{"guid": "939f9bd3-7633-4975-a60c-6b0fe92d4446:b0848864-0603-498f-bf5f-baf8c87d1282", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1010202123.1", "spisova_znacka": "3Sžp/10/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/10/2012 z 13. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2012, sp. zn. 3Sžp/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1010202123.1", "identifikacne_cislo": "1010202123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2012-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0848864-0603-498f-bf5f-baf8c87d1282", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1010202123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1010202123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1010202123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžp/10/2012\n1010202123\n13. 11. 2012\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2012:1010202123.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: E. J., E. D., právne\nzastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému:\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8874/2010-2.1.2 zo dňa 16. septembra 2010,\nkonajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/345/2010-57 zo dňa\n17. februára 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/345/2010-57\nzo dňa 17. februára 2012 tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. 8874/2010-2.1.2 zo\ndňa 16.09.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Žiline č.\n2010/00844-3/Dur zo dňa 19.07.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo\nvýške 369,31 €. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nebolo žalobcovi priznané postavenie\núčastníka konania v pripomienkovom konaní, ktoré zabezpečuje Krajský úrad životného prostredia v\nŽiline v zmysle § 50 ods. l zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších\npredpisov, v rámci procesu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny pod č.\n2010/00351/Dur: „Zámer na vyhlásenie zón Tatranského národného parku“ z dôvodu, že nedisponuje\ntzv. aktívnou vecnou legitimáciou na podanie takého návrhu, a preto Krajský úrad životného prostredia\nnie je príslušný túto pripomienku v merite so žiadateľom prerokovať.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že obdobnú problematiku vo vzťahu účasti verejnosti v konaniach\ntýkajúcich sa životného prostredia, na priamu aplikáciu Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia\n(Aarhuský dohovor, Oznámenie MZV SR č. 43/2006 Z.z.), ďalej len Aarhuský dohovor v prípade,\nak vnútroštátny predpis neurčil za účastníka predmetných konaní osoby, ktoré nie sú priamo dotknuté\nich výsledkom, riešil Súdny dvor Európskej únie na základe podnetu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len najvyšší súd), o čom vydal rozsudok č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011. Z predmetného\nrozhodnutia vyplýva, že i keď sa Aarhuský dohovor nemôže priamo aplikovať, súdy Slovenskej republiky\nsú povinné vykladať procesné ustanovenia tak, aby boli dodržané ciele a zámer Aarhuského dohovoru\na bol tak umožnený prístup zainteresovanej verejnosti definovanej v čl. 9 ods. 3 uvedeného dohovoru ku\n\nkonaniam týkajúcim sa životného prostredia. Podľa názoru prvostupňového súdu je potrebné analogicky\npostupovať aj v prípadoch prístupu verejnosti podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru do konaní týkajúcich sa\nživotného prostredia tak, aby boli zaručené práva vyplývajúce z čl. 7 Aarhuského dohovoru.\nSlovenská republika na seba prevzala okrem iného aj medzinárodný záväzok v zmysle čl. 8 Aarhuského\ndohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konania a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc\nnevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na\nimplementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna\nmoc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ďalej len Ústava) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a\nrešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho\nsa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konania, toto\nprávo mu v individuálnej veci priznať.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zruší napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu\nvráti na nové konanie. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza z nedostatočného\nzistenia skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa:\n1. aplikoval na tento spor odôvodnenie vyplývajúce z rozsudkov najvyššieho súdu, ktorými najvyšší súd v\nzmysle záverov obsiahnutých v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011,\nna základe výkladu ustanovení čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru priznal Lesoochranárskemu\nzoskupeniu VLK v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné\npostavenie účastníka konania aj napriek tomu, že osobitný právny predpis priznáva mimovládnym\norganizáciám procesné postavenie zúčastnenej osoby,\n2. svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou analogicky postupovať aj v prípadoch prístupu verejnosti podľa\nčl. 8 Aarhuského dohovoru do konaní týkajúcich sa životného prostredia tak, aby boli zaručené práva\nvyplývajúce z čl. 7 Aarhuského dohovoru\n3. pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že prvostupňový správny orgán neprerokoval pripomienky\nžalobcu, keďže žalobca sa nenachádzal v zozname - oznámení o vyhodnotení pripomienok podaných\njednotlivými fyzickými a právnickými osobami zo dňa 23.04.2010, čím správne orgány neumožnili\nžalobcovi prístup k legislatívnym zámerom vzťahujúcim sa k Zámeru na vyhlásenie zón Tatranského\nnárodného parku.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru: „... každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené\nv jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí...“ Z obsahu administratívneho spisu je však\nnesporné, že v danom prípade nešlo o správne konanie, ktorého výsledkom by bol vydaný individuálny\nsprávny akt. V uvedenom prípade ide o vyhlasovanie jednotlivých zón a podzón chránených území\nvrátane stupňov ochrany, podrobnosti o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc, ktoré ustanovuje\nvnútroštátnym všeobecne záväzným právnym predpisom príslušný orgán. Poukázal na ustanovenie §\n19 ods. 1 a § 104 ods. 28 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších prepisov\n(ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.). Zabezpečenie účasti verejnosti na procesoch tvorby vykonávacích\npredpisov vrátane práva verejnosti pripomienkovať návrhy týchto predpisov upravuje čl. 8 Aarhuského\ndohovoru. Preto je zrejmé, že výklad najvyššieho súdu ohľadne postavenia občianskeho združenia\nzameraného na ochranu životného prostredia v správnych konaniach v oblasti životného prostredia nie\nje možné aplikovať na legislatívne konanie týkajúce sa vyhlásenia zón Tatranského národného parku.\nV súvislosti s tým, poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/26/2011 zo dňa 26.01.2012,\nktorý v obdobnej právnej veci potvrdil rozhodnutie žalovaného.\n\nČlánok 7 Aarhuského dohovoru upravuje účasť verejnosti na tvorbe plánov, programov a politík\ntýkajúcich sa životného prostredia, pričom táto problematika je v rámci vnútroštátneho právneho\nporiadku obsiahnutá v druhej časti zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006\nZ.z.). Článok 7 Aarhuského dohovoru upravuje odlišnú problematiku než čl. 8 Aarhuského dohovoru a\nneobsahuje vo vzťahu k čl. 8 Aarhuského dohovoru žiadne osobitné práva, ktoré by mali byť verejnosti\ngarantované v rámci jej účasti na príprave vykonávacích predpisov a ktorých realizácia by teda mala\nbyť zabezpečená analogickým postupom v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č.\nC-240/09 zo dňa 08.03.2011.\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline v procese pripomienkovania Zámeru na vyhlásenie zón\nTatranského národného parku, nad rámec zákona č. 543/2002 Z.z. akceptoval podávanie pripomienok\nverejnosti, s ktorou prerokovali príslušné krajské úrady životného prostredia jej pripomienky k zámeru\npísomnou formou, a to zverejnením oznámenia o vyhodnotení jej pripomienok na svojich úradných\ntabuliach. Oznámenie bolo tiež zverejnené na webových stránkach týchto úradov a o zverejnenie na\nsvojich úradných tabuliach boli tiež požiadané dotknuté obce v Žilinskom a Prešovskom kraji. Žalobca\npodal obsahovo totožné pripomienky a to s doslovným odôvodnením v porovnaní s pripomienkami\nLesoochranárskeho zoskupenia VLK v zastúpení Ing. I. B. uvedenými v liste zo dňa 01.03.2010.\nText týchto identických pripomienok prvostupňový správny orgán prerokoval a vyhodnotil, o čom\nsvedčí oznámenie vyhodnotenia pripomienok doručených k zámeru TANAP, v ktorom sú vyhodnotené\npripomienky s poznámkou, že ide o pripomienky Ing. I. B. zaslané listom zo dňa 01.03.2010 a obsahovo\ntotožné pripomienky uvedené v podaniach 842 fyzických osôb doručených z územia Slovenskej a\nČeskej republiky. Žalovaný preto nesúhlasí so záverom Krajského súdu v Bratislave, že pripomienky\nžalobcu neboli prerokované, keďže prvostupňový súd sa uspokojil len s konštatovaním, že meno\nžalobcu v zozname subjektov, ktoré pripomienky podali sa nenachádza. Aj keď žalobca v tomto materiáli\nnie je menovite uvedený ako subjekt, ktorý podal pripomienky, je nepochybné, že jeho pripomienky\nprerokované boli, čoho si musel byť vedomý aj žalobca pri zverejnení oznámenia.\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 161,75 €.\nŽalovaný zaujal právny názor, podľa ktorého v zákone č. 543/2002 Z.z. v jeho ustanovení § 50 nie\nje zakotvená povinnosť orgánu predkladajúceho zámer vyhlásiť zóny chráneného územia prerokovať\npripomienky verejnosti, ani právo verejnosti takéto pripomienky predkladať. Žalovaný tiež konštatoval,\nže verejnosti bola daná možnosť pripomienkovania zámeru na vyhlásenie zón TANAP-u a preto žalobca\nnebol ukrátený na svojich právach, resp. oprávnených záujmoch.\nČlánok 8 Aarhuského dohovoru ako zmluva o ľudských právach zabezpečuje verejnosti účinnú účasť\nna procesoch tvorby vykonávacích predpisov a právo, aby verejnosť mala možnosť pripomienkovať\nnávrhy týchto predpisov a právo na to, aby výsledky tejto účasti verejnosti boli zohľadnené v najvyššej\nmožnej miere. Aj keď by žalobca pripustil, že článok 8 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok,\nnezbavuje to orgány verejnej moci interpretovať a aplikovať právne predpisy, ktoré upravujú spôsob\ntvorby vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel tak, aby bol\nnaplnený zmysel a cieľ článku 8 Aarhuského dohovoru. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011, ktorý sa týkal čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, čím podľa\nžalobcu poskytol významný interpretačný a aplikačný nástroj pre výklad nie len čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru. Predmetný článok síce nemá priamy účinok v práve Európskej únie, avšak so zreteľom na\nustanovenia Aarhuského dohovoru je potrebné interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho práva\ntak, aby ciele a obsah práva Aarhuského dohovoru boli naplnené a aby verejnosť, ktorej tento dohovor\npráva priznáva, tieto práva aj vo vnútroštátnych podmienkach mohla využívať. Toto výkladové pravidlo\nnemožno obmedziť len na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\n\nKrajský súd v Žiline uložil prvostupňovému správnemu orgánu rozhodnúť o tom, či žalobca je účastníkom\nkonania o Zámere na vyhlásenie zón TANAPU a v závislosti od toho potom prerokovať jeho pripomienky\nvydaním rozhodnutia o nich. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobca nie je účastníkom\ntohto konania. Žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa s jeho názorom stotožnil, na jednej\nstrane uviedol, že právo na podanie týchto pripomienok a ich prerokovanie žalobca nemá, na druhej\nstrane však sám tvrdí, že pripomienky verejnosti, spôsobom ktorým uznal za vhodné, prerokoval. Je\nteda nejasné, či správny orgán prvého stupňa žalobcu považoval za osobu (v rámci verejnosti), ktorej\npripomienky je potrebné prerokovať, ale takým spôsobom, ktorým to uznali za vhodné, alebo za osobu,\nktorá pripomienky nemá právo podávať, o ktorej pripomienkach nie je povinný správny orgán rozhodnúť,\nresp. ich prerokovať a výsledok tohto prerokovania oznámiť. Za predpokladu, že by správne orgány\nuznali žalobcu za oprávneného podať takéto pripomienky, a majúceho právo na ich prerokovanie, potom\ntak ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.06.2010, boli povinní prerokovať tieto\npripomienky spôsobom, ktorý vychádza z ustanovení Správneho poriadku. Z článku 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplýva, že štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak bol teda žalovaný toho názoru, že správny orgán prvého\nstupňa nemal povinnosť pripomienky žalobcu prerokovať a žalobca nemal na ich podanie a prerokovanie\nprávo, potom takzvané prerokovanie jeho pripomienok Krajským úradom životného prostredia v Žiline,\nktoré sa uskutočnilo na základe usmernenia samotného žalovaného, je postupom, ktorý vybočil z rámca,\nktorý pre činnosť štátnych orgánov stanovuje článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše nie\nje možné akceptovať názor žalovaného, podľa ktorého by právo žalobcu na podávanie pripomienok\nk Zámeru záviselo výlučne od ľubovôle správnych orgánov, resp. toho, ako usmerní žalovaný tieto\nprvostupňové orgány. V interpretácii žalovaného by účasť žalobcu na príprave Zámeru závisela výlučne\nod vôle žalovaného a prvostupňových správnych orgánov neregulovanej žiadnymi právnymi predpismi,\nani záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru.\nAni tvrdenie žalovaného o tom, že právo verejnosti zúčastniť sa na tvorbe vykonávacích predpisov je\ndostatočne zabezpečené možnosťou pripomienkovať návrh nariadenia vlády, ktorým sa vyhlasujú zóny\nTANAPU, nezodpovedá obsahu článku 8 Aarhuského dohovoru. Z uvedeného článku totiž vyplýva, že\npodmienkou sine qua non na to, aby mohla byť účasť verejnosti považovaná za účinnú, je takáto účasť\nv štádiu, pokým sú ešte možnosti otvorené, a zároveň výsledky účasti verejnosti sa majú zohľadniť v\nnajvyššej možnej miere. Proces vyhlasovania zón TANAPU, tak ako zón akéhokoľvek iného chráneného\núzemia, alebo jeho zón, je dvojfázový. Prvou fázou je zverejnenie zámeru vyhlásiť chránené územie,\nalebo jeho zóny, podľa § 50 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. Je nepochybné, že práve tento zámer\nzodpovedá podmienke, pokiaľ sú ešte možnosti otvorené. Prostredníctvom pripomienkovania zámeru\nsa k jeho predkladateľovi dostávajú pripomienky všetkých osôb, ktoré môžu byť vyhlásením chráneného\núzemia, alebo jeho zón dotknuté.\nPripomienkovanie právneho predpisu v štádiu, keď je jeho návrh zverejnený na pripomienkovanie\npodlieha obmedzeniam ustanoveným v legislatívnych pravidlách Vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ\nna tieto žalovaný poukazuje, je potrebné mať na zreteli to, že pripomienkujúca verejnosť nemá podľa\ntýchto pravidiel v zásade žiadnu možnosť dosiahnuť zohľadnenie svojich pripomienok. Je pravdou na\njednej strane to, čo uvádza žalovaný o tom, že nevyhovenie pripomienkam verejnosti musí byť v návrhu\nprávneho predpisu odôvodnené. Na druhej strane však Legislatívne pravidlá neustanovujú žiadny\npostup, ktorým by bolo možné nevyhovenie pripomienke podrobiť akejkoľvek kontrole. Takouto kontrolou\nnie je ani rozporové konanie, keďže aj v prípade povinného rozporového konania (ak sa s hromadnou\npripomienkou verejnosti stotožnilo aspoň 500 fyzických, alebo právnických osôb) môže predkladateľ\npredložiť návrh právneho predpisu na rokovanie vlády. Dvojfázovosť vyhlasovania chránených území a\njeho zón má nepochybne zabezpečiť možnosť, aby v prvej fáze bol zámer diskutovaný a posudzovaný\nz hľadiska záujmov tak ochrany prírody, ako aj vlastníckych, užívacích a iných záujmov právnických a\nfyzických osôb.\nSo zreteľom na článok 8 Aarhuského dohovoru a jeho cieľ ustanovený v článku 1, niet žiadneho\nracionálneho dôvodu domnievať sa, že by práve táto fáza tvorby vykonávacieho predpisu mala byť\nvylúčená z toho, aby na nej verejnosť mohla participovať. Takýto výklad by nepochybne bol v priamom\nrozpore tak s požiadavkou účasti verejnosti pokiaľ sú ešte možnosti otvorené, ako aj v rozpore s\npožiadavkou účasti verejnosti na príprave takéhoto predpisu počas prípravy. Je nesporné, že fáze\n\nprípravy zodpovedá podstatne viac fáza pripomienkovania zámeru, ktorý práve po zohľadnení týchto\npripomienok môže byť základom pre tvorbu nariadenia Vlády Slovenskej republiky. Je totiž nepochybné,\nže možnosť ovplyvnenia konečnej podoby takéhoto vykonávacieho predpisu, je v štádiu jeho tvorby\npodstatne širšia, ako v štádiu, keď je vypracovaný návrh predpisu, predložený v podobe, v akej má byť\nprerokovaný orgánom príslušným ho schváliť, v tomto prípade Vládou Slovenskej republiky. Žalobca si\nzároveň uplatnil na náhradu trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnych služieb (127,16 € + 7,63\n€ (režijný paušál) + 20 % daň z pridanej hodnoty, celkovo vo výške 161,75 €).\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1\nO.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie\no verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011)\na rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že dňa 10.02.2010 oznámil Krajský úrad\nživotného prostredia v Žiline dotknutým obciam a dotknutým orgánom štátnej správy v Žilinskom kraji\n„Zámer na vyhlásenie zón Tatranského národného parku“ (ďalej len Zámer). Uviedol, kde je možné do\nkomplexného Zámeru zonácie TANAPu a jeho príloh nahliadnuť a vyzval dotknuté obce, aby informovala\nverejnosť o Zámere zonácie TANAPu jeho vyvesením na úradnej tabuli obce a na zaslanie pripomienok\nk zámeru.\nŽalobca svojím podaním zo dňa 03.03.2010, doručeným Krajskému úradu životného prostredia v\nŽiline dňa 08.03.2010, vzniesol pripomienky k Zámeru na vyhlásenie zón Tatranského národného\nparku. V svojich pripomienkach uviedol, že predložený zámer nerešpektuje prírodné a prírodoochranné\nhodnoty biotopov a druhov vyskytujúcich sa na území Tatranského národného parku. Uviedol osem\nhlavných námietok, a to: 1. Požiadal odložiť schválenie návrhu zonácie TANAPu, kým nebude uspokojivo\nvyriešená otázka majetkovej ujmy pre súkromných vlastníkov; 2. Nesúhlasil so znížením výmery piateho\nstupňa ochrany na území súčasných rezervácií v NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina. Požiadal\nzachovať súčasnú rozlohu výmery piateho stupňa ochrany na území súčasných rezervácií v NPR Tichá\ndolina a NPR Kôprová dolina v zóne A Zámeru; 3. Nesúhlasil s vytvorením zóny Cr v lokalite Spálený\nžľab nad rámec súčasného lyžiarskeho strediska. Požiadal zónu Cr v lokalite Spálený žľab vypustiť\nzo Zámeru; 4. Nesúhlasil so znížením výmery piateho stupňa ochrany v NPR Javorová dolina, NPR\nBielovodská dolina a NPR Belianske Tatry na území Javorovej a Bielovodskej doliny. Požiadal zachovať\nsúčasnú rozlohu výmery piateho stupňa ochrany v NPR Javorová dolina, NPR Bielovodská dolina a\nNPR Belianske Tatry na území Javorovej a Bielovodskej doliny v návrhu zóny A Zámeru; 5. Nesúhlasil s\nvytvorením zóny Cr v lokalite Ždiar - Strednica nad rámec súčasného lyžiarskeho strediska; 6. Nesúhlasil\ns vytvorením Cr zóny pod Surovým hrádkom. Požiadal zónu Cr v lokalite Pod Surovým hrádkom zo\nZámeru vypustiť; 7. Nesúhlasil so zmenšením výmery piateho stupňa ochrany v NPR Suchá dolina.\nPožiadal zachovať súčasnú výmeru piateho stupňa ochrany v NPR Suchá dolina v zóne A zámeru; 8.\nNesúhlasil s vytvorením Cr zóny v lokalite Solisko - Tatranská Štrba nad rámec súčasného lyžiarskeho\nstrediska. Požiadal zónu Cr v Zámere zachovať v rámci súčasného lyžiarskeho strediska.\nPodaním zo dňa 23.04.2010 Krajský úrad životného prostredia v Žiline oznámil fyzickým a právnickým\nosobám, ktoré ako verejnosť podali pripomienky k zámeru na vyhlásenie zón Tatranského národného\nparku vyhodnotenie ich pripomienok doručených na Krajský úrad životného prostredia v Žiline a v\nPrešove. Tiež oznámil, kde je možné do predmetného vyhodnotenia pripomienok nahliadnuť. V zozname\npripomienok od verejnosti sú uvedené pripomienky od Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a ďalších,\n\nktoré sú obsahovo totožné s námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom podaní zo dňa 03.03.2010. V\nuvedenom zozname pripomienok je pri obsahovo totožných námietkach konkrétne označených jedenásť\nfyzických a právnických osôb a ďalej je v subjektoch, ktorí podali námietky uvedené, že predmetné\nobsahovo totožné podania boli ku dňu 29.03.2010 doručené od 842 fyzických osôb z Českej a Slovenskej\nrepubliky.\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline rozhodnutím č. 2010/00844-3/Dur zo dňa 19.07.2010 nepriznal\nžalobcovi postavenie účastníka konania. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutia podal žalobca dňa\n02.08.2010 odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 8874/2010-2.1.2 zo dňa 16.09.2010 zamietol a\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi\nvo veci konania o pripomienkach žalobcu k dokumentu 2010/00351/Dur - Zámer na vyhlásenie zón\nTatranského národného parku. Podľa právnej teórie, ako aj predchádzajúcej ustálenej súdnej praxe\n(rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. Rs 419 5A 88/97, Rs 457 5A 7/98, rozsudok najvyššieho súdu\n5Sžp/1/2010) bolo rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní považované za\nrozhodnutie procesnej povahy, a preto bolo podľa § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu.\nPo vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011 bol pripustený aj\nsúdny prieskum týchto procesných rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v\ntom smere, aby aj občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia boli považované\nza účastníka správneho konania a mohli sa tak následne plnohodnotne zúčastniť súdneho konania.\nPodľa čl. 7 Aarhuského dohovoru každá Strana prijme vhodné praktické a/alebo iné opatrenia\nzabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov súvisiacich so životným prostredím v\ntransparentných a spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto\nsystému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť,\nktorá sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele tohto dohovoru. Každá Strana umožní verejnosti\nzúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.\nPodľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec\npre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre\nverejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.\nPodľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú\nešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.\nPodľa čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite\nzohľadnené výsledky účasti verejnosti.\nPodľa čl. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti otvorené,\núčinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecne\npoužiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na\nživotné prostredie.\nNa tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:\na) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;\nb) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené a\nc) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo prostredníctvom\nzastupiteľských poradných orgánov.\n\nVýsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha,\nprevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej\nkrajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je\nochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len \"vláda\")\nnariadením vyhlásiť za národný park.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál,\nprírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, chránené vtáčie územia, zóny chráneného územia alebo\nchránený strom je orgán ochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť\nvlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť\nz evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy. Ak ide o\nchránené vtáčie územie a zóny chráneného územia, je týmto orgánom krajský úrad životného prostredia.\nOznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto\njeho realizácie. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno\noznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou.\nObec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom\núzemnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej tabuli, najmenej\npo dobu 15 dní.\nVlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo\nnajneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu\npísomné pripomienky orgánu ochrany prírody.\nOrgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal (§\n50 ods. 2, 3, 4 zákona č. 543/2002 Z.z.)\nPodľa § 104 ods. 28 zákona č. 543/2002 Z.z. vláda do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona vydá nariadenie, ktorým vyhlási zóny Tatranského národného parku.\nSúdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 zo dňa 08.03.2011 rozhodol, že „Článok 9 ods.\n3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k\nspravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva\nrozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však\nvnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je\npotrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej\nmožnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej\nochrany práv poskytovaných právom Únie...“\nVyhlasovanie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov ochrany, podrobnosti o\nich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom orgán\noprávnený podľa zákona č. 543/2002 Z.z.\n\nPodľa § 19 ods. 1 uvedeného zákona národný park vyhlasuje vláda Slovenskej republiky nariadením.\nSamotný proces vyhlasovania národného parku alebo zón má viacero štádií, na ktorých sa môžu\nzúčastniť jednotlivé subjekty.\nV ustanovení § 50 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. má vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku,\nobec a dotknutý orgán štátnej správy právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru\nalebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody. V tomto\nustanovení je taxatívne stanovený okruh aktívne legitimovaných osôb oprávnených pripomienkovať\npredmetný zámer. Samotné informovanie verejnosti zabezpečuje príslušná obec, ktorá je podľa § 50\nods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o\nňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste. Z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že táto povinnosť bola riadne splnená.\nPripomienky verejnosti môže obec uplatniť v pripomienkovom režime v súlade s § 50 ods. 3, 4 zákona\nč. 543/2002 Z.z. V uvedenom zákone nie je upravené právo verejnosti priamo podávať pripomienky\nk zámeru a to i z dôvodu, že tento je svojou povahou len podkladom pre vypracovanie návrhu\nvyhlasovacieho predpisu, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky. Verejnosť teda uplatňuje\npripomienky k návrhu tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovujú zóny\nTatranského národného parku v rámci pripomienkového konania, vychádzajúc pritom z čl. 21 v spojení\ns čl. 9 a 10 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (ďalej len SR) schválených uznesením\nvlády SR z 08. apríla 1997 č. 241 v znení platnom a účinnom v rozhodujúcom čase.\nPripomienku verejnosti je následne predkladateľ návrhu povinný vyhodnotiť a jej prípadné\nneakceptovanie odôvodniť v rámci vyhodnotenia pripomienkového konania. Z uvedeného je zrejmé, že\nverejnosť má možnosť uplatniť svoje pripomienky k návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu,\nčo znamená, že má takmer rovnaké postavenie ako majú pripomienkujúce orgány.\nKrajský úrad životného prostredia akceptoval aj podávanie pripomienok verejnosti, ktorej pripomienky\nboli prerokované písomne, a to zverejnením oznámenia o vyhodnotení jej pripomienok na úradných\ntabuliach.\nDo vyhodnotenia pripomienok podaných fyzickými a právnickými osobami k Zámeru bolo možné\nnahliadnuť na Krajskom úrade životného prostredia v Prešove a v Žiline a na obecných úradoch\nobcí dotknutých zámerom zonácie Tatranského národného parku. Verejnosti teda bola daná možnosť\npripomienkovania Zámeru, a preto ani žalobca nebol ukrátený na svojich právach, resp. oprávnených\nzáujmoch. Tento postup bol v súlade s čl. 8 písm. c/ Aarhuského dohovoru.\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline v procese pripomienkovania Zámeru akceptoval podávanie\npripomienok verejnosti. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu obsahovo totožné námietky\npodalo viac ako 850 fyzických alebo právnických osôb. Správne orgány prerokovali predmetné obsahovo\ntotožné námietky, ktorých neakceptovanie bolo písomne odôvodnené. Preto sa nie je možné stotožniť\nso záverom krajského súdu, že správne orgány svojím prístupom neumožnili žalobcovi prístup k\nlegislatívnym zámerom vzťahujúcich sa k Zámeru.\nVerejnosti bola daná možnosť pripomienkovania Zámeru, ktorej pripomienky boli aj prerokované, a preto\nžalobca postupom správnych orgánov oboch stupňov nebol ukrátený na svojich právach a oprávnených\nzáujmoch.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v\nsúlade so zákonom, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4S/345/2010-57 zo dňa 17.02.2012 zmenil tak, že žalobu zamietol.\nZároveň poukazuje i na obdobnú vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorú odvolací\nsúd rozhodol dňa 26.01.2012 rozsudkom sp. zn. 5Sžp/26/2011, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého\n\nstupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Uvedenou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorým žalobcovi nebolo\npriznané postavenie účastníka konania vo veci konania o pripomienkach žalobcu k dokumentu č.\n2010/00351/Dur: „Zámer na vyhlásenie zón Tatranského národného parku“.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom\nna § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov prvostupňového\ni odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}