{"guid": "c946c520-509b-4fe2-9426-c9c586c3b8cd:d370f2da-eff6-49fc-8b6e-5c0c95d35b2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1011200168.1", "spisova_znacka": "4Sžf/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/24/2012 z 18. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn. 4Sžf/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1011200168.1", "identifikacne_cislo": "1011200168", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2012-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-37.odsek-7", "nazov": "§ 37 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-37.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/523#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/523#paragraf-37", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d370f2da-eff6-49fc-8b6e-5c0c95d35b2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1011200168.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011200168.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011200168.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/24/2012\n1011200168\n18. 09. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:1011200168.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: Turnaj Mladých\nFyzikov, IČO: 36 075 850, so sídlom Dúbravská cesta 9, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Vladimír\nŠárnik, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. MF/027623/2010-243/806 zo dňa 9.12.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S/25/2011-40 z 15.3.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/25/2011-40 zo dňa 15.\nmarca 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. MF/027632/2010-243/806 zo dňa 9.12.2010 z\nr u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n ný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 770,22 Eur do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Vladimíra Šárnika.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly v\nBratislave (ďalej len „SFK“) zo dňa 15.10.2010 č. I/531/109/2010 o tom, že audítorská skupina SFK\nBratislava zistila u žalobcu použitie finančných prostriedkov EU nad rámec oprávnenia, čím došlo k\nporušeniu § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a podľa §\n31 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. SFK ukladá občianskemu združeniu Turnaj Mladých Fyzikov (účastníkovi\nkonania) podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. povinnosť odviesť verejné prostriedky, ktoré boli použité\nnad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, a to vo výške 718,23\nEur, na príslušný účet pre vrátenie prostriedkov EU.\nKrajský súd zistil, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MV RR“) požiadalo\nSFK dňa 22.5.2007 o vykonanie finančnej kontroly na občianske združenie Turnaj Mladých Fyzikov pre\nprojekt PHARE CBC SR/AT 2003/005-704.03-0021, nakoľko tento konečný príjemca bol požiadaný o\nvrátenie finančných prostriedkov vo výške 2.482,86 €. MF SR listom zo dňa 19.8.2008 udelilo písomný\nsúhlas pre SFK na vykonanie auditu v súlade s § 35a ods. 4 zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole.\nSFK listom zo dňa 15.10.2009 oznámila o.z. Turnaj mladých fyzikov začatie vládneho auditu.\n\nPodľa správy z vládneho auditu zo dňa 22.6.2010 audítori zistili, porušenie finančnej disciplíny vo\nvýške 718,23 € podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy. Prerokovanie predbežnej správy z vládneho auditu sa uskutočnilo dňa\n22.6.2010. Zúčastnené osoby na stretnutí prerokovali závery vládneho auditu a zistený nedostatok.\nAuditovaná osoba zistený nedostatok neakceptovala. Podľa tejto správy z vládneho auditu predmetom\nvládneho auditu sú finančné prostriedky zálohy vo výške 20.592,46 € ako verejných prostriedkov podľa\nustanovenia § 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Audítorská skupina\npri overovaní správnosti a oprávnenosti jednotlivých výdavkov vychádzala z dokladov, podpornej\ndokumentácie a písomností, ktoré predložila auditovaná osoba a z podkladov od Agentúry na podporu\nregionálneho rozvoja MVaRR SR, ktorá je kontraktačným orgánom pre uvedený grant. Audítorská\nskupina pri overovaní oprávnenosti výdavkov zohľadnila presuny prostriedkov medzi schválenými\nrozpočtovými položkami v rámci jednotlivých skupín položiek a medzi skupinami rozpočtových položiek\ndo výšky 15 % pôvodnej čiastky oprávnených nákladov plánovaných a schválených na skupinu\nrozpočtových položiek v zmysle čl. 9.2. Zmluvy. Presuny je možné vykonať len medzi schválenými\nrozpočtovými položkami, resp. nie je možné vytvoriť novú položku rozpočtu. Navýšenie prostriedkov\nv kapitole 10. Administratívne/Nepriame náklady však nie je prípustné. Audítorská skupina po overení\nvýdavkov projektu a zohľadnení presunov prostriedkov vyčíslila výšku celkových oprávnených výdavkov\nza operáciu vo výške 22.330,60 €. Z toho nárok na preplatenie z prostriedkov PHARE vo výške 89\n% predstavuje čiastku 19.874,23 €. Príjemcovi boli vyplatené prostriedky vo výške 20.592,46 € ako\nzálohová platba v zmysle čl. 4.2. Osobitných podmienok Zmluvy. Rozdiel vo výške 718,23 € preto\npredstavuje použitie finančných prostriedkov predvstupového programu PHARE nad rámec oprávnenia\nposkytnutých Kontraktačným orgánom.\nListom zo dňa 14.9.2010 oznámila SFK občianskemu združeniu Turnaj Mladých Fyzikov začatie\nsprávneho konania, na čo Turnaj Mladých Fyzikov reagoval svojím vyjadrením zo dňa 21.9.2010, v\nktorom uviedol, že:\n- trvá na tom, že oprávnenosti, resp. neoprávnenosti nákladov rozhodol už Okresný súd Bratislava II vo\nsvojom rozhodnutí zo dňa 6.6.2008\n- SFK je rozhodnutím súdu viazaná\n- SFK nesprávne pri audite aplikovala spôsob zmeny rozpočtu zo strany kontrolnej skupiny\n- je absurdné, ak kontrolná skupina označila za neoprávnené výdavky účtované v nepriamych nákladoch\npreto, lebo neboli explicitne uvedené v projekte\n- žiadajú zabezpečiť celý projektový spis od kontraktačného orgánu, ktorý nebol kontrolnej skupine k\ndispozícii\n- žiadal zabezpečiť interné hodnotiace dokumenty kontraktačného orgánu k predmetné mu projektu\nPrvostupňovým rozhodnutím č. I/531/109/2010 SFK rozhodla, že občianske združenie porušilo § 31 ods.\n1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na základe ustanovenia\n§ 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. uložila žalobcovi povinnosť odviesť verejné prostriedky, ktoré boli\npoužité nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov a to vo výške\n718,23 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 3 a 7, ďalej ustanoveniami § 31 ods.\n1 písm. b), ods. 4 písm. b) a ods. 8 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Vo svojom\nodôvodnení správny orgán zhrnul správne konanie a dospel k záveru, že sa stotožňuje so záverom\nkontroly.\nVoči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sa žalobca listom zo dňa 2.11.2010 odvolal. V\nodôvodnení namietal, že:\n- vládni audítori nesprávne aplikovali pravidlo o povolenej zmene rozpočtu, keď limit 15 % na presun\nmedzi jednotlivými existujúcimi skupinami položiek aplikovali i na jednotlivé presuny medzi položkami\nv rámci skupiny\n\n- zmenu rozpočtu v položke 3.2.1., kde nákup jedného notebooku bol nahradený nákupom dvoch\npovažuje za zmenu rozpočtu zmenou položiek a jednotkovej ceny a teda ho považuje žalobca za\noprávnený výdavok\n- tvrdenie, že položky občerstvenie a vybavenie neboli zahrnuté v rozpočte v rámci sumárnych položiek\nna stravu a spotrebný materiál neobstojí\n- ďalej namietal postup audítorov, ktorí riadne nezdokladovali zaradenie niektorých výdavkov medzi\nneoprávnené.\nMF SR ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. MF/027623/2010- 243/806 zo dňa\n9.12.2010, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Správy finančnej\nkontroly Bratislava č. I/531/109/2010 zo dňa 15.10.2010 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že vládni audítori preverovali finančné prostriedky poskytnuté vo forme zálohy vo výške\n20.592,46 € zo strany kontraktačného orgánu. Na poskytnutú príslušnú čiastku sa viažu ustanovenia\nzákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Kúpu druhého notebooku podľa čl. 9 ods. 1\nvytváranie nových položiek vo schválenom rozpočte projektu je možné vykonať zo strany prijímateľa\niba kvalifikovaným spôsobom, teda písomným dodatkom a nie na základe vlastnej vôle. To isté sa\ntýkalo podľa žalovaného aj položky občerstvenie. K položke 10 Administratívne náklady bolo zistené, že\nnepriame náklady spojené s realizáciou projektu mohli byť vyúčtované podľa programových dokumentov\nmaximálne do výšky 7 % z priamych nákladov projektu.\nS poukazom na schválený rozpočet podľa zmluvy bolo uvedené percento stanovené kontraktačným\norgánom na výšku 6,33 % v súlade s čl. 9 ods. 2 nie je možné na nepriame náklady aplikovať pravidlo\no presune finančných prostriedkov. Podľa zmluvy z prostriedkov PHARE bol nárok na preplatenie 89 %\nodhadovaných celkových oprávnených nákladov, tak z celkovej sumy oprávnených nákladov 22.330,60\n€ predstavuje 89 % finančnú čiastku 19.874,23 €. Zálohou však účastníkovi konania boli poskytnuté\nverejné prostriedky v sume 20.592,46 € a teda rozdiel medzi 89 % vyčíslených oprávnených nákladov\na poskytnutou zálohou predstavuje sumu 718,23 €. Druhostupňový správny orgán po dôslednom\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia uviedol, že účastník konania porušil finančnú disciplínu a preto\nrozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie.“\nV preskúmavanej veci je podľa krajského súdu „nesporné, že vládni audítori vykonaným vládnym\nauditom preverovali finančné prostriedky poskytnuté vo forme zálohy, t.j. vo výške 20.592,46 € zo strany\nkontraktačného orgánu 8.8.2005 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného Ministerstvom financií SR,\nodborom národného fondu na účet príjemcu č. 0179072206/0900. Poskytnutá finančná čiastka zálohy je\npodľa § 2 zákona č. 523/2004 Z.z. verejnými prostriedkami a na hospodárenie s ňou sa vzťahujú pravidlá\nrozpočtového hospodárenia upravené zákonom č. 523/2004 Z.z. Vládny audit bol vykonaný v čase od\n11.11.2009 do 14.6.2010. Po overení výdavkov projektu a zohľadnení presunov vyčíslila audítorská\nskupina výšku celkových oprávnených výdavkov za operáciu vo výške 22.330,60 €. Zmluvne stanovené\nkritériá nespĺňali výdavky uvedené v tabuľke na strane 3 a 4 napadnutého rozhodnutia. V rámci\nhlavného auditu boli overené oprávnené výdavky pri jednotlivých kategóriách rozpočtových položiek a pri\npoložke 10 administratívne náklady boli zistené nepriame náklady spojené s realizáciou projektu, ktoré\nv zmysle programových dokumentov mohli byt' vyúčtované do výšky 7 % z priamych nákladov projektu.\nS poukazom na schválený rozpočet podľa zmluvy bolo uvedené percento kontraktačným orgánom\nstanovené na 6,33 %. V súlade s čl. 9 všeobecných a administratívnych podmienok na nepriame náklady\nnemožno aplikovať pravidlo o presune finančných prostriedkov s dôslednou aplikáciou danej podmienky\npri položke 10. Administratívne náklady audítorská skupina uznala ako oprávnené nepriame výdavky\ntaké, ktoré boli vynaložené v súvislosti s realizáciou projektu, spĺňali podmienky oprávnenosti a neboli\nuvedené v niektorej z položiek priamych nákladov. Podľa tabuľky na strane 5 napadnutého rozhodnutia\nvládni audítori uznali po overení oprávnenosti nepriame administratívne náklady vo výške 805,38 €.\nRozpočet a jeho plnenie po zohľadnení oprávnených nákladov a presun medzi jednotlivými kapitolami\nrozpočtu je auditujúcim orgánom podrobne rozanalyzovaný. Zálohou žalobcovi boli poskytnuté verejné\nprostriedky v sume 20.592,46 €. Rozdiel medzi 89 % vyčíslených oprávnených nákladov a poskytnutou\nzálohou predstavuje sumu 718,23 €. Uvedené zistenie bolo s poukazom na pravidlá rozpočtového\nhospodárenia kvalifikované správnym orgánom prvého stupňa ako porušenie finančnej disciplíny podľa\n\n§ 31 ods. 1 b citovaného zákona, t.j. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec\noprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.\nKrajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností dospel k právnemu záveru totožnému\nso závermi správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho\norgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd má za to, že v preskúmavanej veci vykonaným šetrením\nbolo na základe relevantných dôkazných materiálov dostatočne preukázané prečerpanie, resp. čerpanie\nverejných prostriedkov nad 89 % vyčíslených oprávnených nákladov, čím zo strany žalobcu došlo k\nporušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách.“ (koniec cit.)\nV dôsledku takéhoto zistenia, potom správny orgán, podľa krajského súdu, postupoval v súlade so\nzákonom, keď žalobcovi uložil povinnosť odviesť verejné prostriedky vo výške 718,23 €, ktoré boli použité\nnad rámec oprávnenia v súlade s vyššie cit. ust. § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z.\nKrajský súd vo svojom rozsudku poukázal aj na právoplatný rozsudok vydaný v konaní pod sp. zn.\n50C/219/2007 Okresného súdu Bratislava II a uviedol, že v uvedenom konaní nebolo predmetom sporu\nposúdenie oprávnenosti výdavkov poskytnutých vo forme zálohy podľa grantovej zmluvy, preto uvedený\nrozsudok nemôže mať vplyv na vedené správne konanie a uloženie sankcie za porušenie finančnej\ndisciplíny.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový rozsudok zmeniť\na žalobe vyhovieť. Podľa žalobcu rozsudkom predovšetkým došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu\nochranu, pretože súd sa fakticky žalobnými námietkami žalobcu nezaoberal, a s výnimkou jedinej sa s\nnimi v rozsudku absolútne nevysporiadal. Súd o žalobe rozhodoval tak, ako keby vôbec neobsahovala\ndôvody, ako keby išlo iba o blanketovú žalobu.\nŽalobca v žalobe namietal:\n1. použitie nesprávnej metodiky pre posúdenie oprávnenosti jednostrannej zmeny rozpočtu vykonanej\nžalobcom (presuny bez obmedzení v rámci skupiny a presuny do 15 % medzi skupinami);\n2. absenciu vysvetlenia jednotlivých súm uvedených v tabuľke obsiahnutej v rozhodnutí, keď prakticky\nkaždé číslo je iné, než zodpovedá žalobcom uplatneným výdavkom;\n3. absenciu vysvetlenia celkovej výšky oprávnených výdavkov autoritatívne určenej SFK;\n4. nesprávne právne posúdenie výdavku na notebook;\n5. nesprávne vecne posúdenie výdavkov na nákup piva a vína (Club Modra rest. M.K.M. Trading);\n6. nesprávne vecné a právne posúdenie výdavku na občerstvenie organizátorov turnaja (Steam\n&Coffee);\n7. nesprávne vecné a právne posúdenie výdavkov na kúpu kancelárskeho počítačového a\nkomunikačného vybavenia (dodávateľ Fridrich Matz);\n8. nesprávne právne a vecné posúdenie zahraničných diét;\n9. absencia vysvetlenia výhrad SFK a žalovaného k vyúčtovaniu používania motorového vozidla;\n10. nepreskúmateľnosť rozhodnutia SFK aj žalovaného;\n11. poukázal na existenciu záväzného rozsudku všeobecného súdu.\n\nPodľa žalobcu súd všetky argumenty, ktoré poukazovali na absolútnu zmätočnosť a nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia SFK aj žalovaného, úplne a dôsledne ignoroval a riadne odôvodnenie nahradil iba frázami\nopísanými z rozhodnutí SFK a žalovaného, bez toho, aby sa nad nimi čo i len trochu zamyslel. Súd\nsa dokonca odvolal na spornú tabuľku obsiahnutú v rozhodnutí, ktorej absolútnu nezrozumiteľnosť\na arbitrárnosť žalobca namietal v žalobe. Súd podľa žalobcu veľmi stručne a povrchne reagoval len\nna jediný argument poukazujúci na existenciu záväzného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o\noprávnenosti výdavkov žalobcu, keď iba všeobecne uviedol. že predmetom konania pred Okresným\nsúdom Bratislava II údajne nebolo posúdenie oprávnenosti výdavkov poskytnutých vo forme zálohy.\nTakýto záver súdu je však podľa žalobcu absolútne mylný. Predmetom konania pred Okresným\nsúdom Bratislava II totiž naopak bolo posúdenie všetkých výdavkov žalobcu. Žalobca sa v uvedenom\nkonaní nedomáhal preplatenia konkrétnych výdavkov doposiaľ nepokrytých zálohou, ale domáhal sa\nzaplatenia rozdielu medzi zálohou a celkovou sumou vynaložených výdavkov. O takomto predmete\nkonania Okresný súd Bratislava II nemohol rozhodnúť bez toho, aby posúdil celý schválený rozpočet,\nposúdil každý jednotlivý výdavok a následne porovnal celkovú sumu oprávnených výdavkov s výškou\nposkytnutej zálohy. Iba takto súd mohol zistiť, či žalobca má nárok na ním žalovaný doplatok\nprostriedkov. Predmetom konania teda nebolo preplatenie určitej časti výdavkov, ani poskytnutie iba\nakejsi ďalšej platby, bez viazanosti na dovtedy vynaložené výdavky. Pokiaľ by Okresný súd Bratislava\nII dospel k záveru, že suma žalobcom vynaložených výdavkov je nižšia ako poskytnutá záloha, žalobu\nby zamietol. Pokiaľ naopak žalobcovi priznal ním požadovanú sumu, znamená to, že dospel k záveru,\nže žalobcom vynaložené oprávnené výdavky sú v súhrne vyššie ako poskytnutá záloha. Okresný\nsúd Bratislava II totiž neposudzoval iba niektoré výdavky zodpovedajúce žalovanej sume, ale súd\nmusel posúdiť každý jednotlivý výdavok a porovnať ho s rozpočtom, aby mohol zistiť, či poskytnutá\nzáloha kryje celú sumu oprávnených výdavkov alebo nie. Rozpočet projektu totiž nebol časovo ani\nvecne rozčlenený na výdavky zodpovedajúce zálohe a výdavky zodpovedajúce refundačnému doplatku.\nRozpočet bol koncipovaný ako jeden celok a v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nbolo dohodnuté, že 89 % sumy rozpočtu (nie konkrétne výdavky predstavujúce 89 % rozpočtu) bude\nposkytnuté zálohovo a zostávajúcich 20 % sumy rozpočtu bude poskytnutých refundačne, po posúdení\nmiery čerpania rozpočtu.\nPresne takto dokonca, podľa žalobcu, pri kontrole postupovala aj SFK - nerozčlenila totiž výdavky na\nvýdavky pripadajúce na zálohu a výdavky pripadajúce na doplatok. SFK zoradila výdavky do tabuľky\nrozpočtu, vykonala ich súčet a porovnala ich so sumou už vyplatenej zálohy a dospela k záveru, že\nžalobca nielenže nemá nárok na refundačný doplatok, ale ešte by aj mal vrátiť časť z prijatej zálohy.\nSFK zjavne neporovnávala jednotlivé výdavky podľa toho či pripadajú na zálohu alebo na doplatok, ale\nposudzovala celý rozpočet. Presne to isté však urobil aj Okresný súd Bratislava II a dospel k inému\nzáveru, ako SFK a žalovaný. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II preto bol v zmysle ust. § 159 ods.\n2 OSP povinný rešpektovať tak žalovaný, ako aj súd.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na\nto, že právny zástupca žalobcu vychádza pri svojej argumentácii v odvolaní najmä z výsledku súdneho\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod číslom konania 50C/219/2007-165, v ktorom\nsa žalobca ako navrhovateľ domáhal vyplatenia zostatku grantu podľa grantovej zmluvy. Predmetom\nsúdneho sporu však nebolo posúdenie oprávnenosti výdavkov poskytnutých vo forme zálohy podľa\ngrantovej zmluvy a podľa príslušných ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. Na základe uvedenej\nskutočnosti zastáva žalovaný právny názor, že predložený rozsudok nemá právny dopad na správne\nkonanie vo veci uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny a nemá právnu záväznosť vo vzťahu\nk vykonanému vládnemu auditu a jeho výsledkom. V rozsudku č. k.: 50C/219/2007-165 zo 06.06.2008\n(ďalej len \"rozsudok\") je výslovne uvedené, že podnet vo vzťahu k Správe finančnej kontroly nesúvisí s\nprávnym základom sporu (str. 6 rozsudku, posl. odsek).\nPredmetom vykonaného vládneho auditu boli len finančné prostriedky poskytnutej zálohy v sume\n20 592,46 € (dôkaz: bod 4 Oprávnenosť nákladov, str. 6 Správy z vládneho auditu vypracovanej\n22.06.2010). Vládni audítori po overení správnosti a oprávnenosti výdavkov na implementovanie a po\nzohľadnení presunov finančných prostriedkov z PHARE vypočítali, že oprávnené výdavky predstavovali\nsumu 22 330,60 €. Podľa grantovej zmluvy nárok na preplatenie predstavoval ekvivalent 89 % (článok\n3.2 osobitných podmienok grantovej zmluvy), t. j. 19 874,23 €. Formou zálohovej platby boli v súlade\ns článkom 4.2 osobitných podmienok grantovej zmluvy žalobcovi vyplatené finančné prostriedky v\n\ncelkovej výške 20 592,46 € (prevod bol uskutočnený 08.08.2005 z účtu vedeného Ministerstvom\nfinancií SR - odborom Národného fondu č.XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Štátnej pokladnici SR).\nRozdiel medzi skutočnými oprávnenými výdavkami vyčíslenými vládnymi audítormi a vyplatenými\nfinančnými prostriedkami predstavuje finančnú čiastku 718,23 € (22 330,60 € - 20 592,46 €), čo je suma\nposkytnutých finančných prostriedkov použitá nad rámec oprávnenia.\nPodľa názoru žalovaného, žalobca sa domnieva, že metodika, ktorá bola pri vládnom audite použitá\nnerešpektuje článok 9(2) Prílohy II grantovej zmluvy ani článok 17(2) tej istej prílohy. Žalobca pri svojich\núvahách vychádza z čisto subjektívneho predpokladu, že z grantu mal dostať 89 % z 28 922,0 €,\nčo predstavuje finančnú čiastku 25 740,58 € podľa schváleného rozpočtu. Pritom jednotlivé dôkazné\nprostriedky v administratívnom spise jednoznačne preukazujú, že vládnym auditom bola overená iba\nsprávnosť poskytnutej zálohy a vládni audítori vychádzali zo skutočnej výšky preukázaných oprávnených\nnákladov. Počas vládneho auditu boli overené všetky predložené účtovné doklady z toho hľadiska,\nči spĺňajú podmienky stanovené výzvou 2003/005-704.03 (časť 2.1.4) ako aj podmienky stanovené\nv grantovej zmluve - podľa článku 14 Všeobecných podmienok jej Prílohy II. Prehľad overených\na uznaných oprávnených výdavkov je uvedený v Prílohe I Správy z vládneho auditu vypracovanej\n22.06.2010. Vládni audítori vykonali prepočty na každú položku v skupine zvlášť, pretože pri vládnom\naudite pracovali s jednotlivými účtovnými dokladmi podľa účtovníctva žalobcu a nebol im predložený\nzoznam dokladov k vyúčtovaniu grantu. Súčasne pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov vychádzali z\nustanovení grantovej zmluvy a jej príloh. Podľa článku 9(1) prílohy II grantovej zmluvy „akékoľvek zmeny\na doplnky zmluvy, alebo ich príloh, musia byť vyhotovené písomne formou dodatku“. Žalovaný zdôraznil,\nže žiadny písomný dodatok v súlade s citovaným ustanovením uzatvorený nebol.\nPri posudzovaní celej veci je podľa právneho názoru žalovaného potrebné mať na zreteli skutočnosť, že\nžalobca dobrovoľne požiadal o grant z prostriedkov PHARE, pristúpil na zmluvné podmienky stanovené\ngrantovom zmluvou, s ktorými sa najskôr oboznámil a súhlas s nimi vyjadril svojím podpisom. Keďže\nposkytnuté finančné prostriedky majú s poukazom na § 2 zákona č. 523/2004 Z. z. a § 37 ods. 7 zákona\nč. 523/2004 Z. z. charakter verejných prostriedkov, je ich príjemca povinný pri ich použití dodržiavať aj\npravidlá rozpočtového hospodárenia stanovené zákonom č. 523/2004 Z. z.\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky (žalovaný) vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodlo a\nkonalo vo veci v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. ako aj so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov.\nIII.\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu\nje dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nv medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu\nprvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\nV danom prípade odvolací súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm.\na/, c/, d/ a e/ OSP na základe nasledovných skutkových zistení a z toho vyplývajúcej právnej úvahy:\nZo spisového materiálu (administratívneho spisu žalovaného) ako aj z rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že vládny audit, ktorého zistenia boli podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia, bol\nvykonaný v čase od 11.11.2009 do 14.6.2010. Nesporné je aj to, že Ministerstvo výstavby a regionálneho\nrozvoja požiadalo o vykonanie finančnej kontroly 22.5.2007. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 50C/219/2007-165 bol vydaný 6.6.2008 a odporca Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja\nbolo ním zaviazané zaplatiť navrhovateľovi 183 588,- Sk z titulu zostatku poskytnutého grantu, keď\nodporcovi 16.6.2006 predložil podľa čl. 15 ods. 2 prílohy č. 2 grantovej zmluvy záverečnú správu.\nPredmetný rozsudok okresného súdu sa stal právoplatným 11.3.2010 (potom, ako odvolací súd\n\nodvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol (!)), t.j. pred ukončením výkonu vládneho auditu.\nŽalobca v priebehu auditu poukázal na záväznosť rozsudku okresného súdu a trval na rozsahu\nvykázaných výdavkov s poukazom na dokumentáciu predloženú MV RR a tiež do súdneho spisu\nv predmetnej veci vedenej na okresnom súde - pozri vyjadrenie k predbežnej správe z vládneho\nauditu z 12. mája 2010. Listom z 11.3.2010 SFK v oznámení o neopodstatnenosti námietok pod\nb.5/ uviedla, že MV RR predložilo doklady a písomnosti predložené príjemcom a audítorská skupina\nvzala do úvahy „všetky účtovné doklady, písomnosti, podpornú dokumentáciu, ktorú mala k dispozícii\nod APRR MV RR, ako aj predložené príjemcom“, avšak zo spisovej dokumentácie nevyplýva žiadny\nzoznam o takých dokumentoch, ani ich zhodnotenie pre výsledok auditu. Na základe uvedeného dospel\nodvolací súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je založené na nedostatočnom zistení skutkového\nstavu veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné z hľadiska námietok uplatnených žalobcom v priebehu\nauditu, s ktorými sa nezaoberal prvostupňový správny orgán a s ktorými sa žalovaný nevysporiadal\nani v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na právoplatné súdne rozhodnutie\nOS Bratislava II, ktorým bola uložená povinnosť vyplatiť zostatok poskytnutého grantu, mal žalovaný\nvysvetliť dôvody rozdielneho výsledku vládneho auditu aj z pohľadu zodpovednosti MV RR za riadne\nvyhodnotenie a ukončenie grantovej zmluvy a za výsledok súdneho sporu. Podľa § 159 ods. 2 OSP\nvýrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Výsledok vládneho auditu\ns uloženou povinnosťou vrátiť prostriedky je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť aj v\nsúvislosti s opačným výsledkom súdneho sporu, v ktorom bola žalobcovi priznaná suma nad rámec\nvyplatenej zálohy. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že začatie a ukončenie vládneho auditu bolo\nreálne už počas prvostupňového súdneho konania (žiadosť o jeho vykonanie bola podaná 22.5.2007,\nprvostupňový rozsudok bol vynesený 6.6.2008), avšak výsledok vládneho auditu nebol známy ani\ndo ukončenia odvolacieho súdneho konania (11.3.2010). (Odvolací súd len poznamenáva, že zjavná\nnekvalifikovanosť odvolateľa (MV RR), v dôsledku ktorej bolo odvolanie odmietnuté vylúčila akúkoľvek\nmožnosť vecného preskúmania prvostupňového súdneho rozhodnutia.)\nV prejednávanej veci odvolací súd zistil, že spisový materiál predložený žalovaným (zväzok II) obsahuje\npod pol. 15 „doklady doložené účastníkom konania“, avšak pod pol. 16 uvedené oznámenie o začatí\nsprávneho konania zo 14.9.2010, pod pol. 18 uvedené vyjadrenie k začatiu správneho konania a pod pol.\n19 uvedené rozhodnutie SFK z 15.10.2010 dáva súdu podklad pre záver, že v správnom konaní nebolo\ndodržané ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku o práve účastníka oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia. Komplexný výsledok vládneho auditu vzhľadom na písomnosť „chyby a omyly v zmysle\nštandardov pre profesionálnu prax interného auditu z 20.7.2010“ (uvedený pod pol. 17 II. zväzku spisu\nžalovaného), nebol so žalobcom prerokovaný a rovnako v správnom konaní neboli prerokované sporné\nneuznané a žalobcom uplatnené nákladové položky. Odvolací súd považuje prerokovanie sporných\npoložiek v správnom konaní za súčasť zistenia skutočného stavu veci tak, aby bolo zrejmé, ktorá\npoložka, z akého dôvodu nebola uznaná. Súd v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia nemá dôvod\nposudzovať oprávnenosť či neoprávnenosť vynaložených nákladov bez toho, aby jednotlivé položky\nboli takto jednoznačne v rozhodnutí vymedzené a zdôvodnené. Odvolací súd súčasne poukazuje na\nto, že vo vyjadrení žalobcu ako účastníka k začatiu správneho konania z 21.9.2010 boli vznesené\nnámietky proti spôsobu zmeny rozpočtu zo strany kontrolnej skupiny a proti neakceptovaniu niektorých\nvýdavkov zo skupiny nepriamych výdavkov (bod 3). V bode 6. vyjadrenia účastník žiadal zadováženie\ndokladov od kontraktačného orgánu, ktorý vyhodnotil výdavky ako oprávnené. Z obsahu vyjadrenia\nžalobcu jednoznačne vyplýva oprávnenosť požiadavky, aby správny orgán v správnom konaní uskutočnil\nústne pojednávanie na odstránenie rozporov v posudzovaní jednotlivých výdavkov prípadne na priamu\nkonfrontáciu týchto názorov. Odvolací súd na základe spisového materiálu konštatoval, že prvostupňové\nsprávne konanie sa obmedzilo len na vydanie oznámenia o jeho začatí, na prijatie vyjadrenia k začatiu\nsprávneho konania bez zrejmých úkonov svedčiacich o tom, že sa správny orgán obsahom vyjadrenia\nzaoberal a na vydanie prvostupňového rozhodnutia. V správnom konaní nebolo vykonané dokazovanie.\nUvedené odvolací súd považuje za podstatnú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia.\nPodľa § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tejto zákonnej\npožiadavke nezodpovedá a odvolací správny orgán vady prvostupňového konania a rozhodnutia\nneodstránil. Žalovaný v odvolacom konaní nevykonal dokazovanie a nezaoberal sa námietkami\núčastníka konania - žalobcu uplatnenými v prvostupňovom konaní. Z týchto dôvodov je rozhodnutie\n\nžalovaného v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku a bolo ho potrebné z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia rozsahu a dôvodov odvolania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie\n(§ 250ja ods. 3 OSP).\nPodľa § 250k ods. 1 OSP žalobcovi patrí náhrada trov konania, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho\nzastúpenia v sume 638,22 Eur podľa vyčíslenia uvedeného v odvolaní a tiež z náhrady súdneho poplatku\nv sume 2 x 66 Eur, spolu v sume 770,22 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}