{"guid": "2dde0452-1878-4d93-ae73-ad8efe987329:b8786dff-78c9-44d1-9df5-3ce973529c43", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1110207943.1", "spisova_znacka": "7MCdo/2/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/2/2011 z 19. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 7MCdo/2/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1110207943.1", "identifikacne_cislo": "1110207943", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Kamila Nagyová", "sudca_id": 523, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-kamila-nagyova-523", "datum_vydania": "2012-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8786dff-78c9-44d1-9df5-3ce973529c43", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1110207943.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1110207943.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1110207943.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/2/2011\n1110207943\n19. 01. 2012\nJUDr. Daniela Švecová\nECLI:SK:NSSR:2012:1110207943.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I.., so sídlom v D., IČO XX XXX XXX, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu J.. v konkurze, so sídlom v I., IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr.\nN., advokátom, so sídlom v D., proti žalovanému D., bývajúceho v D., o 567,54 € s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7 Ro 34/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2010, č.k. 7\nCo 160/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31.\nmája 2010, č.k. 7 Co 160/2010 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava I uznesením z 11. marca 2010 č.k. 7 Ro 34/2010-49 uložil žalobcovi v lehote\n10 dní od doručenia tohto uznesenia povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu\npodaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané\nelektronickým podpisom podľa osobitného zákona vo výške 6,50 € podľa položky 20a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch).\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2010 sp.zn.\n7 Co\n160/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca\npodal návrh na začatie konania elektronickými prostriedkami, ktorý podpísal zaručeným elektronickým\npodpisom bez toho, aby predložil potrebný počet rovnopisov a príloh. Súd preto v zmysle § 42 ods.\n3 vety tretej O.s.p. vyhotovil potrebné počty rovnopisov žaloby s prílohami tak, aby jeden zostal na\nsúde a aby každý z účastníkov dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ustanovenie § 42 ods. 3\nveta tretia O.s.p. je vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych\npoplatkoch lex specialis, preto ak toto ustanovenie neukladá nič iné, povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nza vyhotovenie kópie podania a príloh je povinný zaplatiť každý účastník, bez ohľadu na vecné alebo\nosobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o súdnych poplatkoch).\nZdôraznil potrebu prednosti výkladu právnej normy „ratione legis“ pred jej doslovným znením. Zmyslom\na účelom zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 273/2007 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1. júla\n2007 bola do sadzobníka súdnych poplatkov vložená položka č. 20a, je spoplatniť každé podanie\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súvislosti s vyhotovením\nrovnopisov podaní a jeho príloh. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o\nuložení poplatkovej povinnosti žalobcovi za vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcu podal proti uzneseniu\nodvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Predmet\n\nsúdnych poplatkov upravuje § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov tak, že súdne poplatky sa vyberajú\nza jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonáva na návrh a za úkony orgánov štátnej správy\nsúdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorí\ntvorí prílohu zákona. V zmysle tohto ustanovenia je spoplatnený každý úkon podľa sadzobníka súdnych\npoplatkov v jeho II. časti - Poplatky za úkony súdu. V prípade oslobodenia od poplatkovej povinnosti\nsa neplatí súdny poplatok za žiaden úkon súdu. Je nepochybné, že žalobca ako správca konkurznej\npodstaty bol podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od súdneho poplatku a ako taký\nbol oslobodený od akéhokoľvek poplatku uvedeného v § 1 zákona o súdnych poplatkoch. Iný výklad\nzákon o súdnych poplatkoch nepripúšťa. Neobstojí tu ani poukázanie na § 42 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie\nvo veci konajúceho súdu, ktorým bol žalobca (ako účastník konania zo zákona oslobodený od platenia\nsúdneho poplatku) zaviazaný k poplatkovej povinnosti, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci,\nkeď súd právnu normu síce správne určil ale nesprávne ju aplikoval na zistený skutkový stav.\nŽalobca a žalovaný nevyužili právo vyjadriť sa k mimoriadnemu dovolaniu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a\nods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu\npodľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je\nopodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\n1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na\nzačatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom\ntvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.\n2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou\nvadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci nie\nje postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je\nprocesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.,) nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom\nsúdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.\n\nV mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej existencia nevyplýva, preto ani\ndovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je daný.\n3. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nV mimoriadnom dovolaní sa v podstate uvádza, že odvolací súd pri rozhodovaní o uložení povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok aplikoval síce správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval v otázke\núčinkov osobného oslobodenia od súdnych poplatkov\n(§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych\npoplatkoch) vo vzťahu k poplatku za úkon súdu uvedený v II. časti označenej - Poplatky za úkony súdu,\nv položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch.\nZ obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento\nvychádzal z právneho názoru, podľa ktorého osobné oslobodenie od poplatku vymedzené v ustanovení\n§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na poplatkovú povinnosť stanovenú\nv položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (t.j. za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich\npríloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom,\nak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom\npodľa osobitného zákona).\nV konaní bolo nesporné, že žalobca ako - správca konkurznej podstaty úpadcu J.. v konkurze, podal\nnávrh na vydanie platobného rozkazu elektronickými prostriedkami, ktorý si vyžadoval vykonanie úkonov\nsúdu (a to vyhotovenie rovnopisov žaloby a jej príloh pre vytvorenie súdneho spisu a jej doručenia\núčastníkovi konania na žalovanej strane), ktoré sú spoplatnené v zmysle položky 20a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov sadzbou poplatku uvedenou pevnou sumou (za každú stranu 0,06 €, najmenej 6,50\n€ za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 1,50 € za ostatné\npodania s prílohami).\nUznesením Okresného súdu Trnava z 25. júla 2008, č.k. 31K 11/2008 - 240, právoplatným 19. augusta\n2008, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: J.. so sídlom J., IČO XX XXX XXX. Uznesením Okresného\nsúdu Trnava z 10. novembra 2009, č.k. 31K 11/2008-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n14.\nnovembra 2009, v spojení s opravným uznesením z 24. novembra 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n17. decembra 2009, bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený I., Q., so sídlom kancelárie\nH.,\nIČO XX XXX XXX.\nPodľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkov, od poplatku je oslobodený správca\npodľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov).\nZ toho vyplýva, že žalobca ako účastník súdneho konania požíva status správcu ustanoveného do\nfunkcie podľa zákona č. 7/2005 Z.z., na ktorého sa vzťahuje zákonné osobné oslobodenie od platenia\npoplatkov podľa zákona o súdnych poplatkov.\nAk súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov podľa zákona o súdnych poplatkoch, rozhodujú\nako orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon - rozhodujú teda ako poplatkový orgán i keď pre konanie\nvo veciach poplatkov je im súčasne umožnené primerane použiť Občiansky súdny poriadok (§ 14\n\nods. 1 zákona o súdnych poplatkoch). Iba v ojedinelých prípadoch (napríklad pri rozhodovaní podľa §\n138 O.s.p.) súd priamo a výlučne aplikuje Občiansky súdny poriadok, kedy nestráca pozíciu orgánu\nsúdnej moci. Uvedené dve situácie potom predurčujú pozíciu súdu, na jednej strane ako poplatkového\norgánu rozhodujúceho o právach a povinnostiach účastníkov poplatkovo právneho vzťahu (vzťahu medzi\npoplatníkom a štátom), na strane druhej, ako nezávislého orgánu súdnej moci rozhodujúceho o právach\na povinnostiach účastníkov občianskeho súdneho konania. Cez prizmu tohto pohľadu poplatkový orgán\nna rozdiel od orgánu súdnej moci (súdu) nedisponuje takou mierou nezávislej rozhodovacej právomoci,\naká patrí súdom pri rozhodovaní sporov, či sudcovskej tvorbe práva. Navyše, ďalšou osobitosťou je\npredmet právnej regulácie zaradzujúci sa do oblasti verejného práva, kde poplatky, (tak ako napríklad\ni dane) nepochybne patria. Uvedené okolnosti vytvárajú medze, ktoré je v prejednávanej veci povinný\nzohľadniť i dovolací súd.\nĎalším (nie menej dôležitým) interpretačným pravidlom je judikatúrou ústavného i štrasburského súdu\nprijímaný názor pripúšťajúci len také obmedzenie práva obrátiť sa na súd v dôsledku vnútroštátnej\nprávnej úpravy súdnych poplatkov, ktoré nemôže spôsobovať marenie zmyslu a účelu článku 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlášky č. 209/1992 Z.z.), podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotveného v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4\nods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené (vecné oslobodenie)\na v ustanovení § 4 ods. 2 taxatívne vymenúva osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené (osobné\noslobodenie). Vecné oslobodenie a osobné oslobodenie vyplývajú priamo zo zákona (ex lege), takže o\nich priznaní súd nevydáva rozhodnutie. Exempcia (vyňatie) z poplatkovo právnej povinnosti je prejavom\njasnej a nepochybnej vôle normotvorcu vyjadrenej v právnej norme, ktorú nie je možné interpretovať ani\nzužujúcim ale ani rozširujúcim spôsobom. Prejav vôle obsahujúci normatívny príkaz o vyňatí určitého\nokruhu spoločenských vzťahov alebo ich subjektov spod poplatkovej povinnosti je prípustné ozrejmiť\nvýkladovými metódami, ktoré zachovajú autenticitu sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný,\ngramatický a systematický. Analógia je vylúčená.\nPodľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkov je od poplatku oslobodený správca\npodľa osobitného predpisu, osobitným predpisom je zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.\nOsobné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na poplatkový subjekt, ktorým je správcu\nkonkurznej podstaty ustanovený podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.\nÚstavnú zásadu vyjadrenú v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a\npoplatky možno ukladať zákonom (dôraz na stupeň právnej sily normatívneho právneho aktu), alebo\nna základe zákona (dôraz na pozitívny obsah právnej normy), plne rešpektuje i zákon o súdnych\npoplatkoch. Obsahom poplatkovo-právneho vzťahu je vždy - subjekt (poplatník), predmet (objekt),\nzáklad (fundament) a sadzba (limit). V ustanovení § 1 zákon o súdnych poplatkoch zákonodarca\ndefinoval, čo má byť predmetom poplatkov (čoho sa týkajú poplatky), v § 2 stanovil, kto má byť\npoplatníkom (kto je povinný poplatok zaplatiť), v § 6 stanovil sadzbu poplatku, ktorá je uvedená v\nSadzobníku percentom zo základu poplatku, alebo pevnou sadzbou a v § 7 stanovil základ poplatku\npri percentnej sadzbe. Uvedené minimálne (základné) prvky poplatkovo právneho vzťahu (subjekt,\npredmet, základ a sadzba) sú významné z hľadiska princípov interpretácie nastolenej právnej otázky\nv tomto konaní, a to či a prípadne aký dopad má osobné oslobodenie na jednotlivé prvky poplatkovoprávneho vzťahu zakladajúceho vznik, trvanie alebo zánik poplatkovej povinnosti. Osobné oslobodenie\nje prvkom poplatkovo-právneho vzťahu, ktorý sa spravidla spája so subjektom poplatkovo-právneho\nvzťahu a poplatkovou povinnosťou. O osobnom oslobodení má preto zmysel hovoriť len vtedy, ak sú\nnaplnené všetky minimálne (základné) prvky poplatkovo-právneho vzťahu na základe ktorého vznikla\nkonkrétna poplatková povinnosť. Ak je subjekt osobne oslobodený nemá povinnosť zaplatiť poplatok i\nkeď poplatková povinnosť vznikla a trvá. Obsahom osobného oslobodenia je právo poplatníka byť vyňatý\nz poplatkovej povinnosti a povinnosťou každého rešpektovať vôľu štátu nezaťažovať takýto subjekt\n\npoplatkovým bremenom. Vecné oslobodenie sa spravidla viaže na okruh vzťahov, ktoré poplatkovej\npovinnosti nepodliehajú (napr. určitý druh súdnych konaní), osobné oslobodenie sa spája so subjektom\nvystupujúcim v určitých vzťahoch (napr. štát, štátne rozpočtové organizácie a pod.). Charakter osobného\noslobodenia znamená vymedzenie (označenie) subjektov, ktorých sa poplatková povinnosť netýka,\nprípade i vymedzenie subjektov v určitej situácii, kedy sa na nich oslobodenie vzťahuje (napr. obec\nv konaní o veciach verejného záujmu). Osobné oslobodenie preto býva jednoznačné a z hľadiska\nrozpoznania ľahko identifikovateľné. Rovnako sú identifikovateľné aj prípady na ktoré sa osobné\noslobodenie nevzťahuje, pretože to musí byť v zákone výslovne uvedené; inak sa vychádza z toho,\nže subjektu je oslobodenie priznané bez obmedzenia. To znamená, že pokiaľ zákon prizná osobné\noslobodenie, avšak toto sa na určité prípady nemá vzťahovať, je nutné, aby sám zákon takéto prípady\nvýslovne konkretizoval.\nZákon o súdnych poplatkoch (obsah jeho súčasnej právnej úpravy), ani jeho ustanovenie § 4 písm.\nm/, či položka č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov , neuvádzajú žiadne situácie, na ktoré by sa\nosobné oslobodenie od poplatkov priznané správcovi podľa osobitných predpisov nevzťahovalo. Zákon\no súdnych poplatkoch je potrebné považovať za jednotnú (ucelenú) poplatkovo právnu normu. I keď táto\nvo svojom obsahu (najmä v Sadzobníku súdnych poplatkov) rozlišuje jednotlivé poplatky (napr. za\nkonanie, úkony a pod.) neznamená to, že sa s nimi nespájajú už spomínané základné, ako aj fakultatívne\nprvky charakterizujúce každý poplatkovo právny vzťah. Z toho dôvodu nemožno rozhodnutia súdov\nnižších stupňov považovať za správne, pokiaľ vychádzali z toho, že osobné oslobodenie podľa § 4 písm.\nm/ sa nevzťahuje na poplatkovú povinnosť stanovenú na základe položky 20a Sadzobníka ako prílohy\nzákona o súdnych poplatkoch (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp.zn. 5 M Cdo 20/2010).\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nO.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodľa § 243b ods. 1,2 O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie\nkonanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je súd , ktorého rozhodnutie bolo zrušené,\nzáväzný (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 vetou druhou O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1, vetou treťou O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/160/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}