{"guid": "8a51c73e-b16e-4e3e-b654-17f50c46f8f6:12f3ac63-0ed9-41f1-8727-124d431feb0c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2013200562.4", "spisova_znacka": "14S/77/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/77/2013 z 2. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. apríla 2014, sp. zn. 14S/77/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200562.4", "identifikacne_cislo": "2013200562", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2014-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12f3ac63-0ed9-41f1-8727-124d431feb0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200562.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200562.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200562.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/77/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200562
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200562.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov
senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery,
spol. s r.o., Senecká cesta 23, Šamorín, IČO: 36 272 612, zastúpeného spoločnosťou PROSMAN &
PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: 1100902/272759/2013/CI zo dňa 17.6.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 1100902/272759/2013/CI zo dňa  17. júna 2013 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny poplatok
a na trovách právneho zastúpenia sumu  323,92 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2013 domáhal podľa § 247 a nasl. O.s.p. v lehote podľa §
250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Finančným riaditeľstvom SR pod č.
1100902/272759/2013/CI zo dňa  17.6.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trnava
č. 9005838/1/185572/2013 zo dňa 16.4.2013, a ktorým bolo žalobcovi ako prevádzkovateľovi daňového
skladu uložené podľa § 50 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2008 Z.z. zdržať sa uvedenia alkoholického nápoja
(liehu) do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie máj  roku 2013 bez predchádzajúceho
zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane, vo výške dane pripadajúcej na celkové množstvo,
uvedené za zdaňovacie obdobie máj 2013 tak, aby daňová pohľadávka bola vždy nižšia alebo rovná,
ako zložená peňažná suma, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v
dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami.

Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože
zistenie skutkového  stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci, ďalej namietal, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v konaní správneho orgánu bola zistená
taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový
stav veci, keď Colný úrad Trnava v podstate nebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými
tento deklaroval vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ako ani
potvrdenie tejto spoločnosti o prevzatí kontrolných známok. V tejto súvislosti vyjadrenia žalovaného o
medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie, ktorou sa zistilo, že spoločnosť ITAR
neprijala kontrolné známky od  žalobcu, boli pre žalobcu novou skutočnosťou, ktorú colný úrad v



odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Za tohto stavu, resp. tým, že žalovaný nemohol vylúčiť
pravosť listiny potvrdzujúcej prevzatie kontrolných známok spoločnosťou ITAR, vydal rozhodnutie bez
dostatku dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností nemal možnosť namietať zistenia získané
v rámci medzinárodnej kooperácie Colného úradu Trnava s colnou správou Ruskej federácie a ani sa k
nim možnosť vyjadriť. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sž/56/98 vo vzťahu k daňovému
konaniu v tom zmysle, že žalovaný v danom prípade až v rámci odvolacieho konania pred správnym
orgánom uviedol nové, resp. doplňujúce skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania na prvom stupni,
ak týmto skutočnostiam sa daňový subjekt (žalobca) nemal možnosť vyjadriť. Žalovaný sa taktiež
nezaoberal povahou a dôsledkami predbežného opatrenia uloženého colným úradom s platnosťou na
príslušné mesačné zdaňovacie obdobie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 24.9.2013, uviedol, že žalobcom napadnuté
rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy nie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve a
to s poukazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. . Za tohto stavu žiadal, aby súd konanie podľa ust. § 250d
ods. 3 O.s.p. zastavil, resp. v inom prípade žalobu ako nedôvodnú zamietol s tým, že trovy konania bude
znášať žalobca. Ďalej poukázal na to, že ust. § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. zakladá právo správcu
dane na vydanie rozhodnutia už len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, pričom procesný
inštitút predbežného opatrenia sa nemusí využívať iba pri definitívne zistenom skutkovom stave, ale
práve v zmysle jeho predbežného alebo preventívneho charakteru pre prípady relevantných nejasností
a obáv. V tejto súvislosti uviedol, že vychádzal z informácie Colnej správy Ruskej federácie č. 562
zo dňa 24.6.2011 o tom, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky, a že kontrolné známky ani
neboli na území Ruskej federácie predložené k colnému úradu, a za tohto stavu je žalobca podozrivý z
nezákonného nakladania s kontrolnými známkami, nakoľko nebolo preukázané odovzdanie kontrolných
známok zahraničnému výrobcovi liehu (ITAR). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že je sporná a preverovaná
pravosť listiny označenej ako dodací list Delivery note no. 92000003, keď z celkového počtu vyvezených
kontrolných známok ( 7 640 000 ks) bolo dovezených 81 440 ks, keď relevantne nepreukázal ani ich
použitie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný v danom prípade vec nesprávne právne posúdil
tak poukázal na to, že ust. § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. a § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. síce predstavujú
zabezpečovacie inštitúty daňového práva s rovnakým cieľom - minimalizovania finančnej rizikovosti
pri nakladaní s liehom (pri vzniku daňovej povinnosti), avšak s odlišným procesným postupom pri ich
uplatnení, na podklade odlišných skutkových okolností, s odlišným cieľom ich uplatnenia pre konkrétny
prípad a s ich odlišným obsahovým a časovým dosahom na konkrétny prípad. Konštatoval, že dané dva
procesné inštitúty sa navzájom odlišujú, čo do skončenia ich platnosti, resp. účinnosti. Kým predbežné
opatrenie správca dane zruší ex - lege len, čo pominú dôvody uloženého predbežného opatrenia (v
danom prípade napr. predloženie kontrolných známok, uloženie a zaplatenie pokuty), upustenie od
povinnosti zloženia zábezpeky podľa ust. § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. môže nastať iba na podklade
podaného návrhu subjektu a jeho preskúmania správcom dane. Za tohto stavu mal za to, že nemohlo
dôjsť k porušeniu zásady uplatnenia prednosti špeciálneho predpisu pred všeobecným, a to s poukazom
na vyššie uvedené odlišnosti inštitútu zábezpeky podľa zák.č. 530/2011 Z.z. a predbežného opatrenia
podľa  zák.č. 563/2009 Z.z. . Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutím žalovaného (colného
úradu) jej dotknuté jeho právo na podnikanie, pretože samotné obsahové znenie ust. § 50 ods. 1
zák.č. 563/2009 Z.z. nepredstavuje obmedzovanie ústavného práva na podnikanie, preto obdobne
nemožno o dotknutom práve na podnikanie hovoriť v prípade aplikácie danej normy v rozhodnutí. Naviac
uplynutím dátumu 31.5.2013 zanikla účinnosť uloženého predbežného opatrenia, a preto po tomto
termíne, vzhľadom na povahu predbežného opatrenia, nie je možné hovoriť o tom, že by bol ku dňu
podania žaloby žalobca rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach.

Žalovaný svojim rozhodnutím č. 1100902/272759/2013/CI zo dňa  17.6.2013 potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Trnava č.  9005838/1/185572/2013 zo dňa 16.4.2013, ktorým Colný úrad Trnava uložil
žalobcovi s poukazom na ust. § 50 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní povinnosť zdržať
sa uvedenia alkoholického nápoja, ktorým je lieh do daňového obehu za zdaňovacie obdobie máj 2013
bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy, pretože je odôvodnená obava, že nesplatná alebo
nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude
vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Svoje rozhodnutie colný úrad odôvodnil tým, že v rámci
preverovania zistil, že vyvezené kontrolné známky (tieto žalobca vyviezol zahraničnému výrobcovi liehu



za účelom ich nalepenia na fľaše) neboli odovzdané zahraničnému výrobcovi liehu spoločnosti ITAR,
a keďže vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami a vzhľadom k výške
pokuty, colný úrad má odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti
a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami.

Krajský súd predmetnú vec prejednal  postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania,
v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e)
O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1,2,3, O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup správneho orgánu\").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1,2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) správca dane
môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na
zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v
dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené
so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne  potrebnom  uložiť rozhodnutím daňovému subjektu,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných
predpisov vrátane úroku  z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov
a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.

Podľa ust.  § 16 ods. 1,2,3,7 a 8 zákona č. 530/2011 Z.z.

(1) Zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie



a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť
vyplatiť žiadateľovi úrok,

b) banková záruka poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme,
ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

(2) Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, pred vydaním povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu je povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné
množstvo alkoholického nápoja, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu za obdobie 12
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň
pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu
na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.

(3) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane
pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného
obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky
zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do
daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.

(7) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a upraviť
zloženú zábezpeku na daň
a) pred začatím prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane, ak výška zloženej zábezpeky na
daň podľa odseku 3 nezodpovedá výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktoré
má prepravovať v pozastavení dane vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane
podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65, okrem zábezpeky na daň na prepravu alkoholického nápoja
v pozastavení dane, ktorú skladá registrovaný odosielateľ, dopravca alebo príjemca,

b) ak daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu
za predchádzajúci kalendárny mesiac vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane
podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 prevyšuje o viac ako 20% daň, ktorá pripadá na množstvo
alkoholického nápoja, na ktoré je zložená zábezpeka na daň; prevádzkovateľ daňového skladu je
povinný zvýšiť zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote
do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; to neplatí, ak colný úrad prevádzkovateľovi
daňového skladu upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,

c) do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia podľa odseku 8, a to o sumu, ktorú colný úrad použil
na úhradu dane.

(8) Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti ustanovenej týmto zákonom, colný úrad použije zábezpeku
na daň na úhradu dane a oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi daňového skladu.

Podľa ust. § 24 ods. 9 zák.č. 105/2004 Z.z. colný úrad písomne vyzve prevádzkovateľa daňového skladu,
u ktorého čiastočne alebo úplne upustil od zloženia zábezpeky na daň podľa odseku 8, aby zábezpeku
na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia  ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní,
ak zistil, že
a) prevádzkovateľ daňového skladu je  po dobu viac  ako piatich dní v omeškaní s plnením svojich
peňažných záväzkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov upravujúcich dane a clá,
34/ alebo podľa osobitných predpisov 17/ upravujúcich povinné odvody poistného, alebo
b) nastali iné okolnosti, na ktorých základe možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ
daňového skladu nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.



Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Pokiaľ ide o žalovaným namietanú nemožnosť preskúmania rozhodnutia predbežnej povahy súdom, tak
vzhľadom na sankčný charakter napadnutého rozhodnutia nemožno vylúčiť, že postih uložený týmto
rozhodnutím nie je spôsobilý privodiť ujmu na práve žalobcu, a to aj v prípade, ak ide o rozhodnutie
dočasného charakteru. Za tohto stavu nemožno nevziať do úvahy, či základné práva a slobody nemôžu
byť takýmto rozhodnutím dotknuté, hoci aj dočasne a nie trvalo. Minimálne skúmanie odôvodnenosti a
primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany
správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na  možný zásah do výkonu jeho základných práv
a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni
súdnej jurisdikcie, bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že takéto rozhodnutie je možné preskúmať súdom, a v tejto súvislosti zistiť,
či na takéto rozhodnutie a postup v danom prípade žalovaného existovali zákonné dôvody.

V predmetnej veci je nepochybné, že správca dane dospel k záveru o podozrení z porušenia daňových
predpisov, avšak nemožno  niektoré zistenia v súvislosti s údajným nezákonným nakladaním s kolkovými
známkami pre účely daňového konania v rámci dokazovania použiť, pretože podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16.4.2013, druhostupňové  dňa
17.6.2013),  preto tzv. čiastková odpoveď Federálnej colnej služby Ruskej federácie zo dňa 18.3.2013
č. 07-154/01134 ako aj odpoveď Federálneho colného úradu Ruska č. 07-154/02953 zo dňa 21.6.2013
nemohla byť súčasťou skutkového stavu, ktorý zistil prvostupňový, resp. druhostupňový orgán. Taktiež je
potrebné uviesť, že k identifikácii a konkretizácii dôvodov vzniku podozrenia z nezákonného nakladania s
kontrolnými známkami došlo až v rámci odvolacieho správneho konania, z čoho vyplýva, že skutočnosti
zistené žalovaným nemohli byť predmetom konania na prvom stupni a týmto zisteniam sa žalobca nemal
možnosť vyjadriť, keď takýmto postupom žalovaného došlo k porušeniu procesných práv žalobcu.  Pokiaľ
ide o uloženie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, ktorým colný úrad žiadal o
zloženie zábezpeky vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na mesačné množstvo vyskladneného liehu
za obdobie máj 2013  je potrebné konštatovať, že vecne nijako nerieši situáciu kontrolných známok v
zahraničí, pretože jediným efektívnym nástrojom na zabezpečenie plnenia povinnosti daňového subjektu
a riadnej správy daní je odňatie registračného odberného čísla daňovému subjektu. Za tohto stavu
skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne dovozu a následného nakladania s kontrolnými známkami
v Ruskej federácii nijako vecne nesúvisia s potrebou mesačného zabezpečovania spotrebnej dane na
spotrebiteľské balenia liehu vyskladňované v tuzemsku na daňovom území SR. Z obsahu spisového
materiálu ďalej vyplýva, že colný úrad úplne upustil od povinnosti žalobcu zložiť zábezpeku na daň,
pretože bol 24 mesiacov daňovo spoľahlivý a ak teda colný úrad mal pochybnosti o tom, resp. dôvodné
podozrenie, že si žalobca ako daňový subjekt svoje záväzky voči colnému úradu nesplní, mal zo zákona
možnosť požadovať opätovné zloženie zábezpeky, ktorým možno eliminovať budúce daňové úniky, či
už z titulu dane, úrokov z omeškania alebo pokuty, avšak tento inštitút nemožno nahrádzať predbežným
opatrením.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd musí prihliadať
na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, ktoré  z hľadiska postupu správnych
orgánov je potrebné považovať v predmetnej veci za dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní správneho orgánu boli v danom prípade zistené také vady, ktoré
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď inštitút predbežného opatrenia nemôže
nahrádzať inštitút zábezpeky, ďalej zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu procesných práv
žalobcu v konaní pred odvolacím správnym orgánom, a preto krajský súd rozhodnutie žalovaného podľa
§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému
žalobcovi priznal trovy konania v celkovej výške 393,92 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu vo výške 70 eur a zvyšok pozostáva  z nasledovných právnych úkonov: prevzatie a
príprava zastúpenia 127,16 eur, podanie žaloby  127,16 eur, + 20% DPH z uplatnených úkonov právnej
pomoci  (50,86 eur), ďalej  režijný paušál 2x 7,81 eur, = 15,62 eur čo spolu s 20% DPH (3,12 eur)



predstavuje 18,74 eur. Celkom teda trovy  právneho zastúpenia žalobcu, pokiaľ ide o úkony právnej
služby predstavujú 323,92 eur vrátane zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}