{"guid": "885c7503-0304-45e1-a6da-e4dec1eded28:d88d606f-80c0-49e1-bbd1-f44b8e9d4319", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1306205223.1", "spisova_znacka": "6MCdo/20/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/20/2011 z 11. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2012, sp. zn. 6MCdo/20/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1306205223.1", "identifikacne_cislo": "1306205223", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2012-04-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "nazov": "§ 197 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d88d606f-80c0-49e1-bbd1-f44b8e9d4319", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1306205223.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1306205223.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1306205223.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/20/2011\n1306205223\n11. 04. 2012\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2012:1306205223.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska č. 14, proti povinnému Z. R., bývajúcemu\nv U., o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 15 Er\n10899/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Pezinok z 9. septembra 2010 č.k. 35 Er 1834/2006, 15 Er 10899/2008 a uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2011 sp.zn. 16 CoE 1/2011, takto\nrozhodol:\nUznesenie Okresného súdu Pezinok z 9. septembra 2010 č.k. 35 Er 1834/2006, 15 Er 10899/2008 vo\nvýroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2011 sp.zn. 16 CoE\n1/2011 z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala 27. februára 2006 na exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc. Vladimíra Usačeva\nso sídlom v Bratislave, Lehotského 4 (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie na\nvymoženie sumy 1 000,-- Sk (33,19 €), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za priestupok proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nNa základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako „exekučný súd“) vydal\n10. apríla 2006 pod sp.zn. 35 Er 1834/2006 poverenie č. 5103 041763* na vymoženie uvedenej sumy\na vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Bc. Vladimíra Usačeva.\nSúdny exekútor podal 17. januára 2008 na Okresný súd Bratislava III podnet na zastavenie exekúcie\nz dôvodu preklúzie.\nOkresný súd Pezinok (na ktorý bol prevedený výkon súdnictva a stal sa exekučným súdom v zmysle\nzákona č. 511/2007 Z.z.) uznesením z 9. septembra 2010 č.k. 35 Er 1834/2006, 15 Er 10899/2008-17\nzastavil exekúciu a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi do troch dní náhradu\ntrov exekúcie v sume 148,88 €. Zastavenie exekúcie odôvodnil stratou účinnosti exekučného titulu v\ndôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej\nlen „Exekučný poriadok“). Uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku objektívnej skutočnosti,\nktorou je uplynutie prekluzívnej lehoty, a teda nie je možné pripísať procesné zavinenie za zastavenie\nexekúcie ani povinnému a ani oprávnenému. „Avšak podobne, ako v prípade zastavenia exekúcie z\ntitulu, že majetok povinného nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie, znáša aj v tomto prípade trovy\nexekúcie oprávnený, keďže na ich náhradu nemožno zaviazať povinného.“\n\nProti uzneseniu exekučného súdu v časti o trovách exekúcie podala oprávnená odvolanie, o ktorom\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením z 27. apríla 2011 sp.zn. 16 CoE\n1/2011 rozhodol tak, že rozhodnutie v jeho napadnutej časti potvrdil. Povinnému nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania. Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia exekučného súdu o trovách konania a v\nodôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie ich správnosti.\nProti rozhodnutiu exekučného súdu v časti o trovách exekúcie a rozhodnutiu odvolacieho súdu podal\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol,\nže tak robí na podnet oprávnenej, pretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom\nochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nMimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že konanie súdov je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a že ich rozhodnutia v časti o trovách exekúcie spočívajú v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (dovolacie dôvody podľa § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Podľa dovolateľa súd\nmôže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1, 2 Exekučného\nporiadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením alebo ak sa exekúcia zastaví z\ndôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie\nupravuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej\nnáklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie ustanovenia § 203 ods. 1, 2 Exekučného\nporiadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie\nbolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a\nzastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na\núhradu trov exekúcie. Podľa dovolateľa v predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom stanovený\npredpoklad a preto nebol dôvod pre použitie vyššie uvedenej výnimky. Pokiaľ oprávnená podala včas\nnávrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie za to, že exekúcia musela\nbyť zastavená z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty\nurčenej na jeho vykonanie. Dovolateľ tiež poukázal na to, že v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku\nmožno náhradu nevyhnutných trov exekúcie uložiť oprávnenému vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie\nz dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného\nna úhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V predmetnej exekučnej veci\nvšak súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov exekúcie\nnáležite neskúmali. Vychádzajúc z uvedeného dovolateľ dospel k záveru, že ak nie sú splnené zákonné\npodmienky stanovené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný\ndôvodne, trovy exekučného konania uhrádza povinný na základe ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného\nporiadku. Podľa dovolateľa je konanie pred oboma súdmi nižších stupňov navyše postihnuté aj inou\nvadou spočívajúcou v tom, že za oprávneného považovali Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v\nBratislave, hoci toto sa oprávneným procesne nikdy nestalo, keď v konaní vystupovalo len ako orgán\nkonajúci v mene Slovenskej republiky.\nOprávnená vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že „nezistila dôvody na jeho doplnenie\nalebo zmenu“.\nPovinný sa k mimoriadnemu opravnému prostriedku podanému generálnym prokurátorom osobitne\nnevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne\ndovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.),\npreskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna\nz týchto vád.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť vždy, bez ohľadu na to, či to dovolateľ\nnenamieta alebo nie, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237\nO.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p.,\nsú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci.\nPodľa dovolacieho súdu dovolateľ dôvodne tvrdí v dovolaní, že konanie pred súdmi bolo postihnuté tzv.\ninou vadou, spočívajúcou v tom, že odvolací súd i exekučný súd považovali za oprávneného Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, hoci vzhľadom na obsah návrhu na vykonanie exekúcie\nsvedčilo toto procesné postavenie štátu. Súdy sa o odstránenie tohto nedostatku mali pokúsiť spôsobom\npodľa § 43 ods. 1 O.s.p. (porovnaj tiež napr. rozhodnutia sp.zn. 2 M Cdo 21/2011, 7 M Cdo 13/2011\na pod.).\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutým rozhodnutiam súdov, resp. ich\nčastiam týkajúcim sa trov exekúcie, aj to, že spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretoval. Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci\ndôvodne.\nPodľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi\nodmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.\nPodľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.\nPodľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových\nvýdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na\nnáhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne\naj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\n\nPodľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,\nsúd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že\nmajetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o\nvykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie\nsúd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nUstanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu\nexekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času\nuhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby\nnahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,\na či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť\nzásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza\npovinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je\nurčitá forma procesného zavinenia oprávneného.\nV predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov, teda nebol\nsplnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Totiž pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie\ncitovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany\noprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie\n(úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.\nDovolací súd sa teda stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená\npodala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení\nexekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na\njeho vykonanie. Oprávnená totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora\nv exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do\nstraty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu\nzastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.\nZ vyššie uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a\nvýrok rozhodnutia exekučného súdu o trovách konania spočívajú v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa §\n243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/\na c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv\na zákonnom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 a § 243b\nods. 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a podľa § 243b ods. 3 O.s.p. i rozhodnutie exekučného\nsúdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie\ns tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}