{"guid": "7d2d67e5-214f-4565-9ddd-12318442f169:9fa720c6-1765-4bd8-9c15-9bf74099b672", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1107242721.1", "spisova_znacka": "5MCdo/22/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/22/2010 z 15. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. 5MCdo/22/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:1107242721.1", "identifikacne_cislo": "1107242721", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fa720c6-1765-4bd8-9c15-9bf74099b672", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1107242721.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1107242721.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1107242721.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/22/2010\n1107242721\n15. 02. 2012\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2012:1107242721.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. G., proti žalovanej T., o určenie neplatnosti\nčasti poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, vedenej na Okresnom súde Bratislava I\npod sp.zn. 16 C 208/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2009 sp.zn.\n4 Co 198/2009 a Okresného súdu Bratislava I z 26. marca 2009 č.k. 16 C 208/2007-79, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v v Bratislave z 28. októbra 2009 sp.zn. 4 Co 198/2009\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. marca 2009 č.k. 16 C 208/2007-79 zamietol návrh, ktorým\nsa žalobca domáhal určenia neplatnosti záverečných ustanovení poistnej zmluvy číslo 84/854 687/24\nuzavretej so žalovanou 2. júna 1997 v znení „Poisťovňa má právo v súvislosti so zmenami podmienok\nrozhodných pre stanovenie poistného upraviť výšku nového poistného ku dňu jeho splatnosti“ a v znení\n„Plnenie poisťovne podľa jednotlivých typov poistení“, v znení „Plnenie poisťovne za poistnú udalosť zo\nzákladného poistenia uvedeného ad I a), b), c), je obmedzená sumou 300 000,- Sk. Plnenie poisťovne\nza poistnú udalosť z poistenia zodpovednosti za škodu je obmedzená sumou 300 000,- Sk“ a určenia\nneplatnosti Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku fyzických osôb v časti „Spoločné\nI a záverečné ustanovenia“ v článku 43 a 44. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť\nnemenne určiť výšku poistného a že možnosť úpravy výšky nového poistného bola dohodnutá v poistnej\nzmluve. Výška poistného sa odvíja od poistných ukazovateľov a poisťovňa pri jeho určení vychádza z\nvývoja škodových udalostí, inflácie, ceny zaistenia a podobne. Ak by poistné podmienky boli v rozpore so\nzákonom, má možnosť zakročiť Národná banka Slovenska, ktorá vykonáva dohľad. Napokon uviedol, že\nnávrh nespĺňa náležitosti § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.\nKrajský súd v Bratislave, na základe odvolania žalobcu, rozsudkom z 28. októbra 2009 sp.zn. 4\nCo 198/2009, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení poukázal na správnosť dôvodov\nrozsudku súdu prvého stupňa.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nna základe podnetu žalobcu napadol dovolaním rozsudky súdov oboch nižších stupňov. Označenými\nrozsudkami bol podľa jeho názoru porušený zákon, nakoľko súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 243f\nods. 1 písm. c) O.s.p.). Súdy zároveň zaťažili konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne\nposúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. b) O.s. p.). Uviedol, že v slovenskom práve platí zásada pacta\nsunt servanda. Zmluvný záväzok nie je možné meniť jednostranným prejavom vôle jednej zmluvnej\n\nstrany, bez súhlasu druhej zmluvnej strany (§ 493 Občianskeho zákonníka). Súhlas so zmenou obsahu\nzmluvy je v zásade možné dať vopred, je však vylúčené, aby zmluvná strana dala platný súhlas k\ntomu, aby druhá zmluvná strana, nezávisle na iných okolnostiach, zmenila obsah podstatnej náležitosti\nzmluvy. Je napríklad vylúčené dať platný súhlas k tomu, aby druhá zmluvná strana, iba na základe\nvlastného prejavu vôle (bez súčasnej existencie iných právnych skutočností), zmenila výšku kúpnej ceny,\nceny za dielo, alebo inej v zmluve dohodnutej odplaty (vrátane výšky poistného). Podstatné náležitosti\nzmluvy musia byť v zmluve vždy dohodnuté, alebo musí byť dohodnutý aspoň spôsob ich určenia,\nktorý nezávisí iba od vôle jednej zmluvnej strany. Opačný výklad je v rozpore so systémom zmluvných\nzáväzkov a v rozpore so zásadou rovnakého postavenia účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 2\nods. 2 Občianskeho zákonníka). Účastníci poistnej zmluvy sa môžu dohodnúť, že poisťovňa má právo\nupraviť výšku poistného. Právo poisťovne zmeniť výšku poistného však nemôže závisieť výlučne\nna vôli poisťovne. Spôsob zvýšenia poistného (podstatnej náležitosti poistnej zmluvy) musí byť závislý na\nvzniku objektívnych skutočností (napríklad zvýšenie inflácie). Poisťovňa má na základe takejto dohody\nprávo, potom čo objektívna skutočnosť nastane, zvýšiť poistné jednostranným právnym úkonom o výšku\nodvíjajúcu sa od dohody uvedenej v poistnej zmluvne. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli, že\npoisťovňa má právo v súvislosti\nso zmenami podmienok rozhodných pre stanovenie poistného upraviť výšku nového poistného ku dňu\njeho splatnosti. Táto dohoda je podľa mimoriadneho dovolateľa neurčitá, a preto neplatná. Dohoda\nneobsahuje špecifikáciu podmienok rozhodných pre stanovenie výšky poistného, ani ustanovenia o\ntom, ako má zmena určitej podmienky vplyv na výšku poistného. Ani výkladom uvedeného ustanovenia\nnie je možné objektivizovať, aký vplyv má mať zmena určitého ekonomického faktora (napríklad zmena\nceny práce zamestnancov poisťovne) na výšku poistného. Možno uzavrieť, že predmetné ustanovenie\npoistnej zmluvy má nelegitímny cieľ, aby poisťovňa zvýšila poistné podľa svojej ľubovôle. Na to v\nkonečnom dôsledku žalobca aj poukázal, keď uviedol, že ročné poistné v období rokov 2003 a 2004\nzvýšila poisťovňa o 100 %. Konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, pretože na zistený skutkový\nstav (že poistná zmluva a poistné podmienky obsahujú dohodu o tom, že žalovaná\n(poisťovňa) má právo v súvislosti so zmenami podmienok rozhodných pre stanovenie poistného upraviť\nvýšku nového poistného ku dňu jeho splatnosti) neaplikovali ustanovenie\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Túto dohodu mali súdy pri správnej aplikácii ustanovenia § 37 ods.\n1 OZ vyhodnotiť ako neplatnú pre jej neurčitosť. Poukazovanie žalobcu\nna ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, na ktoré sa počas konania sústavne odvolával, bolo v danom\nprípade nadbytočné, nakoľko pravidlo, že záväzok nie je možné zmeniť bez súhlasu jednej zmluvnej\nstrany iba na základe prejavu vôle druhej zmluvnej strany, bez súčasnej existencie iných právnych\nskutočností, platí všeobecne bez ohľadu na to, či ide o záväzky\nzo spotrebiteľských zmlúv, z obchodných zmlúv alebo o akékoľvek iné záväzky.\nZa nesprávne právne posúdenie veci možno považovať aj konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že\nak by poistné podmienky boli v rozpore so zákonom, má možnosť zakročiť Národná banka Slovenska,\nktorá vykonáva dohľad. Dohľad Národnej banky Slovenska nič nemení\nna tom, že právomoc rozhodovať spory z občianskoprávnych vzťahov patrí súdom (§ 7\nO.s.p.). Uvedené konštatovanie súdu znamená, že súd platnosť všeobecných zmluvných podmienok\nodmietol vecne vyhodnotiť, nakoľko na ochranu tvrdeného práva považoval\nza príslušný iný štátny orgán. Generálny prokurátor ďalej uviedol, že k právnemu posúdeniu, ktoré\nkonajúce súdy vykonali vo vzťahu k zamietnutiu petitu žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy v časti\n„Plnenie poisťovne za poistnú udalosť zo základného poistenia uvedeného\nad I a), b), c), je obmedzená sumou 300 000,- Sk. Plnenie J 300 000,- Sk“, nemožno nič namietať.\nMimoriadnym dovolaním však napáda celý výrok o zamietnutí žaloby, a to z dôvodu, že konanie je\npostihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. Konajúce súdy skonštatovali,\nže žalobca nemal na určovacom návrhu naliehavý právny záujem. Tento záver súdov je nesprávny.\nNezohľadňuje skutočnosť, že žalovaná môže aj v budúcnosti postupovať pri jednostrannom zvýšení\n\npoistenia podľa časti poistnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáhal. Navyše, naliehavý\nprávny záujem na určovacom petite je procesnoprávnou podmienkou prípustnosti návrhu. Nedostatkom\nprocesnej podmienky je zastavenie konania. Ak naliehavý právny záujem zo skutkových okolností\nuvedených v návrhu nevyplýva, je úlohou súdu pokúsiť sa o odstránenie tohto procesného nedostatku\npostupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a v prípade, že k oprave nedôjde, konanie zastaviť. Ak sa súd\nprvého stupňa v danom prípade nazdával, že žalobca na určovacom petite nemá naliehavý právny\nzáujem, mal najskôr žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatku návrhu, prípadne ho poučiť o možnosti\nformulovať návrh na plnenie. V prípade nevyhovenia tejto výzve mal súd konanie zastaviť. Ak súd\ntakto nepostupoval, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, a\nto zamietnutie návrhu namiesto zastavenia konania. Je neprípustné, aby súd, ak dospeje k záveru,\nže určovací petit trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu, vykonával vo veci dokazovanie\na skutkové a právne hodnotenia potrebné na meritórne prejednanie návrhu, teda aby súd návrh\nposudzoval ako vecne dôvodný alebo nedôvodný, a aby súd napriek nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu zisťoval a hodnotil, či tu právo je alebo nie je.\nŽalovaná vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že zotrváva\nna obsahu svojich tvrdení v priebehu celého konania, poukázala na tú skutočnosť, že napádané, ako aj\nostatné ustanovenia poistnej zmluvy, VPP a ZD sú určité a zrozumiteľné, pričom obsah článku 44 VPP\nneposkytuje žalovanej možnosť kedykoľvek a nezávisle\nna iných okolnostiach upraviť výšku poistného. Oprávnenie žalovanej upraviť výšku poistného ku dňu\njeho splatnosti (t.j. nie kedykoľvek) je závislé na zmenách podmienok, rozhodných pre stanovenie\nvýšky poistného, teda nie bezdôvodne. Mala za to, že nie sú dané dôvody pre podanie mimoriadneho\nopravného prostriedku, a preto žiadala mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nŽalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a ods. 3\nO.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na\nzáklade podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa\n§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1\nO.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.\nObčiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny prokurátor úspešne\nuplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f\nods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nc/\n\nPre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, že na výskyt procesných vád konania\nvymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní\no dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom\nprostriedku uplatnené.\nDovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto\nopravného prostriedku.\n\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie\nv tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných\nv § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.\n(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred\nsúdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nDovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je jednou z týchto vád postihnuté, a to\nkonkrétne vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v tom, že účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom.\nPodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných\nzáruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden\nzo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane\nbola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť proti jej protistrane. Okrem tejto požiadavky\nkoncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa\nktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby\nich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s\ncieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.Význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané\nvšetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon\nspravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa\nku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.\nOdvolací súd však v zmysle horeuvedeného nepostupoval, keď vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ktoré\npodala žalovaná, nedoručil žalobcovi, a tak mu neumožnil sa vyjadriť k skutočnostiam v ňom uvedeným.\nVýznam tejto požiadavky umocnila procesná úprava konania na odvolacom súde, keď, tak ako to bolo v\npredmetnej veci, odvolací súd rozhodoval bez nariadenie pojednávania. Týmto svojím postupom preto\nodvolací súd zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. f / O.s.p.\nDovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je i zmätočné. Odvolací súd v dôvodoch\nsvojho rozsudku sa zaoberal právnou úpravou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, hoci s touto právnou úpravou sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal.\nĎalej uviedol, že námietka žalobcu, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, keď\nnezistil ako žalovaný dospel k poistnému 540,- Sk na rok 2009, nebola dôvodná preto, že dokazovanie\nv tomto smere nebolo treba vôbec vykonávať s ohľadom na predmet konania. Súčasne konštatoval,\nže znenie záverečných ustanovení predmetnej poistnej zmluvy v časti „Plnenie poisťovne poistného\njednotlivých typov poistení“, v znení „Plnenie poisťovne za poistnú udalosť zo základného poistenia\nuvedeného ad I a), b), c), je obmedzená sumou 300.000,- Sk. Plnenie za poistnú udalosť z poistenia\nzodpovednosti za škodu je obmedzená sumou 300 000 Sk “, zodpovedá ustanoveniu § 788 ods.2 písm.\na / Občianskeho zákonníka, pretože ide o stanovenie základnej náležitosti tejto zmluvy. Odvolací súd\nďalej k rozhodnutiu o návrhu na určenie neplatnosti\nčl. 43 Spoločných a záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku\nfyzických osôb dodal, že tomuto nebolo možné vyhovieť, pretože tento je\nna prospech žalobcu ako poisteného.\n\nOdvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku záverom uviedol, že v prejednávanej veci, ktorá sa\nviedla o návrhu na určenie podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa správne\nskúmal, či žalobca má na danom určení naliehavý právny záujem. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že\nžalobca žiadal určiť neplatnosť poistnej zmluvy a všeobecných podmienok k nej, ktoré tvorili jej súčasť,\nz toho že žalovaná zvýšila poistné a aby takémuto postupu zabránil v budúcnosti, pretože žalovaná\nzvýšenie odôvodňovala len veľmi všeobecne. Keďže k žalobcom tvrdenému porušeniu práva už došlo,\nodvolací súd sa zhodol so záverom prvostupňového súdu, že nebol dôvod na poskytnutie ochrany\nvýrokom súdu o neplatnosti časti zmluvy, ktorý má preventívny charakter a slúži k tomu, aby medzi\núčastníkmi konania v budúcnosti nedochádzalo k sporom.\nV zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä\no určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.\nPreukázanie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.\nAk súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa\nzároveň zaoberal vecou samou. Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä\nv prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané,\nmožno spravidla žalovať priamo na plnenie. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny\nzáujem na určovacej žalobe. Aj v takýchto prípadoch však môže byť naliehavý právny záujem spravidla\ndaný vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj\npreventívny charakter a cieľ - zabrániť prípadným ďalším sporom medzi účastníkmi.\nOdvolací súd ustálil zhodne so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal naliehavý právny\nzáujem na určovacej žalobe, keďže už k poistnému plneniu medzi účastníkmi došlo, na druhej strane\nprávne rozoberal úpravu poistnej zmluvy, ako aj dôvodnosť celej žaloby z hľadiska vecného a právneho\nposúdenia, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, t.j. zaoberal sa vecou samou.\nAko už dovolací súd uviedol, ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho\nzáujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou.\nPrávo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované\ntak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.\nc/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť\nč. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález\nz 12. mája 2004, sp.zn.\nI. ÚS 226/2003) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie\npovažuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nZákladné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v našom právnom poriadku určuje ustanovenie\n§ 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)\ndomáhal, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nCitované ustanovenia platia i o uznesení (§ 167 ods. 2 O.s.p.) s výnimkami podľa § 169 ods. 2 a 3 O.s.p.\nOdôvodnenie mimoriadnym dovolateľom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje\nnáležitosti ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p., a navyše takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje\nprávo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred\nsúdom (čo zakladá vadu konania podľa § 243f\nods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Keďže ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.\nplatí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.), treba rovnako dôsledne\ntrvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré sa v tomto prípade obmedzilo len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom\n\nprvého stupňa. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku\nje totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,\nnepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom\npoznania úvah súdu tak\nv otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom\nodôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí\nbyť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť\npreskúmateľné.\nI keď právna úprava účinná v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p. v znení\núčinnom od 15. októbra 2008) umožňovala odvolaciemu súdu v prípade, ak rozhodnutie súdu prvého\nstupňa potvrdzuje, vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia, dovolací súd dospel k záveru,\nže rozsudok odvolacieho súdu požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. nevyhovuje, nakoľko pre\nneúplnosť dôvodov, ich neurčitosť a nepresvedčivosť nie je možné posúdiť správnosť jeho záveru, že\nžalobca nepreukázal naliehavý právny záver podľa § 80 písm. c / O.s.p.\nSo zreteľom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodujúcich právnych úvah dospel dovolací súd\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie je i nepreskúmateľné.\nVzhľadom na to, že v konaní došlo k vade konania (§ § 237 písm. f/ O.s.p., 243f\nods. 1 písm. a/ O.s.p.), ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za\nsprávne, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom\nna dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, že rozhodnutia nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1\nO.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/198/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "5dfc83a9-3347-45eb-83bb-8a61d99a81c6:3a4eece1-14c6-489e-9948-79d6cbc8f526", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7612221887.2", "spisova_znacka": "3Cob/23/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/23/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7612221887.2"}]}