Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/283/2014 z 22. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. februára 2015, sp. zn. 24Sd/283/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014201225.2 Krajský súd Žilina | 24Sd/283/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5014201225.2 | 2015-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e53b9e8-29b1-4043-8cc1-4380a9a1dbb2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201225.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/283/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201225
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201225.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej
veci navrhovateľky: Mgr. F. N., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX F., F. č. XXXX,
zastúpenej Mgr. Jozefom Gáplovským advokátom so sídlom K. I.XX, XXX XX D.., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o vdovský dôchodok,
o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 19.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2014
p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 269 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky z 15.8.2014 o priznanie vdovského dôchodku
od 17.8.2013.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že manžel navrhovateľky získal
najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií,
vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od
20.5.2002, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Tento zákon a ani žiaden iný právny predpis
nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Nárok na starobný dôchodok manželovi
navrhovateľky vznikol podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia
príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Podľa § 142 ods. 4 písm.
b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia
príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. O
dobe zamestnania manžela navrhovateľky získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je príslušný rozhodnúť Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala jeho
preskúmania. Žiadala, aby pri výpočte jej vdovského dôchodku po nebohom manželovi Stanislavovi
Fupšovi bol zohľadnený nárok po nebohom manželovi, ktorý vyplýva z pracovných kategórií, ktorý je
možno uplatniť až do roku 2023 podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s ohľadom na rozsudky



NS SR v tejto veci. Poukázala na to, že jej manželovi nikdy nebol priznaný starobný dôchodok, z
dôvodu jeho smrti mu tento nárok nebol priznaný. Po skončení služobného pomeru mu bol priznaný
výsluhový príspevok ku dňu 1.1.2001. Fyzický vek 55 rokov dovŕšil 20.5.2002. K dátumu odchodu na
výsluhový príspevok mal odpracovaných najmenej 25 rokov v I. pracovnej kategórii funkcií. Odporkyňa
mala vykonať výpočet výšky starobného dôchodku a z tohto výpočtu chronologicky po smrti manžela
mala vykonať výpočet vdovského dôchodku v takej výške, ako to upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení. Odbor sociálneho zabezpečenia MV SR nie je vecne príslušný na určovanie
starobných dôchodkov a následne vdovských dôchodkov. Poukázala na ust. § 124 ods. 3, § 143a
bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z., § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a vyjadrila názor, že odporkyňa
nesprávne právne posúdila uplatnený nárok na vdovský dôchodok po jej nebohom manželovi. Po zistení
tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby policajta vrátane
základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
V stanovisku zo dňa 21.1.2015 podanom prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka namietala,
že jej nemôže byť odňaté právo na priznanie dôchodku, resp. na jeho zvyšovanie. Skutočnosť, že
jej manžel časť rokov odpracoval v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia a časť rokov vo
všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia jej nemôže byť na ujmu - nie je možné, aby sa v jej
prípade „stratili“ roky odpracované jej manželom vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia
(v rokoch 1968 až 1975 pracoval v OKD), a to len na základe svojvoľného postupu odporkyne v danej
veci.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 8.1.2015 navrhla
napadnuté rozhodnutie z 19.9.2014 ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného uviedla, že nebohému
manželovi navrhovateľky vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik
nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na
ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Nárok na starobný
dôchodok vznikol manželovi navrhovateľky podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom na
citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Podľa §
142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. o dávke dôchodkového
zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra SR. O dobe zamestnania manžela navrhovateľky získanej vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia (zabezpečenia) je príslušný rozhodnúť Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra
SR. Z dôvodu, že odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku nebohého manžela
navrhovateľky, bola žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok zamietnutá.

Na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 navrhovateľka zotrvala na podanom opravnom prostriedku.
Právny zástupca navrhovateľky poukázal na oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Odbor
sociálneho zabezpečenia zo dňa 22.10.2014 v obdobnej právnej veci, ktorou príslušný odbor sociálneho
zabezpečenia zastáva opačný výklad ako odporkyňa s poukázaním i na tú skutočnosť, že nárok na
dávku a jej výplatu si menovaný uplatnil za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/233/2014 s
tvrdením, že ide o obdobnú právnu vec. Nebohý manžel navrhovateľky v rokoch 1968 až 1975 pracoval v
Ostravsko-karvinských baniach, boli mu zrážané z jeho príjmu príslušné odvody, a týchto 7, resp. 8 rokov
nemá žiadnym spôsobom vyhodnotené. Odporkyňa je povinná túto skutočnosť zohľadniť a dopočítať
navrhovateľke ako žiadateľke práve tieto roky odpracované jej nebohým manželom. Poukázal tiež na to,
že v prípade viacerých iných príslušníkov ozbrojených zborov takáto dávka bola bez problémov priznaná,
či už priamo v konaní pred samotnou odporkyňou alebo neskôr následne po preskúmaní veci príslušným
správnym súdom.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na vyjadrenie odporkyne zo dňa
8.1.2015, žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.



Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa
19.9.2014, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 15.8.2014, doručenou odporkyni dňa 20.8.2014, požiadala o vdovský
dôchodok, ktorý žiadala priznať od 17.8.2013. Uviedla v nej, že jej nebohý manžel P. N., nar. XX.X.XXXX,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, bol poberateľom výsluhového príspevku od 1.1.2001, ktorý sa od 1.7.2002
považoval za výsluhový dôchodok a dňa 19.7.2013 podal žiadosť o starobný dôchodok. Odporkyňa jej
rozhodnutie vo veci starobného dôchodku nebohého manžela nezaslala.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, orgánu sociálneho
zabezpečenia Bratislava č. SPC-35.080-1/6-2001 zo dňa 25.1.2001 bol P. N. podľa § 210 ods. 1 a §
211 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný od 1.1.2001 výsluhový príspevok vo výške
15380,-Sk mesačne. Podľa potvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR zo dňa
11.7.2013 od 1.7.2002 sa výsluhový príspevok podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
považuje za výsluhový dôchodok. P. N. podľa uvedeného potvrdenia bola pre priznanie výsluhového
príspevku od 1.1.2001 zhodnotená doba služobného pomeru, a to ZVS od 29.7.1966 do 25.9.1968 v I.
kategórii funkcií, služobný pomer v Policajnom zbore od 1.10.1975 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií
a služobný pomer v Policajnom zbore od 1.1.2000 do 31.12.2000 v III. pracovnej kategórii.

Nakoľko nebohý manžel navrhovateľky získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20
rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, pričom dňa 20.5.2002 dovŕšil vek 55 rokov, vznikol mu
nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 20.5.2002, t. j. pred
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového
zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov právo
na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č.
100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30.6.2002 už vznikli.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Nebohý manžel navrhovateľky splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. dňom 20.5.2002,
kedy dovŕšil 55 rokov.

Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgány sociálneho zabezpečenia sú Federálne Ministerstvo
práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne
zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zboru
nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra,
ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.
O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné
orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku nebohého manžela
navrhovateľky na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002
Z.z. dotknutá, keďže nebohý manžel navrhovateľky nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení (podľa potvrdenia Národného úradu práce Bytča zo dňa 24.9.2002, ktoré sa nachádza v
administratívnom spise, bol navrhovateľ od 1.1.2001 do 31.8.2002 vedený v evidencii úradu práce
ako evidovaný nezamestnaný). Rozhodnúť o nároku nebohého manžela navrhovateľky na starobný
dôchodok a jeho výške podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra SR.



Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Podľa názoru krajského súdu odporkyňa nemôže rozhodnúť o nároku navrhovateľky na vdovský
dôchodok v čase, keď výška starobného dôchodku nebohého manžela navrhovateľky nie je príslušným
orgánom určená a v prípade, ak by krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.9.2014
zrušil, rozhodol by predčasne. Krajský súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľky,
ktorý poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/233/2014 zo dňa 23.10.2014,
právoplatný dňa 16.12.2014 s tým, že ide o obdobný prípad. V uvedenom prípade totiž navrhovateľ
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55. roku veku až 26.4.2007 a bol mu priznaný výsluhový dôchodok
podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z.. Rovnako za nedôvodnú považuje námietku, že nebohý P. N.
uplatnil nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu až za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 21.3.2014 bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2
O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, a preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa
v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 23. februára 2015
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková