{"guid": "7c8cb5bc-3e4d-4bf9-9aed-05e923dba957:01fa6cdb-782a-4ab8-adec-d5d478222085", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1110212672.1", "spisova_znacka": "1MCdo/2/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/2/2011 z 23. 5. 2012", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 1MCdo/2/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1110212672.1", "identifikacne_cislo": "1110212672", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "datum_vydania": "2012-05-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75.odsek-2", "nazov": "§ 75 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-75", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01fa6cdb-782a-4ab8-adec-d5d478222085", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1110212672.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1110212672.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1110212672.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/2/2011\n1110212672\n23. 05. 2012\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2012:1110212672.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v U., zastúpeného JUDr.\nJindřichom Stoszekom, advokátom v Bratislave, Černyševského 26, proti žalovaným 1/ Z., bývajúcemu v\nI. a 2/ D.j, bývajúcej v I., obom zastúpeným JUDr. Milanom Žoldošom, advokátom v Bratislave, Sasinkova\n6, o vypratanie nehnuteľností a iné, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12C\n79/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z\n30. júla 2010 sp. zn. 23Co 200/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júla 2010\nsp. zn. 23Co 200/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Dunajská Streda (súd prvého stupňa) v konaní o vypratanie nehnuteľnosti uznesením\nz 24. mája 2010 č. k. 12C 80/2010-47 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým\nsa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovaným 1/ a 2/ užívanie a vstup do nehnuteľnosti - stavby\nrodinného domu súp. č. XXX., postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX. o výmere 73 m2, zapísanej na\nLV č. XXX, vydanom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Dunajská Streda pre k. ú. B., a\ntiež užívanie a vstup na nehnuteľnosť -pozemok parc. č. XXX/X o výmere 176 m2, záhrady, zapísanej\nna LV č. XXX, vydanom Katastrálnym úradov Bratislava, Správa katastra Dunajská Streda pre k. ú.\nB.. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca potrebu dočasnej úpravy\nodôvodňoval obavou, že žalovaní mu spôsobia škodu na majetku. Podľa názoru súdu však žalobca\ndôvodnosť svojich obáv nijako nepreukázal, práve naopak, napriek tomu, že sa javí, že nehnuteľnosti v\nsúčasnosti užívajú žalovaní bez právneho dôvodu, pokiaľ sa žalovaní 1/ a 2/ domáhajú skôr podanou\nžalobou svojho nároku vyplývajúceho z tej istej zmluvy, z ktorej sa svojho nároku domáha žalobca, nie\nje tu daný ani predpoklad, že by hrozila žalobcovi na jeho majetku ujma, keďže žalovaní majú záujem\nzískať nehnuteľnosti pre seba.\nKrajský súd v Trnave (odvolací súd) na odvolanie žalobcu uznesením z 30. júla 2010 sp. zn. 23Co\n200/2010 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalovaným 1/ a 2/ sa zakazuje\nužívanie nehnuteľnosti - stavby rodinného domu súp. č. XXX., postavenej na pozemku parc. č. XXX/\nXX o výmere 73 m2, zapísanej na LV č. XXX, vydanom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa\nkatastra Dunajská Streda pre k. ú. B. a vstup do nej, a tiež užívanie nehnuteľnosti - pozemku parc. č.\nXXX/X o výmere 176 m2, záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vydanom katastrálnym úradom Bratislava,\nSpráva katastra Dunajská Streda pre k. ú. B. a vstup na ňu. Zároveň vyslovil, že predbežné opatrenie\nsa nariaďuje do právoplatného ukončenia sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod\nsp. zn. 12C 80/2010. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalovaní mali\npredmetné nehnuteľnosti prenajaté od žalobcu na dobu určitú, ktorá uplynula 1. februára 2010, takže sa\nna nich zdržujú neoprávnene a žalobca preto podal žalobu o vypratanie. V konaní začatom uvedenou\nžalobou požiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa zakázalo žalovaným užívať predmetné\nnehnuteľnosti a ako dôvod podania takéhoto návrhu udával, že žalovaní sa v nehnuteľnostiach zdržujú\n\nbez právneho dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery, pretože sa bezdôvodne pripojili na\nodber elektrickej energie a dochádza ku škodám na majetku. V priebehu odvolacieho konania bola k\nodvolaniu priložená kópia zápisnice o trestnom oznámení žalobcu na žalovaných, ktorí v predmetnej\nnehnuteľnosti naďalej bývajú a vyhrážajú sa žalobcovi, že nech to neskúša, lebo „aj jeho dám dole,\naj právnika dám dole“. Žalobca mal neustále výhražné sms-ky od žalovaných, ktorí takisto obťažovali\naj jeho mamu a vyhrážali sa naďalej. Na základe týchto trestných oznámení bolo začaté trestné\nstíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd\nzdôraznil, že pri vydaní predbežného opatrenia stačí aspoň osvedčiť danosť nároku a týmito spôsobmi\nprejavu, aké žalovaní voči žalobcovi uplatňujú, je obava z útokov a nebezpečenstva hroziaceho voči\nžalobcovi už samotný fakt, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a spôsobujú\ntak žalobcovi škodu aj neoprávneným pripojením sa na elektrickú energiu, opotrebovávaním predmetnej\nnehnuteľnosti, či rôznymi stavebnými zásahmi do nehnuteľnosti. Mal za to, že obava žalobcu z hroziacej\nujmy je oprávnená a vydanie predbežného opatrenia v takomto štádiu bolo nevyhnutným. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu bola ochrana vlastníka podľa § 126 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi\nprednejšia ako nájomný vzťah, a to aj v situácii, keď si žalovaní podali žalobu o nahradenie prejavu\nvôle a o uzavretie kúpnej zmluvy (na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorá bola spísaná spolu s\nnájomnou zmluvou), pretože - vychádzajúc z nájomnej zmluvy - nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil\n1. februára 2010.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ podal proti uzneseniu\nodvolacieho súdu mimoriadne dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd vec\nnesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Generálny prokurátor poukazoval na to, že\npredbežné opatrenie nemôže byť zásadne vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci\nsamej. Tým by vlastne súd predbiehal rozhodnutie vo veci samej. Názor odvolacieho súdu, že nariadené\npredbežné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, pretože vypratanie nehnuteľnosti je pojem\nširší ako jej užívanie, považoval za nesprávny. Zdôrazňoval, že takto nariadené predbežné opatrenie má\npre žalovaných ten istý dôsledok ako vypratanie nehnuteľnosti. Podľa názoru generálneho prokurátora\nby v danej veci prichádzalo do úvahy vydanie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze užívania\nnehnuteľnosti len vtedy, ak by existovala reálna obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia ukladajúceho\nžalovaným vypratať nehnuteľnosť. Takáto obava však môže vyplývať len z takého chovania žalovaných,\nktoré smeruje vo svojom dôsledku k zániku (likvidácii) nehnuteľnosti ako veci v právnom zmysle\nslova. Taktiež nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že existuje oprávnená obava hroziacej ujmy\nžalobcu, pretože žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a spôsobujú mu tak škodu aj\nneoprávneným pripojením na elektrickú energiu, opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, či rôznymi\nstavebnými zásahmi do nehnuteľnosti. V tomto smere sa generálny prokurátor jednoznačne stotožnil s\nnázorom súdu prvého stupňa, že žalobca svoje obavy nijako nepreukázal a vzhľadom na skutočnosť, že\nžalovaní majú záujem získať nehnuteľnosti pre seba, nie je daný ani predpoklad, že by hrozila žalobcovi\nna jeho majetku ujma.\nŽalovaní 1/ a 2/ sa s mimoriadnym dovolaním v plnom rozsahu stotožnili a žalobca ho vo svojom\npísomnom vyjadrení navrhol zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na spomenutú zákonnú povinnosť podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,\nči konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto\npovahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný,\nf/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vadu\ntejto povahy generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní nenamietal a v konaní ani nevyšla najavo.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v mimoriadnom\ndovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.\nnezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia vo veci, ktorej základom\nje porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani takáto\nvada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci. V tomto smere vyčítal odvolaciemu súdu, že nariadené\npredbežné opatrenie prejudikuje rozhodnutie vo veci samej a že žalobca navyše ani nepreukázal\nnebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy.\nPodľa § 1 O.s.p. občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom\nkonaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj\nvýchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.\nPodľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,\nuskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo\nk porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva\nnezneužívali na úkor týchto osôb.\nPodľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov\nalebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými\nťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.\nNávrh na nariadenie predbežného opatrenia má podľa § 75 ods. 2 prvej vety O.s.p. okrem náležitostí\nnávrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich\nnariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť\npredbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby\ndočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa\ndo starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť\ndoložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo\nvykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.\n\nPredbežné opatrenie je procesným zabezpečovacím inštitútom dočasného a provizórneho charakteru;\numožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania\ndo toho času, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej. Okrem dočasnosti je pojmovým znakom\npredbežného opatrenia aj provizórnosť vyjadrujúca neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa poskytuje jeho\nobsahom. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné provizórnosť\ndočasnej ochrany rešpektovať. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila, že zásadne\n(spravidla) predbežné opatrenie nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci\nsamej; vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej predbežným\nopatrením (obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej) je prípustná\nlen celkom výnimočne (porovnaj tiež napr. R 14/1998, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. II. ÚS 237/2011).\nV danom prípade o zhodu /identickosť/ medzi výrokom predbežného opatrenia a v návrhu vo veci\nsamej (žalobe) navrhnutým enunciátom síce nejde, avšak v situácii, keď žalovaní v jednej zo sporných\nnehnuteľností - rodinnom dome bývajú, výrok zákazu užívania a vstupu do tohto domu, ako aj na\npredmetné priľahlé pozemky tak, ako je formulovaný predbežným opatrením, má pre žalovaných\nrovnaké dôsledky ako ich vypratanie, ktorého sa žalobca domáha vo veci samej. Je navyše nemysliteľné,\naby žalovaní v prípade splnenia povinnosti uloženej im predbežným opatrením, rodinný dom len\njednoducho (bez ďalšieho) opustili tak, že by (aj so zreteľom na nemožnosť opätovného vstupu) neboli\nzároveň nútení zobrať si svoje veci v ňom sa nachádzajúce, ktoré sú minimálne pre ich aktuálnu\nosobnú potrebu nevyhnutné. Skutočnosť, že vypratanie týchto vecí im predbežné opatrenie (výslovne)\nneukladá a teda ho nemožno ani exekučne vymáhať, je už z uvedeného aspektu (dôvodu) nepodstatná.\nZásadné v posudzovanej veci je, že v minulosti medzi účastníkmi založené právne vzťahy, ktoré sa týkajú\npredmetných nehnuteľnosti, stali sa predmetom súdneho sporu, ktorého výsledok nemožno predbiehať,\na žalobca by priamo na základe napadnutého predbežného opatrenia (teda bez riadneho prejednania\nveci po stránke skutkovej aj právnej) docielil - hoci len s dočasným účinkom - stav, ktorý sleduje dosiahnuť\nrozhodnutím vo veci samej. Už iba to, že túto veľmi závažnú okolnosť odvolací súd pri rozhodovaní o\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia celkom prehliadol a nemal za významnú, má za následok,\nže napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne.\nOdhliadnuc od uvedeného výkladu a názoru, v zmysle ktorého sa spochybňuje nariadenie predbežného\nopatrenia ukladajúceho žalovaným predmetné povinnosti, považuje dovolací súd za dôvodnú i ďalšiu\nnámietku generálneho prokurátora a to, že v konaní nebolo preukázané (osvedčené) nebezpečenstvo\nbezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu.\nZ ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. upravujúceho náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\nvyplýva, že jedným z predpokladov pre jeho nariadenie je, aby navrhovateľ odôvodnil nebezpečenstvo\nbezprostredne mu hroziacej ujmy. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez vydania\npožadovaného predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca\nneodstrániteľná.\nV posudzovanej veci sa žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zákazu\nužívania a vstupu žalovaných na sporné nehnuteľnosti, tvrdiac, že je potrebné dočasne upraviť pomery\núčastníkov, aby nedochádzalo ku škodám na jeho majetku, nakoľko žalovaní tieto nehnuteľnosti užívajú\nbez právneho dôvodu, nechcú mu ich vydať a proti jeho vôli sa pripojili na odber elektrickej energie. Po\ntom, čo súd prvého stupňa návrh žalobcu pre nepreukázanie nebezpečenstva hroziacej ujmy zamietol,\nžalobca v odvolaní proti tomuto uzneseniu doplnil, že vzťahy medzi účastníkmi sa vyostrili, pretože\nžalovaný 1/ sa mu vyhrážal zapálením stavby a smrťou, ak s ním nepodpíše kúpnu zmluvu. K tomu\npriložil listiny, podľa ktorých vec riešia policajné orgány. Taktiež uviedol, že žalovaní poškodili statiku\ndomu tým, že bez jeho súhlasu zaťažili krov strechy sadrokartónom, vymenili vaňu, premaľovali omietku\ndomu, odstránili dvierka na kuchynskej linke a pod. Keďže mu žalovaní bránia vo vstupe na predmetné\nnehnuteľnosti, nemôže ani podrobne skontrolovať stav stavby.\nOdvolací súd svoj záver o existencii nebezpečenstva ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi založil\nna tom, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a spôsobujú mu tak škodu aj\n\nneoprávneným pripojením sa na elektrickú energiu, opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, či\nrôznymi stavebnými zásahmi do nej. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že o nebezpečenstve\nbezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu nemožno hovoriť bez ďalšieho len preto, že sa\nmomentálne javí, že žalovaní užívajú rodinný dom žalobcu bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho\ndochádza k jeho opotrebovaniu, a to aj v situácii, že sa pripojili na odber elektrickej energie. Pokiaľ\nide o stavebné zásahy do rodinného domu, sám žalobca v návrhu uviedol, že nemá prehľad o týchto\núpravách, nakoľko žalovaní mu bránia vo vstupe na predmetné nehnuteľnosti. V tomto smere sa jedná\nlen o domnienky žalobcu, založené na tom, že žalovaní v minulosti vykonali stavebné úpravy v rodinnom\ndome, čo napokon už pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcom potvrdili\naj žalovaní vo svojom vyjadrení k návrhu vo veci samej, v zmysle ktorého predmetný rodinný dom\nnadštandardným spôsobom zhodnotili. Takúto činnosť žalobca teda neosvedčil. Je inak nelogické, aby\nžalovaní aj po tom, čo žalobca s nimi odmietol podpísať kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a\npodal žalobu na ich vypratanie, na vlastné náklady v týchto stavebných úpravách pokračovali.\nDovolací súd sa preto stotožňuje s argumentáciou generálneho prokurátora, ako aj súdu prvého\nstupňa, že žalobca svoje obavy, že mu žalovaní svojim konaním spôsobia škodu, nijako nepreukázal\n(neosvedčil). Nemožno v tejto spojitosti neuviesť, že aj keď sa momentálne javí, že žalovaní užívajú\ntieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pokiaľ sa domáhajú skôr podanou žalobou svojho nároku\nvyplývajúceho z tej istej zmluvy ako žalobca, nejaví sa ani byť daný predpoklad, že by žalobcovi\nhrozila na jeho majetku ujma (a to ani v spojitosti s tvrdenými vyhrážkami zo strany žalovaného 1/)\nči dokonca, že vznikne nenávratný alebo len ťažko napraviteľný stav zo strany žalovaných, ktorí\nmajú záujem získať nehnuteľnosti pre seba. Právny názor odvolacieho súdu, že ochrana vlastníka je\nmedzi účastníkmi prednejšia, teda abstraktne povedané, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia by sa malo ako na rozhodujúce kritérium prihliadať na vlastníctvo, nemožno\npovažovať za správny už pre jeho paušálnosť, neprípustne schematické zjednodušenie, kde sa neberie\ndo úvahy celý komplex vzťahov medzi účastníkmi konania, špecifiká prejednávanej veci.\nZ podaného výkladu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci. Generálny prokurátor teda dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení\ns § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov\núčastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uznesením zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta, ods. 4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d ods. 1 v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}