{"guid": "03fbeb0a-5e18-4014-87c8-544f8db0ac42:049633a4-e941-46b6-a2cb-53c967af24a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1010201725.1", "spisova_znacka": "2Sžo/12/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/12/2012 z 19. 12. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. decembra 2012, sp. zn. 2Sžo/12/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1010201725.1", "identifikacne_cislo": "1010201725", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2012-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/428", "nazov": "zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/428#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/049633a4-e941-46b6-a2cb-53c967af24a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1010201725.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1010201725.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1010201725.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/12/2012\n1010201725\n19. 12. 2012\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2012:1010201725.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nRingier Axel Springer Slovakia, a. s., predtým RINGIER SLOVAKIA, a. s., so sídlom Prievozská ul.\nč. 14, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ján Havlát, advokátska kancelária HAVLÁT&Partners,\nso sídlom Rudnayovo nám. č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky, so sídlom Odborárske nám. č. 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 06194/2010Up-P1543/10-2 z 9. septembra 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2011, sp. zn. 1S 238/2010-71 v spojení s opravným uznesením\nz 27. januára 2012, sp. zn. 1S 238/2010-92, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2011, sp. zn. 1S\n238/2010-71 v spojení s opravným uznesením z 27. januára 2012, sp. zn. 1S 238/2010-92, p o t v r\ndzuje.\nŽalovaný j e p o v i n n ý titulom náhrady trov odvolacieho konania zaplatiť žalobcovi sumu 157,09 €,\nna účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Havláta do troch dní od právoplatnosti.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. októbra 2011, sp. zn. 1S 238/2010-71 v spojení s\nopravným uznesením z 27. januára 2012, sp. zn. 1S 238/2010-92 podľa § 250j ods. 1 písm.\nd/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného 06194/2010UpP1543/10-2 z 9. septembra 2010, ktorým potvrdil Opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov SR č.\n05938/2010-Ui-P1543/2010-10 z 15. júla 2010 (ďalej len „Opatrenie“), ktorým bolo žalobcovi uložené\nbezodkladne odstrániť a zlikvidovať osobné údaje týkajúce sa zdravia R. I. v informačných systémoch\nprevádzkovateľa/žalobcu.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu\nkrajský súd zistil, že Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) na základe\noznámenia dotknutej osoby začal šetrenie voči žalobcovi vo veci podozrenia z porušenia zákona č.\n428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) a 13. júla 2010\nvykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o ochrane osobných údajov pri spracúvaní\nosobných údajov dotknutých osôb.\nNa základe zistení z vykonanej kontroly, ktoré sú uvedené v Protokole o vykonaní kontroly z 13. júla\n2010 bola okrem iných žalobcovi uložená povinnosť v bode 2, po nadobudnutí právoplatnosti tohto\nOpatrenia v jeho informačných systémoch bezodkladne odstrániť a zlikvidovať osobné údaje týkajúce sa\nzdravia R. I. v súlade s § 8 ods. 1 v nadväznosti na § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Bod 2\n\nOpatrenia bol odôvodnený tým, že v časopise F. č. 38/2009 vydanom prevádzkovateľom 19. septembra\n2009, v článku „Autor lekárskeho posudku v kauze I.: Chcel som vedieť pravdu“, ktorého väčšina obsahu\nje dostupná aj na internetovej stránke <http://F.>, žalobca spracúval osobné údaje týkajúce sa zdravia\ndotknutej osoby R. I. bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu, ktoré boli zverejnené v tomto článku,\nčím porušil § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov.\nVoči Opatreniu Úradu v bode 2 výroku v spojení s bodom 3 výroku, podal žalobca námietky, ktorých\nobsah sa zhoduje s dôvodmi žaloby.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím námietku žalobcu zamietol a uložené Opatrenie Úradu potvrdil.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia uvedeného v\nnámietkach, že osobné údaje o zdravotnom stave R. I. už boli zverejnené, čo by malo zakladať výnimku\nzo zákazu spracúvania, ako aj zverejňovania osobitnej kategórie osobných údajov, ak na ich spracovanie\na zverejňovanie nedala dotknutá osoba súhlas alebo sú nevyhnutné pri uplatňovaní jej právneho nároku.\nRovnako Úradu nepreukázal, že by disponoval písomným súhlasom dotknutej osoby. Keďže žalobca\nnevyužil svoje právo v súlade s § 40 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a v čase oboznámenia\nsa s Protokolom o kontrole nevzniesol námietky proti kontrolným zisteniam, čo nasvedčuje tomu, že so\nzisteniami počas výkonu kontroly bezvýhradne súhlasil, Úrad na neskôr vznesené námietky v súlade s\n§ 46 ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov nebol povinný prihliadnuť.\nVychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu v medziach žaloby, krajský súd ustálil názor, že žalovaný správny orgán sa\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu podanými proti\nOpatreniu. Žalobca svoje námietky oprel najmä o skutočnosť, že osobné údaje týkajúce sa zdravotného\nstavu R. I., ktoré spracoval a následne aj zverejnil boli v tom čase už zverejnené.\n- minimálne od 25. augusta 2006, boli v médiách uverejnené fotografie tváre R. I. bezprostredne po\nútoku, z ktorých boli zrejmé jej zranenia a zakrvácania;\n- na www.R..sk <http://www.R..sk>, boli uverejnené všetky informácie o zdravotnom stave R. I. s jej\nsúhlasom, vrátane lekárskych správ, ktorých obsahom je podrobný popis zranení;\n- v denníku G. 19. októbra 2006 v článku „R. I. môžu stíhať za zavádzanie“, bola uverejnená informácia,\nže krv na tvári menovanej mala pochádzať z krvácania z nosa;\n- v týždenníku U. 11. júna 2007, v článku „Štát verzus R. II“ 30l reprodukovaný obsah jedného zo\nznaleckých posudkov vypracovaných vo veci, ktorý tvrdil, že R. I. otras mozgu neutrpela a opis zranení\nv ňom uvedený korešpondujú s informáciami uvedenými v časopise F.;\n- na H. bol 21. novembra 2006 uverejnený článok „Kauza R.. I. - analýza postupu polície a kvality\ndôkazov“, v ktorom súd so súhlasom R. I. uvedené informácie o jej zdravotnom stave;\n- v denníku G. z 8. septembra 2009 bol uverejnený článok „Posudok: I. sa hryzla do pery“ v ktorom sú\nčerpané informácie zo znaleckého posudku Lekárskej fakulty UK v Bratislave;\n- v denníku R. T. zo 14. júna 2006 v uverejnenom článku „R. žiada vyšetrovanie“ boli uverejnené\ninformácie týkajúce sa jej zdravotného stavu.\nKrajský súd poukázal na to, že týmito skutočnosťami uvedenými v námietkach sa žalovaný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, nevysporiadal sa, či námietky v tomto smere sú dôvodné, resp.\nnedôvodné. Žalovaný túto námietku podľa názoru krajského súdu čiastočne vyhodnotil až vo vyjadrení\nk žalobe z 10. novembra 2010 v ktorom uviedol, že žalobcom zverejnené informácie neboli verejnosti\nprístupné, pretože napr. zverejnenie informácie o „výsledku gynekologického vyšetrenia ohľadom\nmenštruačného cyklu dotknutej osoby...“, nepreukazuje žiadny z označených materiálov. V samotnom\nodôvodnení rozhodnutia nie je však o takomto vyhodnotení ani zmienka.\nTvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca úradu nepredložil písomný\nsúhlas dotknutej osoby, ani nepreukázal, že predmetné údaje dotknutá osoba už zverejnila, nemožno\npodľa názoru krajského súdu považovať za zdôvodnenie, prečo argumenty označené žalobcom\nneakceptoval. Krajský súd poukázal na to, že napokon sám žalovaný v odôvodnení napadnutého\n\nrozhodnutia nepriamo uviedol, prečo sa námietkami žalobcu nezaoberal čo do dôvodu, pretože podľa\njeho vyjadrenia, nie je povinný prihliadnuť na námietky, ktoré sú vznesené neskôr v zmysle § 46 ods.\n4 zákona o ochrane osobných údajov, pokiaľ neboli vznesené námietky v zmysle § 40 ods. 1 zákona\no ochrane osobných údajov.\nS týmto názorom žalovaného sa krajský súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru možnosť podania\nnámietok v zmysle § 40 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a § 46 ods. 4 zákona o ochrane\nosobných údajov je daná zákonom nezávisle na sebe, s ktorými zákon spája aj rozdielne právne\núčinky. Takéto konanie žalovaného správneho orgánu malo za následok, že napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.\nKrajský súd mal za to, že v rámci správneho konania sa žalovaný nedostatočným spôsobom\nzaoberal argumentáciou žalobcu uvedenej v námietkach, v dôsledku čoho sa jeho rozhodnutie stalo\nnepreskúmateľným.\nPokiaľ išlo o žiadosť žalobcu, aby krajský súd priamo aplikoval Smernicu Európskeho parlamentu\na Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a\nvoľnom pohybe týchto údajov v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003\n(ďalej len „Smernica“), krajský súd poukázal na to, že čo sa týka skutočnosti uvádzanej žalobcom,\nže § 8 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov sú v rozpore s čl.\n9 Smernice (Spracovávanie osobných údajov a sloboda vyjadrovania), a preto žalovaný nemohol\naplikovať ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku, krajský súd uviedol, že táto Smernica bola\ndo nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 90/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon o ochrane osobných údajov, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2005. Smernica má prednosť\npred vnútroštátnym právnym poriadkom vtedy, ak nebola transponovaná do vnútroštátneho právneho\nporiadku vôbec, alebo bola transponovaná neskoro, nesprávne alebo neúplne, čo v danom prípade\nnemožno použiť.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že zaviazal v konaní neúspešného\nžalovaného na ich náhradu žalobcovi.\nVčas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že žalobu ako bezdôvodnú zamietne. Podľa jeho názoru krajský súd sa nedostatočne oboznámil\ns obsahom celého administratívneho spisu, nedostatočne aplikoval zákon o ochrane osobných údajov,\nv dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre jeho zmätočnosť a nezrozumiteľnosť.\nPoukázal na to, že zverejnenie osobných údajov R. I., týkajúcich sa jej zdravotného stavu by mohol\nakceptovať iba v prípade, keby menovaná dala súhlas na ich zverejnenie, resp. ak by tieto údaje už\npredtým zverejnila, čo však žalobca pri vykonávanej kontrole preukázať nevedel a podľa jeho názoru\nje irelevantné, či iné denníky tieto údaje predtým zverejnili, alebo nie. Tiež napadol výrok o trovách\nkonania, nakoľko podľa jeho názoru tento nebol dostatočne odôvodnený.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 25. januára 2012, v ktorom žiadal rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na svoje argumenty vyjadrené v žalobe\na zopakoval, že žalovaný sa s jeho námietkami nevysporiadal ani v druhostupňovom rozhodnutí, ani\nvo vyjadrení k žalobe. Podľa názoru žalobcu, žalovaný len mechanicky aplikoval ustanovenia zákona o\nochrane osobných údajov a vôbec nezohľadnil otázku proporcionality a spravodlivej rovnováhy medzi\nslobodou prejavu a právom na súkromie, keď nezdôvodnil, prečo v tomto konkrétnom prípade prevážilo\nprávo na súkromie dotknutej osoby, keď išlo o zverejnenie údajov, ktoré boli už opakovane uverejňované\na o ktorých sa dlhšiu dobu viedla verejná diskusia.\nĎalej žalobca žiadal, aby odvolací súd zaujal aj stanovisku k názoru krajského súdu, pokiaľ ide o priamu\naplikovateľnosť čl. 9 Smernice, nakoľko zastával názor, že táto Smernica nebola do vnútroštátneho\nprávneho poriadku implementovaná úplne, keďže vnútroštátny poriadok neupravuje výnimky zo zákazu\nspracúvať osobitné kategórie osobných údajov, ak sa tak deje v záujme informovania verejnosti o\notázkach legitímneho verejného záujmu. Z čl. 9 Smernice jednoznačne vyplýva, že bolo povinnosťou\naj Slovenskej republiky upraviť v zákone o ochrane osobných údajov výnimky zo zákazu spracúvať\n\nosobitné kategórie osobných údajov, ak sa tak deje v záujme informovania verejnosti o otázkach\nlegitímneho verejného záujmu (novinárske účely).\nPokiaľ ide o vyčíslenie náhrady trov konania a nedostatočné odôvodnenie ich výšky žalobca pripomenul,\nže žalovaný, zastúpený advokátom, musel vedieť všeobecne známu vec, že trovy konania sa určujú\npodľa sadzobníkov t. j. v tomto konkrétnom prípade vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb, čo bolo napokon v rozsudku uvedené aj s rozpísaním\njednotlivých úkonov.\nUplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s\n§ 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie\nmožné vyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 19. decembra 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom\nkonaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa\nrozumie aj jeho nečinnosť.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\nPredmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi\nuložená povinnosť bezodkladne odstrániť a zlikvidovať osobné údaje týkajúce sa zdravia R. I. v\ninformačných systémoch prevádzkovateľa/žalobcu.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový\nalebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách\nalebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo\npohlavného života, sa zakazuje.\nPodľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákaz spracúvania osobných údajov ustanovený v § 8 ods. 1 neplatí, ak\ndotknutá osoba dala písomný súhlas na ich spracúvanie alebo ak sa spracúvanie týka osobných údajov,\nktoré dotknutá osoba zverejnila alebo sú nevyhnutné pri uplatňovaní jej právneho nároku.\nZ vyššie uvedených citovaných ustanovení zákona vyplýva, že pokiaľ § 8 ods. 1 obsahuje všeobecný\nzákaz spracovávať určité druhy informácií, § 9 obsahuje výnimky z tohto zákazu, pričom jednou z nich\nje aj spracovanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, pokiaľ dotknutá osoba takéto údaje\nzverejnila.\n\nV merite veci sa odvolací súd stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom rozsahu\na na jeho doplnenie považuje za potrebné uviesť, že z obsahu administratívneho spisu je evidentné,\nže žalobca zverejnil informácie, ktoré sú voľne dostupné napríklad aj na internetovej stránke P. <http://\nP.> kde sú uverejnené veľmi podrobné informácie a zdravotnom stave R. I. vrátane znaleckých\nposudkov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v predmetnom rozhovore sa objavili aj nové informácie, ktoré do\njeho uverejnenia zverejnené neboli, odvolací súd zdôrazňuje, že bolo na žalovanom aby špecifikoval,\nktoré z uverejnených informácií to boli.\nTakáto špecifikácia však v rozhodnutiach oboch správnych orgánov chýba.\nNeobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca nevedel preukázať, že informácie o zdravotnom stave\ndotknutej osoby už boli zverejnené, a preto nebolo možné postupovať podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona\no ochrane osobných údajov, nakoľko pravdivosť týchto tvrdení žalobca preukázal už v námietkach\npodaných proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, s ktorými sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí nevysporiadal.\nNavyše, pokiaľ žalovaný tvrdil, že nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu, pretože tieto mal žalobca\nuplatniť už pri prerokovaní protokolu o vykonanej kontrole, ani tieto tvrdenia žalovaného nemajú oporu v\nprávnom predpise. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že možnosť podania námietok\nv zmysle § 40 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a § 46 ods. 4 je daná zákonom nezávisle na\nsebe, s ktorými zákon spája aj rozdielne právne účinky.\nPokiaľ ide o žiadosť žalobcu vyjadrenú v odvolaní, aby sa odvolací súd vyslovil aj k otázke\nmožnej priamej aplikácie Smernice, k tejto otázke sa odvolací súd nevyjadril, nakoľko pre posúdenie\npredmetného prípadu nie je vyriešenie tejto otázky nevyhnutné a bolo by len v rovine hypotetickej.\nSúčasná právna úprava potrebná na posúdenie zistených skutkových okolností k vysloveniu právneho\nzáveru o nezákonnom postupe žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je podľa názoru\nodvolacieho súdu postačujúca.\nPokiaľ ide o tvrdenie žalovaného a o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v časti o\nnáhrade trov konania, toto nemá oporu v texte samotného rozsudku, kde je náhrada trov dostatočne\nšpecifikovaná uvedením výšky náhrady jednotlivých úkonov právnej pomoci, ich vymenovaním, ako aj\nodkazom na právny predpis, v zmysle ktorého krajský súd náhradu trov konania priznal. Preto aj v tejto\nčasti považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i\nobsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalovaný namieta nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia žalovaného nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na\nzáklade ktorých krajský súd žalobe vyhovel a rozhodnutia správnych orgánov zrušil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací\nsúd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými\nnámietkami žalovaného.\nSkutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal\nuž v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP\na úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 157,09 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia\n\nza jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 25. januára 2012) á 123,50 €, plus režijný paušál\n7,41 € plus 20 % DPH, podľa § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/238/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}