{"guid": "c40fd95a-0d2a-4b73-8d6c-c2ba53aa9034:e3b50875-df24-4675-8110-d3e1420fd0dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2513210055.1", "spisova_znacka": "11Co/214/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/214/2016 z 9. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. mája 2017, sp. zn. 11Co/214/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2513210055.1", "identifikacne_cislo": "2513210055", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2017-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/463/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 463/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/463/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/463-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/463#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3b50875-df24-4675-8110-d3e1420fd0dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2513210055.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2513210055.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2513210055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/214/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210055
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513210055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 právne zastúpeného advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava, proti žalovanému: H. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, R., o zaplatenie 1.029,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. novembra 2015, č.k. 12C/53/2014-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa tento
domáhal zaplatenia sumy 1.029,80 eur s príslušenstvom a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods.
2, § 4 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, článkom 6 ods. 1, článkom 2
písm. b)   a písm. c) Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.029,80 eur s príslušenstvom titulom
nesplateného úveru, ktorý poskytol žalovanému pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. ( ďalej len
SLSP) na základe zmluvy o splátkovom úvere s tým, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 uzavretej so  Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako
postupcom. Súd mal z vykonaného dokazovania zistené,  že dňa 12.10.2005 uzavrela SLSP, a.s. ako
pôvodný veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284228583, na základe
ktorej poskytol žalovanému úver (pod označením MINIúver do 10 minút) vo výške 1 095,40 eur  (30 000
Sk), úročený pevnou úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške  17,30 % ročne. Žalovaný
sa úver zaviazal splácať v mesačných splátkach po 29,11 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s
tým, že splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.10.2005 a konečná splatnosť úveru 20.09.2010.
V čl. I. zmluvy bol dojednaný poplatok za správu úveru  vo výške 1,66 eur (50 Sk) mesačne, v čl. IV
bod 2 zmluvy bola dohodnutá RPMN vo výške 9,78 %, pričom táto je vypočítaná z hodnoty celkových
nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru, RPMN sa počas trvania úverového
vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene poplatkov a/alebo sa dlžník omešká so splátkou a/alebo uhradí
splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.



4. Pôvodný veriteľ (SLSP, a.s.) postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému vzniknutú z vyššie
špecifikovanej zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok č.
0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013.

5. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom  a žalovaným ako spotrebiteľský úver uzavretý podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a preto
predmetnú úverovú zmluvu skúmal z hľadiska, či obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia
tohto zákona, pričom zistil, že v predmetnej zmluve je uvedená pevná úroková sadzba, ktorou je úver
úročený, a to vo výške 17,30 % ročne platná do konečnej splatnosti úveru,  a ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) je v zmluve uvedená vo výške 9,78 % ročne. Súd mal za to, že formulácia výšky RPMN
uvedená v zmluve vo výške 9,78 % ročne, pri súčasnej ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,30 % ročne
nie je v súlade so zákonom, nakoľko výpočet RPMN pri spotrebiteľských úveroch nebol vykonaný v
súlade s prílohou k citovanému zákonu. Pri zisťovaní výšky RPMN je zrejmé, že táto pri spotrebiteľskom
úvere nemôže byť nižšia ako je úroková sadzba úveru, naviac, keď  zo zmluvy zároveň vyplývajú
ďalšie poplatky, a to za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 eur) mesačne. Na základe uvedeného
dospel súd k záveru, že predmetná zmluva, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ spotrebný úver
žalovanému nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, aj keď formálne je
RPMN v zmluve uvedená, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného
nedostatku sa predmetný spotrebiteľský úver  považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2,
písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a v danom prípade by tak žalobca mohol od žalovaného
požadovať len nesplatenú časť istiny t.j. reálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. Z vykonaného
dokazovania však vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1.095,40 eur a celkovo
doposiaľ na predmetný úver splatil sumu 1.464,36 eur. Keďže úver bol bezúročný a bez poplatkov,
súd neprihliadal na započítanie splátok žalovaného na úroky a poplatky, realizované žalobcom resp.
jeho právnym predchodcom, z dôvodu, že tieto boli žalovanému účtované neoprávnene a podaný návrh
zamietol, nakoľko žalovaný už splatil viac, ako z poskytnutého bezúročného a bezpoplatkového úveru
vyčerpal. V konaní úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani
nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. len na návrh.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu istinu 1.029,80 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 21.9.2010 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania.  Právny
názor súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, pretože výška RPMN v úverovej zmluve je uvedená
správne, zmluva spĺňa všetky náležitosti kladené pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Obsahuje zákonný údaj o výške RPMN vypočítanej podľa
záväzného vzorca obsiahnutého v prílohe zákona č. 258/2001 Z.z., takže nesprávnosť tohto údaja
nespôsobuje bezúročnosť úveru. Poukázal na to, že príloha predmetného zákona v uvedenom období
obsahovala síce chybou zákonodarcu chybný vzorec pre výpočet RPMN, avšak správny výpočet bol
zavedený až novelou Zákona o spotrebiteľských  úveroch č. 264/2006 platnou od 1.7.2006.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne
správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/53/2014 je zaplatenie
pohľadávky vo výške 1.029,80 eur s príslušenstvom ako nároky zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú
nadobudol žalobca ako postupník od SLSP, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu  a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol  a v závislom výroku o trovách konania.
Odvolací dôvod v prejednávanej veci bol v podstate jeden a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h CSP), pretože rozhodnutie



založené na posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia správneho údaju
o výške RPMN nemá oporu v právnych predpisoch.

11. Odvolací súd uvádza, že v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, avšak nestotožňuje
sa s právnym posúdením súdu.

12. Žalobca odvodzuje žalobou uplatnené nároky od zmluvného vzťahu, ktorý uzavrel so žalovaným
jeho právny predchodca, ktorý je bankou. V uvedenom prípade treba súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, že predmetnú zmluvu o splátkovom úvere č. 0284228583 zo dňa 12.10.2005 treba považovať
za spotrebiteľský úver uzavretý podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch avšak pokiaľ
súd skúmal splnenie náležitostí, vyžadovaných pre takúto zmluvu zákonom č. 258/2001 Z.z, mal aj pri
posudzovaní správnosti výpočtu údaju o RPMN vychádzať zo znenia zákona účinného v čase uzavretia
zmluvy. V tomto smere preto odvolací súd musel dať odvolateľovi za pravdu, pretože v posudzovanej veci
síce z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy, teda v znení účinnom do 30.06.2006, avšak menej dôsledne sa venoval prílohe tohto
zákona, ktorá obsahuje výpočet RPMN. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu, že v zmluve určená
výška RPMN sa môže javiť nesprávne vypočítaná ( t.j., že v skutočnosti je podstatne vyššia s ohľadom
na poplatky a ostatné náklady spotrebiteľa súvisiace s predmetným spotrebiteľským úverom), avšak
je potrebné v tomto prípade uviesť, že veriteľom uvedený nesprávny údaj o RPMN úveru v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol spôsobený
použitím (ne)správneho vzorca pre výpočet RPMN, ktorý bol určený v prílohe zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch až do 30.6.2006, to znamená v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
Ako je známe, vzorec pre výpočet RPMN uvedený v prílohe zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
do 30.06.2006 bol chybný, čo bolo spôsobené nesprávnou transpozíciou smernice Rady č. 87/102/
EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru z 22. decembra 1986 v znení smernice Rady č. 90/88 z 22. februára
1990 a ak zákon č. 258/2001 Z.z. stanovil určitý matematický vzorec pre výpočet RPMN, nemožno
ani eurokomformným výkladom tohto zákona dospieť k tomu, že výpočet RPMN má byť prevedený
inak. Zákon teda veriteľovi ukladal povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN
vypočítaný podľa vzorca stanoveného v prílohe tohto zákona, preto pokiaľ tak veriteľ postupoval, konal
v súlade so zákonom a nemožno mu vytknúť nesprávny postup.

13. Odvolacia námietka žalobcu tak bola dôvodná, napriek tomu ale nebolo možné odvolaniu vyhovieť,
pretože napadnuté rozhodnutie je vecne správne, hoci z iných dôvodov, než uvádzal súd prvej inštancie,
ktorý sa nedostatočne venoval otázke vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Tento mal totiž nadobudnúť
žalovanú pohľadávku postúpením od banky a bolo tu preto namieste skúmať platnosť tohto postúpenia,
vrátane splnenia podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o
bankách, osobitne s prihliadnutím k tomu, že prejednávanej veci ide o nároky zo vzťahu majúceho
spotrebiteľskú povahu, na ktorú dopadá právna ochrana vyplývajúca z § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu na predmetné postúpenie pohľadávky zo strany právneho
predchodcu na žalobcu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 463/2001 Z.z. o bankách, konkrétne
ust. § 92 ods. 8, v zmysle ktorého možno postúpiť pohľadávku voči klientovi, ak je klient nepretržite
dlhšie ako deväťdesiat kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Zo spisu nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu
vyzval pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne žalovaného na splnenie omeškaných
splátok poskytnutého úveru, čím nedošlo k naplneniu podmienok, za ktorých zákon umožňuje platne
postúpiť pohľadávku voči klientovi bez jeho súhlasu. Ak predpoklady ustanovené § 92 ods. 8 zákona
o bankách nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné (zakázané). V takom prípade je postúpenie svojim obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

15. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v citovanom
ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú



pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1 CSP) tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, čo je
aj prípad prejednávanej veci a preto jeho žalobu bolo treba zamietnuť.

16. Pokiaľ potom súd prvej inštancie žalobu zamietol, išlo tu o výrok vecne správny a preto ho odvolací
súd za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, i keď z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje
rozhodnutie okresný súd.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/53/2014", "guid": "c89c964a-c477-4eaa-8095-e3d1dcd4513a:6f87870f-829e-4f25-a4ec-891866edaceb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}