{"guid": "db3e4f44-619a-4567-8e00-09adf6b5d53b:b0871acc-b404-4dc8-a39a-6cd397ae829c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1010201379.1", "spisova_znacka": "4Sžo/58/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/58/2012 z 13. 12. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 4Sžo/58/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1010201379.1", "identifikacne_cislo": "1010201379", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2012-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-o", "nazov": "§ 70 ods. 1 písm. o) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/346#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0871acc-b404-4dc8-a39a-6cd397ae829c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1010201379.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1010201379.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1010201379.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/58/2012\n1010201379\n13. 12. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:1010201379.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: H.\nR., bytom E., zast. advokátom: JUDr. Milan Roll, so sídlom Švabinského 13, 851 01 Bratislava, proti\nžalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl SR, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-76-20/2010 zo dňa 3.5.2010, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/181/2010-62 zo dňa 14.6.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/181/2010-62 zo dňa\n14. júna 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len\n„náčelníka GŠ“), ktorým zamietol odvolanie profesionálneho vojaka - žalobcu a personálny rozkaz\nriaditeľa personálneho úradu č. 273 zo dňa 20.1.2010 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka z dôvodov podľa § 72 ods. 1 písm. a) a §70 ods. 1 písm. o) zákona č. 346/2005\nZ.z. potvrdil.\nKrajský súd na základe predloženého administratívneho spisu žalovaného ako aj v súdnom konaní\nzistil, že boli splnené hmotnoprávne aj procesné podmienky prepustenia žalobcu zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka z dôvodu, že si v priebehu dvoch po nasledujúcich rokov nesplnil požadované\nnormy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii.\nKrajský súd svoje skutkové a zistenia a právne závery podrobne uviedol na str. 7-15 svojho rozsudku\nnasledovne:\n„Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podľa návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka\nzo služobného pomeru, žalobca ako profesionálny vojak pracoval ku dňu 23.11.2009 v štátnej službe\n8 rokov, 1 mesiac a 3 dni. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že žalobca v priebehu dvoch po sebe\nnasledujúcich rokov si nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii.\nZo záznamu o vykonanom personálnom pohovore zo dňa 30.11.2009 súd zistil, že žalobca sa k veci\nnevyjadril, nepodal námietky a nepodal ani návrhy na dokazovanie. Záznam len podpísal.\n\nPodľa výpisu rozkazu veliteľa ženijného práporu pozemných síl č. 200/2009 zo dňa 16.10.2009 súd zistil,\nže žalobca skončil s celkovým hodnotením 4 a počtom bodov 99. Dňa 22.10.2009 sa opätovne vykonalo\npreskúšanie z pohybovej výkonnosti a v tomto hodnotení žalobca dosiahol 24 bodov. V náhradnom\ntermíne dňa 29.10.2009 získal žalobca celkový súčet bodov 118 a dňa 10.11.2009 112 bodov s tým, že\nvo všetkých preskúšaniach bol hodnotený známkou 4.\nPersonálnym rozkazom č. 273 zo dňa 20.1.2010 rozhodol, že podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona a\n§ 70 ods. 1 písm. o/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených\nsíl, prepúšťa zo služobného pomeru profesionálneho vojaka s tým, že jeho služobný pomer mal\nskončiť dňom doručenia rozhodnutia, teda dňa 29.1.2010. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje\nrozhodnutie tým, že žalobca si v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch nesplnil svoju povinnosť\nz pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Dňa 12.2.2010 zaslal žalobca odvolanie, v ktorom\nuviedol dôvody totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe. Druhostupňový správny orgán v predmetnej\nveci rozhodnutím č. ŠbPO-76-20/2010 zo dňa 3.5.2010 odvolanie profesionálneho vojaka rtm. v zálohe\nH. R. zamietol a personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 273 zo dňa 20.1.2010 potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa služobného predpisu č. 33 zo dňa 27.3.2008 o\nkritériách na preskúšanie profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti bol žalobca zaradený do\nvekovej kategórie od 26 do 30 rokov pre hodnotenie vyhovujúci je potrebné v tejto kategórii dosiahnuť\nminimálny počet bodov 35 podľa prílohy č. 5 služobného predpisu v každej z troch vybraných disciplín\nuvedených v čl. 1 ods. 7 služobného predpisu. Podľa prílohy č. 4 služobného predpisu je minimálny\npočet bodov dosiahnutých vo všetkých troch vybraných disciplínach spolu 105 bodov. Na termíne zo\ndňa 13.10.2009 dosiahol počet bodov 99 a bol hodnotený nevyhovujúco. Na termíne dňa 22.10.2009\nzískal v jednej disciplíne 24 bodov a v ďalších nepokračoval a na termíne dňa 29.10.2009 dosiahol\npočet bodov 118, avšak nedosiahol minimálny počet bodov podľa tabuľky č. 5, keď v disciplíne sed-ľah\ndosiahol 27 bodov. Na mimoriadnom termíne dňa 10.11.2009 dosiahol počet bodov 112, teda dosiahol\npotrebný počet bodov podľa tabuľky č. 4, avšak opätovne v disciplíne sed-ľah dosiahol 32 bodov, čo\nnespĺňa limit podľa tabuľky č. 5 služobného predpisu.\nNa námietku týkajúcu sa pasívnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie č.\nŠbPO-76-20/2010 z 3.5.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bol potvrdený personálny\nrozkaz č. 273 z 20.1.2010 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, bolo vydané pod hlavičkou\nGenerálny štáb ozbrojených síl SR. Teda práve generálny štáb vydal napadnuté rozhodnutie, a preto je\nvzhľadom na ust. § 250 ods. 4 O.s.p. správnym pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom spore.\nSúd poukazuje na ust. § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého služobný úrad koná a\nrozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov ním\nsúvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak. Teda samotný zákon č. 346/2005 Z.z. zveril služobnému\núradu právomoc konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálnych\nvojakov. V zmysle služobného predpisu č. 55/2007 sú služobnými úradmi aj generálny štáb ozbrojených\nsíl SR.\nSúd z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa\npreskúšania v termínoch pred prepustením zo služobného pomeru i po opätovnom prijatí do dočasnej\nštátnej služby. V roku 2009 žalobca absolvoval preskúšanie v 4 termínoch, čo vyplýva aj z rozhodnutia\nč. ŠbPO-76-20/2010 z 3.5.2010 a to prvý riadny termín 13.10.2009, druhý riadny termín 10.11.2009.\nĎalej súd zistil, že pri preskúšaní dňa 10.11.2009 bol prítomný zástupca odboru personálneho\nmanažmentu Štábu pre podporu operácií GŠ OS SR, ktorý konštatoval, že preskúšanie bolo vykonané\nv súlade so zákonom. Účasť tohto zástupcu bola zabezpečená z dôvodov požiadavky samotného\nžalobcu na preskúšanie komisiou náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Prítomnosť tohto\nprofesionálneho vojaka k nestrannej osoby pri preskúšaní žalobcu je dostatočnou zárukou toho,\nže samotné preskúšanie i vyhotovenie výsledkov, ktoré žalobca dosiahol bolo vykonané objektívne.\nSúčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie veliteľa útvaru, ktorý zaujatosť členov komisie\nvylučuje.\nK tvrdeniu žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, súd poukazuje\nna ust. § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., kde návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo\nslužobného pomeru spracúva veliteľ, ak zaniknú dôvody uvedené v § 70 ods. 1 a v § 70 ods. 2 písm. b/\n- e/, alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka o prepustení zo služobného pomeru podľa § 70\nods. 2 písm. a/ alebo ods. 7, alebo na základe písomného oznámenia profesionálneho vojaka o splnení\npodmienok podľa § 71. Po oboznámení profesionálneho vojaka s návrhom na jeho prepustenie veliteľ\n\nbezodkladne predloží návrh na prepustenie vedúcemu služobného úradu oprávnenému rozhodnúť o\nprepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. So žalobcom bol 30.11.2009 vykonaný\npersonálny pohovor, čím mu podľa § 73 ods. 2 bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia\nk jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnutia och doplnenia alebo ich zmeny. Súd\nmá teda za to, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k veci, nahliadnuť do podkladov, alebo nechať sa\nzastupovať, pretože mu nikto túto možnosť neodňal, ani nijakým spôsobom neobmedzil. Personálny\npohovor bez vyjadrenia podpísal. So všetkými podkladmi pri rozhodnutí bol žalobca vopred oboznámený\na mal možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k nim vyjadriť, resp. navrhnúť ich doplnenie.\nNa ďalšiu námietku žalobcu a to porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pre nerovnaké podmienky\npre preskúšaní súd uvádza, že žalobca na základe vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť sa\npreskúšania v termínoch pred prepustením zo služobného pomeru i po opätovnom prijatí do dočasnej\nštátnej služby (17.4.2009, 22.4.2009, 6.5.2009, 26.5.2009, 17.9.2009 a 24.9.2009). Žalobca mal\ndostatok možnosti zúčastniť sa na preskúšaní v riadnych termínoch v čase, keď vykonával štátnu službu,\nspolu 6 termínov, pričom ani jednu z týchto možností nevyužil. V konaní tiež súd nezistil, že by podmienky\nna preskúšanie žalobcu bol odlišné od podmienok, aké pri preskúšaní mali ostatní profesionálni vojaci.\nNaopak pre nesplnenie noriem pohybovej výkonnosti bol žalobcovi poskytnutý mimoriadny termín.\nNa námietku žalobcu, že nebol oboznámený so služobným predpisom č. 33/2008 súd uvádza, že\nslužobný predpis č. 33/2008 je interným normatívnym aktom, je verejne prístupným dokumentom,\nnepodlieha žiadnemu utajeniu a taktiež sa nachádza na útvarovej nástenke vo Vojenskom útvare č.\n1049 Sereď.“\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a\nf) O.s.p. a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie alt. prvostupňový rozsudok\nzmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolacie dôvody žalobcu sú v zásade totožné s dôvodmi žaloby.\nŽalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané\nsubjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa\nnáležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto\nopravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nNajvyšší súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným\nzáujmom, nepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), a po\npreskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu\npotvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho\ninternetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu tak, ako ich uviedol krajský súd na\nstr. 7 - 15 svojho rozsudku a ako ich odvolací súd vo vyššie uvedenom rozsahu citoval. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na dôvody žaloby a odvolania uvádza odvolací súd\nnasledovné:\nPodľa § 250ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným\nsprávny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V danom prípade v poslednom stupni rozhodol\nGenerálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorého predstaviteľom je náčelník GŠ. Nie je\npreto rozhodujúce, ako žalobca označil žalovaného a ako sa súd vysporiadal s pasívnou legitimáciou\nžalovaného, pretože v konaní podľa V. časti O.s.p., hlavy druhej je pasívna legitimácia žalovaného daná\nzákonom. Keďže náčelník GŠ nie je sám osebe orgánom verejnej správy, ale najvyšším funkcionárom\n\nGŠ, a predmetom preskúmania bolo rozhodnutie GŠ (vydané jeho náčelníkom), ako odvolacieho orgánu\nproti rozhodnutiu Personálneho úradu ozbrojených síl SR, nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia\nrozhodujúce, či krajský súd vo svojom rozsudku uvádza len jedného žalovaného, Generálny štáb a\nnevysporiadaval sa s postavením druhého žalovaného - náčelníka GŠ, ako to žalobca uvádza vo svojom\nodvolaní - časť II. Podľa názoru odvolacieho súdu bola duplicita žalobcom označených žalovaných\nsubjektov nadbytočná a preto nie je takou vadou rozsudku krajského súdu, ak sa dostatočne nezaoberal\npasívnou legitimáciou označeného žalovaného na druhom mieste, náčelníka GŠ, ktorá by sama osebe\nbola dôvodom pre zrušenie rozsudku prvostupňového súdu v správnom súdnictve. Je nepochybné,\nže krajský súd preskúmal rozhodnutie vydané v poslednom stupni, ktorým je rozhodnutie GŠ vydané\nnáčelníkom GŠ.\nPokiaľ žalobca v časti III. uvádza, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený aj v otázke, ktorý orgán\nbol oprávnený o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 273 o prepustení zo služobného\npomeru rozhodovať, odvolací súd uvádza, že druhostupňové Rozhodnutie náčelníka generálneho štábu\nozbrojených síl Slovenskej republiky bolo vydané podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. ako rozhodnutie\nnadriadeného orgánu - Generálneho štábu ozbrojených síl SR vo vzťahu k Personálnemu úradu\nozbrojených síl SR, ktorý vydal personálne rozkaz č. 273 o prepustení žalobcu. Na doplnenie rozsudku\nkrajského súdu odvolací súd uvádza, že podľa Organizačného poriadku GŠ ozbrojených síl SR, čl. 3\nods. 2 na zabezpečenie úloh GŠ a Ozbrojených síl SR sú generálnemu štábu priamo podriadené úrady\na zariadenia, o.i. pod písm. c) aj Personálny úrad ozbrojených síl SR. Z uvedeného explicitne vyplýva,\nže Generálny štáb OS SR je nadriadeným úradom vo vzťahu k Personálnemu úradu OS SR a bol ako\nnadriadený orgán v konaní podľa Správneho poriadku oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti\npersonálnemu rozkazu Personálneho úradu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.\nPokiaľ žalobca namietal, že zákon č. 346/2005 Z.z., ani zákon č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách\nSlovenskej republiky (ďalej len zákon č. 321/2002 Z.z.), ktorý upravuje postavenie ozbrojených síl\nSlovenskej republiky a ani žiadny iný právny predpis nepriznávajú Generálnemu štábu Slovenskej\nrepubliky samostatnú právnu subjektivitu a preto nemôže byť účastníkom súdneho konania, odvolací\nsúd opätovne len upriamuje pozornosť na ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p., ktoré ustanovuje, kto je\npasívne legitimovaným účastníkom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a teda\naj účastníkom konania na strane žalovaného. Je to orgán, ktorý vydal preskúmavané rozhodnutie\nv poslednom stupni. Súčasne odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 19 O.s.p. vo vete za\nbodkočiarkou, ktoré sa primerane použije aj v konaní podľa V. časti O.s.p. (§ 246c O.s.p.) stanovuje,\nže účastníkom konania je inak (okrem účastníka, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti) len ten,\nkomu ju zákon priznáva.\nŽalobca v rámci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru namietal, že nebol oboznámený so\nslužobným predpisom č. 33/2008, ktorý je interným normatívnym aktom o jednotlivých kritériách, ktoré\nmusí profesionálny vojak spĺňať pri fyzických skúškach. Žalobca tvrdí, že neoboznámenie so služobným\npredpisom, nevedomosť o ňom ho zbavuje zodpovednosti za nesplnenie kritérií na preskúšanie\npohybovej výkonnosti.\nZ ustanovení § 9, § 106 ods. 1 písm. a) a § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/ 2005 Z.z. vyplýva, že ak má\nprofesionálny vojak dodržiavať služobné predpisy, musí byť s nimi riadne oboznámený. Profesionálny\nvojak je povinný udržiavať si potrebnú fyzickú zdatnosť a zúčastňovať sa každoročne na preskúšaní\npohybovej výkonnosti. Nesplnenie si tejto povinnosti má za následok skončenie služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka prepustením podľa § 70 ods. 1 písm. o) zákona č. 346/2005 Z.z., čo si žalobca\npo svojej osemročnej praxi vo Vojenskom útvare Sereď plne uvedomoval o čom svedčí skutočnosť,\nže sa preskúšania opakovane zúčastnil. To znamená, že ak hmotnoprávna požiadavka na splnenie si\npovinnosti profesionálneho vojaka je určená zákonom, normatívny právny akt, akým je služobný predpis,\nukotvuje len detailnejšie kritériá či hodnoty. V danej veci nie je dôvod predpokladať, že žalobca nebol\nriadne oboznámený so služobnými predpismi, pretože žalobca pracoval na Vojenskom útvare Sereď\nnepretržite 8 rokov, pričom ich obsah bol zároveň neoddeliteľnou súčasťou každoročného preskúšania\nprofesionálnych vojakov.\n\nNámietka žalobcu, že by mal byť zbavený zodpovednosti kvôli neznalosti služobného predpisu, je\nirelevantnú aj vzhľadom na to, že zákon presne vymedzuje podmienky za akých je profesionálny vojak\nprepustený a každý vojak je povinný si to uvedomovať a zákonné podmienky spĺňať po celú dobu trvania\nslužobného pomeru.\nŽalobca v konaní namietal porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.), v zmysle ktorého sú správne orgány povinné postupovať v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\nje správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli k\njeho podkladu vyjadriť, prípadne navrhnúť doplnenie. Napokon žalobca namietal porušenie ustanovenia\n§ 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., v zmysle ktorého majú účastníci konania právo dať sa zastupovať\nadvokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.\nVzhľadom na to, že so žalovaným bol dňa 30.11.2009 uskutočnený personálny pohovor, v ktorom\nmal možnosť vyjadriť sa k predmetným skutočnostiach ešte pred vydaním rozhodnutia, je námietka\nžalobcu týkajúcu sa nemožnosti vyjadriť sa k predmetnému rozhodnutiu, ako to uviedol aj krajský súd,\nneopodstatnenú. Žalobcovi bol ponechaný dostatočný priestor na to, aby sa k obsahu rozhodnutia\nvyjadril, prípadne navrhol doplnenie. Žalobca sa však na personálnom pohovore nevyjadril, takisto\nnenavrhol žiadne dôkazy a ani nepožiadal o možnosť zastupovania právnym zástupcom. Personálny\npohovor podpísal a počas konania nevzniesol žiadnu námietku.\nPokiaľ sa žalobca opakovane vyjadril o zaujatosti veliteľa a členov skúšobnej komisie odvolací súd\ntieto námietky nepovažuje za opodstatnené. Žalobca sám nespochybnil výsledok žiadneho z objektívne\nmerateľných zistení pohybovej výkonnosti, ani určenie počtu bodov za jednotlivé disciplíny či súčet\nbodov, ktoré boli základom pre záver o nesplnení kritérií. Žalobcovi bolo umožnené opakovane sa\nzúčastniť preskúšania z pohybovej výkonnosti, nenamietal ani samotný spôsob merania výkonu či\nspôsob vykonania pohybovej aktivity. Námietky zaujatosti nie sú v príčinnej súvislosti so samotným\npreskúšaním, ale len účelovo vyjadrujú mieru nespokojnosti s prepustením zo služobného pomeru.\nObjektívne skutkové zistenia o neplnení požiadaviek na pohybovú výkonnosť v zákonom stanovenom\nčasovom období po sebe nasledujúcich dvoch rokoch však nedávalo služobným orgánom inú možnosť,\nako rozhodnúť spôsobom uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru.\nOdvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia krajského súdu, preto prvostupňový rozsudok ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. á contr. žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}