{"guid": "0924e0b9-e0af-4bd5-a0ae-97afa64f8348:869b0976-30fe-432d-9ace-e0b6a7dc60d1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2023:5722201384.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/25/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/25/2023 z 25. 7. 2023", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. júla 2023, sp. zn. 8CoCsp/25/2023, ECLI:SK:KSZA:2023:5722201384.1", "identifikacne_cislo": "5722201384", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "datum_vydania": "2023-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/869b0976-30fe-432d-9ace-e0b6a7dc60d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2023:5722201384.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2023:5722201384.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2023:5722201384.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/25/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201384
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722201384.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Márie Kašíkovej, v sporovej
veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H. XXXX/XX, S. S., o zaplatenie 3 848,09
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin z 3. novembra 2022
č. k. 5Csp/20/2022-116, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 3 848,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 3 000 eur od 15.12.2020 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalovaný nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok II.).
Svoje rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil neplatnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávky z dôvodu nepreukázanie zosplatnenie žalovanej pohľadávky v súlade ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho žalobca nenadobudol aktívnu vecnú legitimáciu.
Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (X..)
a žalovaným došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 3 000 eur s mesačnou splátkou 84,37 eur a s lehotou splatnosti v 20. deň
v kalendárnom mesiaci. Žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky riadne a včas neplnil,
čím sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu žalovaného listom zo dňa 9.7.2020 vyzval na
úhradu dlžnej sumy vo výške 1 338,46 eur, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, a zároveň mu poskytol
lehotu 15 dní od doručenia, na uhradenie tejto sumy a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia
úveru. Samotné právo veriteľa zosplatniť predmetný úver bolo dohodnuté v produktových obchodných
podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery v bode 8.1. Doručenie výzvy žalobca preukázal
podacím hárkom s výpisom o doručení, z ktorého je zrejmé, že výzva bola doručená žalovanému dňa
29.7.2020. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo dňa 11.8.2020,
a to ku dňu 10.8.2020. Doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca preukázal
doručenkou, v zmysle ktorej žalovaný prevzal zásielku dňa 2.9.2020.
S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že výzva, ktorou
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na možnosť uplatnenia tohto práva bola doručená
žalovanému dňa 29.7.2020, pričom právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 10.8.2020.
Vzhľadom na uvedené právny predchodca žalobcu nepostupoval v prípade vyhlásenia mimoriadnej



splatnosti úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko uplatnil právo
podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru skôr, ako
uplynula lehota 15 dní od doručenia samotnej výzvy, pričom zákon výslovne uvádza, že veriteľ môže
uplatniť právo najskôr po uplynutí trov mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nakoľko od výzvy,
ktorá bola doručená dňa 29.7.2020 do 10.8.2020 neuplynulo 15 dní, žalobca pri vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru nepostupoval v súlade so zákonom. V danom prípade nebolo preukázané platné
zosplatnenie spotrebiteľského úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, nakoľko toto bolo
uskutočnené v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné. Keďže na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada bez toho, aby to strana sporu
namietala, tak pokiaľ išlo o návrh žalobcu prednesený na pojednávaní konanom dňa 03.11.2022, aby
súd rozhodol prostredníctvom rozsudku pre uznanie nároku, konštatoval, že neboli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre uznanie nároku žalovaným.
Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu s poukazom na ustanovenie § 17 os. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal zosplatnenie pohľadávky v súlade ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru, a teda neboli splnené
podmienky na to, aby bola pohľadávka z tohto úveru bola postúpená na žalobcu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zmenu tak,
že sa jeho žalobe vyhovie, pričom alternatívne navrhol zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil nesprávnym právnym posúdením ohľadom
neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.  Podľa jeho názoru súd poňal výklad ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka formalisticky - pričom by sa s jeho záverom o neplatnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dalo stotožniť len v takom prípade, ak by ku dňu doručenia vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti žalovanému (a tým aj ku dňu účinnosti tohto jednostranného úkonu) nebola
zachovaná 15 dňová lehota v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Mal za to,
že v čase účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru boli splnené všetky podmienky, potrebné
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keďže dlžník (žalovaný) bol v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
a zároveň bol v omeškaní s plnením splátok úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Uplatnenie práva
na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len na vôli
veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne, alebo môže (a zároveň nemusí)
v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať
zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ k takému právnemu úkonu pristúpi je len na jeho
slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj samotná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o takomto
práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli. Nestotožňuje s posúdením súdu, v zmysle ktorého
postupca nezachoval 15 dňovú lehotu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to z
dôvodu, že vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru predstavuje jednostranný právny úkon
veriteľa adresovaný dlžníkovi. Keďže ide o jednostranný právny úkon, jeho účinky nastávajú v momente,
keď sa dostane do dispozičnej sféry adresáta. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že ku
dňu doručenia uvedeného jednostranného úkonu (a tým jeho pôsobeniu voči účastníkovi, proti ktorým
smeruje) boli splnené podmienky na jeho vykonanie podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pričom súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak v tejto súvislosti nevzal v úvahu
ustanovenie § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prijatím výkladu, aký prezentoval súd prvej inštancie,
by bolo nutné dospieť k záveru, že účinky akéhokoľvek jednostranného právneho úkonu nenastávajú
jeho doručením, ale už jeho vyhotovením osobou, ktorá tento úkon vykonáva, v dôsledku čoho by napr.
v prípade odstúpenia od zmluvy (ktoré je obdobne ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 565
Občianskeho zákonníka jednostranným právnym úkonom) nenastávali jeho účinky doručením, ale už
jeho vyhotovením zo strany subjektu, ktorý tento právny úkon vykonáva, čo považuje za v rozpore s
ustanovením § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené považoval za nesporné,
že je bez právneho významu, či ku dňu vyhotovenia výzvy, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (na čo sa podľa jeho
názoru nesprávne zameral súd prvej inštancie), nakoľko podstatným v tomto smere bolo to, či podmienky
podľa Občianskeho zákonníka boli splnené ku dňu účinnosti tohto jednostranného právneho úkonu (t. j.
ku dňu, kedy došlo k doručeniu výzvy, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru). Uvedený
výklad účinnosti adresných jednostranných právnych úkonov až momentom ich doručenia vyplýva aj z
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.



Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28.1.2011 konštatoval, že: „Všeobecnou
požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu
možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje
za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho
dispozície. Pri interpretácii požiadavky o „doručení\" písomného vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 712c
ods. 3 Občianskeho zákonníka, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných
(adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka § 43a ods. 2,
vety prvej a § 45 ods. 1.; interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy, tak ako to správne
poznamenal odvolací súd. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu, keď jej dôjde.“
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008 vyplýva, že „odstúpenie od zmluvy je
jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry
adresáta.“
Uvedené podľa jeho názoru potvrdzuje jeho argumentáciu v tom, že jednostranný právny úkon, akým je
i vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, sa stáva účinným vtedy, keď dôjde do dispozičnej sféry adresáta.
Podľa jeho názoru pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
nie je rozhodujúce, kedy bol tento jednostranný právny úkon vyhotovený alebo odoslaný na poštovú
prepravu, ale rozhodujúce je to, kedy bol dlžníkovi (žalovanému) doručený, čo v súdenom prípade
znamená, že účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastali až 2.9.2020 (t. j. dátum doručenia
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovanému). Z uvedeného je zrejmé, že 15 dňová lehota v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola zo strany postupcu zachovaná, nakoľko je
potrebné brať do úvahy doručenie (nie vyhotovenie či odoslanie na poštovú prepravu) výzvy podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že
postupca podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovanému plynula lehota v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka od 29.7.2020 do 2.9.2020 (čím bola nepochybne
zachovaná lehota nie kratšia ako 15 dní).

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhuje predmetné konanie zastaviť, nakoľko je
nezamestnaný a nemá žiadny príjem.

4. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojom odvolaní.

5. Žalovaný nevyužil svoje právo reagovať na repliku žalobcu duplikou.

6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359,  § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku krajský
súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je
spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích
námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP).

8. V súdenej veci je argumentácia žalobcu primárne založená na názore, že pri vyhlásení mimoriadnej
splatnosti podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, kedy bol tento
jednostranný právny úkon vyhotovený alebo odoslaný na poštovú prepravu, ale rozhodujúce je to,
kedy bol dlžníkovi (žalovanému) doručený, čo v súdenom prípade znamená, že účinky vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti nastali až 2.9.2020 (t. j. dátum doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
žalovanému).

9. V posudzovanom prípade nebol sporný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného listom zo dňa 9.7.2020 na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 338,46 eur, s ktorou
bol žalovaný v omeškaní, a zároveň mu poskytol lehotu 15 dní od doručenia, na uhradenie tejto
sumy, pričom ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru (č. l. 51 spisu). Predmetná výzva bola



žalovanému preukázateľne doručená dňa 29.7.2020. Dňa 11.8.2020 právny predchodca žalobcu
vyhotovil „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ktorým žalovanému oznámil, že z dôvodu
porušenia bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
X.. právny predchodca žalobca vyhlásil ku dňu 10.08.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy.
Predmetné oznámenie bolo žalovanému doručené až dňa 2.9.2020.

10. Podstatným pre posúdenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo posúdenie toho, či právny
predchodca postupoval pri zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), teda či zosplatnenie
žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu možno považovať za platné.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
87ac) § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

13. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.



16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka sa zaviedlo pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať
splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od
omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15
dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či
môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí
trojmesačnej doby. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ
môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia
práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní
na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd SR zastáva názor, že 15-dňová lehota na
upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia
príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ
zaplatí niektorú so skorších splátok (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 1Cdo/61/2022 z
25.4.2023, sp. zn. 9Cdo/98/2022 z 25.4.202, sp. zn. 2Cdo/298/2021 z 30.3.2023, sp. zn. 4Cdo/250/2021
z 28.3.2023, 4Cdo/201/2022 z 26.1.2023).

18. Niet pochýb o tom, že v čase odo dňa 29.7.2020 (kedy bola žalovanému doručená výzva na
úhradu dlžnej sumy, so splácaním ktorej bol v omeškaní spolu s upozornením na možnosť banky
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky) do dňa 10.8.2020 (deň, ku ktorému mala nastať mimoriadna
splatnosť pohľadávky) ani do dňa 11.8.2020 (kedy právny predchodca žalobcu vyhotovil oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti) zákonom stanovená minimálna lehota 15 dní neuplynula. Odvolací
súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je
rozhodujúce, kedy bol tento jednostranný právny úkon vyhotovený alebo odoslaný na poštovú prepravu
(nehovoriac o jeho obsahu), ale rozhodujúce je to, kedy bol dlžníkovi (žalovanému) doručený. Názor
prezentovaný žalobcom nemôže obstáť najmä preto, že právny predchodca žalobcu v ním vyhotovenom
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti výslovne uviedol, že mimoriadna splatnosť vyhlasuje
ku dňu 10.8.2020 (č. l. 26 spisu), t. j. za daných okolností pred uplynutím lehoty podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Okrem toho názor žalobcu je neakceptovateľný aj z toho dôvodu, že
skutočnosť, či minimálna zákonom stanovená lehota 15 dní bude dodržaná, nemôže byť ponechaný na
náhodu a závisieť od toho, kedy si žalovaný (dlžník) zásielku s oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti (zosplatnení) preberie. Žalobca si musí byť vedomý toho, že ním prezentovaná konštrukcia o
plynutí 15 dňovej lehoty viazaná na moment doručenia vyššie označeného oznámenia, by nemohla byť
aplikovateľná, ak by predmetné oznámenie bolo dlžníkovi doručené napríklad v deň jeho vyhotovenia,
t. j. 11.8.2020, alebo nasledujúci 12.8.2022, kedy by ani podľa teórie žalobcu nemohla byť 15 dňová
lehota zachovaná.

19. Naviac nad rámec vyššie uvedeného a na podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd poukazuje aj na to, že ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bez ďalšieho je aj nekonkretizovanie,
ku ktorej omeškanej splátke využil právny predchodca žalobcu svoje právo predčasného zosplatnenia
úveru. Z poslednej výzvy pred zosplatnením (na č. l. 51 spisu), ani z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti (na č. l. 26 spisu) nie je vôbec zrejmé, pre ktorú omeškanú splátku úveru bol úver poskytnutý
zo strany X.. žalovanému predčasne zosplatnený. Táto skutočnosť súdu nevyplýva ani z ostatných
žalobcom produkovaných dôkazov. Zo špecifikácie pohľadávky na č. l. 67 spisu vyplýva, že žalovaný
bol ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (t. j. k 10.8.2020) v omeškaní v trvaní viac ako tri mesiace s
viacerými splátkami, keďže podľa tejto špecifikácie nemal uhradiť žiadnu splátku ani príslušenstvo k nej.



20. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Práve z
dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa
vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka), je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného
zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť zrejmé splnenie
podmienok v citovanom ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t. j. jednostranný právny úkon
veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa §
565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu
musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ako aj výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Zo znenia ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka určenia
omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t.
j. že dlžník nesplatil niektorú svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú
možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým X.
zosplatnila celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého nebolo ani s prihliadnutím na ostatné
žalobcom produkované listiny zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úveru zosplatnený,
vykazuje znaky neurčitého právneho úkonu, ktorý je s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho
zákonníka pre jeho neurčitosť absolútne neplatný.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní si žiadne neuplatnil a preukázateľne mu žiadne ani
nevznikli.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}