{"guid": "84aa52c2-84c9-4b4b-9fcb-be7c379b664e:ec0439c6-d7d6-4b69-9cc6-5d8826b50b72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1011201918.1", "spisova_znacka": "1Sža/10/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/10/2012 z 15. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2012, sp. zn. 1Sža/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1011201918.1", "identifikacne_cislo": "1011201918", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2012-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec0439c6-d7d6-4b69-9cc6-5d8826b50b72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201918.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201918.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/10/2012\n1011201918\n15. 05. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:1011201918.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nH., nar. X.XX.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky (ďalej len Afganistan), t. č. miesto\npobytu Pobytový tábor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, zastúpený Mgr. Vierou\nOrichovou, právnou poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, so sídlom Páričkova č. 18, Bratislava,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková č.\n6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-61-29/PO-Ž-2011 zo dňa\n26.10.2011, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/49/2011-37\nzo dňa 8. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/49/2011-37 zo dňa\n8. februára 2012 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-61-29/PO-Ž-2011 zo dňa 26.10.2011, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z.\no azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil\nnavrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nmu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich\nnáhradu nepriznal.\nKrajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného\nopravného prostriedku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v obidvoch výrokoch správne a\nvydané v súlade so zákonom. Definovanie námietok v zmysle § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) OSP\npovažoval krajský súd za účelové, pretože ak navrhovateľ namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, resp. že rozhodnutie trpí vadou nedostatočne zisteného\nstavu veci, logicky nie je možné zároveň poukazovať na nesprávne právne posúdenie veci.\nNámietku, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,\nvyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Výroky ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpia\nvytýkanými nedostatkami. Je z neho zrejmé, na základe čoho a prečo rozhodol tak, ako to uviedol vo\nvýroku.\n\nK námietke, že zistenie stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci uviedol, že ani túto námietku\nnepokladal za dôvodnú. Podľa názoru krajského súdu odporca zákonným spôsobom zistil stav veci,\npričom vychádzal z obsahu s navrhovateľom vykonaných pohovorov, ako aj zo správ o krajine jeho\npôvodu, ktoré boli zamerané na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl. Ďalej uviedol, že je pravda,\nže informácie o národnosti Bayatov sú strohé, táto skutočnosť však nie je dôsledkom nerešpektovania\npovinnosti odporcu náležitým spôsobom zistiť stav veci, ale je dôsledkom toho, že o tejto národnostnej\nmenšine nie sú iné informácie.\nZa nedôvodnú a nepreukázanú považoval krajský súd aj námietku, že zistenie skutkového stavu veci je\nv rozpore s obsahom spisu. To, že odporca dospel k právnym záverom, ktoré sú odlišnými od právneho\nhodnotenia prezentovaného navrhovateľom, neznamená, že ide o rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.\nK námietke, že všetky navrhovateľom vznesené námietky sa v kontexte podaného opravného\nprostriedku kumulovali do nesprávneho právneho posúdenia veci, poukázal na niektoré fakty, ktoré sú\nzrejmé z azylových konaní a sú obsahom jednotlivých výpovedí počas vykonaných pohovorov pred\nodporcom. Uviedol, že sa stotožňuje s vyhodnotením osoby navrhovateľa odporcom ako nehodnovernej\nosoby. Nie je možné akceptovať vysvetlenie navrhovateľa, že napríklad o okolnostiach ku ktorým malo\ndôjsť k smrti jeho príbuzných sa hanbil hovoriť. Aj keby krajský súd pripustil, že okolnosti súvisiace\nso smrťou jeho brata a otca sa odohrali tak, ako ich navrhovateľ naposledy opísal, nemohli by byť\ndôvodom na udelenie azylu. Opodstatnenosť obáv neznamená iba prípadné preukázanie konania\ntretieho subjektu vo vzťahu k žiadateľovi o azyl. Medzi takýmto konaním a následným odchodom\nžiadateľa o azyl z krajiny pôvodu, cieľom ktorého je vyhľadanie medzinárodnej ochrany, musí byť priama\nčasová následnosť a postupnosť. Navrhovateľ pritom odišiel z krajiny pôvodu až 6 rokov po udalosti,\nktorú označil za dôvod žiadosti o azyl. Aj v prípade všeobecnej nepriaznivej vnútroštátnej situácie v\nkrajine pôvodu, táto nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na udelenie azylu.\nKrajský súd sa stotožnil so správnou úvahou odporcu týkajúcou sa neudelenia azylu navrhovateľovi a\njeho rozhodnutie považuje za zákonné a vychádzajúce z dostatočne zisteného stavu veci.\nKrajský súd považoval za dôvodný a v súlade so zákonom aj výrok o neposkytnutí doplnkovej\nochrany. Navrhovateľ nebol nikdy v krajine svojho pôvodu trestne stíhaný, nebol mu uložený a ani\nmu nehrozí uloženie trestu smrti. Minimálne 6 rokov nebol on ani jeho rodina objektom žiadneho\nzaobchádzania, ktoré by bolo možné charakterizovať ako neľudské či ponižujúce. Zo správ o krajine\npôvodu nevyplýva, že by sa v prípade jeho návratu musel obávať zlého zaobchádzania ako neúspešný\nžiadateľ o azyl. Námietky týkajúce sa jeho hazarskej národnosti považoval krajský súd za irelevantnú,\npretože navrhovateľ je národnosti bayat. Podľa názoru krajského súdu odporca správne vyhodnotil\nbezpečnostnú situáciu v Afganistane. Tá je rozdielna v jednotlivých provinciách a v provincii Kábul, odkiaľ\nnavrhovateľ s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza, je situácia uspokojivá.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie z dôvodov\nuvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) OSP, pretože krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci,\npretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,\npretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že trvalý pobyt má navrhovateľ\nv Ghazni, rovnako aj jeho rodina tam má korene. V Kábule sa zdržiaval, lebo tam chodil do školy a\nbola tam aj jeho rodina. Tá už v Kábule nie je. Jeho pobyt v Kábule je možné charakterizovať ako\nprechodný pobyt. Pri návrate do Kábulu by sa musel presídliť a vzťahovali by sa naňho Pokyny UNHCR\no medzinárodnej ochrane ohľadom alternatívy vnútorného úteku alebo presídlenia v kontexte článku\n1A (2) Dohovoru z roku 1951 a Protokolu z roku 1967 o právnom postavení utečencov. V prípade\nnavrhovateľa je potrebné posúdiť jeho osobné okolnosti, bezpečnosť a ekonomickú možnosť prežitia.\nV jeho prípade absentuje existencia akýchkoľvek rodinných alebo sociálnych vzťahov v meste Kábul,\npreto jeho presídlenie do Kábulu nie je v jeho prípade rozumným a primeraným riešením. Krajský súd\nsa podľa názoru navrhovateľa s týmito námietkami vôbec nevysporiadal.\n\nNavrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že najnovšie informácie z krajiny pôvodu poukazujú na nestabilnú\na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine, a to aj v provincii Kábul. Navrhovateľ je toho názoru, že\nodporca aj krajský súd nesprávne vyhodnotili bezpečnostnú situáciu a neexistenciu bezpečnostných\nrizík v prípade návratu do krajiny pôvodu. Veľmi zlá je situácia v Ghazni a v poslednom čase sa zhoršila\naj bezpečnostná situácia v provincii Kábul.\nK otázke rozporov v jeho výpovediach navrhovateľ uviedol, že tie boli spôsobené jeho plachosťou a\ntým, že sa hanbil povedať pravdu o niektorých udalostiach a skutočnostiach, ktoré sa týkali jeho osoby.\nAko svoju etnickú príslušnosť uviedol hazar, pretože hazari aj bayati sú šiitmi a čelia v Afganistane\nrovnakým problémom, pričom hazari sú známi a o bayatoch sa vie veľmi málo. Práve z dôvodu\nneexistencie informácií o bayatoch použil navrhovateľ v opravnom prostriedku argumentáciu o hazaroch.\nVzhľadom na to, že krajský súd považoval tieto informácie za irelevantné a nevyhodnotil ich, podľa\nnavrhovateľa skutkový stav zistil neúplne. Informácie z krajiny pôvodu podľa navrhovateľa potvrdzujú, že\nv jeho prípade existuje opodstatnenosť obáv z prenasledovania Talibanom z náboženských a etnických\ndôvodov.\nKrajský súd ako aj odporca nesprávne právne posúdili žiadosť žalobcu, a preto sú ich rozhodnutia\nnezákonné. Preto žiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že je toho názoru, že navrhovateľ v priebehu konania,\nktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani právna zástupkyňa v opravnom prostriedku,\nneuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by zmenili právny názor odporcu a má za to, že\nsprávny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa veci. Zistil,\nže navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu a napadnuté rozhodnutie v tejto časti preto\npovažuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej\nochrany, zistil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí vážne bezprávie, a\npreto sa stotožňuje aj s touto časťou rozhodnutia. Námietky právnej zástupkyne uvádzané v opravnom\nprostriedku preto považoval odporca za právne irelevantné a uvádzané účelovo. Odporca sa stotožnil\ns názorom krajského súdu v tom, že odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci,\nzrozumiteľne a logicky ho opísal tak, že je v súlade s obsahom spisu, navrhovateľove tvrdenia v\naktuálnom konaní správne vyhodnotil ako účelové a tým jeho osobu za nedôveryhodnú, čím neboli\npreukázané podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany. V celom rozsahu sa preto stotožnil s\nprávnym názorom krajského súdu. Preto navrhoval rozsudok krajského súdu, a tým aj rozhodnutie\nodporcu potvrdiť ako správne a zákonné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. mája 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\n(ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\n\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov. (ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a\no neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie\nprocesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine\npôvodu (Správa o ľudských právach 2002, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva\na prácu z 31.23.2003, Správa o ľudských právach 2003, vydaná Úradom pre demokraciu,\nľudské práva a prácu z 25.2.2004, Správa o ľudských právach 2009, vydaná Úradom pre\ndemokraciu, ľudské práva a prácu z 11.3.2010, Smernica Úradu Vysokého komisára OSN pre\nutečencov, vydaná v júli 2009, informácie Migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2011/435-2, MUODZS-2011/559-2, MU-ODZS-2011/634-2, MU-ODZS-2011/666-2, MU-ODZS-2011/674-2, informácie\nz internetových stránok www.wikipedia.org <http://www.wikipedia.org>, www.calendarhome.com\n<http://www.calendarhome.com>, www.fourmilab.ch <http://www.fourmilab.ch> a informácie Encarta\nReference Library 2007), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu\nv krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.\nZ administratívnych spisov vyplynulo, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky 7.1.2010 z dôvodu, že chcel žiť na Slovensku a v prípade návratu sa bojí, že je\ntam vojna a nedá sa tam žiť.\nPodaniu jeho žiadosti predchádzalo rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru\nDunajská Streda Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície Ministerstva vnútra dňa 22.12.2009 č. p.: UHCP-44-9/RHCP-BA-DS-AV-2009 o zaistení\nnavrhovateľa a rozhodnutie č. p.: UHCP-44-7/RHCP-BA-DS-AV-2009 o jeho administratívnom vyhostení\na zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov do 21.12.2011.\nOdporca svojim rozhodnutím ČAS: MU-4-19/DS-Ž-2010 z 8.4.2010 podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona\no azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, keďže podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle\nje v prípade cudzinca príslušná na konanie Grécka republika. Bolo zistené, že žiadateľ už v minulosti\n\nprotiprávne prekročil hranicu členského štátu uplatňujúceho dublinské nariadenie, a to Gréckej republiky.\nPreto bolo zahájené konanie o prevzatie zodpovednosti podľa dublinského nariadenia a vzhľadom na\nto, že Grécka republika neodpovedala na žiadosť o prevzatie zodpovednosti v lehote jedného mesiaca\npodľa dublinského nariadenia, stala sa zodpovedným členským štátom za prevzatie menovaného podľa\nčlánku 18 ods. 7 dublinského nariadenia a 21.3.2010 súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie.\nNásledne mal byť navrhovateľ 11.5.2010 transferovaný v zmysle dublinského nariadenia do Gréckej\nrepubliky, ale počas prestupu na medzinárodnom letisku v Prahe utiekol a vrátil sa na územie Slovenskej\nrepubliky. Za marenie výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie\nSR bol uznaný vinným a trestným rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede mu bol uložený trest\nodňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov.\nDňa 13.5.2010 podal navrhovateľ proti rozhodnutiu ČAS: MU-4-19/DS-Ž-2010 z 8.4.2010 opravný\nprostriedok, ktorý neskôr vzal späť. Krajský súd preto uznesením č. k. 10Saz 3/2010-35 z 16.12.2010\nkonanie zastavil.\nDruhýkrát požiadal navrhovateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 14.2.2011. Vo vyhlásení\ncudzinca ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že na území Slovenskej republiky je pokojný a slobodný\nživot, je to demokratická krajina a nie je tu vojna ako v jeho domovskej krajine. Neskôr počas pohovoru\nuviedol, že sa nechce vrátiť do Grécka kvôli konfliktu s prevádzačom, ktorý mu mal zabezpečiť cestu\nz Grécka do inej krajiny, no nesplnil to a preto od neho žiadal späť svoje peniaze. Prevádzač sa mu\nmal vyhrážať a mal zbiť jeho kamaráta. V ďalších pohovoroch už ako dôvod svojej žiadosti o udelenie\nazylu uvádzal, okrem vojny v jeho krajine pôvodu aj prenasledovanie jeho rodiny Talibanom. Príslušníci\nTalibanu mali zabiť jeho otca a brata, lebo sú moslimovia šítskej vetvy.\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-7-10/DS-Ž-2011 z 7.3.2011 podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle\nzamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, keďže podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade\ncudzinca príslušná na konanie Grécka republika. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný\nprostriedok.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/14/2011-72 z 8.6.2011 napadnuté rozhodnutie odporcu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na rozsudok ESĽP z 21.1.2011 žaloba č. 30696/09\n(M.S.S. versus Belgicko a Grécko), podľa ktorého bolo vyhostenie M.S.S. do Grécka zjavným porušením\nčl. 3 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V ďalšom konaní uložil\nsúd odporcovi za splnenia zákonných podmienok prejednať navrhovateľovu žiadosť o azyl v riadnom\nkonaní, t.j. rozhodnúť o udelení či neudelení azylu, resp. o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej\nochrany.\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-61-29/PO-Ž-2011 z 26.10.2011 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle\nneudelil navrhovateľovi azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú\nochranu. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/49/2011-37 z 8.2.2012 rozhodnutie odporcu potvrdil.\nNavrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie.\nOdporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky tým,\nže navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali\nopodstatnenosť jeho žiadosti. Nebolo voči nemu vedené trestné konanie, nebol väznený štátnymi\norgánmi, neprišiel do styku s armádou, políciou, súdnictvom a nebol ani členom politickej strany, hnutia\nči organizácie. Tvrdenia o usmrtení otca a brata v roku 2002 alebo 2003 z náboženských dôvodov okrem\nvlastnej výpovede ničím nepodložil a ani neuviedol žiadne indície, ktoré by svedčili o tom, že cieľom\nútokov Talibanu sú moslimovia šítskej vetvy. Vláda Talibanu trvala do konca roka 2001. Správny orgán\nnezistil žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali navrhovateľovu obavu o svoj život z dôvodu príslušnosti\n\nk šítskej vetve a národnosti bayat. Od uvedeného incidentu neprišiel viac do kontaktu s Talibanom,\nnebol nikým bezprostredne ohrozený a v mieste bydliska sa dobrovoľne zdržiaval až do roku 2009, kedy\nopustil krajinu pôvodu. Jeho obavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti Talibanom vyhodnotil odporca ako\nneopodstatnenú. Jeho výpoveď ohľadne usmrtenia jeho otca a brata považoval odporca za účelovú,\nnakoľko tento incident vôbec nespomenul v predchádzajúcom azylovom konaní. V priebehu konania\nnavyše uvádzal rozdielne dátumy a miesta narodenia, ako aj národnostnú príslušnosť. K rozdielnemu\ndátumu narodenia došlo jeho zlým prepočtom, rozdielne miesto narodenia a národnostnú príslušnosť\nale nevedel hodnoverne vysvetliť. Nebolo zistené, že by bayatovia ako veľmi malá národnostná skupina\nbola zamieňaná s hazarmi, ako to navrhovateľ tvrdil.\nPokiaľ ide o jeho druhý dôvod, a to obavu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, odporca\nzdôraznil, že počas 6 ročného pobytu v Kábule nečelil žiadnym problémom, ani neuviedol žiadne\nskutočnosti, pre ktoré by musel opustiť krajinu pôvodu. Nemal teda relevantný dôvod na opustenie krajiny\nkvôli obave o svoj život.\nNavrhovateľ podľa odporcu nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu na území\nSR. Nebola tu preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení\nutečencov a zákona o azyle.\nVzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\nK otázke poskytnutie doplnkovej ochrany odporca uviedol, že proti navrhovateľovi nebolo nikdy vedené\ntrestné konanie, nebol uväznený štátnymi orgánmi, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol\nvystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nedopustil sa\nžiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti\nalebo jeho výkon. V prípade návratu mu nehrozí mučenie ani neľudské zaobchádzanie, pretože nebol\ntrestne stíhaný a ani sa nedopustil takého konania, ktoré by v to viedlo. Nemal problém s políciou ani\nštátnymi orgánmi. Dôvody opustenia krajiny súvisia so všeobecnou bezpečnostnou situáciou v krajine\npôvodu, ide však o všeobecné deklarované príčiny subjektívnych obáv navrhovateľa z možnej ujmy\nv prípade jeho návratu, ktoré ale postrádajú objektívnu príčinu odôvodnenosti jeho strachu. Celková\nbezpečnostná situácia v krajine sa síce zhoršila, podlieha častým zmenám a lokalizácia a intenzita\nútokov je rôzna. Oblasť hlavného mesta Kábul, kde sa navrhovateľ najviac zdržiaval a žil tam pred\nodchodom, je charakterizovaná ako málo nebezpečná provincia.\nOdporca preto dospel k záveru, že v prípade návratu navrhovateľovi nehrozí reálna hrozba vážneho\nbezprávia z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie, a preto mu doplnkovú ochranu neposkytol.\nJe teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací\nsúd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré\nvyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či\nu navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre\nudelenie doplnkovej ochrany.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\n\nDôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal, neúplné zistenie skutkového\nstavu veci a nesprávne právne posúdenie, považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce:\nZ ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu,\nkto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú)\nobavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou\nazylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského, a\npodobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho posledného trvalého bydliska),\nreálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej\nskupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Pri\nzisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno\ntvrdenia a bremeno dôkazné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní\nneuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné a nezdieľa názor navrhovateľa, že odporca v konaní\nneúplne zistil skutkový stav.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd SR nezistil, že by odporca, resp.\nkrajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje z ktorých\ninformácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie\nbolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa\ns informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ\nnespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákon o azyle.\nZ administratívneho spisu odporcu je ďalej zrejmé, že navrhovateľovi bolo umožnené oboznámiť sa\ns obsahom spisu a tým aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súdu SR nezistil žiadne\npochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu.\nTvrdenia navrhovateľa o usmrtení jeho otca a brata v roku 2002 alebo 2003 z náboženských dôvodov\nokrem vlastnej výpovede ničím nepodložil a ani neuviedol žiadne indície, ktoré by svedčili o tom, že\ncieľom útokov Talibanu sú moslimovia šítskej vetvy. Odporca pritom poukázal na fakt, že vláda Talibanu\ntrvala do konca roka 2001. Od uvedeného incidentu neprišiel viac do kontaktu s Talibanom, nebol nikým\nbezprostredne ohrozený a v mieste bydliska sa dobrovoľne zdržiaval až do roku 2009, kedy opustil\nkrajinu pôvodu. Krajský súd pritom správne poukázal na to, že opodstatnenosť obáv neznamená iba\nprípadné preukázanie konania tretieho subjektu vo vzťahu k žiadateľovi o azyl. Medzi takýmto konaním\na následným odchodom žiadateľa o azyl z krajiny pôvodu, cieľom ktorého je vyhľadanie medzinárodnej\nochrany, musí byť priama časová následnosť a postupnosť. Navrhovateľ pritom odišiel z krajiny pôvodu\naž 6 rokov po udalosti, ktorú označil za dôvod žiadosti o azyl. Aj v prípade všeobecnej nepriaznivej\nvnútroštátnej situácie v krajine pôvodu, táto nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na udelenie azylu.\nNajvyšší súd SR preto nemohol považovať za dôvodnú námietku navrhovateľa, že neúplné zistenie\nskutkového stavu viedlo správny orgán ako aj krajský súd k nesprávnym právnym záverom.\n\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne námietky a stotožňuje sa so záverom\nkrajského súdu, že rozhodnutie odporcu v oboch jeho výroch bolo vydané v súlade so zákonom.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/49/2011", "guid": "8c69fa02-5b91-4cc0-98a3-c0cf4c48ff61:24129501-fe47-4803-8741-3c35dab7b2d4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}