{"guid": "8815ff6e-b354-44a2-8583-510c8a0d8fd9:18aaf0fc-6585-4e7e-9b10-274c905edbb7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1", "spisova_znacka": "9CoP/81/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/81/2012 z 26. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. augusta 2012, sp. zn. 9CoP/81/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1", "identifikacne_cislo": "5412201652", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2012-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18aaf0fc-6585-4e7e-9b10-274c905edbb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201652
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Q. U., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom
v A. J., R. I. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Škerdom, advokátom, so sídlom v A. J., ul. W. XXXX/
XX, proti odporcovi: N. U., nar. X.XX.XXXX, bytom v A. J., R. I. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne
č.k. 7P/27/2012-49 zo dňa 21. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (IV.)    z r u š u j e    a tejto časti mu vec    v r a c
i a    na ďalšie konanie.

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu    n e d o t
k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Dolnom Kubíne po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov, pri
úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú D.,
nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX, po 150,- eur mesačne na každé dieťa vždy do každého 15. dňa v
mesiaci k rukám matky vopred. Pri určení výšky výživného prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch
rodičov, ako aj na potreby maloletých detí, keď konštatoval, že s prihliadnutím na rozpis výdavkov a
zhodné tvrdenie účastníkov by príjem otca mohol reálne dosahovať 871,- eur. V zásade najväčšími
pravidelnými výdavkami, ktoré bral súd do úvahy, sú náklady na byt, na energie okolo 200,- eur a splátka
úveru v sume 240,- eur.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec
maloletých detí. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmeniť, zaviazať ho platiť výživné
v sume 40,- eur na maloletú D. a 20,- eur na maloletú O. dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach platiť výživné ako určil prvostupňový súd. Pri jeho príjmoch v sume 13.328,64 eur a
výdavkoch                   9.235,10 eur nemôže jeho príjem dosahovať 871,- eur, a preto nevie, na základe
akých skutočností súd k takejto sume dospel. Pokiaľ jeho daňový základ predstavoval sumu 4.093,36
eur, mesačný príjem by u ňho predstavoval 341,11 eur.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdiť, k odvolaniu otca sa bližšie nevyjadril.

Matka vo svojom vyjadrení taktiež žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť poukazujúc na to, že pokiaľ odporca v daňovom priznaní priznal ročný základ dane
4.093,36 eur, určite nezúčtoval všetky svoje príjmy. Pred rozvodom manželstva poskytol na výživu



maloletých detí v mesiaci marec sumu 538,- eur a v mesiaci apríl 466,- eur, pričom popri tomto výdavku
odporca uhrádzal i ďalšie svoje výdavky na bývanie, stravu a cestovanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že medzi
účastníkmi prebiehalo konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom.

Vychádzajúc z týchto skutočností, prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo manželstvo
účastníkov rozviedol a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodoval o vyživovacej
povinnosti zo strany otca. V tomto smere ale nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto musel
odvolací súd jeho rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pokiaľ prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje príjem otca vo výške 871,- eur, tu je
potrebné prisvedčiť otcovi, že z dôvodov nie je zrejmé, akým spôsobom súd k takémuto príjmu dospel.
Okrem toho, že bral do úvahy výdavky vo výške 440,- eur na domácnosť, neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, aké mesačné výdavky reálne otec v domácnosti hradil a čo bolo
hradené z príjmu navrhovateľky, a preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie, tak ako je to už vyššie
uvedené, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude v prvom rade povinnosťou otca - odporcu, ktorý tvrdí, že nie je v jeho možnostiach
platiť výživné v rozsahu určenom prvostupňovým súdom, aby v súlade s ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o
rodine, v súdom určenej lehote, predložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,
a to konkrétne príjmy a konkrétne výdavky, ktoré v rozhodnom období mal, lebo len potom bude môcť
súd zhodnotiť, či jeho výdavky boli nevyhnutné v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Každý rodič
je totiž povinný korigovať svoje výdavky tak, aby si v prvom rade mohol plniť vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu mu priamo zo zákona. Ak si otec túto povinnosť nesplní v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona
o rodine, je potrebné považovať jeho mesačný príjem vo výške 20-násobku sumy životného minima.
Povinnosťou otca bude taktiež súdu podrobne špecifikovať, aké mesačné náklady zo svojho príjmu
hradil (v tomto smere môže poskytnúť dôkazy i navrhovateľka) a aké má bežné mesačné výdavky s
prihliadnutím na ním deklarovaný príjem 341,- eur mesačne.

Až po doplnení dokazovania, v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v
priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť prvostupňový súd opätovne rozhodnúť o výživnom pre
maloleté deti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e    prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/27/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}