{"guid": "26c34f77-8053-4b46-b2b3-793405618916:41703394-6d0e-42eb-9e06-b73a3fcac321", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1405210412.1", "spisova_znacka": "2MCdo/22/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/22/2011 z 28. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 2MCdo/22/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1405210412.1", "identifikacne_cislo": "1405210412", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41703394-6d0e-42eb-9e06-b73a3fcac321", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1405210412.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1405210412.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1405210412.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/22/2011\n1405210412\n28. 11. 2012\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2012:1405210412.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky - Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému P. U., bývajúcemu v V., o\nvymoženie 66,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37 Er\n7270/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave zo 16. júna 2011 sp. zn. 20 CoE 415/2010 v spojení s uznesením Okresného\nsúdu Bratislava IV z 22. októbra 2009 č.k. 37 Er 7270/2006-16, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna 2011 sp. zn. 20 CoE 415/2010 a\nuznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 22. októbra 2009 č.k. 37 Er 7270/2006-16 v časti výroku o\ntrovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava IV uznesením z 22. októbra 2009 č.k. 37 Er 7270/2006-16 zastavil exekúciu\npodľa § 57 ods. l písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) z dôvodu preklúzie uplatneného nároku podľa § 88 ods. l zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch. Zároveň oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 47,18\n€ v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a\nnáhradách súdnych exekútorov.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením zo 16. júna 2011 sp. zn. 20 CoE 415/2010\nuznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (trov exekúcie) potvrdil (§ 219 O.s.p.). Rozhodnutie\nodôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie začalo 27. februára 2006 podaním návrhu oprávnenej\nna vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú mieste, ktorý\nnadobudol právoplatnosť 1. septembra 2003 a vykonateľnosť 16. septembra 2003. Trojročná lehota v\nzmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, počas ktorej bolo možné tento exekučný\ntitul vykonať, uplynula 16. septembra 2006. Povinný doručil súdnemu exekútorovi 6. decembra 2006\nnámietky proti exekúcii z dôvodu preklúzie, ktoré súdny exekútor 12. decembra 2006 zaslal súdu na\nrozhodnutie. Súd exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Odvolací súd poukázal na § 196\na § 203 Exekučného poriadku. Uviedol, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu\nuplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. V prípade, že k zastaveniu exekúcie\ndôjde pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii\ndošlo zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Otázku, koho\nzavinením došlo k zastaveniu konania, súd mohol posudzovať len procesne. Z procesného hľadiska\nzásadne platí, že k zastaveniu konania došlo zavinením oprávnenej. Oprávnená podala návrh na\nnariadenie súdneho výkonu rozhodnutia až po uplynutí 21 mesiacov odo dňa právoplatnosti exekučného\ntitulu a následne sa exekúcia začala až po uplynutí 29 mesiacov od právoplatnosti exekučného titulu.\nOprávnená mala možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie, a teda od začiatku exekučného konania\nniesla riziko neúspechu exekúcie pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Na druhej strane\n\nsúdny exekútor vyvíjal exekučnú činnosť a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu\núčinnosti exekučného titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnená.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p.). Navrhol zrušiť uznesenie\nkrajského súdu ako aj okresného súdu v časti trov exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1, § 2, § 3, § 251 ods. 4 O.s.p., § 44 ods. 2\na 3, § 196, § 197, § 200, § 203 Exekučného poriadku. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora\nmôže súd uložiť oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného\nporiadku len ak dôjde k zastaveniu exekúcie jej zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že\nmajetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci nebol ale splnený žiaden\nz týchto predpokladov. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do\núvahy jej zavinenie zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Oprávnená nemohla postup súdu v exekučnom konaní a dĺžku\ntrvania tohto konania nijako ovplyvniť. Ak neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 203 ods. 1 a\nods. 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, mal trovy exekučného\nkonania znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade totiž neboli splnené\npredpoklady pre uplatnenie výnimky z tejto zásady.\nOprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.\nPovinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na základe\npodnetu účastníka konania, v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže\nnapadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v\nspojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné\nvady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. (bez ohľadu na to, či generálny prokurátor\nodôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)\ndovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu dovolací súd taktiež nezistil.\nGenerálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí\nexekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.\nPodľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.\nV zmysle § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada\nhotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú\nnárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,\nrozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\nV zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením\noprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z\ndôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,\nak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy\nexekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nUstanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu\nexekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času\nuhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby\nnahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku\na či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení\nexekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza\nzásadne povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom\ntakéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (oprávnenej).\nV predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani\ndôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za\nnásledok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo\nzastavenie exekúcie.\nDovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená podala\nvčas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy\njej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku\nuplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť\npostup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku\ntrvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu\nkonania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu\núčinnosti exekučného titulu.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako aj okresného\nsúdu v časti trov exekúcie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor\nSlovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka\nkonania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver\nprijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú\n\nprávnu problematiku (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M\nCdo 11/2009, 4 M Cdo 11/2008, 5 M Cdo 20/2011, 6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu v časti trov\nexekúcie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta\nprvá O.s.p., § 243b ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoE/415/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}