Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/24/2018 z 20. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. júna 2019, sp. zn. 20Sa/24/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200338.1
Krajský súd Trnava | 20Sa/24/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200338.1 | 2019-06-20 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/21cc2b85-5eb8-40b7-9580-73b23480aeb5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200338.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200338
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200338.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne A. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. X/XX, X., zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti
žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2018
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 12.11.2018, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 vo veci zamietnutia žiadosti o vdovský dôchodok.

2. Poukazovala na to, že žalovaný a prvostupňový správny orgán žiadosť o vdovský dôchodok zamietli
z dôvodu, že jej manžel pred smrťou nedosiahol potrebný počet odpracovaných rokov - 15 a dosiahol
iba 14 rokov a 135 dní dôchodkového poistenia.
Namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci z dôvodu, že jej zomrelému manželovi, ktorý bol
poberateľom starobného dôchodku vypočítaného za 22 skončených rokov služby, nebola započítaná
tzv. zostatková doba 294 dní služby, ktorá nemala vplyv na výšku výsluhového dôchodku, nebola nikde
zhodnotená, a preto by sa mala zohľadniť vo všeobecnom systéme.
V tejto súvislosti poukazovala na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn.
4So/11/2009, v zmysle ktorého obdobie výkonu služby policajta, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku
hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku, však
treba hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Dôvodila tiež rozhodnutiami toho istého
súdu zaoberajúcimi sa obdobnou právnou problematikou, ktoré boli vydané pod sp. zn. 9So 63/2012 a
9So 84/2011, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sd 87/2010, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3Sd 54/2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa 15/2017.

3. Žalobkyňa má za to, že žalovaný svojvoľne ignoruje  ustálenú judikatúru a právny názor správneho
súdu, hoci týmto je viazaný a je povinný sa ním riadiť, čo považuje za v právnom štáte neprijateľný
postup. Navrhovala preto aj uloženie pokuty žalovanému podľa § 80 SSP vo výške 2000 eur.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uvádzal, v súvislosti s ustanovením § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., že nakoľko zomrelý



manžel žalobkyne nebol ku dňu smrti XX.XX.XXXX poberateľom predčasného starobného dôchodku,
starobného dôchodku, ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bolo potrebné zistiť,
či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Poukazoval na to, že nakoľko žalobkyni bola zohľadnená doba služby zomretého manžela v rozsahu
od 30.9.1980 do 28.9.1982 a od 15.7.1988 do 30.4.2009 pre nárok na vdovský výsluhový dôchodok,
nepovažuje sa toto obdobie podľa vyššie uvedených ustanovení za obdobie dôchodkového poistenia.
Pred dňom smrti manžel žalobkyne získal od 1.9.1977 do 25.10.2014, spolu 5 245 dní, t.j. 14 rokov a
135 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že zomretý manžel nezískal ku dňu smrti,
k XX.XX.XXXX, potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom,
neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok zomretého manžela a z uvedeného dôvodu
nevznikol ani žalobkyni nárok na vdovský dôchodok.

5. K argumentácii žalobkyne rozsudkom Najvyššieho súdu SR 9 So/84/2011uviedol, že právny
názor prezentovaný v tomto rozsudku nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o rozhodovaciu
prax najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach. Ďalšie žalobkyňou uvádzané
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa týkajú nároku na starobný dôchodok, preto zostatkové dni z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli zhodnotené na výsluhový dôchodok, je
možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok na starobný dôchodok, nie však na nárok na
invalidný dôchodok, ako to požaduje žalobkyňa.
Žalobkyni bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priznaný vdovský výsluhový
dôchodok, z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Aj z uvedeného dôvodu jej nie je možné
priznať nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému podľa zákona č. 461/2003 Z.z., duplicitne,
ako dôchodkovú dávku za tú istú sociálnu udalosť (t.j. za smrť manžela).

6. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o
dôvodnosti žaloby.

7. Podľa obsahu spisového materiálu napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne zo dňa 12.11.2018 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 15.12.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie
vdovského dôchodku.

8. V odôvodnení  napadnutého rozhodnutia  správny orgán konštatoval, okrem iného, že Krajský
súd v Trnave rozhodnutím č. 44Sa/15/2017-48 zo 6.8.2018 zrušil napadnuté rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X z 20.3.2017, z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože zdôvodnenie neprípustnosti
aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tak, ako to uviedol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je neakceptovateľné. Krajský súd v predmetnom rozsudku
uviedol, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou
námietkou účastníčky konania, teda nezapočítania zostatkovej doby služby 294 dní manžela účastníčky
konania, ktorá nebola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku v osobitnom systéme dôchodkového
poistenia a súčasne nebola započítaná ani vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Podľa
názoru krajského súdu v predmetnom rozsudku uvedenom na strane 6 v bode 18, generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní musí riadne zdôvodniť svoj postup a to najmä s ohľadom na
stanovisko Sociálnej poisťovne, ústredie, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú pre rozhodovanie
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne neakceptovateľné, prípadne toto svoje stanovisko podporiť
príslušnou judikatúrou. Vo vyjadrení k správnej žalobe z 31.7.2017 sa Sociálna poisťovňa, ústredie
vysporiadala s námietkou účastníčky konania týkajúcou sa zhodnotenia doby služby zomretého
manžela v rozsahu 294 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia tak, že zostatkové dni z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli zomretému manželovi účastníčky konania
zhodnotené na výsluhový dôchodok, je možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok na
starobný dôchodok, pričom vychádzala z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So
84/2011 zo dňa 29.3.2012 a č. 4So11/2009, ktorý je zverejnený v zbierke rozhodnutí NS SR pod
č. 59/2011 (judikát). Z obsahu dávkového spisu účastníčky konania vyplýva, že žiadosťou spísanou
27.9.2016 účastníčka konania požiadala o priznanie vdovského dôchodku po zomretom manželovi P. E.,
narodenom XX.XX.XXXX, zomretom XX.XX.XXXX. Účastníčke konania bol rozhodnutím Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava č. SPOU-OSZ-42.937-11/2014-VZ zo 14.11.2014



podľa § 46 písm. c), § 49 a § 50 ods. 1 a ods. 2, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) od 26.10.2014 priznaný vdovský
výsluhový dôchodok. Pozostalostná dávka, ktorá bola priznaná účastníčke konania zohľadňuje obdobie
výkonu základnej vojenskej služby zomretého manžela v rozsahu od 30.9.1980 do 28.9.1982 v II.
kategórii funkcií a obdobie príslušníka Policajného zboru od 15.7.1988 do 31.12.1999 v II. kategórii
funkcií a od 1.1.2000 do 30.4.2009 v III. kategórii funkcií. Vzhľadom k tomu, že zomretý manžel
nezískal ku dňu smrti, k XX.XX.XXXX, potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu
určenom zákonom, neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok zomretého manžela a z
uvedeného dôvodu nevznikol ani účastníčke konania nárok na vdovský dôchodok. Námietka účastníčky
konania, ktorou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So 84/2011 z 29.3.2012, podľa
ktorého ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku
z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, nie je dôvodná, nakoľko právny názor uvedený v predmetnom rozsudku nebol doposiaľ
zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i
právne porovnateľných veciach. A zároveň v danom prípade nejde o priamy nárok účastníčky konania
vo vzťahu k posúdeniu a zhodnoteniu nárokov z osobitného systému, ako o tom pojednáva vyššie
uvedená judikatúra, prostredníctvom rozhodovacej praxe. Vo vzťahu k námietke účastníčky konania
týkajúcej sa zhodnotenia doby služby zomretého manžela v rozsahu 294 dní vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia, a jej nedôvodnosti, zároveň žalovaný uviedol, že nakoľko uvedené zostatkové
dni z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli zomretému manželovi účastníčky
konania zhodnotené na výsluhový dôchodok, je možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok
na starobný dôchodok, a to aj s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu, na ktorý účastníčka konania
poukázala, nie však na nárok na invalidný dôchodok, ako to požaduje účastníčka konania. Účastníčke
konania bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR priznaný vdovský výsluhový dôchodok, z osobitného
systému podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Aj z uvedeného dôvodu jej nie je možné priznať nárok na vdovský
dôchodok zo všeobecného systému podľa zákona č. 461/2003 Z.z. duplicitne, ako dôchodkovú dávku
za tú istú sociálnu udalosť (t.j. za smrť manžela).

9. Podľa § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 súd predmetnú žalobu v sociálnych veciach posudzoval neformálne
a bez viazanosti žalobnými dôvodmi.

10. Podľa obsahu spisového materiálu vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského
dôchodku rozhodnutím  prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.12. 2016 už tunajší súd
rozhodoval rozsudkom č.k. 44Sa/15/2017, ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne zo dňa 20.3.2017 potvrdzujúce odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie o zamietnutí jej
žiadosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné, pričom konštatoval neakceptovateľnosť
zdôvodnenia neprípustnosti aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalovaným a zotrval na názore,
že doby nezhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia je potrebné zohľadniť vo
všeobecnom systéme poistenia.

11. Podľa zistenia súdu vo veci rozhodujúci generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, napriek tomu, že jeho
predchádzajúce rozhodnutie vo veci bolo zrušené pre obsahové nedostatky jeho odôvodnenia, nové
rozhodnutie, preskúmavané v tomto konaní, odôvodnil z hľadiska vysvetlenia nemožnosti zohľadnenia
tzv. zostatkovej doby nezohľadnenej zomrelému manželovi žalobkyne v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, ani žalobkyni pri priznaní vdovského výsluhového dôchodku, prakticky totožným spôsobom
neobsahujúcim zrozumiteľné odpovede na otázky, ktoré konkrétne ustanovenia zákona s použitím
akého ich výkladu bránia tomu, aby doby poistenia nezohľadnené v osobitnom systéme poistenia boli
zohľadnené vo všeobecnom systéme poistenia a aký je v tejto súvislosti rozdiel medzi invalidným a
starobným dôchodkom (žalovaný pripustil, že takéto zohľadnenie je možne, ale iba pre nárok na starobný
dôchodok).
Pokiaľ odôvodnenie svojho rozhodnutia obohatil o konštatovanie, že žalobkyni nie je možné priznať
nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému duplicitne, ako dôchodkovú dávku za tú istú
sociálnu udalosť, vzhľadom na poberanie vdovského výsluhového dôchodku, opätovne neozrejmil, ktoré
konkrétne ustanovenie zákona a akým spôsobom aplikoval, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalobkyňa sa zjavne nedomáha priznania vdovského dôchodku z dôb zohľadnených vo výpočte
vdovského výsluhového dôchodku.



12. Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne  logicky
neozrejmuje úvahy rozhodujúceho orgánu a spôsob aplikácie relevantných ustanovení zákona,
neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky nastolené odvolaním žalobkyne, je nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nerešpektujúce právny názor súdu vyslovený v
predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, preto súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie podľa §
191 ods.1 písm. d) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v
naznačenom smere, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie odôvodnené v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi preň z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

13. Zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade kladie aj stanovisko žalobkyne
stotožňujúce sa s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v konkrétnom rozhodnutí, ktorý
(právny názor) nie je možné odmietnuť bez kvalifikovanej právnej argumentácie iba s poukazom na to,
že nejde o právny názor zovšeobecnený (podľa poznatkov žalovaného zaujal Najvyšší súd SR v iných
svojich rozhodnutiach rozdielny názor ?).

14. V konaní úspešnej žalobkyni priznal súd právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP
s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.