{"guid": "7fd4c028-d456-490a-98b0-1aa76d2d726f:fa040e42-adc8-49bd-958a-d98379e8e97c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3208202672.1", "spisova_znacka": "16CoE/143/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/143/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. júna 2013, sp. zn. 16CoE/143/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3208202672.1", "identifikacne_cislo": "3208202672", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mária Prikrylová", "sudca_id": 113, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-prikrylova-113", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-42", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa040e42-adc8-49bd-958a-d98379e8e97c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3208202672.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208202672.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208202672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16CoE/143/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3208202672\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3208202672.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova\nč. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: Y. D.,\nbytom A. N. A., F. č. XXX/X, o vymoženie 179,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a\nZdruženia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova č. 12, proti uzneseniu\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. júna 2012, č.k. 4Er/3114/2008 - 35, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za\nneprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie      p o t v r d z u j e .\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení vstupu  Združenia\nna ochranu finančného spotrebiteľa OFS do konania ako vedľajšieho účastníka  m e n í    tak,\nže doručením písomného oznámenia vstupu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do\nkonania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva\ntohto subjektu.\n\nOdvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň\nnepripustil vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do konania ako vedľajšieho\núčastníka a návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS na vylúčenie súdneho exekútora\nJUDr. Rudolfa Krutého zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že napadnutým uznesením okresný\nsúd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného\nporiadku. Zároveň rozhodol o nepripustení vstupu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS\ndo konania ako vedľajšieho účastníka a zamietol návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa\nOFS na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V odôvodnení napadnutého uznesenia\nokresný súd uviedol, že súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v\nprípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť\nza neprípustnú a zastaviť ju. Skonštatoval, že v danom prípade spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.  ako\ndodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 31.08.2007 Zmluvu o úvere ( vo formulárovej podobe ),\nktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny\nvzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania zmluvy\na s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na\nzáklade uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah\nmedzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku\nbez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,\n\nktoré v článku 17. Rozhodcovská doložka  upravujú rozhodcovskú doložku, ktorej znenie je nasledovné:\nVšetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú\nriešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.\nso sídlom Karloveské rameno 8, 821 02  Bratislava, IČO: 35 992 761, zapísanou v Obchodnom registri\nOkresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len \"rozhodcovský súd\"), ak žalujúca\nzmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa\nvnútorných predpisov rozhodcovského súdu,  a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných\npredpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu\no rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto\nrozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na\nsúde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v\nsúlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa\nnázoru okresného súdu sa zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54\nods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení\nObčianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať, podľa § 53 ods.\n1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento\nvýpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou\nod 01.03.2010  výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci\ndojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\nLen zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia\nrozhodcovskej zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci\ndojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie\nje neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky\nv spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka neplatná. Svoj názor okresný súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti\na táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby\nmohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť\npodstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné\nobchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať\nbuď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený\na len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so\nsebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy\nneprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,\nsú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne\npresné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na\nprávne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Keďže zmyslom,\ncieľom a účelom právnych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, je poskytnúť spotrebiteľom\nminimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd\nje povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý\nvýsledok stanovený predmetnou smernicou. Okresný súd uzavrel, že nie každá zmluvná podmienka,\nktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ\nje však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej\nstrany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o\ntom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd poukázal ba ust. § 35 zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v súvislosti s ktorým poznamenal, že formálna právoplatnosť\nrozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať\nna základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný (suspenzívny účinok). Materiálna\nprávoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,\nsa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom\nnemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna\nprávoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi\nopravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilnou. V právnom\n\nporiadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy\nprávnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.\nMateriálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.\nUrčenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,\nurčuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takejto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ\nnie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami,\nktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom. Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské\nrozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní). Toto ustanovenie v spojení s § 159 Občianskeho súdneho poriadku určuje,\nže účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý\ntento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 15 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút -\nprieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V\nporovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v\nkrízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených\nzáujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Súd dospel k názoru, že\ndojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,\nspotrebiteľ ňou nie viazaný a  táto je v rozpore  príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Preto súd\nexekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. S poukazom na § 93 O.s.p. a  § 37 ods. 1 Exekučného\nporiadku súd nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného\nspotrebiteľa OFS, nakoľko v zmysle Exekučného poriadku mu nie je priznaná možnosť byť účastníkom\nkonania, keďže Exekučný poriadok striktne vymedzuje účastníkov konania v § 37 Ex. poriadku. Návrh\nZdruženia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS na vylúčenie súdneho exekútora podľa § 30 ods.\n3, 4  Ex. poriadku  okresný súd zamietol,  nakoľko združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je\noprávnené na podanie takéhoto návrhu. Okresný súd návrh na vylúčenie exekútora zamietol ako podaný\nneoprávnenou osobou.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výrokom, ktorými bola\nexekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\nsúdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že  súd rozhodol nad rámec\nzverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p.), že súd svojím\npostupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221\nods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie,\nako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§\n205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou\ninterpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu, vykonávajúceho komplexné\npreskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému\nsúdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný\nvykonávať úkony, smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom\ntakéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. Exekučný súd totiž nie je súdom v\nzmysle § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z., nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku, ani\nnepokračuje v konaní vo veci v rozsahu, uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu, uvedenom vo vzájomnej\nžalobe. Dôvodil, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne\nrozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd totiž\nmusí s právoplatným rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného\nsúdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny\nprocesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu, vydaného\nvšeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu,\nvydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť\nrozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom\nbol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného\ntitulu. Ďalej uviedol, že všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002\nZ.z. tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského\nsúdu nedostatky bližšie špecifikované v § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o rozhodcovskom\nkonaní. Ustanovenie § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní však explicitne\n\nupravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku\nrozhodcovského súdu. Mal za to, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone\nrozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania na podklade uvedeného rozhodnutia len\nna návrh účastníka konania. Uviedol, že exekučný súd konal pri revízii rozhodcovského rozsudku mimo\nrámec zverenej právomoci a rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania\núplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte, spojené s exekučnou\nvecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,\nprávo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zastával názor, že v konaní\npred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, a\nto v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu, pričom pre toto jeho iné postavenie\nho exekučný súd vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom\npatrí titulom platnej zmluvy o úvere. Namietal, že  nemal možnosť reagovať na akékoľvek  tvrdenia,\nargumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení\na taktiež nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, ktoré však  výrazným\nspôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek\nmožnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom) a\núplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu\ndvojištančnosti konania. Dôvodil, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1  písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.\noprávnený skúmať len to, či plnenie, priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi\na nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tvrdil, že predmetná rozhodcovská\ndoložka je platná. Účastníkom zmluvy je totiž daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský\nsúd alebo na riadny súd a preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4  písm. r)\nObč. zák. V závere vyjadril svoj nesúhlas s právnym posúdením  zmluvy o úvere ako zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že nakoľko predmetom\núverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba,\nzmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom\nna charakter podnikateľskej činnosti oprávneného preto nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery\nna základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti\ntohto zákona. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa, kedy sa stal splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia, uviedol, že tento úrok má sankčný\ncharakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Poukázal na skutočnosť,\nže ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodno-záväzkové vzťahy\nobmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR sp. zn.\n3Obdo/96). Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť\nplatenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju\npovinnosť nesplnil a preto by mal za porušenie svojej povinnosti znášať vopred dohodnutú sankciu, s\nktorou pri uzatváraní záväzkovo - právneho vzťahu súhlasil. K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku\nza zasielanie upomienok uviedol, že nakoľko poskytuje peňažné prostriedky z vlastných zdrojov, mohol si\ndojednať odplatu - poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie\na uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Poukázal na to, že\notázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia\nbude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V\nzmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním\nexekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V danej veci súd\npoverenie na vykonanie exekúcie vydal, a teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na\nvykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.\n\nProti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie na ochranu finančného\nspotrebiteľa OFS (združenie), ktoré namietalo, že súd rozhodoval o pripustení vedľajšieho účastníka\narbitrárne, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie\núčastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Toto je možné bezvýhradne akceptovať do\n15. októbra 2008, kedy nadobudla účinnosť novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z..\nTýmto zákonom bola zavedená tzv. druhá skupina subjektov vystupujúcich v konaní ako vedľajší\núčastník, ktorú na vstup do konania popri účastníkovi konania legitimizuje samotný zákon (v konkrétnom\nprípade zákon o ochrane spotrebiteľa). Nastáva teda nová situácia, kedy vstup vedľajšieho účastníka\nnemusí byť preukázaný hmotnoprávnym záujmom vedľajšieho účastníka na výsledku konania, ale\n\nvstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a\nspoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. V posledných rokoch dochádza v\nexekučných konaniach k „ožívaniu“ inštitútov zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené\nplnenie, plnenie nemožné § 45 zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal i na uznesenie KS v Prešove\n6CoE/179/2011, OS Piešťany 6Er 84/2009, OS Dolný Kubín 8Er/22/2011, 10Er/124/2009, OS Humenné\n12Er/82/2010, 12 Er/714/2009,  v ktorých exekučných veciach sa s vedľajším účastníkom konalo. S\npoukazom na uvedené je vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a\nspoločensky žiaduci. Ak by mal súd pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom\nkonaní na ochranu spotrebiteľa, navrhol toto konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a\nSúdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku. Vzhľadom na uvedené žiadalo, aby odvolací súd\nnapadnuté uzneseniu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.\nĎalším podaním, doručeným súdu prvého stupňa po uplynutí odvolacej lehoty, oprávnený navrhol, aby\nodvolací súd prerušil konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ, čo odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadne aplikácie písm.\nq/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách. Namietal, že Slovenská republika môže prebrať smernicu Únie len prostredníctvom\nvšeobecne záväzného predpisu. Mal za to, že ak bola smernica prebratá do slovenského právneho\nporiadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu.  Ako Súdny dvor EÚ ustálil\nv judikatúre, samotná smernica nemôže ukladať povinnosť jednotlivcovi, takže sa na ňu nemožno\nproti nemu odvolávať (rozsudok z 26.02.01986, Marshall 152/84 Zb., s. 723, bod 48; rozsudok zo\n14.07.1994, C-91/92 Faccini Dori, bod 20). Súd prvého stupňa sa však s touto judikatúrou súdneho dvora\nnevysporiadal a nezdôvodnil, prečo na vec aplikoval priamo ustanovenia smernice. Naviac poukázal na\nnejasný právny základ v tom zmysle, že slovenská jazyková verzia smernice sa výrazne líši od ostatných\nverzií. Mal za to, že podľa ostatných verzií spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať,\naby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde\nrozhodcovia nie sú povinný aplikovať príslušné hmotné právo. To však nie je prípad rozhodcovského\nkonania, vedeného podľa z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že odvolací súd\nako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“ ) povinnosť\npoložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, pretože v opačnom prípade  sa otvára otázka ústavnosti\njeho postupu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy  SR. Poukázal na výklad pojmu\nopravný prostriedok v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná\nmožnosť posúdiť exekučné konanie v danej veci komplexne tak, aby účastníkov zbavil právnej neistoty\nvyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi. Žiadal, aby\nodvolací súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky: 1/ či sa má písm. q/ Prílohy smernice\nRady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za\nkaždých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej\ndoložky prostredníctvom rozhodcovských súdov; 2 /v prípade zápornej odpovede na otázku 1, či je\nmožné písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie\ntakej rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. 17 VPPÚ (ktorú citoval) a 3/ či je v súlade s čl.\n17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne\na procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti\npohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné\nvo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1\na 2 potvrdiť a vo výroku o nepripustení vstupu  Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do\nkonania ako vedľajšieho účastníka zmeniť podľa § 220 O.s.p., a to z nasledujúcich dôvodov:\n\nSúd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o\nspotrebiteľskom práve ako zmluvu o úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam\npráva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany  a neprípustnosť\nzneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej\nzmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred\npripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd konštatuje správnosť záver súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci\nsa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a\nzákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého\nuznesenia poukázal na to,  že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia\nzmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko zmluvu o úvere podpísal len ako fyzická osoba a z obsahu spisu\nnevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené právny vzťah medzi účastníkmi konania možno podradiť\npod ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho daná zmluva vyžaduje náležitosti stanovené\nv ust. § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to,\nže na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa použijú\nustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho\nprospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu\nna to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54\nods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto zostáva bez významu aj skutočnosť, či zmluva o úvere je tzv.\nabsolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. K\nnámietke oprávneného, že exekučný súd rozhodoval nad rámec jemu zverenej právomoci a bez návrhu\nodvolací súd uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie,\nktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so\nzákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej\npovinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď\nsú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť\nexekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.\na), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je\npodľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť\nexekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa preto v\nzmysle uvedeného správne skúmal  zmluvu o úvere, ktorá v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia\núveru zakotvuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Podľa čl. 17 sa zmluvné strany dohodli, že\nvšetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú\nriešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.\nso sídlom Bratislava,  ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské\nkonanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom,\nustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak\nžalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zák. č. 99/1963\nZb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie\nakéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,\nna všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej\ndoložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná\nžaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými\npredpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd sa stotožnil s\nprávnym názorom súdu prvého stupňa, že túto rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ (povinný) nedojednal\nindividuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy.\nCelú zmluvu, mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam, alebo celú zmluvu odmietnuť.\nZa týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech povinného, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná v celom\nrozsahu.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie\nza neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPodľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú\núčastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje\no trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci\nv bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel\n\npovinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva\ndohodou alebo súdnym rozhodnutím.\n\nPodľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť\nmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.\n\nPodľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi\nzúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného\npredpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú\nprostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.\n\nPodľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná\nvšak iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi\nich súd po uvážení všetkých okolností.\n\nZ vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším\núčastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z\núčastníkov. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní.\n\nVedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší\núčastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce\npomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva\nje „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho\núčastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka\nna takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch\ndotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle\nustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného\npredpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom\nkonaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov.\nTakýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napríklad neplatí pre také štádium\nsporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, kedy sa táto pomoc môže\nnajskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor).\n\nUstanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať\ntak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník\nna strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.\n\nV exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž\nkonaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie\nplnenia priznaného týmto rozhodnutím.\n\nVzhľadom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením\noznámenia tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku\nvedľajšieho účastníctva, odvolací súd považoval za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nPokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,\nodvolací súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.\n\nPodľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak osobitný predpis  neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť,\nnemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu\nvýkonu rozhodnutia.\n\nOsobitné pravidlá týkajúce sa exekučného konania, stanovené v citovanom zákonnom ustanovení sa\nuplatňujú pri výkone rozhodnutia, resp. exekúcii  so zreteľom na jej podstatu, pretože nasleduje až po\ntom, čo existuje exekučný titul, pred vydaním ktorého sa účastníci konania mohli brániť a presadzovať\nsvoje oprávnenia procesne určeným spôsobom vrátane návrhov, ktoré sú týmto ustanovením priamo\nvylúčené. Odvolací súd tak návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.\n\nTaktiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ považoval\nodvolací súd za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už totiž v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo\nvnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže  v rámci právomoci zverenej mu\nčl. 267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritéria používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá\npodmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku,\nktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu\nurčiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať  za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti\ntýkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť\nvšetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ\nnie je touto podmienkou viazaný (uznesenie SD EÚ zo dňa 16.11.2010, C -76/10, bod 60-63; rozsudok\nzo dňa 1.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený\nuplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov,\nprijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 6.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky,\nktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky\n- rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie\nspadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič\nnebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená\nrovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/3114/2008", "guid": "b319df9f-a6bb-4b06-8c42-64691eb2f214:14b7a265-3b7b-4ee3-831b-8217d0b95f76", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}