{"guid": "273caea9-ac48-4dd7-8bfc-05fcef9a9dfa:cd9f12cb-fcf0-4b08-b5fd-77632f2bb4b3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2023:2123204867.1", "spisova_znacka": "28Co/43/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/43/2023 z 25. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2023, sp. zn. 28Co/43/2023, ECLI:SK:KSTT:2023:2123204867.1", "identifikacne_cislo": "2123204867", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Erika Tischlerová", "datum_vydania": "2023-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd9f12cb-fcf0-4b08-b5fd-77632f2bb4b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2023:2123204867.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2023:2123204867.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2023:2123204867.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/43/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123204867
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123204867.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so
sídlom Pribinova 20, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, proti žalovanej: D. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova
566/32, Trnava, IČO: 54 980 682, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19. júna 2023 č. k. 27C/33/2023-24, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej   v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I.
uložil žalovanej povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
Slovenskej republiky na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, okres Trnava, obec C., katastrálne územie C., a to: pozemok parcely registra „C“, s parcelným
číslom: 182/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v celkovej výmere 790 m2, pozemok parcely
registra „C“, s parcelným číslom: 182/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v celkovej výmere
109 m2,  stavba so súpisným číslom XXX, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným číslom 182/3, druh
stavby: rodinný dom; výrokom II. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o žalobe žalobcu podanej proti žalovanej o úpravu užívania nehnuteľností
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva uvedených v I. výroku tohto uznesenia; výrokom III. uložil
žalobcovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti žalovanej
o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva uvedených v I. výroku
tohto uznesenia a  výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, § 326 ods. 1, 2,
§ 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 146 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vecne dôvodil, že dňa 18.6.2023 o 9:57 hod. bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žalobca navrhol, aby bola žalovanej uložená povinnosť nevstupovať do nehnuteľností,
zapísaných v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom
Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, okres Trnava, obec C., katastrálne územie C., a to:
pozemok parcely registra „C“, s parcelným číslom: 182/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
v celkovej výmere 790 m2, pozemok parcely registra „C“, s parcelným číslom: 182/3, druh pozemku:



zastavaná plocha a nádvorie v celkovej výmere 109 m2, stavba so súpisným číslom XXX, nachádzajúcej
sa na pozemku s parcelným číslom 182/3, druh stavby: rodinný dom, to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že so žalovanou sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, do ktorých zákazu vstupu žalovanej sa neodkladným
opatrením domáha. V predmetnej nehnuteľnosti býval žalobca so žalovanou, avšak žalovaná tohto času
býva v prenajatom byte v E., nehnuteľnosť však navštevuje pravidelne. Medzi žalobcom a žalovanou
dochádza k nezhodám už dlhšiu dobu, pričom tieto sa stupňujú a žalovaná je voči žalobcovi hrubá,
agresívna a opakovane na žalobcu fyzicky útočí. Fyzické násilie žalovanej smerom k žalobcovi vyústilo
dňa 1.5.2023 do incidentu, po ktorom bol žalobca prevezený RZP do Fakultnej nemocnice v Trnave.
Incident sa odohral v nehnuteľnosti, kedy bol žalobca napadnutý žalovanou a jej známym p. F. E., ktorí
ho opakovane bili do hlavy, hrudníka a brucha. Chvíľu bol aj v bezvedomí a po prebudení žalobca na
základe napadnutia zvracal a točila sa mu hlava. Žalobca mal vyrazené predné rezáky, tržnú ranu v
oblasti hornej pery a utrpel zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste. Následne bol hospitalizovaný
v nemocnici a prepustený dňa 3.5.2023. Tohto času podstupuje potrebné operácie (čeľusť, zuby).
Svedkom uvedeného incidentu bola p. G. H.. Z lekárskej prepúšťacej správy je zároveň zjavné, že
uvedené zranenia utrpel žalovaný v dôsledku napadnutia inou osobou s použitím fyzickej sily a od
dňa 1.5.2023 je uznaný za dočasne práceneschopného. Uvedený incident bol hlásený aj polícii a
vyšetrovanie prebieha tohto času na polícii v E. pod ČVS: ORP-727/TR-TT-2023, pričom dňa 23.5.2023
bolo začaté trestné stíhanie. Správanie žalovanej spôsobuje žalobcovi i psychické problémy, stresuje ho
to, bojí sa, čo sa mu následne odráža aj na zdraví. Žalovaná nemá voči žalobcovi ako manželovi žiadnu
úctu a nemá žiadne zábrany pred ďalším, najmä fyzickým ubližovaním. Žalobca žije v neustálom strese,
kedy zo strany žalovanej dôjde k hádkam, či fyzickým útokom, ktoré môžu mať na rozdiel od posledného
útoku oveľa fatálnejšie následky. Má za to, že v tejto situácii je nutný zásah súdu do vzťahov medzi
žalobcom a žalovanou. Neúnosné fyzické násilie zo strany žalovanej sa stupňuje a žalobca sa obáva
o svoje zdravie a život, preto je nutné bezodkladne upraviť pomery tak, aby žalovaná nevstupovala do
spoločnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že žalovaná ohrozuje telesnú integritu žalobcu a psychicky a
fyzicky žalobcu atakuje.

5. K návrhu žalobca priložil zápisnicu o výsluchu p. G. H. zo dňa 2.5.2023 na OO PZ Trstín, úradný
záznam zo dňa 1.5.2023 z OO PZ Trstín, upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 23.5.2023
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
žalobcu od 1.5.2023, výpis LV č. XXX pre k.ú. C., lekársku správu zo stomatochirurgickej ambulancie
zo dňa 25.5.2023, lekársku prepúšťaciu správu z FN Trnava zo dňa 3.5.2023.

6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a prílohami zistil nasledujúci skutkový stav. Z výpisu
LV č. XXX pre k.ú. C. vyplýva, že nehnuteľnosti vo vzťahu ktorým sa žalobca domáha zákazu vstupu pre
žalovanú, sú v BSM žalobcu a žalovanej. Z úradného záznamu zo dňa 1.5.2023 z OO PZ Trstín vyplýva,
že policajná hliadka bola dňa 1.5.2023 privolaná na preverenie bitky na adrese C. XXX, pričom RZP
vzala žalobcu na ošetrenie do nemocnice. Z lekárskej prepúšťacej správy z FN Trnava zo dňa 3.5.2023
vyplýva, že žalobca utrpel zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste, pričom z lekárskej správy zo dňa
25.5.2023 vyplýva, že žalobca podstupuje ošetrenia zubov a čeľuste, pričom sa naďalej doporučuje PN
žalobcu a kľudový režim. Na OO PZ Trstín je na základe oznámenia zo dňa 1.5.2023 vedené pod ČVS:
ORP-727/TR-TT-2023 trestné konanie, pričom dňa 23.5.2023 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je
eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s
jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy
sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží
povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobca.

8. V danej veci mal súd prvej inštancie násilie žalovanej spolu p. F. E. voči žalobcovi za osvedčené
predloženými lekárskymi správami, výpoveďou p. G. H. na OO PZ Trstín, ktoré dostatočne osvedčuje
dôvodné podozrenie z násilia žalovanej voči žalobcovi. Vo veci bolo tiež začaté trestné stíhanie pre
prečin ublíženia na zdraví, avšak táto vec nie je dosiaľ právoplatne skončená. Z uvedených dôkazov je
pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaná je dôvodne podozrivá



z násilia voči žalobcovi. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo
frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré
by mohlo mať fatálne následky.

9. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd prvej inštancie zhodnotil
situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie žalovanej vo vstupe do domu - obydlia žalobcu, čím sa
poskytuje žalobcovi dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovanej a umožňuje
sa mu pokojné bývanie, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dočasne nevstupovať do
domu vyhovel.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho
dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska § 324 a nasl. CSP. V prejednávanej veci sa žalobca
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325
ods. 2 písm. e) CSP, bez časového obmedzenia. Súd je však názoru, že je potrebné v súlade s ust. § 336
ods. 1 a 2 CSP uložiť žalobcovi ako bezpodielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť podať v
lehote 30 dní žalobu vo veci samej (III. výrok tohto uznesenia), pričom súčasne vymedzil strany konania
(žalobca a žalovaná), ako i predmet konania vo veci samej (úprava užívania nehnuteľností patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva). Trvalú úpravu pomerov v tejto časti medzi stranami totiž možno
podľa názoru súdu dosiahnuť len na základe žaloby vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má
povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť
riadne uplatnený žalobou. Ak žaloba v stanovenej lehote nebude žalobcom podaná, súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa § 336 ods. 3 CSP.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods., §
262 ods. 2 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobcu.

12. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací
súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnila § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Dôvodila, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé, sú účelové, neudávajú reálny
obraz o incidente, ktorý sa medzi stranami stal. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že by ho napadla a
že by sa žalobcom tvrdené neúnosné fyzické násilie malo stupňovať. V návrhu žalobca popísal incident
dňa 1.5.2023 jednou vetou, že mal byť napadnutý žalovanou a jej priateľom F. E., ktorí ho mali biť do
hlavy, hrudníka a brucha. Následne už bolo popísané iba zranenie, ktoré bolo u žalobcu konštatované.
Súd teda nemal ani len žalobcom tvrdené, ako mal byť /konkrétne/ žalovanou napadnutý, aké zranenia
mu mala spôsobiť a fakticky vyhovel žalobcovi iba na základe jeho všeobecného konštatovania jednou
vetou. Keďže v návrhu je ako žalovaná vedená a označená iba žalovaná a žiaden iný subjekt, je/
bolo obzvlášť podstatné označenie, akým konkrétnym spôsobom mala žalovaná atakovať žalobcu. Ani
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nekonkretizuje, ako mala žalovaná žalobcu napadnúť. Ak
poukazuje napr. na upovedomenie o začatí trestného stíhania OR PZ v Trnave, OO PZ Trstín zo dňa
23.5.2023, z tohto vyplýva začatie trestného stíhania, avšak nie voči konkrétnej osobe, t.j. ani nie voči
žalovanej. Z lekárskeho nálezu tiež nevyplýva, že by žalobcu napadla žalovaná, ale jemu známa osoba,
ktorá ho mala opakovane udierať, čo automaticky neznamená, že by žalobcu mala napadnúť žalovaná.

13. Žalovaná popísala incident, ku ktorému prišlo dňa 1.5.2023 medzi stranami sporu v nehnuteľnostiach
patriacich do BSM strán (zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C.) nasledovne. Žalovaná si šla do spoločných
nehnuteľností vziať pár vecí, jej priateľ F. E. ju čakal vo vozidle. Keď žalovaná vstúpila do garáže, videla
tu viacero topánok, cigarety, z čoho dedukovala, že v spoločných nehnuteľnostiach sú cudzie osoby,
preto šla do altánku, kde našla priateľku žalobcu p. G. H., ktorej povedala, aby odišla preč, že tam nemá,
čo robiť. Strany sporu sa dohodli, že po rozvode si do spoločných nehnuteľností nebude žiadna strana
vodiť svojho partnera. Keď vyzvala žalovaná G. H., aby odišla, táto na ňu začala kričať, nadávať jej, aby
odišla. Kričal aj žalobca, posmieval sa a vysotil ju von z altánku, na to sa žalovaná zdvihla, vbehla do
altánku a naháňala sa s G. H. okolo stola. Na to zakročil žalobca voči žalovanej, ktorá spadla, kopal
do nej, bil ju po hrudníku, žalovaná kričala, či sa nehanbí, že ju takto zase bije. Uvedené začul F. E.
vonku v aute cez otvorené okienko, dobehol a zamedzil žalobcovi v tom, aby pokračoval v bití žalovanej.
Následne sa handrkovali medzi sebou žalobca a F. E., pričom vypadol žalobcovi aj zub, následkom čoho
bola v miestnosti krv a bol krvavý aj žalobca. Žalovanú napadol žalobca počas incidentu trikrát, žalovaná
žalobcu nenapadla vôbec. Žalovaná pri útoku utrpela viaceré pomliaždeniny, a to na bedre, ramene, ruke



- prstoch, o čom predložila lekársky nález zo dňa 1.5.2023. O tom, ako sa incident odohral, predložila
aj čestné vyhlásenie F. E.. Žalobca útočil na žalovanú aj počas manželstva, príkladmo žalovaná uviedla
dva zdokumentované incidenty, a to dňa 3.2.2023, kedy ju tiež napadol žalobca do oblasti hlavy, krku,
hrudníka, utrpela poranenia hlavy, pomliaždeniny hrudníka, hrdla a brušnej steny s dobou liečby od
3.2.2023 do 20.2.2023. Na miesto bola privolaná hliadka PZ a žalobca dostal pokutu. Dňa 17.4.2023
chcel autom žalobca žalovanú zraziť, uvedené žalovaná oznámila v ten istý deň a navrhla, aby bolo OR
PZ v Trnave, OO PZ v Trnave vyzvané, aby oznámili stav konania k DUÚ: 106.23/2026 a v prípade, ak
by bola vec riešená ako priestupok pred Okresným úradom Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy,
navrhla, aby bol vykonaný dopyt za účelom oznámenia stavu konania, resp. ak bolo rozhodnuté, aby
bolo súdu doručené meritórne rozhodnutie.

14. Žalovaná označila za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaná akokoľvek napádala žalobcu,
naopak práve útoky žalobcu boli v minulosti opakované a ostatne ju napadol aj 1.5.2023. Žalovaná
nepoužívala žiadne násilie voči žalobcovi, nemá sa aké stupňovať. Poukázala tiež na skutočnosť, že
žalobca podal návrh dňa 18.6.2023, pričom incident sa stal dňa 1.5.2023, t.j. viac ako jeden a pol
mesiaca predtým, čo nesvedčí v prospech potreby neodkladného – okamžitého zásahu súdom. Pod
potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad, čo sa v
danom prípade konštatovať nedá, pretože samotnému žalobcovi znieslo podanie návrhu odklad 48
dní. Medzitým situácia neeskalovala, nezhoršovala sa žiadnym spôsobom, vzťahy sa nezhoršovali,
neprišlo k žiadnej vyhrotenej situácii medzi stranami. Naopak žalobca nemá žiaden strach a ani
obavy zo žalovanej, opakovane ju správami po incidente dňa 1.5.2023 /napr. 22.5.2023, 23.6.2023,
30.6.2023, 1.7.2023, .../ volal, aby spolu obnovili spolužitie, že ju miluje, ospravedlňoval sa jej, dokonca
jej oznamoval, že keď si to nepremyslí, už môže byť neskoro, že to potom budú riešiť „súdy“. Uvedené
sa aj stalo, keďže žalovaná neobnovila so žalobcom spolužitie, žalobca sa po 48 dňoch rozhodol podať
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokonca aj po nariadení neodkladného opatrenia ešte
aj dňa 30.6.2023 a 1.7.2023 ponúkal žalovanej, že vie s vecou „niečo“ spraviť do 15.7., že potom už
„to“ nezastaví. Žalovaná považuje správy od žalobcu za manipuláciu, psychické vydieranie a súčasne
týranie, kedy sa žalovanej vysmieva, že jej vnučky behajú po dvore, že vymenil zámky, že žalovaná
nemôže do nehnuteľností vstúpiť. Stav pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia bol taký,
že incident medzi stranami vyvolal a sýtil žalobca, žalovaná sa bránila, neskôr sa neudiali žiadne iné
konflikty a podanie návrhu „znieslo odklad“ vyše 1 a pol mesiaca. Žalovaná namietala, že v predmetnej
veci sa súd prvej inštancie na všetky princípy neodkladného opatrenia nezameral. Mala za to, že návrh
žalobcu nebol dôvodný, neosvedčil potrebu naliehavosti zásahu súdu, ani hmotnoprávne svoj nárok
nepodložil, žalobca sledoval vlastné záujmy. K odvolaniu žalovaná priložila lekárske nálezy, lekársku
správu a potvrdenie o oznámení a elektronickú komunikáciu so žalobcom.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Námietku žalovanej o opise incidentu žalobcom len jednou vetou považoval žalobca za
bezpredmetnú, pretože žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zaslal súdu aj
prílohy, a to úradný záznam OR PZ v Trnave z 1.5.2023 č. 785845, zápisnicu o výsluchu p. H. a uznesenie
o začatí trestného stíhania, v ktorých je veľmi jasne a podrobne špecifikovaný celý incident, ako aj sled
jednotlivých udalostí, v rámci ktorých bol popísaný aj samotný útok žalovanej s jej druhom na žalobcu
a jeho priateľku. Je tak úplne zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mala žalovaná atakovať žalobcu.
Žalobca mal za to, že riadne osvedčil celý priebeh incidentu a svoje tvrdenia podložil aj uvedenými
dôkazmi, na ktoré súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadol.

16. Žalobca mal za to, že žalovaná sa snaží celú situáciu otočiť vo svoj prospech tak, aby ona samotná
vyšla ako obeť spolu s jej druhom. Žalovaná v odvolaní uvádza, že z príloh k návrhu nevyplýva, že ona
je tá osoba, ktorá napadla žalobcu. Uvedené však nezodpovedá realite, čo preukazuje aj tá skutočnosť,
že k incidentu zavolala políciu práve priateľka žalobcu, ktorá mala strach o svoj a žalobcov život. To
preukazuje skutočnosť, že agresormi incidentu boli práve žalovaná s jej druhom. Pokiaľ žalovaná tvrdí,
že z ničoho nevyplýva to, že ona napadla žalobcu, žalobca poukázal na úradný záznam z 1.5.2023,
kde je výslovne uvedené nasledovné: „Menovaná (pozn. žalobcu: žalovaná) bola výrazne nahnevaná
a agresívna voči jej mužovi A. B., ktorý keď vyšiel z domu hneď vulgárne nadávala a chcela ho ešte
napadnúť ona, tak aj jej priateľ, v čom im bolo zabránené.“ Z uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že
z pohľadu polície bola práve žalovaná tou agresívnou, ktorá hneď začala žalobcovi nadávať a pokúsila
sa ho opätovne napadnúť ešte pred samotnou hliadkou polície spolu s jej druhom. Z úradného záznamu
zároveň nevyplýva, že by sa o napadnutie pokúsil žalobca. Žalovaná pri incidente stratila úplne zábrany,



keď jej nerobilo problém pokúsiť sa žalobcu napadnúť aj pred políciou, ktorá mala konflikt vyriešiť.
Žalovaná si tak sama zhoršila svoje možnosti na obhajobu, keď sa pokúsila o napadnutie žalobcu aj
pred viacerými svedkami – policajtmi. Podľa žalobcu žalovaná hrubo zavádza, keď tvrdí, že nepoužívala
žiadne násilie voči žalobcovi, keď len zo samotného úradného záznamu jednoznačne vyplýva, že k
agresívnemu konaniu došlo práve z jej strany. Je nepochybné, že práve žalovaná bola agresorkou
incidentu a že to bola práve ona, kto napadol žalobcu spolu s jeho priateľkou, a to ešte aj neskôr pred
políciou.

17. K poukazu žalovanej, že žalobca podal návrh dňa 18.6.2023, pričom incident sa stal dňa 1.5.2023,
t.j. viac ako jeden a pol mesiaca predtým, čo nesvedčí v prospech potreby neodkladného – okamžitého
zásahu súdom, žalobca uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal už dňa
13.5.2023, avšak keďže v tom čase ešte nedisponoval dôkazmi (úradný záznam, zápisnica z výsluchu
p. H. a uznesenie o začatí trestného stíhania), súd návrh zamietol, a to uznesením z 15.5.2023 č.k.
38C/22/2023-21, pretože mal za to, že žalobca v návrhu neosvedčil tú skutočnosť, že násilia sa mala
voči nemu dopustiť žalovaná, keď ako dôkaz žalobca predložil len lekárske a prepúšťacie správy, v
ktorých je uvedené, že zranenia mu spôsobila jemu blízka osoba. Uvedené tak preukazuje tú skutočnosť,
že žalobca sa čo najrýchlejšie snažil podať návrh na súd, a to vzhľadom na jeho terajší zdravotný
stav, keďže istý čas pobudol v nemocnici. Avšak po vydaní zamietavého uznesenia žalobca čakal na
doručenie doložky a až následne opätovne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd
už spolu s ďalšími dôkazmi, z ktorých zreteľne vyplýva, že násilia sa dopustila žalovaná spolu s jej
druhom. Žalobca tiež uviedol, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o
akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že
sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku
potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobca si v tomto čase stále nemôže byť istý, či do
domu nepríde žalovaná, resp. či si ho s jej druhom nepočkajú pred domov, kde by sa mohli opätovne
dopustiť násilia voči žalobcovi. Po incidente z 1.5.2023 žalobca nevie, čo môže od žalovanej očakávať,
obáva sa jej stupňujúcej agresivity a ďalších útokov. Žalobca mal za to, že v jeho prípade nebolo možné
podať priamo žalobu na súd a čakať do právoplatného ukončenia konania, ale bolo potrebné sa poistiť
predom nariadením neodkladného opatrenia, ktoré mu zaistí do času ukončenia konania vo veci samej
väčší pocit bezpečia a istoty, ktorá mu v tomto čase chýba a spôsobuje zdravotné problémy.

18. Žalovanou predložené SMS správy nemajú podľa žalobcu žiadnu výpovednú hodnotu, pretože z nich
ani nie je možné zistiť adresáta, vzhľadom na čo sa k nim žalobca nebude bližšie vyjadrovať (žalobcovi
nie je zrejmé ani kto je „C.“, avšak obsah uvedenej správy s týmto adresátom má jasný agresívny
podtón).

19. Žalovaná v replike zotrvala na podanom odvolaní. Namietala, že žalobca dopĺňa svoje skutkové
tvrdenia až po tom, ako boli namietané žalovanou v odvolaní. Súčasne uviedla, že skutkové tvrdenia
nemôžu vyplývať z príloh, prílohami sa iba osvedčujú. Preto aj naďalej zotrvala na tvrdení, že z návrhu
nebolo zrejmé a ani tvrdené ako mal byť žalobca žalovanou napadnutý, kto mu mal spôsobiť zranenia a
aké. Keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie,
nie je možné na argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení z 19.7.2023 prihliadať. K poukazu žalobcu na
úradný záznam spísaný príslušníkmi PZ uviedla, že tento nedosvedčuje, čo sa medzi stranami sporu
počas incidentu stalo, pretože príslušníci PZ neboli prítomní pri konflikte medzi stranami a z úradného
záznamu teda nevyplýva, že by mali byť žalovaná a jej partner agresormi konfliktu. Príslušníci PZ
spísali záznam o tom, ako sa situácia javila, keď sa dostavili na miesto činu a aké verzie predostreli
prítomné osoby, neboli svedkom toho, ako konflikt začal, resp. sa vyvíjal. To, že boli žalovaná a jej
partner v šoku z toho, čo sa stalo, ako útočil na žalovanú žalobca (dokonca trikrát), následkom čoho
utrpela aj zranenia, mohlo byť sprevádzané po príchode hliadky tým, že boli žalovaná a jej partner
nahnevaní, avšak popierajú, že by boli agresívni, resp. že by chceli útočiť. Žalovaná nikdy žalobcu nebila,
ani inak neatakovala, ani psychicky netýrala. Pri danom incidente napadol žalobca žalovanú a F. E.
žalovanú iba bránil, čiže ani žalovaná a ani menovaný konflikt nezačali. Nejednalo sa o potýčku medzi
stranami. Žalovaná dodala, že hliadka PZ nemohla vidieť žiadny útok na G. H., pretože keď hliadka
prišla, menovaná sa už ani na mieste dlhšie nenachádzala.



20. Žalovaná tiež uviedla, že spolu s odvolaním predložila komunikáciu (sms a četovú) medzi stranami
po incidente, podľa ktorej sa žalobca dlhodobo snažil žalovanú dostať z domu, vyhráža sa jej opakovane,
manipuluje s deťmi strán, s matkou (F. I.) a sestrami žalovanej (J. D., I. F.), švagrom žalovanej F. D.,
k čomu navrhla tieto osoby vypočuť. Žalobca žalovanú opakovane fyzicky napadol počas spolužitia,
tiež aj verbálne, správal sa k žalovanej ako k pobehlici, nútil ju k nepríjemným sexuálnym praktikám.
Žalovaná ochorela, bol jej diagnostikovaný nádor mozgu, lekári sa vyjadrili, že príčinou vzniku je veľmi
pravdepodobne dlhodobý stres. Žalovaná sa dlhodobo snažila udržať rodinu spolu, žalovaný naopak
vytváral dlhy. Nie, že by sa žalobca bál žalovanej, ale naopak žalovaná má panický strach zo žalobcu.
Aktuálne je plánované prejednanie priestupku žalobcu voči žalovanej pred Okresným úradom Trnava,
odbor všeobecnej vnútornej správy pre správanie sa žalobcu, kedy sa žalovanej vyhrážal, že ju pripraví
o spoločný dom, vulgárne jej nadával.

21. K tvrdeniu žalobcu, že z predložených sms správ nie je možné zistiť adresáta a nemá mu byť zrejmé,
kto je „C.“, žalovaná uviedla, že sms správy sú odosielané z tel. čísla XXXX XXX XXX a jedná sa o
telefónne číslo žalobcu, pričom žalovaná má toto tel. číslo uložené ako „K. A.“. Četová komunikácia
bola realizovaná prostredníctvom aplikácie Messenger, kde sa v otvorenom čete zobrazuje iba časť
mena – zväčša krstné meno pisateľa. V danom prípade komunikovala so žalobcom žalovaná, žalobca
vystupuje pod profilom „C. E.“ a v otvorenej komunikácii sa zobrazuje „C.“, profilová fotografia (L. A. -
M.) je zrejmá pri komunikácii (ukazuje sa v komunikácii a je nezameniteľná). K uvedenému žalovaná
predložila profilovú fotografiu s názvom profilu, t.j. daná profilová fotografia v čase písania patrila profilu
„C. E.“. Žalovaná tiež priložila odkaz na profil používateľa „C. E.“, kde sa uvádza: D., z ktorého odkazu
vyplýva meno žalobcu, tiež je pri profile „C. E.“ jeho priateľom aj už spomínaná G. H. a súčasne ako
„cover photo“ má práve používateľ G. H. fotografiu so žalobcom. Žalobca má prezývku „C.“ od mladosti,
volajú ho tak známi, spolupracovníci a je pod ňou všeobecne známy. Z týchto dôvodov mala žalovaná za
to, že je preukázané, že pisateľom správ, ktoré predložila, je žalobca. V predložených správach žalobca
dokonca napísal, že môže dostať F. (F. E.) druhý raz „po hube“, t.j. sám sa vyjadril k tomu, kto koho bil,
súčasne tieto správy úplne vylučujú akýkoľvek tvrdený strach žalobcu zo žalovanej, ale naopak sympatie
žalobcu voči žalovanej, jeho snaha obnoviť vzťah / spolužitie.

22. V súvislosti s poukazom žalobcu na uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 38C/22/2023 z
15.5.2023 a ním tvrdené skutočnosti, že už sa pokúsil žiadať o ochranu svojich práv, avšak v tom
čase nemal disponovať zápisnicou z výsluchu G. H., úradným záznamom a ani uznesením o začatí
trestného stíhania, žalovaná mala za to, že ani úradný záznam a ani uznesenie o začatí trestného
stíhania nepreukazujú, že by žalobcu práve žalovaná napadla a spôsobila mu zranenia, resp. že by ho
bila, alebo bývala k nemu agresívna a ani to, že mal žalobca dôvod sa jej báť. Čo sa týka zápisnice o
výsluchu svedkyne G. H., táto bola vypočutá dňa 2.5.2023, pričom žalovaná predpokladá, že žalobcovi
ako oznamovateľovi bola poskytnutá po jej výpovedi, t.j. disponoval ňou žalobca už v čase podania
v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne sú podľa žalovanej tvrdenia
menovanej svedkyne v rozpore s tvrdeniami žalovanej a jej druha, a teda tiež nevytvárajú objektívne
pohľad na to, ako sa mal incident odohrať.

23. Žalobca v duplike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Argumentáciu žalovanej o neosvedčení
rozhodujúcich skutočností považoval za bezpredmetnú, pretože svoj nárok riadne podložil dôkazmi
(úradný záznam OR PZ v Trnave zo dňa 1.5.2023 č. 785845, zápisnicu o výsluchu p. H. a uznesenie
o začatí trestného stíhania), ktoré svedčia v jeho prospech, a teda v neprospech žalovanej, ktorá sa
to snaží zhojiť účelovou argumentáciou, ktorá spočíva v opísaní incidentu tak, aby samotná žalovaná
s druhom vyšla z neho ako obeť. Žalobca súhlasí so žalovanou v tom smere, že príslušníci PZ neboli
prítomní pri konflikte, avšak tu jeho súhlas s uvedenou argumentáciou žalovanej končí, pretože práve
kvôli skutočnosti, že príslušníci PZ neboli prítomní počas celého konfliktu, svedčí o ich nezaujatosti
a úradný záznam bol spísaný na základe ich nezaujatého pozorovania, tak ako oni vnímali celú situáciu
po ich príchode. Pokiaľ by aj boli žalovaná s druhom v takom šoku, ako tvrdí žalovaná, len ťažko je tomu
možné uveriť, keď boli schopní zaútočiť na žalobcu ešte aj priamo pred príslušníkmi PZ. Uvedené svedčí
o ich agresivite a nebezpečnosti, ktorú sa teraz žalovaná snaží všemožne zhojiť, a nie o predstieranom
šoku. Na základe predložených dôkazov je tak podľa žalobcu nepochybné, že práve žalovaná bola
agresorkou incidentu a že to bola práve ona, kto napadol žalobcu spolu s jeho priateľkou, a to ešte aj
neskôr priamo pred políciou.



24. K poukazu žalovanej na priestupkové konanie, ktoré je vedené proti osobe žalobcu, žalobca uviedol,
že z jeho strany bol dňa 30.6.2023 podaný Odpor voči Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa
14.6.2023, číslo spisu: OU-TT-OVVS2-2023/029651-002, pretože má za to, že neboli naplnené zákonné
znaky priestupku, ktorý mal žalobca spáchať. Žalobca považuje priestupkové konanie za nespravodlivé,
a to vzhľadom na charakter vzťahu žalobcu a žalovanej, ktorá sa častokrát správa voči žalobcovi ďaleko
horšie. Nemá voči nemu žiadnu úctu a žalobcu týra nielen psychicky, ale aj fyzicky. Za obvyklých
okolností by preto uvádzané SMS správy napĺňali dostatočnú úroveň spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
by bola dostatočná a naplnenie všetkých zákonných znakov priestupku. Avšak v rámci špecifických
okolností daného prípadu nie je možné považovať správanie žalobcu vzhľadom na všetky zmienené
okolnosti ako spoločensky natoľko škodlivé správanie, že by to napĺňalo predovšetkým materiálny znak
hrozenia spoločenského záujmu v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch.

25. Žalobca opakovane zdôraznil, že z predloženého úradného záznamu, výpovede G. H., ako aj
z uznesenia o začatí trestného stíhania jednoznačne vyplýva potreba neodkladnej úpravy pomerov,
pretože z týchto dokumentov je zrejmé, že žalovaná spolu s jej druhom napadli žalobcu.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 CSP.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovanej, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia, vyjadrenia strán v odvolacom konaní, ako i skutočnosti osvedčené
obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia.

28. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

29. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

31. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

32. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu  na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.



33. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

34. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

35. Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

36. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

37. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

38. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP musí mať súd za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, konštatujúc za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického násilia zo strany žalovanej
a jej súčasného priateľa voči žalobcovi, v dôsledku ktorého nemožno požadovať, aby žalobca strpel
hrozbu konfliktných stretov so žalovanou.

39. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, s opisom hrubého fyzického násilia žalovanej a jej priateľa voči žalobcovi, ako
aj z predložených listinných dôkazov žalobcom, dôvodne bol považovaný za osvedčený chránený nárok
(právo žalobcu na pokojné bývanie a užívanie nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
so žalovanou, bez strachu o svoj život a zdravie), ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov strán
sporu.

40. Odvolaciu námietku žalovanej, že súd nemal ani len žalobcom tvrdené, ako mal byť konkrétne
žalovanou napadnutý, aké zranenia mu mala spôsobiť a fakticky vyhovel žalobcovi iba na základe
jeho všeobecného konštatovania jednou vetou a ani súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
nekonkretizuje, ako mala žalovaná žalobcu napadnúť, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca
v návrhu dostatočným spôsobom uviedol opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, t.j. splnil si povinnosť tvrdenia (a tieto skutkové tvrdenia považoval za
dostatočne osvedčené i súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí), keď uviedol, že „fyzické násilie
žalovanej smerom k žalobcovi vyústilo dňa 1.5.2023 do incidentu, po ktorom bol žalobca prevezený RZP
do Fakultnej nemocnice v Trnave. Incident sa odohral v Nehnuteľnosti. Žalobca bol napadnutý žalovanou
a jej známym p. F. E., ktorí ho opakovane bili do hlavy, hrudníka a brucha. Chvíľu bol aj v bezvedomí a
po prebudení žalobca na základe napadnutia zvracal a točila sa mu hlava. Žalobca mal vyrazené predné
rezáky, tržnú ranu v oblasti hornej pery a utrpel zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste. Následne
bol žalobca hospitalizovaný v nemocnici a prepustený dňa 3.5.2023. Tohto času podstupuje potrebné
operácie (čeľusť, zuby). Svedkom uvedeného incidentu bola p. G. H.. Z lekárskej prepúšťacej správy



je zároveň zjavné, že uvedené zranenia utrpel žalovaný v dôsledku napadnutia inou osobou s použitím
fyzickej sily. Žalovaný bol zároveň od dňa 1.5.2023 uznaný za dočasne práce neschopného. Uvedený
incident bol hlásený aj polícii. Vyšetrovanie prebieha tohto času na polícii v E., pod ČVS: ORP-727/
TR-TT-2023, pričom dňa 23.5.2023 bol začaté trestné stíhanie.“ K uvedenému opisu rozhodujúcich
skutočností zároveň žalobca predložil ako dôkazy lekársku prepúšťaciu správu, informovaný súhlas
pacienta, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, úradný záznam ORPZ Trnava, zápisnicu z
výsluchu G. H., upovedomenie o začatí trestného stíhania a lekársku správu z 25.5.2023.

41. Odvolací súd dodáva, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými
dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa
poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán
konania, záznamov polície (v danej veci bolo vychádzané tiež z lekárskych správ, výpovede p. G. H. na
OO PZ Trstín a upovedomenia o začatí začaté trestného stíhania pre prečin ublíženia na zdraví), keďže
stanovisko žalovaného je obvykle v zásade protichodné.

42. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má žalobca k dispozícii zúžený rozsah
relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu
a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie
je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. K návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia majú byť pripojené listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva (§ 326 ods.
2 CSP). To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP (v
posudzovanej veci do 24 hodín od doručenia návrhu). Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia
strán, bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín (§ 329
ods. 1 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva.

43. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým
spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj
druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne
vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov
znemožnil poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia
osobou, proti ktorej návrh smeruje.

44. S poukazom na uvedené odvolacia námietka žalovanej, poukazujúca na odlišný opis incidentu
z 1.5.2023 a v tomto smere aj na čestné vyhlásenie jej súčasného priateľa, ktorý v podstate
obranný fyzický útok voči žalobcovi zobral na seba, nebola dôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že
neodkladným opatrením sa nepriznáva žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti
rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a
trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré
zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru dospel aj súd
prvej inštancie, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

45. Poukaz žalovanej na skutočnosť, že z upovedomenia o začatí trestného stíhania OR PZ v Trnave,
OO PZ Trstín zo dňa 23.5.2023, vyplýva len začatie trestného stíhania, avšak nie voči konkrétnej osobe,
t.j. ani nie voči žalovanej, je síce správny, avšak zároveň nie je vylúčené, že v predmetnej trestnej veci
bude vznesené obvinenie i žalovanej ako spolupáchateľke, čo v danom štádiu konania nie je možné
vylúčiť.

46. Účelom inštitútu zákazu vstupu do obydlia pri dôvodnom podozrení z násilia je eliminovať kontakt
páchateľa násilia s jeho obeťou (keďže násilie má za následok poranenie, psychickú škodu, a iné ujmy).



Preto tvrdenie žalovanej o absencii opakovaných fyzických útokov boli z hľadiska ochrany obete podľa §
325 ods. 2 písm. e/ CSP irelevantné. Obdobne ako argument žalovanej o nepravdivosti tvrdení žalobcu,
že by žalovaná akokoľvek napádala žalobcu, a že nepoužívala žiadne násilie voči žalobcovi, preto nemá
sa aké stupňovať, je vylúčené i úradným záznamom ORPZ Trnava, OOPZ Trstín z 1.5.2023, podľa
ktorého bola žalovaná výrazne nahnevaná a agresívna voči žalobcovi, ktorému keď vyšiel z domu hneď
vulgárne nadávala a chcela ho ešte napadnúť ona, tak aj jej priateľ, v čom im bolo zabránené príslušníkmi
PZ.

47. Existencia fyzického násilia, ako je už vyššie uvedené, bola pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčená dostatočným spôsobom. Lekárske správy predložené žalobcom potvrdzovali
početné poranenia žalobcu, a to otras mozgu, zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste a zlomeninu
zuba. Kvalifikovane tak bola preukázaná vysoká intenzita použitého násilia voči žalobcovi, a tým
osvedčená aj neodkladnosť úpravy prostredníctvom neodkladného opatrenia, za účelom eliminovania
kontaktu žalovanej ako možného (spolu)páchateľa násilia od žalobcu, keďže nie je možné v súčasnosti
vylúčiť opakovanie fyzických a psychických útokov voči nemu.

48. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovanej z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný
zásah do výkonu jej vlastníckych práv, ani do práva na obydlie (keď ani nebolo sporným, že žalovaná
toho času býva v prenajatom byte v E.), pretože jeho legitímnym záujmom je zabezpečenie ochrany
života a zdravia žalobcu pred násilným správaním žalovanej.

49. Pokiaľ ide žalovanou predloženú elektronickú komunikáciu so žalobcom (ku ktorej sa žalobca síce
nevyjadril, resp. tvrdenia žalovanej kvalifikovaným spôsobom nepoprel), jej obsah nevyvracia, že došlo
k fyzickému násiliu zo strany žalovanej voči žalobcovi a ani to, že môže dôjsť k jeho opakovaniu
v budúcnosti. Napokon žalovaná nepredložila ani celý obsah tejto komunikácie, resp. obsah vlastných
správ, ktoré zasielala žalobcovi, aby bolo možné posúdiť, na čo žalobca prípadne reagoval a pri
niektorých správach ani nie je možné verifikovať ich časové súvislosti.

50. Tvrdenia žalovanej o opakovaných fyzických a psychických útokoch žalobcu voči žalovanej počas
ich spoločného spolužitia a o tom, že má sama zo žalobcu panický strach, neboli zo strany žalovanej
dostatočne osvedčené, keď zo žalovanou predložených lekárskych správ z februára 2023 vyplýva, že
dňa 3.2.2023 bola napadnutá dvoma známymi osobami, avšak žiadne v tejto súvislosti podané trestné
oznámenia, či záznam polície o tomto incidente, z ktorých by bolo možné usudzovať, že fyzického
útoku voči nej sa dopustil žalobca, nepredložila. Navyše uvedené tvrdenia žalovanej boli z hľadiska
posúdenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k incidentu z 1.5.2023, pri ktorom
bola osvedčená existencia fyzického násilia voči žalobcovi, bez právneho významu.

51. Nedôvodným bol i poukaz žalovanej na skutočnosť, že žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 18.6.2023, pričom incident sa stal dňa 1.5.2023, t.j. viac ako jeden
a pol mesiaca predtým, čo nesvedčí v prospech potreby neodkladného – okamžitého zásahu
súdom. Žalobca jednak opätovné podanie návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil
potrebou zabezpečenia dôkazných prostriedkov a vyčkania na doložku právoplatnosti rozhodnutia
o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak bez ohľadu na túto skutočnosť
odvolací súd zdôrazňuje, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas
a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným
opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov (por. III. ÚS 422/2021).

52. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil
správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.

53. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

54. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.



55. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 2 CSP  v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je



dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}