Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/175/2015 z 15. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. marca 2016, sp. zn. 21S/175/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015201114.1 Krajský súd Žilina | 21S/175/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015201114.1 | 2016-03-15 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edebe7e5-7e71-4330-8657-53148a8162ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015201114.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/175/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201114
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201114.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, G. U., právne
zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, B. XX, XXX XX F. O. X., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
Žilina, J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/
SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 z 06.10.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 03.12.2015 domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 z 06.10.2015, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č.
LM1/OPP_ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015 vo veci zastavenia výplaty peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia, ktorý poberá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím - žalobca -
na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. CD/2012/0904086/KR zo
dňa 16.07.2012 vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú
v § 2 písm. a) z č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s účinnosťou od 01.07.2015.
Žalobca v žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu výzvou na zdokladovanie
príjmov manželky ako spoločne posudzovanej osoby v zmysle § 18 zákona č. 447/2008 Z.z. V závere ho
upozornil, že ak nevyhovie výzve, platba príspevku sa zastaví. Výzva sa mala týkať len zdokladovania
príjmov pre vyplácanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobca zaslal žalovanému čestné prehlásenie manželky a
notársku zápisnicu o zúžení predmetu BSM, uviedol, že manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť.
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko
konanie vo veciach kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. je osobitne upravené v piatej časti tohto
zákona a súčasne subsidiárnym právnym predpisom je v zmysle § 53 cit. zákona zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok). Žalovaný vo výzve nepoučil žalobcu o dôsledkoch, ktoré bude
mať nedoloženie požadovaných dokumentov a čo sa považuje za zdokladovanie príjmov. Nepoučil ho,
vo vzťahu ku ktorému príspevku bude jeho vyplácanie zastavené. Žalovaný nezdôvodnil, na základe
akých skutočností by žalobca mal preukazovať príjem svojej manželky, keď s ňou ani nežije v spoločnej
domácnosti.

Podľa obsahu a povahy posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní



postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t. j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 05.02.2016 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané
z dôvodu, že žalobca v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom nepreukázal príjem manželky
za sledované obdobie - rok 2014. V zmysle § 18 ods. 7 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení
na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a
započítavajú príjmy u spoluposudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a
príjem jej manžela alebo manželky. Čo sa týka tvrdenia, že manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, tak
na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu právna úprava definuje okruh spoločne posudzovaných
osôb. Inú zákonnú úpravu a posudzovanie spoločnej domácnosti v zmysle zákona č. 417/201 Z.z.,
resp. v zmysle § 474 a § 475 OZ nemohli správne orgány aplikovať, pretože zákon č. 447/2008 Z.z.
taxatívne určuje spoločne posudzované osoby a nemá žiadny odkaz na zákon o pomoci v hmotnej núdzi,
prípadne na posudzovanie spoločnej domácnosti v zmysle OZ. Napadnuté rozhodnutie o zastavení
výplaty predmetného peňažného príspevku je procesným rozhodnutím, pretože o merite veci - odňatí
peňažného príspevku- správny orgán ešte nerozhodol. V zmysle § 45 ods. 7 z. č. 447/2008 Z.z. v
platnom znení príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty opakovaného peňažného príspevku na
kompenzáciu od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom fyzická osoba
preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata peňažného príspevku na kompenzáciu zastavená.
Napadnuté rozhodnutie je procesné a závisí výlučne od preukázania príjmu manželky žalobcu, preto
žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2011 (ďalej len „zákona č. 447/2008
Z.z. )výplata opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej
sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu, nevyhovie výzve príslušného orgánu v určenej lehote
osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho
výšku a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená.

Podľa § 45 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom fyzická osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata peňažného
príspevku na kompenzáciu podľa odsekov 4 a 5 zastavená. Ak fyzická osoba nevyhovie výzve podľa
odsekov 4 a 5 do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí tohto príspevku. Lehota
jedného roka začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom rozhodnutie o zastavení výplaty nadobudlo právoplatnosť.

Povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je v
každom štádiu konania postupom „ex offo“ preverovať, či sú splnené podmienky súdneho konania v
prejednávanej veci. Medzi podmienky konania patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 O.s.p.



Právomoc je súhrn záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávať a rozhodnúť. Právomoc
súdov v správnom súdnictve vyplýva z § 7 ods. 2 O.s.p. a následne je konkretizovaná v § 244
O.s.p. V prípade prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (druhá hlava piatej
časti O.s.p.) zákonodarca navyše vyžaduje pre to, aby mohlo dôjsť k preskúmavaniu rozhodnutí a
postupov správnych orgánov v správnom súdnictve, aby toto rozhodnutie a postup boli určitej kvality
- tzv. spôsobilý predmet preskúmavania - pozitívne (§ 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) a
negatívne vymedzený (§ 248 O.s.p.). Následok nedostatku právomoci je rovnaký ako pri právomoci vo
všeobecnom zmysle (§ 104 ods. 1 O.s.p.), t.j. zastavenie konania, v tomto prípade podľa § 250d ods. 3
O.s.p, t.j. podľa ustanovenia špeciálneho k § 104 ods. 1 O.s.p.

Súdny prieskum zákonnosti aktov správnych orgánov, ktoré nezasahujú do právneho postavenia
jednotlivca (§ 244 ods. 3 O.s.p.) vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 248 O.s.p., je vylúčený. Toto pravidlo
má dve základné výnimky, lebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené ani rozhodnutia s charakterom
podľa § 248 O.s.p., ak spĺňajú podmienku uvedenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy a nie je ani vylúčený prieskum
zákonnosti tzv. nepriamych rozhodnutí v režime ustanovenia § 245 ods. 1 O.s.p. Článok 46 ods. 2
posledná veta Ústavy SR modifikoval hranice súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v prospech
všetkých adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia zasahujú, alebo sa aspoň dotýkajú ich základných práv
a slobôd. V preskúmavanom prípade však krajský súd nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté
rozhodnutie ovplyvňovať alebo inak sa týkať základných práv a slobôd žalobcu.

Konanie v súlade s procesnoprávnymi predpismi nemožno považovať za porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (pozri napr. II. ÚS 213/06, I. ÚS 176/07) - mutatis mutandis teda aj konanie
v súlade procesnými predpismi správneho práva, ktoré umožňujú, aby nadriadený orgán rozhodol o
zastavení výplaty príspevku, nemožno považovať za zásah alebo narušenie základných práv žalobcu.

V danom konaní bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán
rozhodol zastavení výplaty peňažného príspevku.

V predmetnej veci prvostupňový správny orgán vyzval listom zo dňa 29.07.2015 žalobcu na osvedčenie
skutočností rozhodujúcich na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečím prevádzky osobného motorového vozidla
- na doloženie dokladov o príjme manželky za rok 2014. V tejto výzve špecifikoval potrebné doklady
a poučil žalobcu o následkoch nesplania výzvy. Na túto výzvu žalobca reagoval listom zo dňa
06.08.2015, v ktorom predostrel svoje argumenty, pre ktoré nie je povinný predkladať požadované
doklady. Následné vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zastavení výplaty príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi
a bytového zariadenia č. LM1/OPP_ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015,
pričom z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca má možnosť v lehote jedného roka od
právoplatnosti tohto rozhodnutia dodatočne predložiť požadované doklady, inak žalovaný príspevok
odníme. Na odvolanie žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím
žalovaného.

Keďže ide o rozhodnutie predbežnej povahy, kým správny orgán definitívne rozhodne o obnovení výplaty
opakovaného peňažného príspevku alebo rozhodne o odňatí tohto príspevku, je vylúčené zo súdneho
prieskumu, a preto súd rozhodol s odkazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250d ods. 3
O.s.p. o zastavení konania.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade, že konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval
o veci samej. Žalobca, ktorá podal žalobu proti rozhodnutiu, ktoré nepodlieha prieskumu v správnom
súdnictve, zavinil zastavenie konania, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému (s
výnimkou § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou O.s.p.) v zásade v správnom súdnictve nemožno priznať
náhradu trov, nakoľko to ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. vylučuje, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania).

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.