{"guid": "3b7b1747-c566-482c-a5e4-c2f6b42a4d7d:59444dda-3cdd-42b1-8942-6d010055ad87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2011:9010899758.1", "spisova_znacka": "2MCdo/18/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/18/2010 z 30. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2011, sp. zn. 2MCdo/18/2010, ECLI:SK:NSSR:2011:9010899758.1", "identifikacne_cislo": "9010899758", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Mikulaj", "sudca_id": 43, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-mikulaj-43", "datum_vydania": "2011-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "nazov": "§ 211 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-211"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-211"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59444dda-3cdd-42b1-8942-6d010055ad87", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2011:9010899758.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2011:9010899758.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2011:9010899758.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2MCdo/18/2010\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9010899758\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2011:9010899758.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. O., bývajúceho v A., 2/ V. G., bývajúcej\nG., 3/ O. V., bývajúcej v C., 4/ M. O., bývajúceho v C., proti žalovaným 1/ M. O. bývajúcemu v B., 2/ M.\nO. bývajúcemu v B., 3/ D. S., bývajúcej v C., 4/ O. Z., bývajúcej v X., 5/ O. N., bývajúcej v B., žalovaní 1/,\n2/, 5/ zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o určenie\nrozsahu dedičstva, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 8 C 502/1999, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14.\noktóbra 2009 sp. zn. 3 Co 111/2009, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nZ   r  u  š  u  j  e  rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2009 sp. zn.   3 Co 111/2009 v\nnapadnutej časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa  a  zrušuje  uznesenie  Krajského\nsúdu  v  Prešove  z  9.  marca  2011  sp. zn.  3  Co  76/2010 v  zmeňujúcom  výroku  o trovách  konania\na  v  časti  trov  odvolacieho  konania  a  vec  mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Svidník rozsudkom (po pripustení poslednej zmeny žaloby) z 21. apríla 2009 č.k. 8 C\n502/1999-349 určil, že do dedičstva po poručiteľovi S. O., narodenom XX. V. XXXX, zomrelom X. M.XXX\npatria spoluvlastnícke podiely   z nehnuteľností presne špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku.\nVyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že S. O. (otec žalobcov), ktorý v roku 1947 optoval do bývalého ZSSR spolu s rodinou   a  vrátil  sa\nv  roku  1967  je  zapísaný  vo  výpisoch  z  pozemkovej  knihy  ako  pôvodný spoluvlastník. Súd uviedol,\nže podiely z predmetných nehnuteľností, ktoré boli osvedčené   v prospech žalovaných 1/, 2/ na základe\nosvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva spísaného formou notárskej zápisnice z 26. februára 1996\nč. N 50/96, Nz 39/96 notárom JUDr. Jánom Červeňákom, nemôžu patriť do vlastníctva žalovaných\nz dôvodu, že neboli dodržané podmienky vydržania. Nebola totiž preukázaná dobromyseľnosť držby\nžalovaných a ich právneho predchodcu M. O.. Ďalej súd uviedol, že neboli splnené ani podmienky\nna prechod majetku S. O. v prospech československého štátu podľa zákona  č. 183/1950 Sb. o\nmajetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych\nsocialistických republík a presídlili na jeho územie (ďalej len „zákon č. 183/1950 Sb.“). Súd vychádzal\nzo zistenia, že majetok optanta neprešiel   na československý štát podľa § 2 ods. l zákona č. 183/1950\nSb. v dôsledku nedostatočného súpisu urobeného štátom a preto sa v pozemkovej knihe, resp. neskôr v\nkatastri nehnuteľností nachádzal zapísaný ako vlastník naďalej optant S. O.. Žalobcovia v konaní uniesli\ndôkazné bremeno, keď preukázali, že ich otec predmetné podiely z nehnuteľností nikdy nepredal, ani\nnedaroval otcovi žalovaných 1/, 2/ M. O. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.\n\nKrajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných 1/, 2/ rozsudkom zo 14. októbra 2009 sp. zn.  3 Co\n111/2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že   do dedičstva po poručiteľovi S. O.\npatrí spoluvlastnícky podiel 8/24 z parciel EKN 577/243-orná pôda o výmere 1 370 m2 a EKN 577/424-\nlesný pozemok o výmere   85 888 m2 zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. B., vo výroku o trovách konania\na  v  rozsahu  zrušenia  vec  vrátil  súdu  prvého  stupňa  na  ďalšie  konanie.  V  ostatných vyhovujúcich\n\nvýrokoch potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa so spresnením, že parcela   EKN 204 zapísaná na LV č.\nXXX pre k. ú. B. má výmeru 4 025 m2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosť, že otec žalovaných\n1/, 2/ M. O. bol vo vzťahu k právnemu predchodcovi  žalobcov  oprávneným  držiteľom  nebola  v\nkonaní  preukázaná,  teda  tieto nehnuteľnosti žalovaným 1/, 2/ nemohli byť následne ani darované M.\nO.. Odvolací súd uzavrel, že žalovaní 1/, 2/ nie sú oprávnenými držiteľmi na účely vydržania. V priebehu\nkonania sa nepreukázali tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že podiely z predmetných nehnuteľností prešli v\nkonaní na štát. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že súpis zanechaného\nmajetku, na základe ktorého mali prejsť pozemky   do vlastníctva štátu v zmysle § 2 ods. l zákona č.\n183/1950 Sb. je neurčitý a nezrozumiteľný. V časti určenia, že do dedičstva po poručiteľovi S. O. patrí\nspoluvlastnícky podiel 8/24 z parciel EKN 577/243,  EKN 577/424 zapísaných na LV č. XXX pre k. ú.\nB. a vo výroku o trovách konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) z dôvodu dosiahnutia súladu medzi stavom právnym\na stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa\npodal na podnet žalovaných 1/, 2/ generálny prokurátor Slovenskej republiky  mimoriadne  dovolanie\na  navrhol  ho  v  napadnutej  časti  zrušiť  a  vec  vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol,\nže súdy vec nesprávne právne posúdili. Namietal porušenie čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, §\n2, § 3, § 130 ods. 1, § 153 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 1 zákona č. 183/1950 Sb., § 2 ods. 1 zákona č.\n42/1958 Zb. Uviedol, že žalovaní 1/, 2/ v konaní namietali aplikáciu zákona č. 183/1950 Sb. na právny\nvzťah optanta S. O. a československého štátu. Poukazovali na to, že majetok optanta prešiel   na\nčeskoslovenský štát zákonom č. 42/1958 Zb. Súdy založili svoje rozhodnutie na tom, že majetok optanta\nneprešiel na československý štát podľa § 2 ods. l zákona č. 183/1950 Sb.  v dôsledku nedostatočného\nsúpisu urobeného štátom. Preto sa v pozemkovej knihe, resp. neskôr v katastri nehnuteľností nachádzal\nzapísaný ako vlastník naďalej optant S. O. S týmto názorom súdov sa nemožno stotožniť, pretože zákon\nč. 42/1958 Zb. upravuje prechod majetku na československý štát dňom, ktorým sa osoby presídlili do\nbývalého ZSSR a nekladie na účinok prechodu majetku žiadne ďalšie podmienky. Ďalej súdu vytkol, že\noprávnenosť držby u M. O. (právny predchodca žalovaných 1/, 2/) posudzoval podľa toho, či jestvuje\naspoň ústna zmienka o právnom úkone prevodu predmetných pozemkov medzi S. O. (optantom),\nktorý by bol zachytený v pozemkovej knihe. Keďže takýto zápis neexistoval a nikto zo svedkov nemal\nvedomosť o prevode pozemkov medzi M. O. a S. O. v roku 1947, súd ustálil, že držba M. O. a\njeho právnych nástupcov (žalovaných) je neoprávnená. Podľa obyčajového práva platného  na území\nSlovenska do 31. decembra 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal\nnehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej\nknihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný\nniekto iný. K takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na\nzáklade zmluvy uzavretej  za platnosti obyčajového práva (často už stratenej) nebol v pozemkovej knihe\nzapísaný.  V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť.\nTo však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva  k nehnuteľnosti,\nčo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.\nVzhľadom na zásadu, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, by bolo možné zo\nvšetkých okolností vyvodiť, že žalovaní 1/, 2/ užívali predmetné pozemky počas celej vydržacej doby\nako svoje, keďže ich tak užíval aj ich právny predchodca - otec M. O.. Preto si po smrti svojho otca\nžalovaní  v roku 1996 osvedčili vyhlásenie o vydržaní vlastníctva, ktoré vydržali v dobrej viere podľa\nzápisu v katastri nehnuteľností od optanta S. O..\n\nŽalovaný 4/ sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadril a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.\n\nŽalobcovia  a  žalovaní  1/  až  3/,  5/  sa   k  mimoriadnemu  dovolaniu  generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky nevyjadrili.\n\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku.\n\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou   z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j., či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné\nvady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. neboli\nani zistené.\n\nDovolací súd dospel k záveru, že v odvolacom konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\n\nVady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na\nspravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem\nzákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky    a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku\n1993,   2 M Cdo 22/2010 sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález  z 12.\nmája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj\nnedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n\nPretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka  na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada  i so špecifickými námietkami\núčastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane\nsa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v\nrovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov.\n\nOdôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.   (§ 211 ods. 2 O.s.p.).\nSúd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\njeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky\nvykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne\nzávery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných\nprotirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov\naplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2\nO.s.p., je nepreskúmateľné.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 42/1958 Zb. o úprave niektorých nárokov a záväzkov súvisiacich so\nzjednotením Zakarpatskej Ukrajiny s Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou, nehnuteľný\nmajetok zanechaný na území Československej republiky, osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych\nsocialistických republík a presídlili na jeho územie, prešiel na československý štát, a to dňom, ktorým\ntieto osoby presídlili.\n\nV danej veci žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania namietali, že na predmetný spor je potrebné aplikovať\n§ 2 ods. 1 zákona č. 42/1958 Zb., táto námietka bola obsiahnutá aj v odvolaní žalovaných 1/, 2/ (č.l.\n359 a nasl. spisu). Danou námietkou poukázali na to, že majetok právneho predchodcu žalobcov mal\nprejsť na štát (bez ohľadu na súpis majetku) a teda, že žalobcovia už len z tohto dôvodu nemôžu byť v\ndanom konaní úspešní. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa touto námietkou vôbec nezaoberal,\nnemožno jeho rozhodnutie považovať za rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je v súlade s § 157 ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Prípadne ak mal odvolací súd za to, že námietka odvolateľov v\ntomto smere je nedôvodná, mal uviesť, prečo daný zákon na predmetný spor nemôže byť aplikovaný.\n\nNedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie\nsúdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Rozhodnutie vydané v\nkonaní s takouto vadou nemožno považovať za správne  a preto ho treba vždy zrušiť. Z uvedených\ndôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil ako aj\nsúvisiace uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie\nkonanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k\npotrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedenými v mimoriadnom dovolaní.\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania  a dovolacieho konania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasom 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/111/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "3Co/76/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": [{"guid": "66f6ee3b-2ea4-4f3f-a7ae-433913d79c53:d3812be2-44c1-4d23-9888-b9404cae6a4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8112228968.1", "spisova_znacka": "5Cdo/69/2018", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/69/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8112228968.1"}]}