{"guid": "43dd4d6c-3c74-4ee6-a485-9b0133140d94:78325f43-0fe0-44c1-adee-8fbc9570c40d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1107224828.1", "spisova_znacka": "1MCdo/5/2010", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/5/2010 z 28. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 1MCdo/5/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:1107224828.1", "identifikacne_cislo": "1107224828", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2012-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-240.odsek-3", "nazov": "§ 240 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-240.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-240"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1965/65#paragraf-64", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-240"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78325f43-0fe0-44c1-adee-8fbc9570c40d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1107224828.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1107224828.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1107224828.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/5/2010\n1107224828\n28. 06. 2012\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2012:1107224828.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov\nsenátu JUDr. Milana Deáka a JUDr. Viery Petríkovej v právnej\nveci žalobcu : X., bytom A., zastúpený JUDr. Alžbetou Štrpkovou, advokátkou v Bratislave, Záhradnícka\n41, proti žalovanému :\nKancelária prezidenta Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám. 1,\no náhradu mzdy, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 118/2007, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 5. novembra 2009 č. k. 6 Co 66/2009, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní 533,34€ do rúk\nJUDr. Alžbety Štrpkovej do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. decembra 2008 č.k. 21 C 118/2007-74 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 1.513.300Sk (48 618,51€) titulom náhrady mzdy za obdobie od 1.9.2002\ndo 31.10.2008 s príslušenstvom, vo zvyšku (do sumy 1 628 000 Sk) žalobu ako bezzákladnú zamietol\na rozhodol o náhrade trov konania. Vyhovujúci výrok o náhrade mzdy odôvodnil tým, že medzi\núčastníkmi k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu nedošlo. Oznámenie žalovaného z 11.6.2002 o\nnezaradení žalobcu do štátnej služby a ukončení pracovného pomeru nepovažoval za jednostranný\nprávny úkon spôsobilý vyvolať právne následky skončenia pracovného pomeru vzhľadom na jeho\nformálne nedostatky. Vyslovil názor, že žalobcovi štátnozamestnanecký pomer so žalovaným nevznikol ,\na preto na existujúci pracovný vzťah sa vzťahuje zákon č. 65/1965 Zb. v znení účinnom do 31.3.2002,\nďalej len Zákonník práce (§ 162 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, ďalej len zákon o štátnej\nslužbe). Žalovaný napriek existencii pracovné pomeru žalobcu (nebol ukončený žiadnym spôsobom\npodľa zákonníka práca ani zákona o štátnej službe) neprideľoval žalobcovi prácu, preto je povinný pre\nprekážky na strane zamestnávateľa zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy (§129 ods., § 130 ods.1 Zákonníka\npráce), podľa výška určenej podľa § 275 Zákonníka práce s použitím zákona č. 1/1992 Zb. o mzde,\nuzavrel súd prvého stupňa.\nNa odvolanie oboch účastníkov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2009 č.k. 6 Co\n66/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V\nodôvodnení svojho rozsudku vyslovil názor, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného nebol skončený\nžiadnym zákonným spôsobom. Žalovaný ani v odvolacom konaní neprodukoval dôkaz o tom, že\npracovný pomer so žalobcom ukončil. Poukázal na to, že ak by žalobca nespĺňal predpoklady pre\nvýkon štátnej služby stanovené v § 14 ods.1 zákona o štátnej službe jeho pracovný pomer by skončil\n\nnajneskôr 1.10.2002 (§ 161 ods.1 písm.c) zákona o štátnej službe). To sa však nestalo, preto že\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 20.4.2006 č.k. 15C 153/2003-78 bolo určené, že žalobca\nspĺňa predpoklady pre výkon štátnej funkcie v dočasnej štátnej službe podľa § 14 ods.1 písm. a/ až h/\nzákona o štátnej službe. Keďže žalobcovi nevznikol ani štátnozamestnanecký pomer(nebol vymenovaný\ndo štátnej služby a ani nezložil sľub) žalovaný mohol ukončiť so žalobcom pracovný pomer iba podľa\nZákonníka práce, čo sa však nestalo, a to ani konkludentne, pretože žalobca podal návrh na súd na\nurčenie trvania pracovného pomeru.(konanie vedené pod sp.zn. 15C 153/2003). Za správny považoval\nnázor súdu prvého stupňa, že žalobca nemôže vykonávať prácu pre žalovaného pre prekážky na strane\nzamestnávateľa, a preto mu patrí náhrada mzdy za žalované obdobie.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (dovolateľ)\nmimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa a\nvec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie z dôvodu, že spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V odôvodnení dovolania uviedol, že žalovaný oznámil\nžalobcovi listom z 11.6.2002, že nevyhovuje jeho žiadosti z 23.4.2002 o prijatie do štátnej služby z\ndôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a zároveň mu oznámil, že pracovný pomer končí\nv zmysle zákona o štátnej službe (§ 161 ods.1 písm.c/ ) dňom 28.6.2002.Tento list bol žalobcovi doručený\nnajneskôr 16.7.2002, pričom návrh na určenie, že spĺňa predpoklady na výkon štátnej funkcie podal až\npo uplynutí jedného roka (11.9.2003). , teda po lehote stanovenej v § 64 Zákonníka práce. Dovolateľ\nsa nestotožnil ani s názorom konajúcich súdov spochybňujúcich právnu relevantnosť listu žalovaného z\n11.6.2002. Bol toho názoru, že tento list označený ako oznámenie o skončení pracovného pomeru, mal\nbyť posudzovaný podľa § 240 Zákonníka práce a platnosť tohto právneho úkonu mal žalobca poprieť\npodľa Zákonníka práce v lehote 2 mesiacov odo dňa keď mal pracovný pomer skončiť. V tejto súvislosti\ndovolateľ uviedol, že nie je podstatné o aký spôsob rozviazania pracovného pomeru ide, pretože súd\nmôže sám posúdiť, ktorým so spôsobov uvedených v § 42 ods.1 Zákonníka práce bol pracovný pomer\nrozviazaný (poukázal na rozhodnutie Mestského súdu v Brne sp.zn. 49C 142/1995).\nŽalobcu žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a uplatnil si náhradu trov dovolacieho\nkonania.\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne\ndovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok\n(§ 243g O.s.p.),\npreskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p., v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nI v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd\nviazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového\nvymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami\nkonania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Takéto vady dovolací súd nezistil; naostatok dovolateľ takéto vady konania a rozhodnutia\nokresného súdu v dovolaní ani nevytýkal.\nVzhľadom na uvedené, dovolací súd pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti dôvodov,\nna ktorých dovolateľ založil svoj mimoriadny opravný prostriedok a dospel k záveru, že obsah jeho\nmimoriadneho dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia.\nŤažisko argumentácie dovolateľa v podstate spočíva v tvrdení, že záver okresného a krajského súdu, že\npracovný pomer žalobcu stále trval a žalovaný mu neprideľovaním práce vytvoril prekážku v práci podľa\n§ 130 Zákonníka práce je v rozpore s § 162 zákona o štátnej službe s použitím § 64 a § 242 Zákonníka\npráce, pretože list žalovaného z 11.6.2002 bolo treba podľa obsahu posúdiť ako skončenie pracovného\npomeru a žalobca mohol v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov na súde poprieť platnosť tohto právneho\núkonu, teda do 1.12.2002, čo žalobca neurobil, preto nastúpila zákonná domnienka, že pracovný pomer\nbol skončený riadne. Tento záver dovolateľa nie je správny.\nPodľa § 161 ods.1 zákona o štátnej službe pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do\nšiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak\n\na) nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,\nb) nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,\nc) nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h),\nd) odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného\nospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo\ne) do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.\nUvedené ustanovenie Zákona o štátnej službe upravuje skončenie pracovného pomeru zamestnancov,\nktorí nesplnili podmienky uvedené v písm. a/ až e/. Pracovný pomer týchto zamestnancov sa skončil zo\nzákona najneskôr 1.10.2002. Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikol štátnozamestnanecký\npomer podľa zákona o štátnej službe, sa spravoval predpismi platnými do 31. marca 2002 (§ 162 zákona\no štátnej službe), teda zákonom č. 65/1965Zb. v znení do 31.3.2002 , ďalej Zákonník práce. To znamená,\nže pracovný pomer týchto zamestnancov sa mohol skončiť len niektorým zo spôsobov uvedených v §\n42 ods.1 Zákonníka práce, teda výpoveďou, dohodou, resp. okamžitým zrušením.\nAk malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca na základe jednostranného právneho\núkonu zamestnávateľa, mohlo sa tak stať iba výpoveďou alebo okamžitým zrušením. Zo zrušovacieho\nprejavu zamestnávateľa musí byť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu (§ 240 ods. 3 Zákonníka\npráce) dostatočne zrejmé, ktorý z výpovedných dôvodov zamestnávateľ vo výpovedi uplatnil a z čoho\nvyvodzuje, že tu tento zákonný dôvod je a čo bude teda predmetom dokazovania v prípadnom spore\no neplatnosť výpovede. Ak prejav vôle zamestnávateľa tieto podmienky nespĺňa, v takomto prípade\nnemôžu nastať účinky vyplývajúce z ustanovenia § 64 Zákonníka práce o domnienke (fikcii) skončenia\npracovného pomeru, ak neplatnosť jeho rozviazania nebola uplatnená v stanovenej lehote, pretože\ntoto ustanovenie predpokladá uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnym úkonom\n(výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe, dohodou), ktorý sa stal. Neplatným môže\nbyť totiž len jestvujúci právny úkon. Prípadné nesprávne uplatnenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý\nsa nikdy nestal, a rozhodnutie alebo aj nerozhodnutie o takomto návrhu; nemá preto vplyv na posúdenie\nnárokov z trvajúceho pracovného pomeru.(napr. rozsudok NSSR 5Cdo 36/2000).\nV danom prípade žalovaný oznámil žalobcovi listom z 11.6.2002, že nevyhovuje jeho žiadosti z\n23.4.2002 o prijatie do štátnej služby z dôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a zároveň\nmu oznámil, že pracovný pomer končí v zmysle zákona o štátnej službe (§ 161 ods.1 písm.c/ ) dňom\n28.6.2002.Tento jednostranný prejav vôle žalovaného neobsahuje skutkové vymedzenie, z ktorého by\nbolo zrejmé identifikovať niektorý z taxatívna stanovených výpovedných dôvodov (§46 ods.1, resp. §\n53 ods.1 Zákonníka práce), preto nenastala ani fikcia skončenia pracovného pomeru, pre neuplatnenie\nneplatnosti tohto právneho úkonu žalobcom na súde podľa § 64 Zákonníka práce.\nDovolací súd za nedôvodnú považuje aj námietku dovolateľa, týkajúcu sa včasnosti podania návrhu na\nurčenie, že žalobca spĺňa predpoklady na výkon štátnej funkcie. Zo žiadneho ustanovenia zákona o\nštátnej službe, ani iného predpisu nevyplýva, že by podania takejto žaloby bolo obmedzené lehotou.\nZ týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nzamietol podľa § 243b ods. 1, časť vety pred bodkočiarkou O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.\nV dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti\nžalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1\nO.s.p.). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods.\n5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu\nv odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby\nposkytnutej vypracovaním vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu z 14. júna 2010 [§ 14 ods. 1 písm. b/\nvyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej\nlen „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1\nvyhlášky vo výške 526,13 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné\nvo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,21 €, predstavuje spolu\n533,34 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/66/2009", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "7e3bf5a0-2e58-4c97-86f9-09ed88462d77:8519c3d9-0cd5-4e2d-afce-484e99f32de5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7220207353.1", "spisova_znacka": "1CdoPr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/3/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 11, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7220207353.1"}, {"guid": "e25e0128-8cd3-40cf-92bc-47012b71277a:6324cf37-e881-405d-9c87-252e12e33d6b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4214202762.1", "spisova_znacka": "9CoPr/7/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoPr/7/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214202762.1"}, {"guid": "e25e0128-8cd3-40cf-92bc-47012b71277a:88b751cf-48bc-478c-be7d-8ad2b69660e5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4214202762.1", "spisova_znacka": "9CoPr/7/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoPr/7/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214202762.1"}]}