{"guid": "397b6c3b-90df-47a3-94cb-52922ef5c6bf:0ce5eb77-ff2e-4051-8527-3db091991338", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1011201722.1", "spisova_znacka": "4Sžo/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/28/2012 z 30. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2012, sp. zn. 4Sžo/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1011201722.1", "identifikacne_cislo": "1011201722", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2012-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ce5eb77-ff2e-4051-8527-3db091991338", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201722.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201722.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/28/2012\n1011201722\n30. 10. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:1011201722.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého právnej veci žalobcu: ABAS CiT\nManagement s.r.o., Trnavská 100, Bratislava, právne zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o.,\nPrievozská 4/D, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2011/1836 - 2. 1, O- 127/2011 zo dňa 18. 8. 2011,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.1S/207/2011 - 28 z 10. mája 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.1S/207/2011 - 28 z 10. mája\n2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. S/2011/1836 - 2. 1, O- 127/2011 z 18. 8. 2011 z r u\nš u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 603,54 euro k rukám právneho\nzástupcu žalobcu REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o..\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 65/11 - 1.\n0/pok./r. z 3. 6. 2011 o uložení pokuty vo výške 3000 euro za porušenie § 223 ods. 1 zák. práce a\nza porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\nKrajský súd dôvodil tým , že pri výkone inšpekcie práce boli inšpektormi práce zistené nedostatky, ktoré\nboli spísané v protokoloch o výkone inšpekcie práce č. IBB-16-02-2.3/P-E,F 24, 25 - 10 zo dňa 13.\n10. 2010 v znení dodatku č. IBB-16-02-2.3/DP 1-E, F 24, 25 - 10 zo dňa 2. 11. 2011. Kontrolovanému\n(žalobcovi) bolo zistené, že v období júla 2009 - júl 2010 neuzatváral dohody o vykonaní práce\nlen výnimočne, pretože so svojimi zamestnancami okrem pracovnej zmluvy uzatváral vždy aj dohody\no vykonaní práce, (ďalej len DVP), čo bolo zistené z dokladov predložených účastníkom konania\n(žalobcom), ale aj z registra poistencov Sociálnej poisťovne, čo je porušením ustanovenia § 223 ods.\n1 zákona č. 311/2001 Z.z. Ďalej bolo zistené, že žalobca nelegálne zamestnával v období január 2010\nIng. D. H., s ktorým uzatvoril DVP zo dňa 31. 12. 2010 na obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 a\ndo SP bol prihlásený dňa 8. 2. 2010. Podľa predloženého výplatného lístka bola zamestnancovi Ing.\nD. H. v období január 2010 zúčtovaná odmena 179,43 euro a spolu so mzdou mu bola poskytnutá na\núčet dňa 25. 2. 2010., to zn., že s menovaným uzatvoril pracovno - právny vzťah a využíval jeho závislú\nprácu, ale nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) a bod\n2 zákona č. 461/2003 Z.z., teda neprihlásil do registra poistencov svojho zamestnanca najneskoršie\npred začatím výkonu práce, čo je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona\n\nč. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Krajský súd sa stotožnil so skutkovým\na právnym posúdením veci správnymi orgánmi a žalobu zamietol. K argumentácii žalobcu, že žalovaný\nsprávny orgán vychádzal z nesprávneho právneho predpisu, keď v čase druhostupňového rozhodnutia\nuž bola v účinnosti novela zák. č. 82/2005 Z.z. č. 223/2011, ktorá odo dňa 20. 7. 2011 zmenila a doplnila\nustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z.. O nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní krajský súd\nuviedol, že žalovaný správny orgán v čase rozhodovania vychádzal zo znenia zákona účinného v čase\nvydania predmetného rozhodnutia (prvostupňového). Rovnako aj súd postupoval podľa § 250i ods. 1\nO.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, je pre súd rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobe vyhovieť.\nŽalobca tvrdil, že odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu smerovalo len proti bodu 2\nprvostupňového rozhodnutia a žalovaný sa s jeho námietkami a tvrdeniami nezaoberal. Podľa žalobcu\nsa mal žalovaný zaoberať aj jeho tvrdením o neprimeranej tvrdosti zákona, ktoré bolo potvrdené aj\nsamotným zákonodarcom, ktorý zákonom č. 223/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 82/2005\nZ.z. účinným od 20. 7. 2011 zmenil a doplnil ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z., ktoré\nznie: „nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, a využíva závislú prácu ... b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\nnesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu ...\" Ďalej uviedol, že dňa 18. 8. 2011, keď žalovaný o\nodvolaní rozhodol, bola už v účinnosti novela Zákona o nelegálnej práci, ktorou sa podstatne zmenil\na doplnil uvedený zákon priamo v ustanovení § 2 ods. 2 písm. b/ a ktorá už žalobcu nepovažovala za\nnelegálneho zamestnávateľa, čím došlo podľa názoru žalobcu k vydaniu rozhodnutia (t.j. k potvrdeniu\nprvostupňového rozhodnutia) na základe neúčinného právneho predpisu. Žalovaný sa nesprávne\nvysporiadal s odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu vydaním svojho rozhodnutia (t.j. potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie), keďže podľa vyššie uvedeného dôvodu, dôvod správneho konania pominul,\npreto mal žalovaný prvostupňové rozhodnutie v napádanej časti zmeniť a konanie zastaviť. Žalobca má\nzato, že vydaním rozhodnutia žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), keďže toto ustanovenie\nreglementuje spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu, pričom žalovaný ako odvolací orgán nebol\nv žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu, keďže bol povinný samostatne hodnotiť\nvec zo skutkovej a právnej stránky. Žalovaný ako aj krajský súd sa pridržiavali ustanovení zákona o\nnelegálnej práci účinného len v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré nebolo rozhodnutím\nprávoplatným a neriadil sa ustanovením § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci účinným v čase\nvydania rozhodnutia, voči ktorému v prvom rade smerovala žaloba žalobcu. Žalobca dal do pozornosti\nodvolacieho súdu, že zákonodarca pri vyššie uvedenej novele zákona o nelegálnej práci nedoplnil zákon\no nelegálnej práci o prechodné ustanovenia, ktorými by odsúvalo akokoľvek jeho účinnosť, čím podľa\nnázoru žalobcu sa tieto ustanovenia mali aplikovať okamžite odo dňa jeho účinnosti, t. j. odo dňa 20.\n7. 2011 aj na žalobcu v tomto konaní.\nŽalovaný žiadal prvostupňový rozsudok, ako vecne správny, potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a\nkonanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že\nodvolanie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja\nods. 2 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil spôsobom stanoveným v § 156 ods. 3\nO.s.p. ako aj na internetovej adrese www.nsud.sk.\nOdvolací súd v predmetnej veci v prvom rade konštatuje, že podľa výroku rozhodnutia Inšpektorátu\npráce v Banskej Bystrici z 3. 6. 2011 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3000 euro za konanie,\nktoré nesie znaky porušenia zákona - v bode 1. § 223 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z.z. - t.j. Zákonníka práce,\npokiaľ ide o uzatváranie dohôd o vykonaní práce s vlastnými zamestnancami, za čo uložil pokutu 1000\neuro a v bode 2. za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. z\ndôvodu, že žalobca nelegálne zamestnával Ing. J.P. a neprihlásil ho do SP čím porušil § 231 ods. 1\n\npísm. b) a bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a za toto porušenie zákona stanovil výšku\npokuty na 2000 euro.\nOdvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Sžo/51/2011\nvo veci týkajúcej sa žalovaného), podľa ktorej pri ukladaní sankcií za konanie spočívajúce v súbehu (v\ndanom prípade ide o súbeh dvoch konaní) sa sankcia ukladá ako úhrnný trest podľa zásad ukladania\ntrestov v trestnom konaní za čin, za ktorý je možné uložiť najprísnejší trest, pri zohľadnení všetkých\nďalších skutkov, avšak bez samostatného určenia sankcie za každý skutok, resp. konanie, ktoré je\nadministratívnym deliktom. V danom prípade správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu pridržiava aj doterajšej už ustálenej praxe (pozri tiež rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 6 Sžo/51/2011 vo veci týkajúcej sa žalovaného) o použití trestnoprávnych princípov ukladania\ntrestov i v správnom trestaní s poukazom na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého \"trestnosť činu\nsa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon\nsa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\" V právnej teórii je nespochybnený výklad rozširujúci\naplikáciu citovanej normy za hranice trestného práva na všetky delikty v oblasti verejného práva, vrátane\nosobitných zákonov, ktoré obsahujú sankcie za porušenie povinnosti vo vzťahoch chránených správnym\nprávom (pozri Prusák,J.: Teória práva str. 234, Drgonec,J.: Ústava Slovenskej republiky Komentár\nstr. 51). V danom prípade je nepochybné, že s účinnosťou od 20. 7. 2011 už konanie uvedené v\nbode 2., spočívajúce o.i. v tom, že žalobca prihlásil Ing. J.P. do SP až 8. 2. 2010, hoci za mesiac\njanuár obdržal odmenu za výkon práce na základe dohody už nebolo možné kvalifikovať ako správny\ndelikt, lebo zanikla sankcionovateľnosť konania žalobcu (trestnosť činu v zmysle trestnoprávnom) keďže\nnebola splnená zákonná podmienka, že sa \"do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu ...\" a žalovaný mal vec posúdiť podľa\nuvedeného neskoršieho a priaznivejšieho znenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. s účinnosťou\nod 20. 7. 2011. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu, ktorý rozhodoval v odvolacom konaní až 18.\n8. 2011, na túto zmenu právnej úpravy reagovať bez ohľadu na to, v akom rozsahu a z akých dôvodov\nnapadol žalobca výrok prvostupňového správneho rozhodnutia.\nOdvolací súd súčasne konštatoval podstatné vady konania správnych orgánov , pretože okrem\noznámenia o „ začatí konania o uložení pokuty “ zo 6. 4. 2011, a vydania rozhodnutia, žiadne úkony\nv prvostupňovom správnom konaní o správnom delikte vykonané neboli, najmä nebola žalobcovi daná\nmožnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vo veci nebolo vykonané vypočutie zodpovedného\nzástupcu žalobcu, ako zástupcu potenciálneho delikventa (§ 32 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku). Žalovaný pritom v oznámení uviedol nesprávne , že začína „ konanie o uloženie pokuty“,\ns uvedením výšky pokuty, čo nie je samé osebe účelom správneho konania, hoci mal začať správne\nkonanie \"o správnom delikte\", ktorý mal skutkovo a právne vymedziť. Odkaz na body č. 5 a 21\nuvedené v protokole o kontrole nemožno samé osebe považovať za skutkové a právne vymedzenie\ndôvodu začatého správneho konania. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti konštatovať,\nže predložený administratívny spis neobsahuje odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu a nie je uvedené ani v zozname príloh.\nZ týchto dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. prvostupňový rozsudok zmenil a žalobe\nvyhovel zrušením rozhodnutia žalovaného a vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu,\nže žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe neúčinného\nprávneho predpisu, ako aj pre podstatné vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia\n( § 250j ods. 2 písm. a) a e), ods. 3 O.s.p..\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v sume, ako bola vyčíslená\nv podanej žalobe a v odvolaní (314,18 euro a 157,36 euro) ako aj náhrada zaplateného súdneho poplatku\n2 krát 66 euro, v celkovej sume 603,54 euro.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}