{"guid": "62298b18-e57a-4bb4-9cd9-07e82c7c03ab:74aea57d-c9a6-466c-b6de-49503ce119a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1011200060.1", "spisova_znacka": "5Sžf/26/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2012, sp. zn. 5Sžf/26/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1011200060.1", "identifikacne_cislo": "1011200060", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2012-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "nazov": "§ 244 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/10", "nazov": "zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/10-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74aea57d-c9a6-466c-b6de-49503ce119a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1011200060.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011200060.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011200060.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/26/2012\n1011200060\n29. 11. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:1011200060.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu Mesto\nMyjava, Nám. M. R. Štefánika 560/4, Myjava, IČO XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Júliusom Fígerom,\nadvokátom so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie,\nDunajská 68, P. O. Box 58, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n447-6000/6/2010 z 18. novembra 2010 a rozhodnutia žalovaného č. 447-6000/3/2010 zo 04. novembra\n2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. januára 2012, č. k.\n3S/9/2011-95, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. januára 2012, č. k.\n3S/9/2011-95 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zrušil rozhodnutie o výsledku\nkontroly zapísané v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o\nverejnom obstarávaní č. 447-6000/6/2010 z 18. novembra 2010 a Protokol o výsledku dodržiavania\nzákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov č. 447-6000/3/2010 zo 04. novembra 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a\nd/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 527,53 eura k rukám právneho\nzástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nRozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci - uznesenie z 12. apríla 2011, č. k.\n3S/9/2011-42, ktorým zastavil konanie s odôvodnením, že nie je možné výsledok kontroly považovať\nza rozhodnutie v správnom konaní. Vychádzal pritom z názoru, že kontrola po uzavretí zmluvy totiž\nnepredstavuje postup preskúmania verejného obstarávania, ktorého výsledkom mohla byť revízia, resp.\nodstránenie protiprávneho vzťahu, bolo následne zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenského\nsúdu (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 5Sžf/31/2011 z 25. augusta 2011 a vec vrátená krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\nV novom konaní krajský súd riadiac sa právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v jeho\nzrušujúcom uznesení znovu preskúmal obsah spisov, zaoberal sa podaniami oboch účastníkov a,\nrešpektujúc právny názor vyslovený citovanom uznesení najvyššieho súdu, prejednal žalobu žalobcu,\nskúmajúc pritom zákonnosť Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona\no verejnom obstarávaní zo dňa 18. novembra 2010 a Protokolu o výsledku dodržiavania zákona č.\n25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) č. 447-6000/3/2010 zo 04. novembra 2010.\n\nKrajský súd mal z administratívneho spisu za zistené, že žalobca bol s protokolom o výsledku kontroly\noboznámený 05. novembra 2010 a zároveň tento deň bol mu aj protokol doručený. Žalobca využil právo\nvyjadriť sa k nemu podaním zo dňa 08. novembra 2010, ku ktorému sa žalovaný vyjadril „Vyjadrením\nk námietkam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam“ z 11. novembra 2010, ktoré\nbolo žalobcovi doručené pri prerokovaní Protokolu o vykonanej kontrole 18. novembra 2010.\nKrajský súd zdôraznil, že právo vyjadriť sa k protokolu o výsledkoch kontroly predstavuje jediný\nprostriedok obrany žalobcu voči záverečným zisteniam kontroly, preto bolo povinnosťou žalovaného\nzodpovedne a riadne sa zaoberať s námietkami obsiahnutými vo vyjadrení k protokolu, vyhodnotiť ich a\nsvoje závery riadne odôvodniť. Z predložených Protokolov zo 04. novembra a 18. novembra 2010 však\npodľa názoru krajského súdu nevyplýva, že sa žalovaný zaoberal vznesenými námietkami žalobcu ale\niba stroho konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 9 ods. 2; § 27 ods. 1 písm. b/ a § 32 ods. 6\nzákona o verejnom obstarávaní. Je potrebné ešte zdôrazniť, že žalovaný v Zápisnici z 18. novembra\n2010 v „závere“ uviedol, že: „Na základe výsledkov kontroly nad verejným obstarávaním uvedených v\nprotokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 44-6000/3/2010 zo dňa\n04. novembra 2010 sa vedúcemu kontrolovaného subjektu ukladá:\na/ prijať konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich\núradu, odboru kontroly, vrátane termínov ich splnenia do 30. novembra 2010,\nb/ predložiť úradu, odboru kontroly, písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie príčin\nzistených nedostatkov, v termíne do 11. decembra 2010 a\nc/ uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto\nnedostatky.“\nUložené opatrenia podľa názoru krajského súdu žalobca nemôže splniť, nakoľko žalovaný nerešpektoval\nsvoju povinnosť uložiť konkrétne opatrenia, ktoré žalobca musí splniť, a tieto aj vymenovať.\nV tomto smere krajský súd konštatoval, že výsledkom kontroly, počas ktorej boli zistené nedostatky,\nje tiež autoritatívne uloženie povinnosti kontrolovaného subjektu, aby tieto nedostatky odstránil.\nSama povinnosť musí byť formulovaná jednoznačne, t. j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej\nvykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia. Povinnosti uloženú žalobcovi podľa § 13 ods. 6\nzákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nkontrole“) je možné považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu\nzistených nedostatkov v činnosti žalobcu. V danom prípade je teda povinnosťou žalovaného, aby obe\npreskúmavané Zápisnice, ktoré boli vydané žalovaným musia byť v súlade s pravidlami správneho\nkonania uvedené v § 3 ods. 1 až 6 a § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v\nznení neskorších predpisov.\nZ uvedených Zápisníc však, konštatoval krajský súd, nevyplýva, že pracovníci žalovaného preverili\nopodstatnenosť námietok žalobcu ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku\nProtokolu a oboznámiť sním žalobcu, neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť žalobcovi\nnajneskôr do termínu prerokovania protokolu, pred prerokovaním protokolu upozorniť žalobcu na\ndôsledky porušenia právnej povinnosti na požiadanie žalovaného dostaviť sa na prerokovanie protokolu.\nŽalovaný v protokole zo dňa 18. novembra 2010 iba stroho konštatoval, že žalobca porušil § 9 ods. 2 a\n§ 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na nedostatok dôvodov uvedených žalovaným\nv protokoloch, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nO trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal\nnáhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom odvolanie žalovaný. Žiadal,\naby najvyšší súd konanie zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nUviedol, že žalobou napadnutý protokol a zápisnicu o prerokovaní protokolu vydal v súlade so zákonom\no verejnom obstarávaní a zákonom o kontrole. Má za to, že kontrolné zistenia v protokole dostatočne a\nriadne zdôvodnil, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.\nNielen voči rozsudku krajského súdu, ale aj citovanému uzneseniu krajského súdu uviedol, že pri\nvýkone kontroly predmetného postupu zadávania zákazky u žalobcu postupoval v súlade s § 146 ods.\n7 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vyhlásenia predmetnej verejnej súťaže a\npodľa základných pravidiel kontrolnej činnosti upravených v§ 8 až 16 zákona o kontrole okrem kontrolnej\nčinnosti zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť plnenia úloh. Predmetné ustanovenia\nzákona o kontrole taxatívnym spôsobom upravujú priebeh výkonu kontroly ako aj okruh výsledných\nmateriálov z vykonanej kontroly, ktoré žalovaný vypracúva, ako aj ich obsahové a formálne náležitosti.\nPoukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona o kontrole nemožno odvodiť záver, že žalovaný\nby bol povinný pri výkone kontroly postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\n\nznení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), resp. vypracovať výsledný materiál z výkonu\nkontroly majúci náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku, t. j. výrok, odôvodnenie a\npoučenie.\nĎalej má žalovaný zato, že o existencii tzv. fiktívneho rozhodnutia možno hovoriť za predpokladu, ak\nsamotná právna norma jeho existenciu výslovne predvída. Takouto situáciou je napr. § 18 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no slobode informácií) v znení neskorších predpisov.\nVzhľadom ku skutočnosti, že zákon o kontrole existenciu tzv. fiktívneho rozhodnutia pri výkone kontroly\nnepredpokladá, pričom navyše postup žalovaného pri výkone kontroly (t. j. vydanie protokolu o výsledku\nkontroly, vysporiadanie sa s námietkami kontrolovaného subjektu k protokolu a prerokovanie protokolu\ns kontrolovaným subjektom, o ktorom žalovaný vyhotovil zápisnicu, všetko v súlade s ustanoveniami §\n8 až 16 zákona o kontrole) v žiadnom prípade nemožno označiť ako nečinný, má žalovaný za to, že v\ndanom prípade nemožno hovoriť o tzv. fiktívnom rozhodnutí.\nVo vzťahu k opatreniam, ktoré žalovaný uložil prijať žalobcovi v zápisnici O prerokovaní protokolu zo dňa\n18. novembra 2010, žalovaný uvádza, že v danom prípade išlo o kontrolu následnú, t. j. po ukončení\nverejnej súťaže, ktorá bola predmetom kontroly a po uzavretí zmluvy s úspešných uchádzačom. V\npredmetnom prípade teda už nebolo možné nariadiť odstrániť porušenia zákona o verejnom obstarávaní\nzistené pri výkone kontroly, ku ktorým došlo pred uzavretím zmluvy, ako tomu je pri výkone kontroly pred\nuzavretím zmluvy podľa § 146 ods. 4 v nadväznosti na § 139 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní.\nNásledne poukázal na to, že z § 16 ods. 6 tretia veta zákona o kontrole mu nevyplýva povinnosť uložiť\nvedúcemu kontrolovaného subjektu (žalobcovi) konkrétne opatrenia, ktoré tento musí vykonať. Naopak,\npodľa predmetného ustanovenia je žalovaný povinný uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovaného\nsubjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ako aj ich príčin. Stanovenie konkrétnych\nopatrení je tak na vedúcom kontrolovaného subjektu, ktorý najlepšie pozná vnútorné pomery organizácie\nkontrolovaného subjektu, a teda je schopný najefektívnejšie odhaliť príčiny zistených nedostatkov\nkonštatovaných v protokole o výsledku kontroly, a teda aj zistené nedostatky a ich príčiny odzrkadliť\nv konkrétnych opatreniach. Žalovaný preto nemôže uložiť prijať konkrétne opatrenia, pretože každý\nvedúci kontrolovaného subjektu má možnosť prijať opatrenia najvhodnejšie pre príslušnú organizáciu.\nZdôraznil, že v zmysle § 13 ods. 6 zákona o kontrole nemá možnosť zvážiť primeranosť, vhodnosť alebo\ndostatočnosť opatrení prijatých vedúcim kontrolovanému subjektu a prípadne mu nariadiť prijatie iných\nopatrení, ako sú tie, ktoré prijal vedúci kontrolovaného subjektu. Uvedené je výlučnou zodpovednosťou\nvedúceho kontrolovaného subjektu.\nK záveru o tom, že v zápisnici o prerokovaní protokolu sa žalovaný nevysporiadal s námietkami\npredloženými kontrolovaným subjektom, žalovaný uvádza, že má za to, že jednoznačne a riadne\nsplnil svoje povinnosti podľa § 11 ods. 2 písm. e/ a f/ zákona o kontrole, t. j. preveriť opodstatnenosť\nnámietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť\ns ním vedúceho kontrolovaného subjektu a neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu\nkontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu. Preverenie opodstatnenosti\nnámietok kontrolovaného ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti bolo\npredmetom dokumentu „Vyjadrenie k námietkam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným\nzisteniam“ spis. č. 447-6000/4/2010 vypracovaného žalovaným dňa 11. novembra 2010. Žalovaný má za\nto, že v predmetnom dokumente sa zodpovedne a riadne zaoberal námietkami kontrolovaného subjektu,\ntieto vyhodnotil, pričom svoje závery o ich neopodstatnenosti riadne zdôvodnil. Rovnako má žalovaný\nza to, že v protokole o výsledku kontroly spis. č. 447-6000/3/2010 zo 04. novembra 2010 riadne a\npreukázateľne deklaroval a zdôvodnil preukázateľné kontrolné zistenia, t. j. zistené porušenia § 9 ods.\n2, § 27 ods. 1 písm. b/ a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.\nZdôraznil, že kontrolu po uzavretí zmluvy nemožno v žiadnom prípade považovať za rozhodovací\nproces vo verejnej správe a protokol, ktorý je výsledkom kontroly, za rozhodnutie vydané v takomto\nkonaní. Predmetný postup žalovaného, t. j. výkon kontroly po uzavretí zmluvy, ktorého výsledkom bol\nžalobou napadnutý protokol a zápisnica o jeho prerokovaní je upravený v zákone o verejnom obstarávaní\n(účinnom do 31. decembra 2009 - podľa § 155d ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní). Základné\npravidlá kontrolnej činnosti upravuje zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších\npredpisov. Z právnej úpravy zákona o kontrole je zrejmé, že účelom výkonu kontroly nie je rozhodovanie\no právach alebo právom chránených záujmoch. Kontrola po uzavretí zmluvy, resp. rámcovej dohody,\nktorej výsledkom bol žalobou napadnutý protokol, predstavuje teda jednu z dohľadových kompetencií\nžalovaného, avšak zároveň predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie\no námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov\nvo verejnej správe. Kontrola po uzavretí zmluvy je postup, ktorého výsledkom môže byť podľa § 13\n\nzákona o kontrole buď záznam z výkonu kontroly, alebo protokol o výkone kontroly, ktorého obsahom\nsú výlučne zistené porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Teda výsledkom kontroly nemôže byť\nindividuálny správny akt s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie opravách, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Kontrola po uzavretí zmluvy teda\nnepredstavuje postup preskúmania verejného obstarávania, ktorého výsledkom by mohla byť revízia,\nresp. odstránenie protiprávneho stavu, t. j. porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktorého sa dopustil\nverejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ.\nŽalovaný vyjadril svoje výhrady k formulácii žaloby a aj odvolania v tom zmysle, že žalobca zrejme\npoukazujúci na skutočnosť, že nie je rozhodujúce, ako je správny akt formálne označený (zápisnica o\nprerokovaní protokolu, protokol) a že rozhodujúci je jeho vecný obsah. V takom prípade však mal žalobca\npodľa názoru žalovaného v podanej žalobe a odvolaní uviesť, ktoré jeho konkrétne práva alebo právom\nchránené záujmy boli priamo dotknuté predmetnou zápisnicou o prerokovaní protokolu a protokolom,\nako aj zdôvodniť tento tvrdený priamy dopad na práva a pravom chránené záujmy žalobcu. Uvedené\nvšak v predmetných podaniach žalobcu úplne absentuje.\nŽalovaný tiež poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov\nEurópskeho spoločenstva (ďalej len „zákon o eurofondoch“), ktorý upravuje systém riadenia a kontroly\npomoci poskytovanej z fondov ES v Slovenskej republike, ustanovuje, že riadiaci orgán je oprávnený\npozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v\npostupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. Z citovaného zákona však nevyplýva, že\nby riadiaci orgán bol viazaný názorom žalovaného, prípadne ním vypracovaným protokolom o výsledku\nkontroly postupu verejného obstarávania. Rovnako z predmetného zákona nevyplýva, že by riadiaci\norgán pri plnení zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretej s prijímateľom\nbol povinný rešpektovať, resp. akýmkoľvek spôsobom prihliadať na výsledok kontroly žalovaného.\nŽalovaný však vyslovil názor, že v zmysle zákona o eurofondoch riadiaci orgán (príslušné ministerstvo)\nje oprávnené samostatne zisťovať nedostatky v postupe prijímateľa nenávratného finančného príspevku\na nie je pritom viazané ani právnym názorom ani závermi žalovaného konštatovanými v protokole o\nvýsledku žalovaným vykonanej kontroly.\nŽalobca ďalej poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon o eurofondoch“), v zmysle ktorého riadiaci\norgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť,\nak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. Zo zákona o\neurofondoch pritom nijak nevyplýva, že by riadiaci orgán bol viazaný názorom žalovaného, prípadne\nním vypracovaným protokolom o výsledku kontroly postupu verejného obstarávania. Poukázal na §\n27a zákona o eurofondoch v znení od 01. apríla 2010 s tým, že z ustanovení zákona o eurofondoch\nteda rovnako vyplýva, že zápisnica o prerokovaní protokolu ani samotný protokol o výsledku kontroly\nžalovaného nemajú priamy dopad na práva alebo právom chránené záujmy žalobcu.\nNásledne žalovaný rozviedol úvahu, že v prípade, ak žalobca uzavrel s príslušným ministerstvom ako\nriadiacim orgánom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, z ktorej by vyplývalo,\nže nenávratný finančný príspevok nebude žalobcovi poskytnutý v prípade, ak žalovaný vypracuje\nprotokol o výsledku kontroly verejného obstarávania žalobcu, v ktorom bude konštatovať zistené\nnedostatky, je to vecou žalovaného, ktorý takúto zmluvu uzavrel slobodne a vážne v rámci svojej\nzmluvnej autonómie a zaviazal sa ju tak rešpektovať. Uvedené by však podľa žalovaného v žiadnom\nprípade nebolo možné považovať za priamy dopad zápisnice žalovaného o prerokovaní protokolu alebo\ntohto protokolu na práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, ktorý by mohol mať za následok\nkvalifikáciu tejto zápisnice a protokolu ako rozhodnutia správneho orgánu preskúmateľného v správnom\nsúdnictve. Takýto názor by totiž mohol viesť k záveru o preskúmateľnosti inštitútom správneho súdnictva\nakéhokoľvek aktu žalovaného, napr. jeho metodického usmernenia, ak by sa v zmluve o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku zmluvne dohodlo, že v prípade, ak postup žalobcu bude v rozpore\ns metodickým usmernením žalobcu, bude to mat vplyv na plnenie tejto zmluvy.\nÚvahu žalovaný ukončil konštatovaním, že v praxi by to potom mohlo viesť k situácii, kedy by ktorékoľvek\nzmluvné strany uzavretou vzájomnou zmluvou zakotvili preskúmateľnosť akéhokoľvek aktu správneho\norgánu v rámci správneho súdnictva, a to aj v prípadoch správnych aktov, ktoré nie sú rozhodnutiami\nsprávnych orgánov v zmysle § 244 ods. 3 OSP, resp. sú zo súdneho prieskumu výslovne vylúčené\nustanovením § 248 OSP.\nNásledne vzniesol žalovaný námietky k meritórnym tvrdeniam žalobcu. Vyjadril v nich, v prvom rade,\nnesúhlas s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného o výsledku vykonanej kontroly je v rozpore s\nustanovením § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31. decembra\n2009. Žalobca totiž zastáva, podľa žalovaného, nesprávny názor, že uvedené ustanovenie v znení\n\núčinnom do 31. decembra 2009 umožňovalo vyžadovať potvrdenie o poistení zodpovednosti škodu\nspôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa.\nRovnako sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uchádzač mohol preukázať finančné a\nekonomické postavenie aj iným dokladom ako požadoval, nakoľko doklady na preukázanie finančného\na ekonomického postavenia boli v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní uvedené\npríkladmo, pričom podľa žalobcu mohol použiť len niektoré z nich, resp. ich kombináciu alebo aj iné, v\nzávislosti od zložitosti a náročnosti predmetu zákazky.\nKu koncepcii podmienky účasti upravenej v § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní žalovaný\nuviedol, že dovetok „ak sa takéto poistenie vyžaduje“ nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že sa\nvyžaduje verejným obstarávateľom, resp. obstarávateľom, nakoľko každá podmienka účasti upravená v\n§ 27 a 28 zákona o verejnom obstarávaní a stanovená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,\nresp. súťažných podkladoch sa vždy vyžaduje verejným obstarávateľom, resp. obstarávateľom. Z\nuvedeného dovetku teda nemožno vyvodiť záver, že vyžadovanie predmetného poistenia sa viaže na\nsvojvoľné rozhodnutie, resp. vyžadovanie verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa. Žalovaný má\nza to, že predmetný dovetok odkazuje na požiadavky vyplývajúce z iných právnych predpisov.\nPoukazovanie žalobcu na novelizovanú dikciu ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom\nobstarávaní účinnú od 01. januára 2010 (novelizovaná zákonom č. 503/2009 Z. z.) označil žalovaný za\nprávne irelevantné, nakoľko predmetnou novelizáciou sa v podstate len terminologický vyprecizovala\ndikcia uvedeného ustanovenia, čo okrem iného vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 503/2009 Z.\nz., ktorým sa predmetné ustanovenie novelizovalo, v rámci ktorej sa k novelizácií ustanovenia § 27 ods.\n1 písm. b/ uvádza, že navrhovaným doplnením sa spresňuje doklad preukazujúci finančné a ekonomické\npostavenie uchádzača alebo záujemcu, ktorým môže byť potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone povolania, alebo potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa.\nTeda ustanovenie § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.\ndecembra 2009 v porovnaní so znením účinným od 01. januára 2010 rovnako umožňovalo verejnému\nobstarávateľovi stanoviť za účelom preukázania ekonomického finančného postavenia preukázanie\npoistenia zodpovednosti za škodu len v prípade, ak sa poistenie zodpovednosti za škodu vyžadovalo,\npričom tak, ako je vyššie uvedené, skutočnosť, či sa poistenie zodpovednosti za škodu vyžaduje,\nvyplýva výlučne z úpravy osobitných právnych predpisov. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uviedol, že\ndlhodobo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 503/2009 Z. z. metodicky usmerňoval a rozhodoval\no námietkach v intenciách záverov uvedených v predmetnom protokole, o čom žalobca vzhľadom na\nzverejňovanie metodických usmernení a rozhodnutí o námietkach mohol a mal mať vedomosť.\nV súvislosti s metodickým usmernením žalovaného č. 1144-2000/2006 zo 07. septembra 2006 žalovaný\nuviedol, že v súvislosti s podmienkou účasti podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní\nje v predmetnom metodickom usmernení konštatované, cit.: „Požiadavka na preukázanie finančného a\nekonomického postavenia uchádzača alebo záujemcu potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa je\noprávnená, ak sa takéto poistenie vyžaduje podľa iných predpisov.“\nV súvislosti s argumentom žalobcu, že uchádzač mohol preukázať finančné a ekonomické postavenie aj\niným dokladom, ako žalobca požadoval, ak by takýmto dokladom preukázal určené požiadavky, žalovaný\nnamietol, že toto konštatovanie žalobcu je pre posúdenie zákonnosti vyššie uvedenej požiadavky na\npreukázanie finančného a ekonomického postavenie právne irelevantné.\nŽalovaný rezolútne odmietol tvrdenie žalobcu v nadväznosti na zistenie žalovaného uvedené v protokole\no kontrole: „Kontrolovanému však nič nebránilo aby si takúto požiadavku upravil v rámci návrhu zmluvy,\nkedy by zaväzovala uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania\nalebo zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa len úspešného uchádzača,“ na ktoré\nzistenie žalobca uviedol, že takýto postup je v podstate totožný s požiadavkou predloženia dokladu o\npoistení už od uchádzača, ktorý sa rozhodol zúčastniť v predmetnom postupe zadávania zákazky. Podľa\nžalovaného ide o dva diametrálne odlišné postupy, pričom požiadavka poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone povolenia alebo poistenia zodpovednosti za škodu podnikateľa žalovaný považuje\nza diskriminačnú a neprimeranú, t. j. rozpornú so zákonom o verejnom obstarávaní.\nSituácia, kedy by každý záujemca a uchádzač bol nútený len z dôvodu preukazovania splnenia\npodmienok účasti uzatvárať na účely každého postupu zadávania zákazky, v rámci ktorého by chcel\npredložiť ponuku, poistnú zmluvu, by predstavovala neúmerné zaťaženie uchádzača. Navyše je\npotrebné podotknúť, že verejní obstarávatelia resp. obstarávatelia pri tejto požiadavke (stanovenej\nsprávne ako zmluvnej požiadavky) vyžadujú konkrétnu výšku poistenia. To znamená, ak by sme\nakceptovali túto požiadavku ako zákonnú podmienku účasti, musel by uchádzač na účely konkrétneho\npostupu zadávania zákazky uzavrieť vždy novú poistnú zmluvu, t. j. často krát na inú výšku poistenia.\n\nUvedená podmienka totiž, uviedol žalovaný, znamenala pre záujemcov aj zvýšenú administratívnu, ako\naj finančnú záťaž spojenú s potrebou vybavenia poistenia, ak takýmto zmluvným vzťahom poistení v\nčase vyhlásenia verejnej súťaže nedisponovali, nakoľko takéto poistenie na účely výkonu stavených\nprác v zmysle osobitných právnych predpisov ani nepotrebovali. Táto zvýšená administratívna záťaž\nv súvislosti s preukazovaním splnenia podmienok účasti nepochybne pôsobí odradzujúco na prípadnú\núčasť v procese verejného obstarávania, čo nie je v súlade s cieľom a účelom zákona o verejnom\nobstarávaní a ani s cieľom a účelom úpravy predmetnej podmienky účasti.\nNavyše, žalobcom stanovená podmienka účasti navyše mala len formálny význam, nakoľko žalobca\nvyžadoval preukázať existenciu poistnej zmluvy a zaplatenie poistného len v čase predkladania ponúk do\npredmetnej verejnej súťaže, t. j. ku dňu 27. augustu 2009, pričom však v podmienke účasti nevyžadoval,\naby táto predložená poistná zmluva bola platná počas celej doby realizácie diela, t. j. počas 20 mesiacov\n(doba trvania zmluva podľa bodu II.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania).\nVo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní v podstate doslovne\nopakuje svoje názory, stanoviská a tvrdenia, ktoré sú už známe Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), čo je zrejmé z textu odôvodnenia jeho uznesenia č. k. 5Sžf/31/2011 z 25.\naugusta 2011 (na str. 5 až 7 a v prvom odseku na str. 8 písomného vyhotovenia tohto uznesenia), a teda\nuvádza právne argumenty, ktoré už najvyšší súd preskúmal. Poukázal na to, že rovnako najvyšší súd\nv citovanom uznesení, tak aj krajský súd v napadnutom rozsudku sa s týmito argumentmi žalovaného\nuž veľmi zodpovedne vysporiadali.\nS poukazom na odvolanie voči rozsudku krajského súdu z 12. apríla 2011, č. k. 3S/9/2011-42\nžalobca uviedol, že už v ňom poukazoval na skutočnosť, že právne predpisy Slovenskej republiky\nmu neumožňujú v mimosúdnom konaní - v rámci výkonu verejnej moci - dožadovať sa preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy o výsledku kontroly, ktorým boli\ndotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Oprel sa pritom aj o ustanovenia § 2 ods. 3 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého „Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže\nvysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému\norgánu verejnej moci“.\nV tunajšom konaní sa, ako uvádza, žalobca dožaduje súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.), pretože žalovaný po skončení výkonu kontroly\nzistil - „rozhodol“, že „kontrolovaný (t. j. Mesto Myjava) svojím postupom porušil ustanovenie § 9 ods. 2,\n§ 27 ods. 1 písm. b) a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Toto rozhodnutie považuje žalobca za nepravdivé\na protizákonné.\nAj preto žalobca aj naďalej zotrváva na tom, že:\n1/ Mesto Myjava neporušilo § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 25/2006 Z. z. v znení, ktoré bolo účinné do\n31. decembra 2009 a v dôsledku toho neporušilo ani § 9 ods. 2, a ani § 32 ods. 6 cit. zákona.\n2/ žalovaný protizákonne - v rozpore s ustanovením § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 25/2006 Z. z. v znení,\nktoré bolo účinné do 31. decembra 2009:\na/ rozhodol, že „kontrolovaný (t. j. Mesto Myjava) svojím postupom porušil § 9 ods. 2, § 27 ods. 1 písm.\nb) a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní,\nb/ uložil vedúcemu kontrolovaného subjektu - primátorovi Mesta Myjava - povinnosti (prijať opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, predložiť úradu, odboru kontroly, písomnú\nsprávu o splnení opatrení a uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom\nzodpovedným za tieto nedostatky).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 221 ods. 2 OSP a § 246c ods.\n1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nSprávne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s\njednotlivcom a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno\ncharakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva\nverejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho\npráva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí. (k tomu pozri\nbližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 230/2010).\nPredmetom preskúmavania v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu sú protokol o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov zo 04. novembra 2010 č. 447-6000/3/2010 a zápisnica o prerokovaní\nprotokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní z 18.\nnovembra 2010 č. 447-6000/6/2010 (ďalej len „protokol“ a „zápisnica o prerokovaní protokolu“). Žalovaný\nnamieta, že tieto dokumenty nemajú povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemôžu byť\npredmetom konania pred správnym súdom. Preto najvyšší súd v prvom rade skúmal, či akty správneho\norgánu, ktoré žalobca napáda, majú povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho\nprieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nK námietkam žalovaného, že protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu podľa zákona o kontrole\nsú vylúčené z prieskumu zákonnosti v rámci správneho súdnictva, najvyšší súd poukazuje na vlastnú\nargumentáciu obsiahnutú v prvšom uznesení najvyššieho súdu v tejto veci z 25. augusta 2011, sp. zn.\n5Sžf/31/2011-78, ktorú si osvojil aj krajský súd, a na ktorej najvyšší súd zotrváva (§ 219 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd tiež poukazuje na vlastnú argumentáciu žalovaného\no tom, že výsledok ním vykonanej kontroly neslúžil ako podklad pre iné rozhodnutia alebo úkony, či už\nžalovaného alebo iných správnych orgánov.\nKeďže však ide o opakovanú námietku zo strany žalovaného, najvyšší súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených\nzáujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s\nohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 OSP.\nTakýto prístup je v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale tiež rešpektuje európske\nštandardy vyjadrené tiež v odporúčaní Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu\nposkytovanú v správnych záležitostiach. V zmysle cit. odporúčania: „termín správny akt znamená v\nsúlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov\nkaždé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré\npriamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (k tomu pozri napríklad nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky PL. ÚS 21/08). Musí teda ísť o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom\npráva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto\nsubjektov. Nie je rozhodujúce ani to, že správne orgány niekedy rozhodujú aj o právach a povinnostiach\nsúkromnoprávneho charakteru. Najvyšší súd dodáva, že nie je rozhodujúca ani forma, ktorú daný akt má.\nNajvyšší súd považuje za nanajvýš potrebné pripomenúť žalovanému, že použitie správneho poriadku\nako lex generalis pre správne konanie sa predpokladá vo všetkých konaniach, pokiaľ to nie je osobitným\nzákonom vylúčené [napr. § 75 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov], alebo\nosobitný zákon neobsahuje vlastnú úpravu daného správnoprocesného inštitútu. Z tohto dôvodu nie je\npotrebné, aby osobitný zákon v správnom práve, akým zákon o kontrole je, výslovne upravoval použitie\nsprávneho poriadku.\nPokiaľ orgán kontroly ukladá kontrolovanému subjektu určité povinnosti je nevyhnutné tieto riadne\nšpecifikovať a rozhodne nepostačuje, ak orgán kontroly odcituje ustanovenie zákona, v tomto prípade §\n\n13 ods. 6 zákona o kontrole. Úlohou kontrolného orgánu nie je totiž len zistiť nedostatky (a tieto riadne\nv protokole o kontrole uviesť), ale tiež zaistiť ich nápravu, pokiaľ táto je možná.\nNavyše, § 14 ods. 2 veta druhá zákona o kontrole oprávňuje orgány kontroly vyžadovať v určenej\nlehote od orgánov informácie o plnení prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov vrátane\nuplatnenia právnej zodpovednosti sú orgány kontroly oprávnené. Aj s ohľadom na toto oprávnenie\nvykonať kontrolu plnenia prijatých opatrení podľa § 13 ods. 6 písm. a/ zákona o kontrole je nutné ich\nriadne a určito zadefinovať, aby pri kontrole podľa § 14 ods. 2 zákona o kontrole bolo možné jednoznačne\nposúdiť, či uložené opatrenia sú plnené, respektíve boli splnené.\nNajvyšší súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že v prejednávanej veci nemožno protokolu a\nzápisnici o prerokovaní protokolu prisúdiť povahu tzv. fiktívneho rozhodnutia, pretože, ako správne\nžalovaný uviedol, o fiktívne rozhodnutie ide len v prípadoch, kedy to zákon predpokladá, t. j. označuje\ntakto formu nečinnosti správneho orgánu, kedy tento napriek tomu, že mal zákonnú povinnosť v\nustanovenej lehote vydať rozhodnutie alebo urobiť zákonom predpísaný úkon, tak neučinil. Zákon takto\nchráni účastníka konania, keď ustanovuje, že v takom prípade sa má za to, že správny orgán vydal\nrozhodnutie, ktorým žiadateľovi - účastníkovi správneho konania vyhovel, alebo naopak nevyhovel\n(viď žalovaným uvedený príklad zákona o slobode informácií). Táto zákonná fikcia teda nahrádza\nneexistenciu hmotného substrátu - nositeľa rozhodnutia správneho orgánu.\nV prejednávanej veci však takýto hmotný substrát existuje, sú ním práve protokol a zápisnica o\nprerokovaní protokolu, ktoré hoci nespĺňajú formálne požiadavky kladené zákonom na rozhodnutie\nsprávneho orgánu, obsahujú, ako už bolo uvedené vyššie, určité ustanovenia spôsobilé ukrátiť žalobcu\nna jeho právach a právom chránených záujmoch.\nNajvyšší súd tu poukazuje na ustálenú prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej môžu byť predmetom preskúmania\nsúdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo\nak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax\nzatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,\nrušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.\nZa spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa teda považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané\npríslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v cit. § 3\nods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktorý spadá do časti\nupravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu\nna limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde\nRady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5\nsa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných\nopatrení.\nTakže napriek tomu, že nie je daná povinnosť žalovaného vydať o vykonanej kontrole listinu majúcu\nformálne náležitosti rozhodnutia, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie, je daná jeho povinnosť okrem iného\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,\nktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,\nnajmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 správneho poriadku), či\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 4 správneho poriadku). Po tom, ako\nsa najvyšší súd zaoberal preskúmavanými protokolom a zápisnicou o prerokovaní protokolu dospel,\nokrem už v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov v tejto veci uvedených zistení, v zásade k totožným\nzisteniam ako krajský súd, a to, že preskúmavané protokol o kontrole a zápisnica tieto požiadavky\nnespĺňajú.\nNajvyšší súd pre presnosť opakovane uvádza, že v prejednávanej veci ide o prípad, kedy žalovaný\nsíce nevydal rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, ale uložil žalobcovi povinnosti formálne iným\nprostriedkom (v obsahu protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu). V zmysle vyššie uvedeného\nje nutné v záujme ochrany práv účastníkov správnych konaní preskúmavané protokol a zápisnicu o\n\nprerokovaní protokolu v rozsahu uloženej povinnosti subsumovať pod pojem „rozhodnutie správneho\norgánu“ (§ 244 ods. 2 a 3 OSP).\nŽalovaný argumentoval tiež tým, že za určitých, napríklad ním uvedených, podmienok by mohlo dôjsť\nk situácii, že súdy v správnom súdnictve budú preskúmavať metodické usmernenie alebo založiť\nprávomoc súdu dohodou dvoch subjektov. Najvyšší súd k tomuto len poukazuje na čl. 2 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a pripomína žalovanému, že metodický pokyn je tzv. všeobecným právnym aktom\na v správnom súdnictve sú preskúmavané len úkony a rozhodnutia správnych orgánov smerujúcich voči\nkonkrétnym, individualizovaným, subjektom. Právomoc súdov následne vyplýva z Ústavy Slovenskej\nrepubliky a zákona, nemôže byť preto nikdy založená ani právnou normou nižšej právnej sily, nieto\ndohodou, či už verejnoprávnou, alebo súkromnoprávnou.\nV tomto smere najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. januára\n2009 sp. zn. I. ÚS 354/08-50. Ústavný súd v tomto náleze uviedol, že „v podmienkach slovenskej teórie\nsprávneho práva možno hovoriť o dvoch základných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych\nsprávnych aktoch a o individuálnych správnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej\nsprávy s právotvorným účinkom. Vo všeobecnosti tiež platí, že adresát normatívneho správneho\naktu (fyzická alebo právnická osoba) nemá možnosť proti nemu brojiť zo svojej individuálnoprávnej\npozície. Právna ochrana v tejto podobe sa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike\nrealizuje len prostredníctvom prokuratúry (previerky, protesty a pod.), ktorá však nemá v rukách decíznu\nprávomoc, čiastočne prostredníctvom všeobecného súdnictva (všeobecne záväzné nariadenia obcí a\nsamosprávnych krajov - § 250zfa OSP, pozn.), a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného\nsúdnictva (čl. 125 ods. 1 písm. b/ až d/ ústavy). V žiadnom z prípadov súdneho prieskumu normatívnych\nsprávnych aktov však nedisponuje kvalifikovaným návrhovým oprávnením subjekt, ktorého právna\npozícia je normatívnym správnym aktom dotknutá. Naopak, adresát individuálneho správneho aktu\nmôže proti nemu brojiť podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, môže žiadať o jeho\npreskúmanie prostredníctvom správneho súdnictva a v určitých prípadoch môže proti nemu namietať aj\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy)“.\nOkrem vád už vytknutých krajským súdom najvyšší súd vo vzťahu k § 27 zákona o verejnom obstarávaní\na jeho dvoch znení uvádza nasledovné:\nUstanovenie § 27 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31. decembra 2009\numožňovalo finančné a ekonomické postavenie preukázať spravidla:\na/ vyjadrením banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo pobočky\nzahraničnej banky o poskytnutí úveru,\nb/ potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdením o\npoistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak sa takéto poistenie vyžaduje,\nc/ súvahou alebo výkazom o majetku a záväzkoch alebo údajmi z nich alebo\nd/ prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet\nzákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo\nzačatia prevádzkovania činnosti.\nNásledne, zákonom č. 503/2009 Z. z. došlo s účinnosťou od 01. januára 2010 k zmene uvedeného\nustanovenia tak, že finančné a ekonomické postavenie možno preukázať spravidla:\na/ vyjadrením banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo pobočky\nzahraničnej banky o poskytnutí úveru,\nb/ potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdením o\npoistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takéto poistenie vyžaduje osobitný zákon,\nc/ súvahou alebo výkazom o majetku a záväzkoch alebo údajmi z nich alebo\nd/ prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet\nzákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo\nzačatia prevádzkovania činnosti.\nSporným v tu prejednávanej veci sa stala časť § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom ustanovení,\nktorá ustanovuje podmienku, kedy ako prostriedok preukázania finančného a ekonomického postavenia\nmožno požadovať potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo\npotvrdením o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa.\n\nŽalovaný tvrdí, že túto zákonnú podmienku v znení účinnom do 31. decembra 2009 je nutné vykladať\ntak, ako výslovne ustanovuje znenie § 27 ods. 1 písm. b/ zákona účinné od 01. januára 2010 tiež z toho\ndôvodu, že v tomto zmysle dlhodobo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 503/2009 Z. z. metodicky\nusmerňoval a rozhodoval o námietkach v intenciách záverov uvedených v predmetnom protokole, o čom\nžalobca vzhľadom na zverejňovanie metodických usmernení a rozhodnutí o námietkach mohol a mal\nmať vedomosť.\nMetodické usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému\norgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie,\nusmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho\npráva, a preto nemôžu byť pre súd záväzné. Úrad pre verejné obstarávanie poskytuje v súvislosti\ns aplikáciou zákona o verejnom obstarávaní metodické usmernenie pre verejných obstarávateľov a\nobstarávateľov, čo jednoznačne vyjadruje charakter usmernení ako vnútorného aktu. Najvyšší súd v\ntejto súvislosti poukazuje na ustanovenie čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého\nsudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, z toho vyplýva, že nie sú viazaní nielen\npodzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky\n(pozri napr. nález ústavného súdu z 31. januára 2001 sp. zn. III. ÚS 64/2000). Preto súd pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nie je povinný osvojiť si výklad zákona urobený žalovaným\ncestou metodického pokynu.\nParagraf 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31. decembra\n2009 skutočne umožňuje dvojaký výklad, a to jednak ten, ktorý presadzuje žalovaný, a jednak výklad\nzastávaný žalobcom. Preto výklad a následný postup žalobcu pri vyhlasovaní verejného obstarávania,\nktoré bolo predmetom kontroly zo strany žalovaného nemožno, napriek opačnému a tiež so zákonom\nsúladného právneho názoru žalovaného, označiť za rozporný so zákonom. Preto, logicky, nemožno\nprijať ako správne zistenie žalovaného o porušení zákona o verejnom obstarávaní žalobcom, a to bez\nohľadu na existenciu metodického usmernenia žalovaného č. 1144-2000/2006 zo 07. septembra 2006.\nSpresnenie podmienky ustanovenej v § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní zákonom č.\n503/2009 Z. z. s účinnosťou od 01. januára 2010 teda nemožno použiť ako argument v prospech výkladu\nstaršieho znenia zákona presadzovaného žalovaným. Naopak, tento krok zo strany zákonodarcu\nnasvedčuje potrebe túto podmienku jednoznačne definovať z dôvodu existencie viacerých možných\ninterpretácií.\nS ohľadom na uvedené najvyšší súd nevzhliadol tvrdenia a námietky obsiahnuté v odvolaní žalovaného\nako spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorého právnym\nnázorom sa, naopak, stotožnil. Posúdiac ho ako vo výroku vecne správny rozsudok Krajského súdu v\nBratislave z 24. januára 2012, č.k. 3S/9/2011-95 potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP).\nÚspešnému žalobcovi prislúcha právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si v písomnom\nvyjadrení k odvolaniu aj uplatnil (§ 250k ods. 1 OSP, § 224 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nKeďže však trovy konania nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku a\nokrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, najvyšší súd mu v súlade s § 224 ods.\n1, § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP náhradu trov nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/9/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}