{"guid": "3e25a7a4-87cf-4f32-9e20-e1e1f0349d35:49668548-ad97-4ae8-823b-83616dfc423c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1009200668.1", "spisova_znacka": "3Sži/5/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2012 z 13. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2012, sp. zn. 3Sži/5/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1009200668.1", "identifikacne_cislo": "1009200668", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2012-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49668548-ad97-4ae8-823b-83616dfc423c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1009200668.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1009200668.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1009200668.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/5/2012\n1009200668\n13. 11. 2012\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2012:1009200668.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske\nzdruženie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom\nNárodného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/81/2009-22 zo dňa 24.02.2012,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/81/2009-22 zo dňa 24.\nfebruára 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým mal zamietnuť odvolanie žalobcu a potvrdiť\nfiktívne rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odmietol poskytnúť informáciu, a to úradný spis\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRP-367/K-Sť-2008, podľa zákona č. 211/2000\nZ.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 211/2000 Z.z.“).\nRozsudok odôvodnil tým, že predmetom súdneho konania je posúdenie spornej otázky, či v správnom\nkonaní došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. Zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje otázku postupu\nsprávneho orgánu po tom, čo sa mu na ďalšie konanie vráti jeho prvostupňové rozhodnutie zrušené\nnadriadeným orgánom na základe opravného prostriedku. Žalovaný v takomto prípade má postupovať\npodľa pravidiel určených osobitným zákonom\n(§ l a § 17 zákona č. 211/2000 Z.z.), teda aby\npodľa možnosti v zákonom stanovenej lehote (8 pracovných dní), bežiacej od doručenia zrušujúceho\nrozhodnutia žalovaného, buď žalobcovi ním požadované informácie poskytol alebo rozhodol podľa\nostatných súvisiacich pravidiel zákona č. 211/2000 Z.z. Pokiaľ by postupoval podľa § 17 zákona č.\n211/2000 Z.z. v spojení s § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov, potom by poprel účel a význam zákona č. 211/2000 Z.z. už aj vzhľadom\nna dostatočnosť rozsahu, jednoduchosť a rýchlosť prístupu k informáciám. Nie je v kompetencii\nžalobcu hodnotiť dôvody, ktoré viedli povinnú osobu k doplneniu skutkových okolností súvisiacich\nso sprístupnením žalobcom požadovaných informácií, dopytom k zainteresovaným osobám, pretože\nžalovanému takýto postup umožňoval § 17 zákona č. 211/2000 Z.z. Z uvedeného dôvodu takýto\npostup nemožno považovať za nezákonný. Žalovaný resp. povinná osoba upozornila žalobcu na to, že\n\nvzhľadom na závažné okolnosti predlžuje lehotu na vybavenie jeho žiadosti, preto sa nemohol žalobca\noprávnene domnievať, že správny orgán vydal v zákonnej lehote (8 pracovných dní) fiktívne rozhodnutie.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby bol\nprvostupňový rozsudok zmenený tak, že žalobou napadnuté rozhodnutia budú zrušené. Namietal, že\nustanovenie § 17 ods. 2 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. umožňuje predĺžiť lehotu iba z dôvodu\nvyhľadávania a zberu informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby. Predmetom žiadosti bol\nadministratívny spis Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorý už bol v minulosti v\nzákonnej lehote čiastočne žalobcovi sprístupnený. Určite teda nebolo potrebné vykonať vyhľadanie a\nzber informácií v mieste mimo sídla Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave za takých\nokolností, že by to bránilo vybaveniu žiadosti v zákonnej lehote ôsmich pracovných dní. Postup\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pri vybavovaní žiadosti žalobcu o informácie bol\nv rozpore s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. Pokiaľ povinná osoba predĺžila\nlehotu na vybavenie žiadosti bez zákonnej opory, takýto postup nemá vplyv na plynutie zákonnej lehoty\nna vybavenie žiadosti o informácie. Ak totiž nebola naplnená hypotéza právnej normy vyjadrenej v\nustanovení § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z., nemôže nastať jej dispozícia, t.j. predĺženie\nlehoty. Keďže z nepráva nemôže vzniknúť právo (I. ÚS 30/99), predĺženie lehoty v rozpore so zákonom\nbolo nulitným procesným úkonom, ktorý nemohol povinnú osobu zbaviť zákonnej povinnosti vybaviť\nžiadosť žalobcu. Právna norma vyjadrená v ustanovení § 17 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. pritom\nneoprávňuje povinnú osobu na voľnú úvahu so zameraním na vhodnosť, či účelnosť jej postupu, súd\nteda pri preskúmavaní postupu povinnej osoby v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 211/2000\nZ.z. nie je obmedzovaný ustanovením § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“).\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo\nverejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156\nods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/81/2009-28\nzo dňa 24.02.2012 ako vecne správny, z iných právnych dôvodov.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca urobil predmetom súdneho i odvolacieho konania\nzásadnú právnu otázku aplikácie zákona č. 211/2000 Z.z o slobode informácií a to, či v prípade\nzrušenia rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie odvolacím orgánom a vrátení veci\npovinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie, dochádza v novom prejednaní k vzniku fiktívneho\nrozhodnutia, v dôsledku uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií.\nV odvolacom konaní teda zostalo sporným, či nastali skutočnosti, majúce za následok vznik fikcie\nrozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu (tzv. fiktívne rozhodnutie) podľa § 18 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z.z.\nV tejto súvislosti rovnako zásadné je stanovisko žalovaného k žalobe, kde uvádza, že v novom konaní\nnemôže nastať deň podania žiadosti o sprístupnenie informácií; správny orgán pritom nemôže vytvoriť\nprávo tak, že by začiatok plynutia 8-dňovej lehoty ustanovenej v § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií\nnaviazal na iný deň, ako je ustanovený v zákone, išlo by o popretie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zákonná 8dňová lehota podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií je vždy „márne skonzumovaná“ v pôvodnom\nkonaní, pretože v pôvodnom konaní je naviazané jej začatie na deň podania žiadosti o sprístupnenie\ninformácií, ktorý už v novom konaní nemôže nastať. Ak by sa v novom konaní mala použiť 8-dňová\nlehota podľa § 17 ods. 1 zákona slobode informácií, muselo by byť o tom v zákone o slobode informácií\npríslušné ustanovenie, ktoré by ustanovilo aj iný deň začiatku jej plynutia. Napr. by muselo byť v\n\nzákone ustanovené, že „ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí požadovanej\ninformácie a vráti vec povinnej osobe, ktorá vydala pôvodné rozhodnutie na nové prejednanie a\nrozhodnutie, lehoty na vybavenie žiadosti podľa\n§ 17 plynú v novom konaní opätovne odo dňa, keď bol odvolacím orgánom vrátený povinnej osobe\nspisový materiál“. Vzhľadom na absenciu takéhoto ustanovenia možno v novom prejedaní a rozhodnutí\naplikovať iba lehoty pre rozhodnutie podľa § 49 Správneho poriadku.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví\nbez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa\nodstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje\ninformácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nPodľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že\nvydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto\nprípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\nVzhľadom na dikciu uvedených ustanovení najvyšší súd konštatuje, že zákon o slobode informácií\nneustanovuje lehoty, ani právne skutočnosti spôsobujúce ich plynutie (napr. vrátenie spisového materiálu\nodvolacím súdom povinnej osobe) na rozhodnutie o žiadosti v novom konaní, po zrušení rozhodnutia.\nIde o legislatívnu medzeru. Táto je v zásade vypĺňaná subsidiárnou aplikáciou ustanovení správneho\nporiadku, keď § 22 zákona o slobode informácií na takýto postup výslovne odkazuje. Výklad žalovaného,\nže na daný prípad sa aplikujú lehoty podľa § 49 Správneho poriadku je preto v súlade s čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR.\nV danom prípade najvyšší súd nezistil racionálne dôvody na odchýlenie sa od dikcie zákona. Pre\nanalógiu a extenzívny výklad ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií ústavne konformným\nvýkladom podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 26 Ústavy SR nezistil splnenie podmienok. V\npublikácii Právo na informácie, Občan a demokracia, 2006 s. 63 sa uvádza, že fiktívne rozhodnutie\nsvojou povahou neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, preto odvolanie možno podať podľa § 54\nods. 3 Správneho poriadku v lehote 3 mesiacov od fikcie doručenia. Vzhľadom na to senát konštatuje, že\nvýklad s použitím analógie o vzniku fiktívneho rozhodnutia v novom konaní by viedol k neprimeranému\npredlžovaniu konania a k neodôvodnenému stretu s už vydaným rozhodnutím odvolacieho orgánu.\nZákon o slobode informácii v zásade predpokladá nesporový charakter sprístupňovania informácií, v\ndôsledku toho sú ustanovené i krátke lehoty na rozhodnutie o žiadosti. Po zrušení rozhodnutia a vrátení\nveci povinnej osobe však ide o realizáciu právneho názoru odvolacieho orgánu.\nPo tom, ako žalovaný rozhodnutím č. PPZ-2-3/OKAP-2009 zo dňa 09.01.2009 zrušil rozhodnutie\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRP-118-6/SI-2008 zo dňa 05.12.2008, bol\nspisový materiál podľa podacej pečiatky povinnej osobe doručený dňa 22.01.2009. Podaním zo dňa\n02.02.2009 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave oznámilo žalobcovi, že zo závažných\ndôvodov v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. predlžuje lehotu na vybavenie jeho\nžiadosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že týmto dôvodom bolo vyžiadanie podkladov k\nvybaveniu žiadosti povinnou osobou v zmysle pokynov odvolacieho orgánu, súhlasov dotknutých a\ntretích osôb podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z., a to aj mimo sídla\npovinnej osoby. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave o žiadosti žalobcu opätovne rozhodlo\nrozhodnutím č. KRP-118-21/SI-2008 zo dňa 27.04.2009, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Preto\nochrana žiadateľa v podobe vzniku negatívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu už\nnebola potrebná.\n\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\no sprístupnenie informácie nebola nečinná. Skutočnosti, na základe ktorých žalobca vyvodzoval vznik\nfikcie nenastali. Preto nemohlo dôjsť k fikcii vydania negatívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť\ninformáciu.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}