{"guid": "d63841e1-603e-4ef5-b46d-4f96cb6ee17b:0274ea41-940b-4c47-92d6-8f1046794648", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1508226314.1", "spisova_znacka": "7MCdo/4/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2011 z 11. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2012, sp. zn. 7MCdo/4/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1508226314.1", "identifikacne_cislo": "1508226314", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "datum_vydania": "2012-04-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-2", "nazov": "§ 151 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0274ea41-940b-4c47-92d6-8f1046794648", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1508226314.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1508226314.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1508226314.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/4/2011\n1508226314\n11. 04. 2012\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2012:1508226314.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. Q. V., bývajúceho v A.,\nzastúpeného JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna č. 47, proti žalovanej\nSPOLOČNOSTI 7 PLUS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 9, IČO: 31 347 291, o\nuloženie povinnosti uverejniť odpoveď a zaplatenie 4 979,09 € (150 000 Sk), vedenej na Okresnom súde\nBratislava V pod sp. zn. 5 C 158/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2010 sp. zn. 6 Co 197/2009, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2010 sp. zn. 6\nCo 197/2009 v časti o náhradu trov odvolacieho konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec vracia\nKrajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava V rozsudkom z 30. marca 2009 č.k. 5 C 158/2008-37 zamietol žalobu o zaplatenie\n150 000 Sk a o uverejnenie odpovede v zmysle zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom\nspravodajstve a o zmenne a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v týždenníku PLUS 7\nDNÍ na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené pôvodné skutkové tvrdenie,\ntext s označením „odpoveď“, ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko žalobcu, tohto znenia:\n„ODPOVEĎ Q. V.: Dňa 10-10-2008 (piatok) bola v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ č. 41 na titulnej\nstrane uverejnená fotografia zachytávajúca ma spolu s mojou priateľkou s komentárom: „Lakomec V..\nNemanželskému synovi podnikateľ nedoprial život v luxuse, teraz ho chce ukrátiť aj na výživnom“ a na\nstrane 22 článok s názvom „Lakomec!“ podtitulok „Nemanželský V. syn nikdy neokúsil otcovo bohatstvo“.\nV článku som absolútne bezdôvodne označený za lakomca, bývalého šéfa nebankových subjektov BMG\nInvest a Horizont Slovakia. V predmetných spoločnostiach som nikdy nevykonával žiadnu činnosť, nikdy\nsom v nich nepôsobil ako člen riadiaceho ani kontrolného orgánu a ani som s nimi nebol majetkovo ani\npersonálne prepojený. Taktiež nie je pravdou, že chcem svojho nemanželského syna obrať o časť sumy\nvýživného nariadeného súdom, ako uviedol nepravdivo týždenník PLUS 7 DNÍ. O zníženie výživného\nsom požiadal výlučne z dôvodu, že nie je v mojich možnostiach a schopnostiach platiť súdom stanovenú\nsumu“. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal najmä z toho, že žiadosť o uverejnenie\nodpovede doručená vydavateľovi sa svojím obsahom nezhoduje s odpoveďou, ktorej uverejnenia sa\nžalobca domáha v tomto konaní - rozšírením skutkových tvrdení o text pri fotografii; žiadosť o uverejnenie\nodpovede s rozšíreným znením žalobca v lehote podľa § 8 ods. 2 tlačového zákona nedoručil žalovanej,\nprávo na odpoveď v uvedenom znení zaniklo a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol\npodľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p.,\npretože právny zástupca žalovanej trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a iné trovy konania žalovanej\nnevznikli.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Keďže žalobca vzal svoje odvolanie späť,\ntýmto jeho úkonom vyslovila súhlas žalovaná, Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. apríla 2010 sp.\nzn. 6 Co 197/2009 podľa § 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žalovanej\n\nnepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil\n§ 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že hoci boli splnené podmienky na náhradu trov\nkonania podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., keď žalobca späťvzatím odvolania zavinil zastavenie\nodvolacieho konania, je tu dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanej.\nDôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd videl v okolnostiach prejednávanej veci, konkrétne v\ntom, v čase vydania sporného článku (10. októbra 2008) bola účinná nová právna úprava (zákon č.\n167/2008 Z.z.) od 1. júna 2008 upravujúca i právo na odpoveď, ktorú uplatnil žalobca, pričom v danom\nobdobí ešte nebola v Slovenskej republike ustálená a súdmi akceptovaná prax faktickej realizácie\ntohto inštitútu. V predmetnom konaní súd prvého stupňa zamietol žalobu pre formálne nedostatky\nžiadosti žalobcu o uverejnenie odpovede, vytýkané nedostatky žiadosti podľa názoru odvolacieho súdu\nvyžadujú ustálenie inštitútu v aplikačnej praxi, resp. v rozhodovacej činnosti súdov. Formálne nedostatky\nžiadosti o uverejnenie odpovede však neznamenajú, že v danom prípade spornými článkami nedošlo\nk takému zásahu, ktorý by si inak uplatnenie práva na odpoveď vyžadoval. Odvolací súd prihliadol k\ntomu, že v rámci odvolacieho konania sa žalobca pokúšal o zmierne riešenie veci a napokon po prvom\nodvolacom pojednávaní zvážil samotnú účinnosť zverejnenia odpovede po časovom odstupe, aký od\nuverejnenia sporných článkov uplynul a zobral svoje odvolanie späť. Zohľadnil, že nepriznanie náhrady\ntrov odvolacieho konania, by vzhľadom na pomery účastníkov (sociálne a majetkové postavenie žalobcu\na pozícia žalovaného na mediálnom trhu) neviedlo k nepriaznivej sociálnej, či majetkovej situácii.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovanej podal proti uzneseniu\nodvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania mimoriadne dovolanie. Navrhol\nrozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/\nO.s.p.). Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvého stupňa bolo, že žalobou požadovanú žiadosť o\nuverejnenie odpovede žalobca v lehote podľa § 8 ods. 2 tlačového zákona žalovanej nedoručil a preto\nprávo na uverejnenie odpovede zaniklo. Odvolací súd toto konštatovanie prehliadol a ako dôvod hodný\nosobitného zreteľa zohľadnil nadobudnutie účinnosti zákona č. 167/2008 Z.z. (tlačový zákon, účinný od\n1. júna 2008, článok bol uverejnený 10. októbra 2008), formálne nedostatky žiadosti a nedostatočnú prax\npri faktickej realizácii práva na odpoveď. Z ustanovení § 8 a § 10 ods. 2, 3 tlačového zákona č. 167/2008\nZ.z. jasne vyplýva, že návrh na súd sa musí týkať tej odpovede, ktorú na základe pôvodnej žiadosti\nvydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnili. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva\nsúdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa\ntohto zákonného ustanovenia však musia byť dané jednak dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne\nmusí ísť o výnimočnú situáciu. Výnimočnosť situácie v tejto veci nemožno odvodzovať od toho, že zákon\nč. 167/2008 Z.z. platil v čase podania žaloby len štyri mesiace. Takýto dôvod (ak by bol v rozhodnutí\nsúdu riadne odôvodnený) by bol akceptovateľný iba vtedy, ak by návrh bol skutočne zamietnutý len\npre formálne nedostatky žiadosti, ktorá bola doručená žalovanej. Žaloba však bola zamietnutá preto, že\njej petit nekorešpondoval s obsahom žalovanej doručenej žiadosti a žalovanej preto nemohla byť ani\nsúdom uložená povinnosť zverejniť odpoveď žalobcu v znení, ako bolo uvedené v žalobe (pri zmene\nobsahu odpovede nebola splnená podmienka podľa § 8 ods. 2 tlačového zákona). Nesprávna formulácia\npetitu nemá súvis s dobou platnosti zákona č. 167/2008 Z.z. Odvolací súd tieto skutočnosti prehliadol\na zaťažil tak konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S touto vadou\nsúvisí aj následné nesprávne právne posúdenie veci - súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval\nformálne nedostatky žiadosti o uverejnenie odpovede, hoci ako je vyššie uvedené, týmto bol nesprávne\nformulovaný žalobný petit. Ak odvolací súd zohľadnil ako dôvod hodný osobitného zreteľa to, že žalobca\nvzal odvolanie späť, pretože zvážil samotnú účinnosť zverejnenia odpovede po takom časovom odstupe,\naký uplynul od uverejnenia sporných článkov, takýto dôvod späťvzatia odvolania zo súdneho spisu\n(č.1. 77-78, 80-81) nevyplýva. Žalobca vzal odvolanie späť na pojednávaní pred odvolacím súdom,\npričom v zápisnici o pojednávaní dôvody späťvzatia odvolania nie sú uvedené. V tejto časti odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu nekorešponduje s obsahom súdneho spisu. Odvolací súd nesprávne\nvyhodnotil skutkový stav (že žaloba bola zamietnutá pre formálne nedostatky žiadosti o uverejnenie\nodpovede) a nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., pretože tak výnimočnosť situácie, ako\naj dôvody hodné osobitného zreteľa, ako ich uviedol odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, absentujú.\nŽalobca späťvzatím odvolania jednoznačne zavinil, že odvolacie konanie muselo byť zastavené. O\ntrovách konania mal súd preto rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.\n\nŽalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, považujúc rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne\nsprávne. Uviedol, že odvolanie vzal späť z dôvodu uplynutia času od uverejnenia sporného článku, čo\nv dôsledku administratívnej chyby nebolo v zápisnici o pojednávaní z 29. apríla 2010 poznamenané.\nPodľa jeho názoru mimoriadne dovolanie neprihliada na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., z ktorého je\nzrejmé, že súd má nielen právo, ale i povinnosť prispôsobiť znenie žalobného petitu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\n1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom\ntvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.\n2. So zreteľom na už spomenutú zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá\nveta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou\nvadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci nie\nje postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom\nsúdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.\nV mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté práve takouto\nvadou. Táto mala spočívať v tom, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za dôvod hodný\nosobitného zreteľa (v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.) nesprávne považoval formálne nedostatky žiadosti\no uverejnenie ospravedlnenia, hoci skutočným dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že žiadosť o\nuverejnenie odpovede s navrhovaným znením (v žalobe) žalobca v lehote podľa § 8 ods. 2 tlačového\nzákona žalovanej nedoručil a preto právo na uverejnenie odpovede v požadovanom znení (v znení\nžalobného petitu) zaniklo; ďalej v tom, že odvolací súd prihliadal pri rozhodovaní o náhrade trov\nodvolacieho konania na dôvod späťvzatia odvolania žalobcom, i keď tento dôvod z obsahu úkonu ani\nzo spisu nevyplýva.\n\nPrvá z uvádzaných situácii, ktorá sa dotýka správnosti a úplnosti súdom formulovaných dôvodov\nhodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., podľa názoru dovolacieho súdu nie je spôsobilá\nzaložiť vadu konania, na ktorú dopadá § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Pokiaľ súd pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania pri svojich úvahách dospel k záveru o splnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia §\n150 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc len niektorú z okolností prejednávanej veci a na ďalšie súvislosti (podľa\ndovolateľa podstatnejšie) neprihliadal, neporušil tým žiadny procesný postup, i keby sa neskôr ukázalo,\nže tento záver nie je správny. Dôvodnosť tejto námietky by mohla obstáť len v prípade, ak by súd\nvychádzal a prihliadal na také okolnosti, ktoré zjavne z prejednávanej veci nevyplývajú alebo s ňou\nvôbec nesúvisia. Nezohľadnenie podstatnej okolnosti - významnej z hľadiska rozhodovania o náhrade\ntrov konania - znamená však nedostatok právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPokiaľ ide o posúdenie dôvodov späťvzatia odvolania v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 ods.\n1 O.s.p., možno prisvedčiť dovolateľovi, že konanie trpí vadou, na ktorú dopadá § 243f ods. 1 písm.\nb/ O.s.p. Vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 29. apríla 2010 (č.l.\n80-81spisu) možno zistiť len to, že žalobca vzal späť odvolanie proti rozsudku. Žalobca vo vyjadrení\nk dovolaniu namietal, že iba v dôsledku administratívnej chyby súd do zápisnice nezachytil dôvody\nspäťvzatia odvolania. Pokiaľ však nedošlo k doplneniu alebo k zmene zápisnice (§ 40 ods. 3 O.s.p.),\nnie je možné vychádzať z toho, čo v zápisnici podľa žalobcu uvedené malo byť, ale iba z toho, čo v nej\nuvedené je. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia (významného z hľadiska\naplikácie § 150 O.s.p.), ktoré ale z obsahu spisu nevyplýva (t.j. ktoré v spise vôbec nie je), konanie je\nzaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nZ uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. je daný.\n3. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nV mimoriadnom dovolaní sa v podstate uvádza, že odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov\nodvolacieho konania nesprávne aplikoval správnu právnu normu.\nZ obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento v\nprípade rozhodovania o náhrade trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 prvú vetu\nv spojení s § 150 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z procesného zavinenia žalobcu na zastavení\nodvolacieho konania (pre jeho späťvzatie) za súčasného naplnenia podmienok v zmysle ustanovenia §\n150 ods. 1 O.s.p., preto žalovanej nepriznal náhradu požadovaných trov. Splnenie podmienok v zmysle\n§ 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd videl v okolnostiach prípadu, čo považoval za rozhodujúce, keď vzal\nna zreteľ existenciu faktického zásahu do žalobcových práv, pomerne krátku účinnosť platnej právnej\núpravy, nedostatok súdno-aplikačných skúseností s novozavedeným inštitútom (právom na odpoveď).\nĎalej prihliadol na správanie žalobcu v odvolacom konaní a zhodnotil dopad nepriznania trov konania\nna majetkové a sociálne pomery oboch účastníkov konania.\nDovolateľ napáda rozhodnutie súdu o trovách odvolacieho konania argumentujúc absenciou skutočných\n(faktických) dôvodov hodných osobitného zreteľa i absenciou výnimočnosti situácie, ktorá by\nodôvodňovala aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.\nTakúto argumentáciu dovolateľa dovolací súd považuje za spôsobilú spochybniť závery odvolacieho\nsúdu, ktoré ho viedli k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. s pozitívnym výsledkom. Ak vzal\n\nžalobca späť odvolanie (či už bez uvedenia dôvodu, alebo na základe vlastného uváženia), potom\nmožno prisvedčiť záveru odvolacieho súdu v tom, že procesnú zodpovednosť pri náhrade trov konania\nv súvislosti so zastavením odvolacieho konania nesie žalobca (§ 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p.). Vlastná pohnútka (motív) ako dôvod späťvzatia nemá vplyv na zbavenie sa procesnej\nzodpovednosti, pretože je (len) výsledkom vnútornej myšlienkovej úvahy toho subjektu, ktorý úkon\nspäťvzatia realizuje. Vyjadrenie žalobcovej pohnútky, ktorá ho viedla k úkonu späťvzatia odvolania - „z\ndôvodu uplynutia času od uverejnenia sporného článku“ (porovnaj vyjadrenie žalobcu k mimoriadnemu\ndovolaniu z 31. mája 2001) - nie je okolnosťou ani správaním, ktoré by bolo možné pričítať žalovanej\nstrane v zmysle § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. a preto v takomto prípade je potrebné aplikovať\nustanovenie § 146 ods. 2 prvú vetu O.s.p.\nPodľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa\npriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,\nak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nCitované ustanovenie zakladá moderačné právo súdu - zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich\nnáhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených\nnepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady\npre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Pravda musí ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v\nokolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane oboch účastníkov). Predmetné ustanovenie\numožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a\noprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie\npovinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv.\nUstanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi\nkonania, ale k riešeniu situácie, v ktorej sa javí byť nespravodlivým, aby ten, kto dôvodne bránil svoje\nporušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto\nkonaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel (§ 142\nods. 1 O.s.p.) alebo by mal dostať náhradu trov konania so zreteľom na zásadu zodpovednosti za\nzavinenie zakotvenú v § 146 ods. 2 prvej vete O.s.p., čo je daný prípad, by znášal svoje náklady, sa\nmôže považovať za spravodlivé najmä so zreteľom na existenciu okolností viažucich sa k správaniu sa\núčastníkov v priebehu sporu, k okolnostiam alebo bránenia práva a podobne. Pôvodné znenie tohto\nmoderačného ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou\nod 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne\nnajmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a\ndôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a\ndôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia účastníka k tomu, aby\nrozhodujúce skutočnosti a dôkazy, pokiaľ ich mohol uplatniť, predkladal už na úvod konania. Ustanovenie\nrozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok,\nale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí\npreto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008\ntým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie\npodmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä\nskúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až\nnásledne skúmanie okolností, ktoré viedli k porušeniu práva, uplatneniu a bráneniu práva na súde,\npostojov účastníkov v priebehu konania a podobne. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné\npripomenúť, že kritéria uvádzané v druhej vete ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. sa využijú predovšetkým\ntam, kde aplikácii tohto ustanovenia predchádza vecné prerokovanie sporu, čo je spravidla spojené\ns rozhodovaním o náhrade trov v sporovom konaní v súvislosti s ustanovením § 142 O.s.p. (zásada\núspešnosti v konaní). V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde - aplikácia ustanovenia § 150\nO.s.p. je totiž spojená s § 146 ods. 2 prvou vetou O.s.p., teda procesnou situáciou, kedy došlo k\nzastaveniu konania o odvolaní v dôsledku jeho späťvzatia. Výnimočnosť takejto situácie - zastavenie\nkonania - predznamenáva, že súd nemá podklad, aby hodnotil spor z vecného hľadiska (z hľadiska\núspechu, či neúspechu v konaní, prípadne aktivity účastníkov pri dokazovaní a podobne), pretože k\ntakýmto záverom mu chýbajú poznatky, ku ktorým môže dospieť len v rámci riadneho procesného\npostupu v zavŕšenom meritórnom rozhodnutí. Uvedené však zásadným spôsobom ovplyvňuje úvahy\nsúdu pri aplikácii § 150 O.s.p., teda rámec splnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tie sa totiž\n\nzo skúmaných hľadísk (z hľadísk uvedených v § 150 O.s.p.) prioritne viažu k etape (štádiu) konania a\njeho výsledku (v tomto prípade s okolnosťami vedúcimi k zastaveniu odvolacieho konania).\nPodstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa (výnimočné okolnosti\nprípadu) v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. bola zameraná na konštatáciu žalobcovho formálneho neúspechu\nv spore. Takto ponímané okolnosti ale nesúvisia s procesnou situáciou v príslušnom štádiu súdneho\nkonania (zastavením odvolacieho konania), v ktorom došlo k vzniku trov, o ktorých rozhodoval odvolací\nsúd. Späťvzatím odvolania zamietavé rozhodnutie súdu prvého stupňa vrátane trov prvostupňového\nkonania sa stalo právoplatným, teda vznikol právny stav, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§ 207,\n§ 222 ods. 1 O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu okolnosti uvádzané odvolacím súdom preto nie je\nmožné v tomto prípade považovať za významné z hľadiska ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Správanie sa\nžalobcu v odvolacom konaní [snaha o zmierne vyriešenie sporu a cieľ skončiť súdne konanie (späťvzatím\nodvolania) pre oslabenie účinkov označeného zásahu do žalobcových práv z temporálneho aspektu]\nnie je tiež možné považovať za osobitné (výnimočné) dôvody pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho\nkonania (§ 150 ods. 1 O.s.p.).\nDovolací súd - vychádzajúc z uvedených osobitostí preskúmavanej právnej veci -dospel k záveru, že\nodvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania nesprávne aplikoval ustanovenie\n§150 ods. 1 O.s.p.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení\ns § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením podľa § 243b\nods. 1, 2, 4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu v časti o náhrade trov\nodvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že právny\nnázor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}