Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/116/2014 z 17. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. marca 2015, sp. zn. 21S/116/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200779.4 Krajský súd Žilina | 21S/116/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5014200779.4 | 2015-03-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b35305c-dc59-4bc5-9a46-7eb97d0c02e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200779.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/116/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200779
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200779.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: G. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X. XXX, zastúpený advokátkom: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec,
s.r.o., V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej
politiky, Ul. A. Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, pribratý účastník: Z. Y., bytom XXX XX H. X. XXX, v konaní
o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. j. OU-ZA-OVBP2-2014/015041/KRA zo dňa 22.05.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa zo dňa 18.06.2014, doručenou na krajský súd dňa 20.06.2014 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/01504 zo dňa 22.05.2014, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011.
Obec Kysucký Lieskovec (ďalej len stavebný úrad) prvostupňovým rozhodnutím povolil stavbu
„Nadstavba rodinného domu č. 297“ na parc. č. KNC 12/1 v k. ú. H. X..
Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach.
Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí najmä v tom, že stavebné povolenie - rozhodnutie
stavebného úradu Obce Kysucký Lieskovec č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011 bolo vydané na základe
neoverenej a neúplnej projektovej dokumentácie. S poukazom na predchádzajúce konanie má žalobca
za to, že projektová dokumentácia bola opečiatková dodatočne a je dôvodné sa domnievať, že môže ísť
dokonca o úplne inú projektovú dokumentáciu, s akou bol oboznámený pri stavebnom konaní. Pokiaľ
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že mu bola predložená dodatočne overená
projektová dokumentácia stavby, tak toto tvrdenie je nepreskúmateľné, pretože účastníkom stavebného
konania takto projektová dokumentácia predložená nebola.
V žalobe ďalej uviedol, že v stavebnom konaní nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci.
Pri posudzovaní odstupových vzdialeností Okresný úrad Žilina vychádzal zo situačného nákresu
vypracovaného projektantom. V stavebnom konaní nebol doložený geometrický plán. Pokiaľ by došlo
k riadnemu zameraniu, tak by jednoducho nemohla projektová dokumentácia existovať, pretože taká
projektová dokumentácia je len obrázkom slúžiacim na legalizáciu čiernej stavby a nie hodnoverným
podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Odôvodnenie samotného rozhodnutia je nedostatočné,
pretože žalovaný sa nevysporiadal so všetkými spornými otázkami, ktoré v konaní vznikli. Žalovaný sa
nezaoberal ani vznesenými námietkami žalobcu a neumožnil mu vyjadriť sa k stavu veci. Skutočnosť,
že je potrebné zaoberať sa vznesenými námietkami konštatoval aj Krajský súd v Žiline v rozsudku
č. k. 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012. Žalovaný predovšetkým neakceptoval námietku žalobcu o



umiestnení loggie. Jej umiestnením dôjde k narušeniu súkromia a k obmedzeniu riadneho užívania
nehnuteľnosti a k jej znehodnoteniu. Nutnosť loggie odôvodňuje z hľadiska potreby presvetlenie a
preslnenie a konštatuje, že vybudovaním múrika alebo ponechanie pôvodného štítového múru by boli
miestnosti nedostatočne preslnené a presvetlené. Táto skutočnosť, že však nebola nijako preukázaná,
nie je ničím podložená. Nebol doložený posudok, či diagram o zatienení, či preslnení. Navyše stavebník
nepovolenými zmenami stavby si sám zhoršuje presvetlenie a preslnenie miestností, pretože časť
ostrešia zo západnej strany priamo nad loggiou je zrealizovaná v šírke 90 cm namiesto 60 cm uvedených
v stavebnom povolení. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výzva stavebného úradu na zastavenie prác
zo dňa 22.05.2012. Vybudovanie múrika alebo aj ponechaniu pôvodného štítového múru pritom nič
nebránilo, pretože spomínané presvetlenie a preslnenie je možné jednoducho realizovať, napr. svetlíkom
nad loggiou, strešnými oknami, vikierom, orientáciou okien na juh. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
uviedol, že návrh dispozície zohľadňuje najoptimálnejšie využitie orientácie stavby k svetovým stranám.
V samotnom odôvodnení sa vyskytujú argumenty založené len na pocitoch, ale na druhej strane sa
uvádza, že k zamietnutiu žiadosti o stavebné povolenie nepostačuje len subjektívny pocit odvolateľa.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v rozhodnutí žalovaného sa nerešpektuje ust. § 6 ods. 4 vyhlášky
č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého nie je možné umiestniť okno na 2. nadzemnom podlaží podľa návrhu
v projektovej dokumentácii, pretože vzdialenosť medzi rodinnými domami je v tomto prípade 3,6 m.
Žalovaný zámerne rieši okno na 1. nadzemnom podlaží, ktoré bolo vybudované dávno v minulosti a
nemá so stavebným povolením nič spoločné. Toto okno je pod úrovňou okien žalobcu a teda mimo
zorného poľa. V prípade okna na prízemí žalobca súhlasil s realizáciou, nesúhlasil však s realizáciu okna
na 2. nadzemnom podlaží, ktoré je orientované priamo proti jeho oknám a narúša tým jeho súkromie.
Okno na 2. nadzemnom podlaží je oproti oknám z kúpeľne a WC žalobcu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní
správneho orgánu sú vady, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že na základe právoplatného rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/87/2012 zo dňa 17.04.2013 pokračoval v odvolacom konaní, riadiac
sa právnym názorom Krajského súdu v Žiline, vysloveným v jeho zrušujúcom rozsudku a v ďalšom
konaní odstránil nedostatky, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutie č. j. 2012/01236/KRA zo dňa
16.08.2012. Po predložení overenej projektovej dokumentácie stavebným úradom spolu s dokladmi
znova preskúmal odvolanie žalobcu a vydal nové rozhodnutie pod č.j. OVBP2-2014/015041/KRA zo
dňa 22.05.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č.j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011,
ktorým ako príslušný stavebný úrad povolil stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. 297“ v k. ú. H. X. pre
stavebníka Z. Y., H. X. č. XXX.
K tvrdeniu žalobcu, že stavebné povolenie č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011 bolo vydané stavebným
úradom Obcou Kysucký Lieskovec bez neoverenej a neúplnej projektovej dokumentácie uviedol, že
o odvolaní rozhodoval po predložení kompletného spisového materiálu a projektovej dokumentácie,
ktorá mu bola odstúpená spolu s odvolaním Obcou Rudina - Spoločný obecný úrad, ktorá v tom
čase vykonávala činnosť na úseku stavebného poriadku aj pre Obec Kysucký Lieskovec na základe
osobitnej dohody. Túto overenú projektovú dokumentáciu doručil stavebný úrad v zmysle § 67 ods.
1 Stavebného zákona aj stavebníkovi Z. Y., ktorý ju doteraz vlastní a ktorú zapožičal Okresnému
úradu Žilina k predchádzajúcemu súdnemu konaniu. Odvolací orgán po preskúmaní obsahu podaného
odvolania, ako aj zákonnosti postupu stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia č. 620/2011
zo dňa 01.08.2011 rozhodol tak, že odvolanie s odôvodnením zamietol a vydané stavebné povolenie
potvrdil rozhodnutím č. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011. Predložená projektová dokumentácia, z
ktorej vychádzal odvolací orgán pri posudzovaní veci bola projektová dokumentácia overená pečiatkou
Spoločného obecného úradu v Rudine zo dňa 01.08.2011, ktorý v tom čase vykonával činnosť
stavebného úradu aj pre Obec Kysucký Lieskovec. Stavebný úrad overuje projekovú dokumentáciu
spolu s vydaním stavebného povolenia, teda nie v priebehu konania, pretože môže nastať situácia, že
navrhovanú stavbu stavebný úrad tak, ako bola žiadosť predložená, nemôže povoliť a potom nemá
dôvod ani overiť projektovú dokumentáciu stavby.
Stavebný úrad Obec Kysucký Lieskovec napriek tomu, že mu z ust. § 67 ods. 1 Stavebného zákona
vyplýva povinnosť ponechať si overenú kompletnú projektovú dokumentáciu stavby pre svoje archívne



účely, ako dôležitý doklad pre ďalšie sledovanie dodržiavania záväzných podmienok, uložených v
stavebnom povolení stavebníkovi, túto z neznámych dôvodov už pri prvostupňovom konaní nepredložil
odvolaciemu orgánu a ani súdu a ani ju nemal snahu zabezpečiť napriek opakovaným výzvam
odvolacieho orgánu na jej predloženie. Odvolací orgán si aj telefonicky overoval u pracovníka
stavebného úradu, kedy mu môže stavebný úrad požadovanú overenú projektovú dokumentáciu
predložiť, urgoval písomne aj telefonicky jej predloženie, preto tvrdenie žalobcu o dodatočnom
opečiatkovaní projektovej dokumentácie alebo poskytnutí pomoci pri iných veciach považuje žalovaný
za irelevantné, nemajúce vplyv na rozhodovanie súdu vo veci. Tvrdenie žalobcu, že stavebník nemal
a nemohol predložiť overenú projektovú dokumentáciu Slovenskej stavebnej inšpekcie dňa 28.06.2012
je nepravdivé, pretože práve overená projektová dokumentácia stavebníka bola predložená súdu
v predchádzajúcom súdnom konaní a je relevantným dôkazom, že tento povolenú stavbu začal
uskutočňovať po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia č. 620/2011 a podľa potvrdenej
projektovej dokumentácie stavby.
K tvrdeniam uvedeným v žalobe v bode 4 žalovaný uvádza, že umiestnenie stavby, oplotenie pozemku
stavebníka, ako aj nepresnosti, resp. nezakreslenie osadenia žalobcovej nehnuteľnosti a ďalšie ním
uvádzané nedostatky žalovaný preskúmal a zaoberal sa nimi vo svojom rozhodnutí č. 2012/01235/
KRA zo dňa 16.08.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že jestvujúci stav v umiestnení stavby sa nemení
a odsúhlaseným architektonickým a konštrukčným riešením nadstavby nedôjde k zásahu nad susedné
pozemky žalovaný má za to, že nebol dôvod predkladať geometrický plán, pretože umiestnenie
a pôdorysné rozmery stavby sa nemenia a z údajov uvedených vo výkresovej časti projektovej
dokumentácie vyplýva, že k presahu strešnej konštrukcie nad susedné pozemky parcela č. 1910/2, nad
obecný chodník a parcela č. 11 pri dodržaní schválených rozmerov nedôjde.
Žalovaný naďalej trvá na svojom vyjadrení sa k predchádzajúcej žalobe, ktorej dôvody sú identické s
dôvodmi uvedenými v predchádzajúcom žalobnom návrhu, s ktorými sa podrobne zaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktorým po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že stavebník - Z. (pribratý účastník konania) dňa
21.06.2011 podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Nadstavba rodinného domu č.
297“, na pozemku č. KN 12/1 v k. ú. H. X. spolu so žiadosť o vydanie stavebného povolenia, predložil
dvakrát projektovú dokumentáciu stavby vypracovanú oprávnenou osobou a vyhlásenie stavebného
dozoru, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. Stavebné povolenie bolo
vydané dňa 01.08.2011 pod č. 620/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2011. Proti
predmetnému stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie dňa 16.09.2011. O odvolaní rozhodol
Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím č. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č. j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým
stavebný úrad povolil stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. 297“ v k. ú. H. X. na pozemku parc. č.
KN-C 12/1.
Proti rozhodnutiu žalovaného č. 2011/01586/KRA zo dňa 23.12.2011 podal žalobca na krajský súd
dňa 23.12.2001 žalobu (sp. zn. 20S 442/2011). V žalobných dôvodoch poukázal na skutočnosť, ktorú
namietol aj v zápisnici z územného konania zo dňa 08.12.2010, že v projektovej dokumentácii sú
uvedené odstupové vzdialenosti od nehnuteľnosti žalobcu, teda KN-C 13, 14/2, 14/3 v rozpore so
skutočným stavom. Tvrdil, že doložil snímku z pozemkovej mapy a situačný návrh, v ktorom sú
uvedené iné odstupové vzdialenosti, ako vzdialenosti zamerania reálne v teréne. Tvrdil, že v projektovej
dokumentácii, ktorá je súčasťou spisu na prvostupňovom správnom orgáne, boli skutočne odstupové



vzdialenosti vyšrafované, vybielené, teda neviditeľné, aby nemohli byť prekážkou vydania stavebného
povolania a že skutočné odstupové vzdialenosti označil na fotokópii situačného snímku z projektu žltou
farbou. Vyslovil názor, že nesúlad reálneho stavu so stavom evidenčným má byť predmetom skúmania
v stavebnom konaní a mal sa s touto skutočnosťou stavebný úrad vysporiadať. Účastník navrhoval
žalovanému, aby reálne vytýčil nehnuteľnosti a lokalizoval tak stavbu žalobcu, ako aj stavbu stavebníka.
Z predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že nebol predložený úplný (chýbala podstatná
časť projektovej dokumentácie povoľovanej stavby, viazaný, nebol predložený žurnalizovaný, ani
správny spis prvostupňového, ani druhostupňového orgánu, očíslovaný spis). Pri aplikácii § 250j ods. 3
O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd však
okrajovo poznamenal z dôvodu nepredloženia originálneho kompletného správneho spisu, nebolo v
kompetencii žalovaného sa námietkami žalobcu týkajúcich sa umiestnenia loggie v nadstavbe rodinného
domu zaoberať. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v územnom konaní bola táto námietka vznesená a
túto námietku správny orgán v územnom konaní ako v správnom konaní prejednali a o nej aj rozhodli.
Zo zápisnice z územného konania zo dňa 08.12.2010 súd zistil, že žalobca vzniesol pripomienku k
novovybudovanej loggii v tom zmysle, aby tá časť stavby zo západnej strany stavebníka bola opatrená
murivom, nie zábradlím a to do výšky 1,5 m. Zo zápisnice zo stavebného konania, ktoré bolo konané
21.07.2011 súd zistil, že pred prvostupňovým správnym orgánom žalobca vzniesol v lehote na podanie
námietok, námietku, ktorú špecifikoval nasledovne: obvodové múry v štíte rodinného domu č. 297
(stavebníka) zachovať alebo alternatívne vybudovať múrik na loggii tak, ako uviedol v územnom konaní.
Žalobca námietku stavebného konania koncipoval alternatívne, teda buď múrik zo západnej strany
loggie v nadstavbe žalobcu vo výške 1,5 m alebo iná možnosť - zachovať murivo v štíte. Uviedol, že
prvostupňový správny orgán sa bude musieť vysporiadať vznesenými námietkami žalobcu a postupovať
tak, aby práva žalobcu na zabezpečenie súkromia na jednej strane a právo stavebníka na dostatočne
presvetlených obytných miestností, ktoré ústia do loggie boli v rovnováhe.
Krajský stavebný úrad v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy, rozhodnutím č. 2012/01235/KRA zo
dňa 16.08.2012 opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu a rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil
rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č. j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým stavebný úrad povolil
stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. 297“ v k. ú. H. X. na pozemku parc. č. KN-C 12/1. V odvolacom
konaní sa riadil rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012. Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia č.j. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011 a skutočnosť, že zo strany žalovaného
nebol predložený úplný, zviazaný a očíslovaný spis prvostupňového správneho orgánu na pojednávaní
dňa 29.05.2012 krajský súd zistil, že v spise chýba projektová dokumentácia stavby - PD architektúry,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti 1. nadzemného podlažia má byť umiestnená loggia, akým spôsobom
je projektované zábradlie nielen zo severnej, ale aj z južnej strany tak, aby sa mohol súd zaoberať aj
námietkami žalobcu vznesenými v žalobných bodoch. Hlavným dôvodom pre zrušenie bolo, že žalovaný
sa mal námietkami týkajúcimi sa umiestnenia loggie v nadstavbe rodinného domu zaoberať a neobstojí
tvrdenie žalovaného, že už v územnom konaní bola táto námietka vznesená, prejednaná a správnymi
orgánmi bolo o nej rozhodnuté. Námietkou žalobcu vznesenou v stavebnom konaní a týkajúcou sa
zachovania štítového múru alebo alternatívne vybudovať múrik na loggii tak, ako uviedol už v územnom
konaní sám odvolateľ, sa mal prvostupňový správny orgán zaoberať, vyhodnotiť a o nej rozhodnúť
tak, aby bola zachovaná rovnováha medzi právami a povinnosťami žalobcu a stavebníka. Bolo
potrebné sa vysporiadať aj so vznesenými námietkami žalobcu, týkajúcimi sa odstupových vzdialeností
medzi rodinnými domami a postupovať tak, aby jednoznačne bolo preukázané, že povoľovaná stavba
rodinného domu stavebníka v žiadnom prípade nebude zasahovať do vlastníckych práv žalobcu v
súvislosti s vlastníctvom rodinného domu a pozemkov.

Ohliadkou vykonanou na mieste stavby dňa 01.12.2011 pracovníčkou KS za prítomnosti žalobcu - G.
boli zistené a potvrdené skutočné vzdialenosti objektov stavebníka rodinného domu od domu žalobcu
od jestvujúceho oplotenia a vzdialenosti stavieb navzájom. Tieto údaje boli takmer zhodné s údajmi
uvedenými na predloženej situácii a to nasledovne: Stavba rodinného domu stavebníka je umiestnená
z južnej strany od jestvujúceho oplotenia vo vzdialenosti 0,55 m, od rodinného domu žalobcu je
rodinný dom stavebníka vzdialený 1,90 m. V najužšom mieste je vzájomná odstupová vzdialenosť
rodinných domov 0,90 m a vzdialenosť rodinného domu stavebníka od plota je 0,50 m. Porovnaním
údajov o umiestnení stavby stavebníka, zakreslených v predloženom vytyčovacom náčrte č. 121/11,
vypracovanom F.. I. U., oprávneným geodetom a spracovaného na podklade vytyčovacích prác zo dňa
18.08.2011 s označením hranice kolíkmu KSÚ zistil, že skutočný priebeh spoločnej hranice medzi parc.
č. KNC 12/2 a 13, 14/2 nezodpovedá priebehu jestvujúceho oplotenia, pretože v tejto časti je odstupová
vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov od stavby rodinného domu č. súp. 297 stavebníka 1,0



m a v najužšom mieste 0,80 m. Vytýčenia hranice pozemkov sa zúčastnil aj vlastník parcele č. 13,
14/2 G. U., ktorý s vytýčenou hranicou nesúhlasil, čo je zdokladované v protokole o vytýčení hranice
pozemkov zo dňa 18.08.2011. Krajský stavebný úrad preto porovnal zistenie údajov o umiestnení stavby
a s prihliadnutím na jej jestvujúci stav zistil, že navrhovanou nadstavbou rodinného domu súp. č. 297
nemôže dôjsť k zásahu do pozemku žalobcu, pretože navrhovanou nadstavbou rodinného domu č. súp.
297 stavebníka Z. Y. nedôjde k pôdorysnému rozšíreniu stavby. Posúdil aj údaje o navrhovanej novej
streche, ktorá svojím riešením nezasiahne na pozemok žalobcu. K takémuto záveru došlo porovnaním
výkresu č. AA 0010, kde je presah strechy zo západnej strany objektu (smerom k pozemku žalobcu)
navrhnutý v šírke 300 mm, čo je menej ako vzdialenosť jestvujúceho oplotenia od rodinného domu
stavebníka, ktorý je umiestnený rovnobežne s domom vo vzdialenosti cca 0,50 m. Teda aj s prihliadnutím
na neodsúhlasený protokol o vytýčení hranice pozemkov, podľa ktorého skutočná hranica pozemkov
nie je totožná s umiestnením oplotenia je zrejmé, že nadstavbou rodinného domu stavebníka nedôjde k
zásahu do vlastníckych práv žalobcu v súvislosti s vlastníctvom rodinného domu a pozemkov. Zároveň
bola stavebníkom doplnená výkresová časť projektovej dokumentácie o opravené výkresy pôdorysu
strechy, kde bola šírka ostrešia strechy zo západnej strany ustupujúcej časti objektu vo výkrese pôdorysu
strechy upravená na 0,60 m namiesto 1,20 m tak, aby nedošlo k jej presahu na susedný pozemok parc.
č. 14/3.
Odvolací orgán sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu vo vzťahu zachovať obvodové murivo v štíte domu
stavebníka alebo alternatívne vybudovať múrik vo výške 1,50 m na logii tak, ako uviedol v územnom
konaní. Predložený návrh dispozícii v novovzniknutej nadstavbe (pôvodné podkrovie rodinného domu,
ktorý sa pôdorysne nerozširuje), zohľadnil nielen požiadavky investora, ale aj danosti stavby a pozemku
s naoptimálnejším využitím orientácie stavby k svetovým stranám. Navrhované riešenie zodpovedá
príslušným právnym predpisom stanovených vo vykonávacích vyhláškach a príslušných technických
normách. Z navrhovaného riešenia nadstavby rodinného domu stavebníka vyplýva, že terasa (loggia)
vytvorená nad 1. nadzemným podlažím zo západnej strany objektu bude slúžiť pre presvetlenie a
čiastočné preslnenie novovzniknutých obytných priestorov spálne a obývacej miestnosti, spojenej s
kuchyňou a jedálňou. Terasa, prístupná z obývacej miestnosti a zo spálne bude prekrytá strechou,
pričom pochôdzna časť terasy vo výške +5,960 m bude opatrená kovovým zábradlím. Takéto riešenie
umožní dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie obývacej miestnosti. Ak
by terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m alebo by stavebník ponechal
pôvodný štítový múr tak, ako to žiadal odvolateľ, tak by obytné miestnosti i časti orientované presklenými
otvormi k terase mohli byť nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo využitiu miestností k
navrhovanému účelu.
Proti rozhodnutiu žalovaného - Obvodný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. 2012/01235/
KRA zo dňa 16.08.2012 žalobca podal odvolanie. V žalobe uviedol totožné námietky proti rozhodnutiu
č. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 21S/87/2012 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 3
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z dôvodu, že nebola
predložená overená projektová dokumentácia.
Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2014/015041/KRA zo dňa 22.05.2014 tak, že odvolanie zamietol a
rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č.j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým stavebný úrad povolil
stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. 297“ na parc. č. KN-C 12/1 v k. ú. H. X. potvrdil.
Žalobca dňa 20.06.2014 podal na Krajský súd v Žiline žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. OU-ZA-OVBP2-2014/015041/KRA z 22.05.2014 (sp. zn. 21S/116/2014).

Žalobca v žalobe namietal, že stavebné povolenie - rozhodnutie stavebného úradu Obce Kysucký
Lieskovec č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011 bolo vydané na základe neoverenej a neúplnej projektovej
dokumentácie. Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva nasledovné:
V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o vydanie stavebného povolania zo dňa 21.06.2011 ako
prílohy k tejto žiadosti sú uvedené dvakrát projektová dokumentácia stavby a vyhlásenie stavebného
dozoru. Stavebný úrad aj o žiadosti vydania stavebného povolenia rozhodol. Stavebný úrad preto v
zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. je povinný k stavebnému povoleniu pripojiť overenú
projektovú dokumentáciu alebo dokumentáciu stavbu alebo jej zmeny. Overenie sa vykoná na každom
výkrese tak, že sa opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, dátumom, číslom rozhodnutia a podpisom
pracovníka, ktorý overenie vykonal. Stavebný úrad jeden exemplár overenej dokumentácie zašle aj
obci, ktorá má pôsobnosť podľa § 122 Stavebného zákona prostredníctvom poverených pracovníkov
podľa § 99 Stavebného zákona a zabezpečuje výkon štátneho stavebného dohľadu a jeden exemplár



si ponechá stavebný úrad. Skutočnosť, že stavebník mal overenú a úplnú projektovú dokumentáciu
potvrdzuje aj fakt, že na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline vo veci sp. zn. 21S/87/2012
žalovaný predložil overenú projektovú dokumentáciu, ktorú mal zapožičanú od stavebníka. Krajský
súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia vtedy konštatoval, že prvostupňový správny orgán je
povinný v ďalšom konaní zabezpečiť overenú projektorú dokumentáciu z dôvodu, že je neprípustné,
aby pre účely súdneho konania aj pre ďalšie stavebné konanie si správne orgány zapožičiavali
overenú projektovú dokumentáciu od stavebníka. Vzhľadom na to, že krajský súd uložil žalovanému,
resp. prvostupňovému správnemu orgánu zabezpečiť overenú projektorú dokumentáciu, nemožno
teraz kvalifikovať ako mimoriadnu snahu pracovníčky žalovaného zabezpečiť túto overenú projektovú
dokumentáciu, a ktorá zistila, že obec Kysucký Lieskovec má k dispozícii projektovú dokumentáciu, ktorá
však nie je overená. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že došlo k nejakému dodatočnému overovaniu,
tak k tejto námietke súd udáva, že stavebný úrad dodatočne neoveral, iba splnil si povinnosť, ktorá mu
vyplývala z citovanej vyhlášky. Preto nebol ani dôvod, ani povinnosť k overeniu projektovej dokumentácie
oznamovať ostatným účastníkom konania. Pokiaľ žalobca poukazoval aj na to, že stavebník nebol
schopný predložiť opečiatkovanú overenú projektovú dokumentáciu slovenskej stavebnej inšpekcie
(vyplýva to zo zoznamu zo dňa 22.06.2012), túto skutočnosť nie je možné v tomto konaní považovať za
dôkaz, ktorý by mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci. O posudzovanej
odstupovej vzdialenosti Okresný úrad Žilina vychádzal zo situačného nákresu vypracovaného
projektantom, ktorý však má preukázateľné nedostatky. Súd túto námietku vyhodnocuje ako nedôvodnú
a zároveň udáva nasledovné:
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012 bola žalovanému uložená
povinnosť vysporiadať sa so vznesenými námietkami žalobcu, ktoré sa týkali odstupových vzdialenosti
medzi rodinnými domami a postupoval tak, aby jednoznačne bolo preukázané, že povoľovaná nadstavba
rodinného domu stavebníka v žiadnom prípade nebude zasahovať do vlastníckych práv žalobcu v
súvislosti s vlastníctvom rodinného domu a pozemkov, t.j. skutočné umiestnenie stavieb rodinných
domov žalobcu a stavebníka, porovnať ich umiestnenie s údajmi zakreslenými vo výkrese č. AA 00010
- situácia, obhliadkou vykonanou na mieste stavby dňa 01.12.2011 zistené a potvrdené skutočné
vzdialenosti objektu rodinného domu stavebníka a rodinného domu žalobcu od jestvujúceho oplotenia
a vzdialenosti stavieb navzájom. Na základe údajov o umiestnení stavby stavebníka zakreslených
v predloženom vytyčovacom náčrte č. 121/11 vypracované Ing. I. U., oprávneným geodetom a
spracovaného na podklade vytyčovacích prác zo dňa 18.08.2011 žalovaný zistil, že skutočný priebeh
spoločnej hranice medzi parcelami č. KN-C 12/2 a 13, 14/2 nezodpovedá priebehu jestvujúceho
oplotenia, pretože v tejto časti odstupná vzdialenosť spoločnej hranice pozemkov stavby rodinného
domu č. 297 je 1 m a v najužšom mieste 0,80 m. Vytýčenia hranice sa zúčastnil aj vlastník parcely č.
13, 14/2 G. U., ktorý s vytýčenou hranicou nesúhlasil. Žalovaný s prihliadnutím na jestvujúci stav zistil,
že navrhovanou stavbou rodinného domu súp. č. 297 nemôže dôjsť k zásahu do pozemkov žalobcu,
pretože nedôjde k pôdorysnému rozšíreniu stavby. Posúdil aj údaje o navrhovanej novej streche, ktorá
svojím riešením nezasiahne na pozemok žalobcu. K takémuto záveru dospel porovnaním výkresu č.
AA 00010, kde je presah strechy zo západnej strany objektu smerom k pozemku žalobcu navrhnutý v
šírke 300 mm, čo je menej ako vzdialenosť jestvujúceho oplotenia rodinného domu stavebníka, ktoré je
umiestnené rovnobežne s domom vo vzdialenosti cca 0,50 m. Zároveň bola stavebníkom doplnená aj
výkresová časť projektovej dokumentácie a opravený výkresy pôdorysu strechy, kde bola šírka ostrešia
strechy zo západnej strany ustupujúcej časti objektu vo výkrese pôdorysu strechy upravená na 0,60 m
namiesto 1,20 m, aby nedošlo k jej presahu na susedný pozemok parcela č. 14/3.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostačujúce, pretože
žalovaný sa nevysporiadal so všetkými spornými otázkami a námietkami žalobcu. Túto námietku súd
vyhodnotil ako nedôvodnú a udáva nasledovné:
Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012 uložil žalovanému povinnosť
vyhodnotiť námietky žaloby týkajúce sa umiestnenia loggie v nadstavbe rodinného domu a žalovaný
preto túto námietku vyhodnocoval, resp. posudzoval v rozhodnutí č. OU-ZA-OVBP2-2014/015041/KRA
zo dňa 22.05.2014. Uviedol, že z navrhovaného riešenia nadstavby rodinného domu stavebníka vyplýva,
že terasa (loggia), vytvorená nad 1. nadzemným podlažím zo západnej strany objektu bude slúžiť pre
presvetlenie a čiastočne preslnenie novovzniknutých obytných priestorov spálne a obývacej miestnosti
spojenej s kuchyňou a jedálňou. Terasa, prístupná z obývacej miestnosti a zo spálne bude prekrytá



strechou, pričom pochôdzná časť terasy vo výške +5,960 m bude opatrená kovovým zábradlím. O riešení
umožniť dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie obývacej miestnosti. Ak by
terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m, alebo ak by stavebník ponechal
pôvodný štítový múr tak, ako to žiadal žalobca, tak obytné miestnosti novej nadstavby rodinného domu
orientované presklenenými otvormi k terase by boli nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo
ich využitiu k navrhovanému účelu. Odvolací orgán aj prvostupňový správny orgán dospeli k záveru, pri
posudzovaní námietky žalobcu o zasiahnutí do jeho práva na súkromie umiestnením terasy smerom k
jeho východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa)
vyhodnotil, že sa nejedná o domáhanie sa ochrany jeho vlastníctva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale o posúdenie, či môže dôjsť navrhovaným riešením zásahu do jeho práva na nerušený
výkon užívania rodinného domu v jeho vlastníctve. Odvolací orgán v súvislosti podľa stavebného zákona
posúdil predložený návrh výlučne iba z hľadísk ustanovených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi,
ktoré žiadne z nich nemal ustanovené, ktoré by taxatívne obmedzovali stavebníka z hľadiska riešenia
presvetlenia vnútorných priestorov smerom k susedným pozemkom alebo stavbám.

Žalobca v žalobe namieta aj novovybudované okno na 2. nadzemnom podlaží, ktorý stavebník uskutočnil
v rozpore s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou. Je potrebné uviesť, že táto skutočnosť bude
predmetom konania o nepovolenej zmene stavby a nesúvisí s prejednávanou vecou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli
vydané v súlade so stavebným zákonom a spĺňajú všetky náležitosti v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní. Zároveň súd konštatuje že, napadnutým rozhodnutím žalobca nebol ukrátený na
svojich právach. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v troch
vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..