{"guid": "f99c82fe-7899-46a9-9d3e-d96aefab6c65:a450a405-bd94-4b15-90ff-9598d14accde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1", "spisova_znacka": "3Sžo/38/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/38/2012 z 9. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2012, sp. zn. 3Sžo/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1", "identifikacne_cislo": "1009201080", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2012-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a450a405-bd94-4b15-90ff-9598d14accde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/38/2012\n1009201080\n09. 10. 2012\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. L., E., C.,\nprávne zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Bogdalikom, so sídlom Advokátska kancelária Bajzova\n8, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-38/PK-2009 zo dňa 21. mája 2009,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 135/2009-71 zo dňa 20.\napríla 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 135/2009-71 zo dňa\n20. apríla 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-38/PK-2009 zo dňa 21. mája 2009 z\nr u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 120,88 €, v lehote do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Miroslava Bogdalika, advokáta v Bratislave.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-38/PK-2009 zo dňa 21.05.2009, ktorým\nžalovaný zamietol rozklad a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra č. 38 zo dňa 26.01.2009, ktorým\nbol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192\nods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej\nlen „zákon č. 73/1998 Z.z.“) pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a jeho\nponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a dostatočne zistil\nskutočný stav veci. Zo zadovážených dôkazov je preukázané, že žalobca dňa 10. decembra 2008 o\n07.30 hodine vykonával štátnu službu ako zástupca riaditeľa a súčasne ako riaditeľ ÚJKP OR PZ v\nBratislave I pod vplyvom alkoholu, čo bolo potvrdené výsledkami dychovej skúšky prístrojom ALCOSENZOR IV CM, výrobné číslo: 058926, kedy v čase od 10.38 hodiny mal namerané v krvi 0,46 mg/l\nalkoholu v dychu, v čase o 11.07 hodine 0,34 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 14.03 hodine 0,16 mg/l\nalkoholu v dychu, ako aj pri odbere krvi o 15.30 hodine ku skúške na alkohol plynovou chromatografiou,\nkedy bola v krvi zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26 promile. Žalobca požitie alkoholických\nnápojov nepopieral a nevyužil svoju zákonnú možnosť podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. do\nvydania napadnutého rozhodnutia nadriadenému orgánu predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy,\n\nktoré by ho mohli zbaviť prípadnej viny. Taktiež nepožiadal o stanovenie inej lehoty na dodržanie\nustanovenia § 237 ods. 1 citovaného zákona.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako aj rozhodnutie ministra\nvnútra Slovenskej republiky a personálny rozkaz, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal\nmu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia preukázanej skutočnosti a právneho\nposúdenia veci, ako aj hodnotenia skutku, ktorý je predmetom konania. V dôvodoch odvolania uviedol,\nže nie je zanedbateľnou skutočnosť, že dôvody prepustenia v porovnaní s vykonanou prácou, čestným,\nstatočným a disciplinovaným výkonom štátnej služby za dobu 32 rokov aktívneho výkonu policajnej\nslužby, t.j. prakticky za celý jeho aktívny pracovný život vo výkone štátnej policajnej služby v nadväznosti\nna previnenie kladené mu za vinu, aj za predpokladu, že by sa toto zakladalo na pravde v takej\nmiere, v akej mu je kladené za vinu, bez zohľadnenia motívu konania je neadekvátne, neprimerane\nprísne a diskriminujúce. Zo záznamu o odmenách a trestoch je zrejmé, že za 32 rokov aktívneho\nvýkonu štátnej služby v Policajnom zbore bol 122-krát disciplinárne odmenený za trvalé dosahovanie\nveľmi dobrých výsledkov, vzorný výkon služby, zodpovedné plnenie povinností, aktívny, svedomitý a\niniciatívny prístup k plneniu služobných úloh, atď. Nikdy nebol disciplinárne potrestaný, nemal žiadny\nproblém s požívaním alkoholických nápojov a vždy postupoval podľa platných právnych predpisov.\nBol čestným, statočným a disciplinovaným policajtom a svoje sily a schopnosti vynakladal na ochranu\npráv občanov, ich bezpečnosť a ochranu verejného poriadku, riadil sa Ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe\npríslušníka Policajného zboru (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení). Z tohto dôvodu\npokladá prepustenie za neprimerané, neúmerne tvrdé, nezákonné a nespravodlivé. Konanie, za ktoré\nbol prepustený, nenaplňuje formálne, ani zákonné a ani materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia\npodľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko nie je zvlášť hrubým porušením služobnej\nprísahy alebo služobnej povinnosti a taktiež vzhľadom na riadny, čestný, statočný a disciplinovaný\n32 ročný výkon štátnej služby v Policajnom zbore bez disciplinárneho previnenia, nie je splnená ani\npodmienka skutkovej podstaty prepustenia spočívajúca v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere\npríslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nŽalobca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nie každé\nporušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti naplňuje materiálne znaky skutkovej podstaty\nprepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ale len také, ktoré je nad rámec\na vymyká sa z bežného alebo hrubého porušenia pri súčasnom splnení podmienky, že ponechanie\ntakéhoto policajta by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Namietal, že svoje povolanie berie\nako celoživotné poslanie, čo je preukázané nielen dlhoročným čestným výkonom štátnej služby, ale aj\nosobnou evidenčnou kartou, z ktorej vyplýva kariérny postup, že v Policajnom zbore začal prakticky od\nulice, počas doby výkonu služby si zvyšoval kvalifikáciu, bol sústavne povyšovaný do vyšších a vyšších\nhodností a tiež funkcií, až sa prepracoval do hodnosti plukovník. Na pracovisku nebol nikdy pod vplyvom\nalkoholických nápojov, čo je žalovanému známe z knihy kontrol na požívanie alkoholu, keďže kontroly\nboli vykonávané či už pravidelne, alebo námatkovo.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť a zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 14.09.2009. Nesúhlasil s námietkami žalobcu a\nargumentoval, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou\nkaždého policajta počas celej doby príslušnosti k Policajnému zboru, čo vyplýva priamo z ustanovenia\n§ 48 ods. 3 zákona. Pokiaľ ide o aktívne a svedomité plnenie služobných úloh, toto nie je ani nemôže\nbyť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Zákon v ustanovení § 192\nods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy\na preto nepochybil služobný orgán, ak za danej situácie nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť, že\nžalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti a nebol disciplinárne stíhaný.\nK námietkam žalobcu uviedol, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny\npríslušníkov PZ a s internými predpismi upravujúcimi túto problematiku a vedel, aké následky môže\nočakávať, ak sa u neho počas výkonu v štátnej službe zistí prítomnosť alkoholu v dychu, prípadne\n\nsa odmietne podrobiť dychovej skúške. Žalobca plnil úlohy v riadiacej funkcii a voči ostatným, nielen\npodriadeným policajtom, mal byť vzorom vo svojom správaní. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami\nštátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt zaradený v riadiacej funkcii, ktorý aj napriek\nvedomosti o prijatých prísnejších opatreniach na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v súvislosti s\nvykonávaním štátnej služby túto vykonával pod vplyvom alkoholu. Práve na základe vzniknutých\nnegatívnych javov vydal minister vnútra Slovenskej republiky rozkazy na zamedzenie požívania alkoholu\npríslušníkmi PZ nielen počas výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Služobnú prísahu, aj keď je\nkoncipovaná všeobecne, je potrebné vnímať v širších súvislostiach a v kontexte interných predpisov\nvydaných žalovaným. Minister vnútra po predložení návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného\npomeru a vyhodnotení zadovážených dôkazov v súlade s ustanovením § 238 ods. 4 zákona prijal\nrozhodnutie, že protiprávne konanie žalobcu naplnilo stupeň intenzity zvlášť hrubého porušenia\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na\nujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli súdu a na\nwebovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej\n5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nZ obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že dňa\n10.12.2008 v čase od 07.30 hodiny vykonával žalobca plk. JUDr. Z. L.tátnu službu ako zástupca\nriaditeľa a súčasne riaditeľ ÚJKP OR PZ v Bratislave I. V rámci svojej kontrolnej činnosti zamestnanci\nodboru kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave uvedený deň v čase o 10.38 hodine vykonali\nu žalobcu za prítomnosti príslušníka nadriadeného orientačnú dychovú skúšku na zistenie, či štátnu\nslužbu nevykonáva pod vplyvom alkoholických nápojov. Vyšetrenie na zistenie alkoholu bolo vykonané\nprístrojom ALCO-SENZOR IV CM, výr. č. 058926, pričom u žalobcu bola nameraná hodnota 0,46 mg/\nl vydychovaného vzduchu (0,96 promile), v čase od 11.07 hodine bola vykonaná opakovaná dychová\nskúška, pri ktorej bola nameraná hodnota 0,34 mg/l vydychovaného vzduchu (0,71 promile) a v\nčase o 14.03 hodine ďalšia opakovaná dychová skúška, pri ktorej bola nameraná hodnota 0,16 mg/l\nvydychovaného vzduchu (0,33 promile). Následne v čase o 15.30 hodine bola žalobcovi odobratá krv\nku skúške na alkohol a plynovou chromatografiou bola zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26\npromile. Za uvedené konanie, ktoré bolo vyhodnotené nadriadenými ako porušenie služobnej prísahy\na služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, bol žalobca personálnym rozkazom ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 38 zo dňa 26. januára 2009 prepustený zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, ktoré spočíva v tom, že\nnevykonával riadne službu podľa § 192 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.\nRozklad žalobcu podaný proti personálnemu rozkazu žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-38/PK-2009\nzo dňa 21. mája 2009 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. K námietke žalobcu týkajúcej sa\ndiskriminácie, resp. jeho doterajšieho hodnotenia a pracovných výsledkov uviedol, že jedine minister\nvnútra v medziach zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej\nje nezastupiteľný, posúdi intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Na základe\nvšetkých dôkazov zadovážených v konaní, ich zhodnotenia vo vzájomných súvislostiach dospel minister\nvnútra k záveru, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby.\nZákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje štátnu službu príslušníkov policajného zboru,..... (ďalej\n„štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.\n\nTretia časť zákona v ustanovení § 47 až § 63 upravuje služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc, a\ndeviata časť zákona skončenie služobného pomeru v ustanoveniach § 189 až 199.\nPodľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný:\na/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\ng/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh/ dodržiavať služobnú disciplínu.\nPodľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nSlužobný pomer sa končí podľa ustanovenia § 189 písm. c/ prepustením.\nPodľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.\nV danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul pre správne orgány záver, že žalobca\nsvojím konaním počas výkonu služby a v čase, keď nemal určenú riadnu dovolenku a nebolo mu udelené\nslužobné voľno, o ktoré písomne ani ústne nepožiadal, mal zistené požitie alkoholických nápojov.\nPodstatné námietky žalobcu sa týkali nesprávneho hodnotenia dôkazov a skutočností, že jeho konanie\nbolo nesprávne právne kvalifikované ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť\nhrubým spôsobom.\nSenát odvolacieho súdu po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a krajského súdu dospel k záveru,\nže v tomto prípade sa žalovaný námietkou žalobcu týkajúcou sa motívu jeho konania, stretnutia s\nosobou a odovzdania informácií k objasneniu skutku lúpežného prepadnutia dostatočne nezaoberal\na len vo vyjadrení k žalobe stručne uviedol, že skutočnosti vzťahujúce sa k lúpežnému prepadnutiu\nnemajú žiaden vzťah k tomu, že dňa 10.12.2008 nastúpil do výkonu štátnej služby a vykonával ju pod\nvplyvom alkoholu. Žalovaný neprihliadol ani k tomu, že žalobca vyše 32 rokov vykonával štátnu službu\nbez disciplinárneho postihu, a že s jeho prepustením nesúhlasil odborový orgán, ktorý navrhol vec\nriešiť v disciplinárnom konaní. Ak sa žalovaný s uvedenými skutočnosťami nevyporiadal, čo ušlo aj\npozornosti prvostupňového súdu, ide o pochybenie pri zistení skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci\nna posúdenie veci.\nKeďže žalovaný pristúpil ku krajnému riešeniu - prepusteniu žalobcu zo štátnej služby, ktoré je v každom\nprípade mimoriadnym opatrením, treba zvážiť a vyhodnotiť v širších súvislostiach, či je tento postih\n\nprimeraný, či nie je neprimerane prísny, či sa k nemu vzhľadom na všetky okolnosti pristúpiť muselo a\nnajmä, či by to išlo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nZa týchto okolností treba považovať konštatovanie žalovaného, že pojmové znaky ustanovenia § 192\nods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe boli naplnené a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, za predčasné.\nNa podklade uvedených skutočností najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S\n135/2009-71 zo dňa 20.04.2012 podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 224 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu.\nTrovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004\nZ.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb, špecifikovaných v podaní právneho\nzástupcu žalobcu zo dňa 05.08.2009 (za prvostupňové konanie) takto:\n- 2 úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) po 53,49 €, (prevzatie a príprava zastúpenia\n+ podanie žaloby), spolu 106,98 €,\n- k tomu prislúchajúci (§ 16 ods. 3 vyhlášky) režijný paušál 2x po 6,95 €, spolu 13,90 €.\nCelkom trovy konania predstavujú sumu 120,88 € (106,98 € + 13,90 € ).\nKeďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený, žalobca má právo aj na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v lehote najneskôr do troch pracovných\ndní od vyhlásenia rozhodnutia neboli vyčíslené, preto odvolací súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.\na žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/135/2009", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}