné\nodborné posúdenie vydala iná osoba ako osoba „určená /v zmysle poverenia/“, čo vlastne znamená\nvýhradu voči (podľa žalobkyne) nedostatočnému zisteniu skutkového stavu správnymi orgánmi. Za\núčelom preukázania skutočnosti, ktorá osoba vyhotovila odborné posúdenia, žalobkyňa vo všetkých\nžalobách navrhovala vypočuť ako svedkov Veroniku Hricovú a jej manžela Ing. Z. I..\nNajdôležitejšou časťou odôvodnenia rozsudku má byť tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho\nsúdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci\nsúd rozhodol tak, ako rozhodol. Právny záver súdu v správnom súdnictve musí dávať presvedčivú\nodpoveď na podstatné žalobné námietky. Tento kľúčový právny záver súdu je vlastne výsledným\nzhrnutím právneho posúdenia veci, teda výsledkom aplikácie zvolenej a interpretovanej právnej normy\nna zistený skutkový stav. V takom prípade, ak v odôvodnení rozsudku absentuje niektorý z uvedených\nprvkov (rozhodujúce skutkové okolnosti, právna norma, jej interpretácia a následne aplikácia na skutkový\nstav), prípadne vzájomná väzba medzi nimi, ide podľa okolností prípadu o rozsudok nepreskúmateľný,\narbitrárny či nelogický.\n\nVychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, jeho kľúčový právny záver (ratio\ndecidendi) vedúci k zamietnutiu žalôb - okrem toho, že sa „stotožnil“ so žalovaným a „prisvedčil“ záverom\nprijatým správnymi orgánmi - znie tak, že v správnom konaní bolo povinnosťou žalobkyne preukázať,\nže boli splnené zákonné podmienky na vybavenie reklamácií postupom v zmysle § 18 ods. 6 zákona\nč. 250/2007 Z.z., pričom však nebolo jednoznačne preukázané, že predložené odborné posúdenia k\njednotlivým reklamáciám boli vypracované osobou poverenou na podávanie posúdení - konkrétnou\nfyzickou osobou Veronikou Hricovou, živnostníčkou s IČO 14 395 401. Najmä myšlienku o tom,\nže vypracovanie odborných posúdení konkrétnou fyzickou osobou nebolo jednoznačne preukázané,\nkrajský súd v analogických formuláciách opakovane uvádza na strane 9, ako aj na strane 10 písomného\nvyhotovenia rozsudku.\nOdvolací súd poznamenáva, že právny záver, na ktorom krajský súd založil zamietnutie žalôb,\nnekorešponduje s dôvodom uloženia sankcií podľa rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný ani\nprvostupňové správne orgány neargumentovali vo svojich rozhodnutiach tým, že by žalobkyňa nesplnila\npovinnosť preukázať, že konkrétna určená osoba vypracovala predložené odborné posudky, ale tým,\nže listiny predložené žalobkyňou a označené ako „Odborný posudok k reklamácii“ správne orgány\nneakceptovali a nepovažovali za odborné posúdenia v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z.z.\nOtázka obsahových vád, nedostatkov a neurčitosti listín je odlišná od otázky zisťovania ich skutočného\nvyhotoviteľa.\nZ ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. vyplýva, že predpokladom zamietnutia žaloby podľa druhej hlavy piatej\nčasti O.s.p. je záver súdu, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so\nzákonom. V rozsudku zamietajúcom žalobu v správnom súdnictve preto treba presvedčivo odôvodniť, že\nzistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v rozhodnutí správneho orgánu či procesný postup v\nkonaní pred ním (v závislosti od obsahu žalobných námietok) boli v súlade so zákonom. Inými slovami, k\nzáveru o nedôvodnosti žaloby musí súd dospieť po konfrontácii konkrétneho napadnutého rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu - nie svojho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec - so žalobnými\nnámietkami, z ktorej vyjdú rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žalobných námietok ako\nzákonné. Takto ale krajský súd nepostupoval, preto už z tejto základnej príčiny odôvodnenie rozsudku\ndostatočne nevystihuje podstatu veci.\nOkrem toho odvolací súd podotýka, že aj vlastnému záveru krajského súdu samému osebe absentuje\nriadne odôvodnenie.\nKľúčový záver krajského súdu pozostáva z dvoch zložiek - z konštatovania o povinnosti žalobkyne v\nsprávnom konaní, ktoré je svojou povahou právnou zložkou záveru krajského súdu (výsledkom poznania\npráva), a z konštatovania o miere preukázania skutkovej okolnosti v správnom konaní, ktoré predstavuje\nzhodnotenie skutkového stavu veci, a teda skutkovú stránku záveru krajského súdu.\nNáhľad krajského súdu o povinnosti žalobkyne preukázať v správnom konaní splnenie zákonných\npodmienok podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. nie je náležite odôvodnený, pretože krajský súd\nsa vyslovil o právnej povinnosti žalobkyne bez toho, aby vôbec uviedol, ktorá právna norma takúto\npovinnosť žalobkyni ustanovuje, teda interpretáciou ktorej právnej normy k predmetnému záveru dospel.\nOdvolací súd pripomína, že v odôvodnení rozsudku spravidla nepostačuje iba odcitovať relevantné\nustanovenia právnych predpisov bez toho, aby súd objasnil ich význam a vzťah prostredníctvom výkladu\nprávnych noriem. Napokon ľubovoľný výklad ustanovení právnych predpisov, ktoré krajský súd citoval v\nodôvodnení rozsudku, by ani nemohol opodstatniť záver o takej povinnosti žalobkyne, akú pre ňu krajský\nsúd konštatoval, nakoľko žiadne z citovaných ustanovení sa netýka dokazovania v správnom konaní.\nHoci nepreskúmateľnosť úsudku krajského súdu o povinnosti žalobkyne preukázať v správnom konaní\nsplnenie zákonných podmienok podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. (z čoho krajský súd vyvodil, že\npri nesplnení tejto povinnosti bola žalobkyni oprávnene uložená sankcia) by umožňovala, aby odvolací\nsúd k danej otázke zaujal vecné stanovisko až pri prípadnom preskúmavaní nového rozsudku krajského\nsúdu, v záujme hospodárnosti konania odvolací súd uvádza, že úsudok krajského súdu - bez ohľadu\n\nna to, výklad akej, z odôvodnenia rozsudku nezistiteľnej, právnej normy krajský súd k nemu viedol - je\nkoncepčne nesprávny.\nPredávajúci má síce podľa zákona č. 250/2007 Z.z. povinnosť preukázať na požiadanie orgánu dozoru\nurčité skutočnosti súvisiace s reklamáciou, vrátane zaslania alebo preukázania výsledkov odborného\nposúdenia (§ 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.), to však súvisí so zabezpečovaním podkladov pri\nvýkone dozoru a je vlastne prejavom zásady súčinnosti. Na konanie o uložení sankcie za správny\ndelikt predávajúceho podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (Správny poriadok) v zmysle § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. Vo všeobecnom správnom\nkonaní platí zásada materiálnej pravdy a vyhľadávacia zásada (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 Správneho\nporiadku). Preto zodpovednosť za presné a úplné zistenie stavu veci nesie správny orgán, a nie účastník\nkonania. Nedostatočné zistenie relevantného skutkového stavu musí ísť vo všeobecnom správnom\nkonaní zásadne na vrub správneho orgánu, a nie na ťarchu účastníka konania.\nOsobitne v konaní o správnom delikte je neakceptovateľná predstava, že účastník konania, ktorému\nsprávny orgán pripisuje spáchanie správneho deliktu, je povinný preukázať (dokonca „jednoznačne“),\nže konal v súlade s právom; pre uloženie sankcie sa naopak vyžaduje, aby správny orgán preukázal, že\nprávo bolo porušené. To platí bez ohľadu na to, či je deliktuálna zodpovednosť založená ako subjektívna\nalebo objektívna, pretože vždy ide o zodpovednosť za porušenie práva, ktoré musí byť spoľahlivo\nzistené. Táto požiadavka vyplýva z ústavného princípu vyvrátiteľnej právnej domnienky, že každý je\nnevinný, tzv. praesumptio boni viri (čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).\nSkutková zložka záveru napadnutého rozsudku spočíva v tom, že podľa krajského súdu nie\nje jednoznačne preukázané, že predložené odborné posúdenia k jednotlivým reklamáciám boli\nvypracované konkrétnou fyzickou osobou. Ako vyplýva z už uvedených úvah odvolacieho súdu, len\nťažko možno založiť zamietnutie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v správnom\nkonaní podliehajúcom režimu Správneho poriadku na tom, že určitá skutková okolnosť, ktorá je podľa\nnázoru súdu rozhodujúca, nebola preukázaná. Preto keď krajský súd v jednej vete svojho odôvodnenia\n(prvý odsek na strane 10 písomného vyhotovenia rozsudku) súčasne uvádza, že určitú, podľa krajského\nsúdu zjavne rozhodujúcu, skutočnosť nepovažuje za jednoznačne preukázanú, a zároveň z toho\nvyvodzuje, že žalobný dôvod tvrdiaci nedostatočné zistenie skutkového stavu „teda“ nebol opodstatnený,\ntakýto záver krajského súdu je nepochybne vnútorne protirečivý. Ak by to vyšlo v konaní o správnej\nžalobe najavo, dôvod, že určitá rozhodujúca skutočnosť nebola v správnom konaní preukázaná a\nza účelom jej zistenia sa ani nevykonávalo dokazovanie, vedie podľa okolností buď k doplneniu\ndokazovania súdom, alebo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (porovnaj § 250j\nods. 2 písm. c) O.s.p.).\nZhodnotenie skutkového stavu krajským súdom nedáva odpoveď na základnú žalobnú námietku\nspočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Kým žalobkyňa argumentovala proti\nrozhodnutiam správnych orgánov tým, že v správnom konaní nebolo preukázané vydanie odborných\nposúdení inou než konkrétnou určenou osobou, krajský súd oprel svoje rozhodnutie o konštatovanie,\nže nebolo „jednoznačne preukázané“ vypracovanie odborných posúdení konkrétnou určenou osobou.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu nevylučuje, že dôvod tvrdený žalobkyňou je v základe\npodložený (teda že vydanie odborných posúdení inou než konkrétnou určenou osobou skutočne\nnebolo preukázané). Na to tiež poukázala žalobkyňa v odvolaní, keď uviedla, že krajský súd nevylúčil\nopačnú možnosť, a napriek tomu odmietol vykonať navrhované dôkazy. Nakoľko právne posúdenie\nveci krajským súdom bolo založené na riadne neodôvodnenom a koncepčne nesprávnom názore o\ndôkaznom bremene žalobkyne, v konečnom dôsledku sa krajský súd vôbec nevysporiadal, ani skutkovo,\nani právne, so žalobným dôvodom žalobkyne. Nie je úlohou odvolacieho súdu, aby plne suploval\nnedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku, preto nebolo možné o žalobách v odvolacom\nkonaní rozhodnúť meritórne.\nČo sa týka nevykonania dokazovania výsluchom Veroniky Hricovej a Ing. Z. I., ktoré krajský súd\nodôvodnil poukazom na § 250i ods. 1 O.s.p. a „vzhľadom na vyslovené závery“, takéto odôvodnenie\nnemôže obstáť.\n\nHoci je v občianskom súdnom konaní vždy vecou súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 120\nods. 1 O.s.p.), nevykonanie navrhnutých dôkazov musí súd v rozsudku odôvodniť (§ 157 ods. 2 O.s.p.).\nV konaní o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým bola uložená sankcia - akým je aj toto\nkonanie - správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom (§ 250i ods. 2\nO.s.p.), čo zodpovedá požiadavke tzv. plnej jurisdikcie v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V takomto prípade správny súd môže\nvychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym\norgánom alebo vykonať aj nové dokazovanie v režime druhej hlavy tretej časti O.s.p.\nUstanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. sa preto na daný prípad nevzťahuje. V prejednávanej veci krajský\nsúd nebol viazaný skutkovým stavom zisteným správnymi orgánmi, navyše odvolaciemu súdu nie je\njasné, ktorými vyslovenými závermi mienil krajský súd s poukazom na nesprávne použité ustanovenie §\n250i ods. 1 O.s.p. odôvodniť nevykonanie navrhnutého výsluchu svedkov. Ak má ísť o kľúčový záver o\ntom, že nebolo jednoznačne preukázané, že odborné posúdenia boli vykonané konkrétnou poverenou\nosobou, takýto záver by naopak - keby bol opodstatnený a keby bolo preukazovanie tejto skutočnosti\nrelevantné - odôvodňoval vykonanie dokazovania krajským súdom za účelom zistenia, kto tieto listiny\nskutočne vyhotovil. Tým je aj táto časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu vnútorne rozporná.\nOdvolací súd tým nemá za cieľ bez ďalšieho prejudikovať, že v ďalšom konaní výsluch svedkov alebo iné\ndokazovanie treba vykonať; dôvod, pre ktorý súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, by\nvšak mal vyplývať z dôvodovej časti jeho rozhodnutia. Tieto skutkové zistenia musia vyplývať z logického\nhodnotenia tých dôkazov, ktoré vykonal správny orgán, pričom súd ich hodnotí podľa § 132 O.s.p., ako\nby ich bol vykonal sám.\nK zamietnutiu žaloby prejednávanej krajským súdom pôvodne v konaní sp. zn. 14S/109/2010 treba\npodotknúť, že hoci krajský súd správne uviedol, že žalobné dôvody v tomto prípade boli doplnené o\npoukaz na pochybenie v kontrolných zisteniach, s touto námietkou sa krajský súd nijako nevysporiadal.\nAni prípadná neopodstatnenosť žalobného dôvodu nezbavuje správny súd povinnosti aspoň v stručnosti\nvysvetliť, prečo ho považuje za neopodstatnený.\nNakoľko uvedené vady odôvodnenia rozsudku krajského súdu sa vzťahovali k rozhodnutiu o každej zo\nspoločne prejednávaných žalôb, najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, v ktorom\naj vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu, aby sa so zreteľom na základný právny dôvod vydaných\nrozhodnutí (keď správne orgány neakceptovali predložené listiny ako odborné posúdenia v zmysle §\n2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z. pre vady ich obsahu) vysporiadal s dôvodmi jednotlivých žalôb,\npredovšetkým s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, aby zaujal stanovisko o\ntom, či bude vychádzať zo skutkových zistení správnych orgánov, alebo zopakuje prípadne doplní\ndokazovanie (§ 250i ods. 2 O.s.p.) a aby svoje nové rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil.\nPrávnym názorom vysloveným v tomto uznesení je krajský súd viazaný v zmysle § 250ja ods. 4 a §\n226 O.s.p.\nOdvolací súd záverom pozitívne hodnotí skutočnosť, že krajský súd spojil vecne súvisiace konania na\nspoločné konanie a rozhodnutie.\nOsobitosťou správneho súdnictva je to, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy spojené na\nspoločný súdny prieskum je aj naďalej samostatným predmetom konania. Krajský súd preto vecne\nsprávne vo výroku rozhodol jednotlivo o každom preskúmavanom rozhodnutí. Počtu týchto rozhodnutí\nby mal, podľa názoru odvolacieho súdu, potom zodpovedať aj počet spisových značiek preskúmaných\nrozhodnutí.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods.\n3 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/94/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}