{"guid": "80c9124f-193e-4632-b632-26b5879f9c68:9cd94c0d-f592-49a9-ae25-b4c1ab8b50a6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8716203359.1", "spisova_znacka": "2Co/13/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/13/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2025, sp. zn. 2Co/13/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8716203359.1", "identifikacne_cislo": "8716203359", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 210, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-210", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/282", "nazov": "zákon č. 282/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/282", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-1993"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd94c0d-f592-49a9-ae25-b4c1ab8b50a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8716203359.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8716203359.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8716203359.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n2Co/13/2025\n8716203359\n27. 11. 2025\nJUDr. Mariana Muránska\nECLI:SK:KSPO:2025:8716203359.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov\nJUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: SR-Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova\n8, Bratislava, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev - biskupstvo Spišské\nPodhradie, Spišská kapitula 9, IČO: 0017908, zastúpenému JUDr. Marek Tkáč, advokát so sídlom\nNámestie sv. Martina 39, Lipany, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 24.09.2024 č.k. 10C 102/2016 - 412,\njednohlasne takto\nrozhodol:\nZrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výlučným vlastníkom parcely registra C č. XXXX\nvo výmere 199 303 m2 - lesný pozemok a parcely registra C č. XXXX vo výmere 94 709 m2 - lesný\npozemok, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. O. D., je Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s\ntým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) CSP a podľa § 123 a § 126 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré sú jeho vlastníctvom a ktoré\nsú predmetom sporu, užíva ich a patria mu, má na liste vlastníctva zapísaný žalovaný, ktorý ich získal\nnesprávnym zápisom správneho orgánu a odmieta ich žalobcovi vrátiť. Dospel k záveru, že žalobca\nmá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Prípadným vyhovujúcim výrokom o určovacej\nžalobe možno neistotu vlastníckych vzťahov medzi stranami sporu odstrániť. Žalobca nemá k dispozícii\niný spôsob ochrany tvrdeného vlastníckeho práva ako zosúladiť tvrdené vlastnícke právo a zápis vo\nverejnom registri. Mal za nepochybne zistené, že v minulosti pozemky alebo ich časť, ktoré následne\nvytvorili C KN XXXX a C KN XXXX, boli zapísané ako vlastníctvo žalovaného v PK č. 3, kat. úz. O.\nD.. Na základe uznesenia Okresného súdu Poprad z 09.07.1962 v konaní sp. zn. Čd 381/62 bol ako\nvlastník pozemkov zapísaný československý socialistický štát - Štátne lesy v Košiciach v celosti. Od\ntohto momentu výlučným vlastníkom nehnuteľností sa stal štát, ktorý na pozemkoch prostredníctvom\nštátom zriadenej organizácie hospodáril. V tom čase dňa 29.05.1969 uzavreli Štátne lesy v Košiciach,\nLesný závod v Poprade s Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Košiciach hospodársku\nzmluvu, na základe ktorej časť parciel v hospodárení Lesov sa prenechala na účely obrany štátu a\nubytovanie brannej moci. Parcely, ktoré sú predmetom sporu a ďalšie parcely spolu vytvorili parcelu č.\nXXXX. Na týchto pozemkoch bol vybudovaný S. tábor a muničný sklad, ktoré budovy boli užívané od\nmája 1965 doposiaľ pre účely obrany štátu. Celý areál, teda pozemky a stavby sú oplotené od roku 1956\nv rovnakom rozsahu až doposiaľ. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 282/1993 Z.z. žalovaný uzatvoril\ns Východoslovenskými lesmi, š.p., Košice, OZ Poprad dohodu o vydaní vecí z 03.10.1994, na základe\nktorej pozemky, ktoré boli v užívaní tohto podniku, boli vydané v súlade s týmto zákonom žalovanému.\n\n3. Žalovaný ani len v konaní netvrdil, že by si nárok na vydanie pozemkov užívajúcich pre účely obrany\nštátu voči žalobcovi podľa citovaného zákona uplatnil. Súd prvej inštancie dodal, že v čase od účinnosti\nzákona č. 282/1993 Z.z. do uplynutia lehoty podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, sporné pozemky slúžili na\nobranu štátu, čo podľa § 7 ods. 1 písm. e) tohto zákona vylučovalo ich alebo ich časti vydať. Po uplynutí\nzákonnej lehoty na výzvu na vydanie veci právo zaniklo podľa § 5 ods. 1 tohto zákona. Preto akákoľvek\nobrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že aktuálne už pozemky pre obranu štátu nie sú potrebné,\nje bez právneho významu. Naopak v konaní výsluchom svedka bolo preukázané, že sporné pozemky\nsú aj naďalej využívané pre účely obrany štátu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri uzatváraní dohody\no vydávaní vecí z 03.10.1994 ako podklad o rozsahu vydaných vecí, bola len identifikácia č. XX/XX,\nktorá síce rátala s tým, že časť pozemkov je užívaných pre účely obrany štátu, ale nijako to evidenčne\nnepodchytila, nerozdelila vydávané a nevydávame parcely alebo ich časti, len rozdelila ich výmeru, a to\nbez geometrického plánu k vydávaným pozemkom v prospech žalovaného. Do toho času si žalovaný\nvlastnícke nároky na pozemky žalobcu neuplatňoval. Až v roku 2001 bol v katastri v O. D. vypracovaný\nROEP, kde aj združené pozemky vo vlastníctve štátu z pôvodnej PK č. X kat. úz. O. D., užívané v\nareáli B. pričlenil k pozemkom žalovaného, ktoré mu boli vydané na základe dohody z 03.10.1994 a\nako celok potom boli zapísané v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností. V tomto momente došlo\npodľa súdu prvej inštancie k porušeniu vlastníckych práv žalobcu, keď administratívnym spôsobom bez\nvykonania akéhokoľvek dispozičného úkonu žalobcu, nesprávne evidenčne prišiel o vlastnícke právo v\nprospech žalovaného, ktorý obdobným spôsobom vlastníctvo k sporným pozemkom nadobudol. Žalobca\nsa pokúsil tento nedostatok odstrániť v konaní o spore chyby v katastrálnom operáte v konaní pred\nOÚ Poprad sp. zn. F., jeho návrh bol zamietnutý, pretože v takomto konaní nie je možné rozhodovať o\notázkach týkajúcich sa vlastníctva k nehnuteľnosti.\n4. Po vykonanom dokazovaní tak bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že do vlastníctva žalobcu\nbolo zasiahnuté tým, že ako vlastník vecí vystupuje žalovaný, ktorý legálnym spôsobom nadobudnutie\nvlastníctva od žalobcu nepreukázal. Naopak žalobca preukázal, že bol zbavený vlastníctva bez jeho\nvôle, napriek existujúcemu a nezaniknutému právu realizovať svoje vlastnícke právo podľa § 123 OZ.\nPreto tomuto vlastníckemu právu súd prvej inštancie poskytol ochranu podľa § 126 OZ. Vlastníctvo\nžalobcu k sporným pozemkom trvalo, nikdy nezaniklo a ku dňu rozhodnutia súdu je žalobca vlastníkom\nparciel zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. O. D. C KN XXXX a C KN XXXX. Žalobe preto vyhovel a o\ntrovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za rozsudok\nvydaný v rozpore so zákonom, Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má\nza to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, konanie má inú vadu,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Rozhodnutie považuje žalovaný predovšetkým za riadne neodôvodnené,\nsvojvoľné, nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že vlastníkom\npredmetných nehnuteľností - pôvodných parciel mpč. zapísaných v PK č. 3, kat. úz. O. D. pred\nneoprávneným, bez akejkoľvek náhrady a nespravodlivým zásahom vtedajšieho štátu v roku 1962, bol\npredchodca žalovaného, a to Spišské biskupstvo Spišské Podhradie. Na uvedené však už pri svojom\nrozhodovaní nesprávne neprihliadal. Uviedol, že po tomto neoprávnenom zásahu zo strany štátu v roku\n1962 sporné pozemky sa dostali do správy Štátnych lesov v Košiciach, k čomu je potrebné uviesť,\nže ich správa bola zapísaná na LV až do dňa vydania sporných pozemkov žalovanému na základe o\nvydaní veci, na čo súd prvej inštancie už dôvodne neprihliadal. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na\nhospodársku zmluvu z roku 1964, na základe ktorej bolo prenechané užívanie aj parcely pôvodnej č.\nXXXX, kat. úz. O. D., na dobu neurčitú pre účely obrany štátu a ubytovania brannej moci. V tom čase v\nroku 1969 uzavreli Štátne lesy v Košiciach, Lesný závod v Poprade s Krajskou vojenskou ubytovacou\na stavebnou správou v Košiciach hospodársku zmluvu, na základe ktorej sa časť parciel v hospodárení\nLesov prenechala na účely obrany štátu a ubytovanie brannej moci. Parcely, ktoré sú predmetom\nsporu a ďalšie parcely spolu tvorili pôvodnú parcelu č. XXXX. Žalovaný sa nestotožňuje s uvedeným\nkonštatovaním, pretože spochybňoval právo z hospodárskej zmluvy z roku 1964, k čomu sa súd prvej\ninštancie vôbec nevyjadril. Nedal tým odpoveď na podstatné skutkové tvrdenie žalovaného, ktorý okrem\niného namietal nedostatok vecnej legitimácie na podanie žaloby zo strany žalobcu, čo si práve od tejto\n\nhospodárskej zmluvy odvodzovalo Ministerstvo obrany SR. Ani s touto námietkou sa súd prvej inštancie\nnezaoberal. Žalovaný ďalej v konaní poukazoval na to, že na hospodárskej zmluve z roku 1964 okrem\niného strojového písma v predmete zmluvy, nebola uvedená žiadna výmera pri nestotožnenej parcele\nXXXX, kat. úz. O. D., pričom rukou bolo dopísané nová výmera a nahradená pôvodná výmera pre kat.\núz. M.. Ani s touto námietkou sa súd nevysporiadal, nevysvetlil, prečo považoval tak pochybnú a neurčitú\nzmluvu za smerodajnú pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný tvrdí, že takáto hospodárska zmluva nemohla\nbyť uzatvorená v súlade s Vládnym nariadením č. XX/XXXX Zb., keď odovzdanie do trvalého užívania sa\nvykonávalo opatrením a nie hospodárskou zmluvou. Taktiež prevod správy národného majetku podľa §\n15 Vládneho nariadenia sa vykonával administratívnym opatrením alebo dohodou, či zmluvou, ak išlo o\nodplatné prevádzanie správy národného majetku, čo však z tejto zmluvy nevyplynulo. Súd prvej inštancie\nsa ďalej nevyporiadal s námietkou žalovaného, že predmetné pozemky neboli v správe alebo trvalom\nužívaní Ministerstva obrany SR, resp. Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Košiciach,\nale boli majetkom Československých štátnych lesov, tak ako táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisu z\npovoľovacieho konania z februára 1965, kde je uvedené, že pozemky sú majetkom Československých\nštátnych lesov a Vojenská správa ich má len v používaní. Správu národného majetku k týmto pozemkom\nmal iba subjekt Lesy Slovenskej republiky, resp. ich právny predchodca, a preto iba tento bol oprávnený v\ntomto konaní zastupovať štát -Slovenskú republiku. Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil dôkaz a to\npozemnostný arch vojenskej správy, ktorý nebol podpísaný a neuvádzal žiadnu parcelu č. XXXX a vôbec\nnebol so stavom k 29.05.1964. Nebol predložený originál tejto hospodárskej zmluvy iba úradne overená\nfotokópia, hoci žalovaní žiadali predložiť jej originál. Žalovaný má za to, že aj na pozemky XXXX a XXXX\npôvodne zapísané v PK č. X pre kat. úz. O. D., čo bolo v konaní aj znaleckým posudkom preukázané,\nsa vzťahoval reštitučný nárok, resp. nárok na ich vydanie, a preto boli správne vydané povinnou osobou\nVýchodoslovenské lesy, š.p., Košice a zapísané potom na LV č. XXX ako vlastníctvo žalovaného.\nČeskoslovenský štát v minulosti ani nijako nenahradil Spišskému biskupstvu odňaté nehnuteľnosti\nzapísané v PK č. X pre kat. úz. O. D.. Vklad vlastníckeho práva k pozemkom vydaným na základe\ndohody z roku 1994, vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom tejto žaloby, bol povolený 08.11.1994. Od\ntohto času k tomuto pozemku má žalovaný opätovne vlastnícke právo, ktoré mal ešte pred 17. májom\n1962, kým vtedajší Československý štát neoprávnene ich odňal bez náhrady pre Československý štát v\nspráve Štátnych lesov v Košiciach. Žiaden zákon nemá mať väčšiu právnu silu než je Ústava SR alebo\nDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú vlastnícke\nprávo vlastníka, v tomto prípade v súdnom konaní preukázané vlastníctvo žalovaného. Žalovanému\nboli po neoprávnenom odňatí navrátené a vydané predmetné pozemky a už opätovne viac ako 30\nrokov, ku dňu podania žaloby žalobcom 21 rokov a 5 mesiacov, je ich vlastníkom a bol ním aj pred\n17.05.1962. Poukázal v tejto súvislosti aj na článok 20 ods. 1 Ústavy SR. Vlastnícke právo bolo navrátené\nskutočnému vlastníkovi, ktorému bolo odňaté neoprávnene. Ministerstvo obrany SR nemá po vydaní\npozemkov skutočnému vlastníkovi - žalovanému aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Žiaden\nprávny predpis neumožňuje Slovenskej republike domáhať sa už raz vydaného reštitučného nároku,\nktorý v minulosti bol predchodkyňou Slovenskej republiky neoprávnene odňatý a vo vzťahu, ku ktorému\nsa navrátilo vlastnícke právo oprávnenej osobe, ktorej patrí. Určením vlastníckeho práva k pozemkom\nv danej veci po viac ako 30 rokoch by došlo iba k ďalšej krivde zo strany štátu. Žalovaný má za\nto, že v minulosti neoprávnene odňatý majetok Spišskému biskupstvu nezakladá žalobcovi možnosť\ndomáhať sa určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli neoprávnene odňaté v\nnelegitímnom totalitnom štáte, pričom naviac ide o také nehnuteľnosti, ktoré boli žalovanému ako\npôvodnému vlastníkovi majetku navrátené. Žalobca, ako to žalovaný akcentoval aj v prvoinštančnom\nkonaní, sa nedomáhal vlastníckeho práva k sporným pozemkom značnú dobu, čím konal aj v rozpore so\nzásadou, že práva patria len bdelým. Ani s touto podstatnou námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie\nnevyporiadal. Zdôrazňuje, že Ministerstvo vnútra SR nemalo správu k spornému majetku, ale boli to\nVýchodoslovenské lesy, š.p., Košice. Zo strany tohto subjektu bol úmysel vydať pozemky žalovanému.\nZdôrazňuje, že žiadne hospodárenie na pozemkoch, ich užívanie, ako aj existencia stavieb, nezakladajú\nvlastnícke právo k pozemkom v prospech žalobcu s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal správne.\nMinisterstvo obrany SR nepredložilo žiadnu dohodu, ktorou by preukázalo prevod správy národného\nmajetku alebo trvalé odovzdanie do užívania od Východoslovenských lesov, š.p., Košice. Po tom, čo\nsi uplatnil u povinnej osoby navrátenie pozemkov s konkrétnymi parcelnými číslami, bola uzatvorená\ndohoda o vydaní veci v roku 1994, ktorej rozsah pozemkov s konkrétnymi parcelnými číslami bol v nej\nurčený, a preto bolo správne vydanie pozemkov pre žalovaného a jeho zapísanie ako ich vlastníka\nna LV číslo XXX pre kat. úz. O. D.. Ani užívacia výmera zo strany Ministerstva vnútra SR, resp. jej\npredchodcu, nemohla brániť vydaniu a navráteniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Podľa\nžalovaného zároveň nie je dôvodná potreba užívania celkového rozsahu žalovaných pozemkov, keďže\n\nz predložených listín vyplýva dvojité oplotenie stavieb, pričom vo vzťahu k vonkajšiemu oploteniu boli\nvykonané úkony ako zrušenie osvetlenia a signalizácie, pretože sa stali bezpredmetnými. Má za to, že\ntieto pozemky boli žalovanému dôvodne vydané a sú až susednými pozemkami k pozemkom, ktoré\nboli vytvorené okolo stavieb, a preto dožadovanie sa vydania týchto pozemkov v rozsahu súčasného\noplotenia, vôbec nie je dôvodné. Žalovaný poukázal aj na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 562/09. Tento\njasne špecifikoval, že Česká republika a podobne aj Slovenská republika nemali by naďalej si uzurpovať\nneoprávnene odňaté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v minulosti, ale mali by vytvoriť podmienky,\naby sa dostalo nápravy poškodeným, v tomto prípade žalovanému, u ktorého k náprave teda navráteniu\nvlastníckeho práva došlo cez reštitučný nárok, a to cez dohodu o vydaní veci a ROEP. Ani po tomto\nznačne dlhú dobu žalobca nemal záujem o vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, čo je tiež\ndôležitou skutočnosťou, na ktorú mal súd prvej inštancie prihliadať. Vytýka súdu prvej inštancie tiež to, že\nnedoručil žalovanému vyjadrenie žalobcu z 24.04.2024 a konkrétne popísané listinné dôkazy. Konal tak\nv rozpore s § 204 CSP. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o náhrade trov konania s tým, že žalovaný považuje\npriznanie trov konania žalobcovi za nedôvodné a navyše vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal\ns aplikáciou § 257 CSP. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.\n6. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na to, že\nžalovaný v rámci odvolania opakuje len argumenty a právne názory, ktoré uvádzal v predošlých\npísomných podaniach. Ide o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré žalobca vyvrátil v rámci súdneho\nkonania. Má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne vyporiadal s vykonanými\ndôkazmi a pri rozhodovaní sa riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca s odkazom na\nvýsluch svedka trvá na tom, že na dotknutých parcelách je už niekoľko desaťročí umiestnený muničný\nsklad, teda dôležitý strategický vojenský objekt, slúžiaci potrebám štátu, z čoho vyplýva, že dotknuté\nparcely slúžia dlhodobo verejnému záujmu. Výsledky znaleckého dokazovania preukázali, že dotknuté\nparcely dlhodobo slúžia potrebám obrany štátu a že žalovaný k nim nemá ani prístup, nakoľko sa\nroky nachádzali, aj nachádzajú v priamo uzatvorenom areáli Muničného skladu M. - I.. Rozhodnutie\nOkresného úradu Poprad F rovnako deklaruje nesprávnosť rozhodnutia príslušného správneho orgánu\no povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného vo veci dotknutých parciel s tým, že toto\nrozhodnutie žalobca do spisu predložil. Žalobca poukázal na všetky jeho vyjadrenia prednesené v tejto\nveci s tým, že zotrváva na tejto argumentácii.\n7. Žalovaný vo vyjadrení zo 07.03.2025 zotrval na pôvodne podanom odvolaní a dôvodoch tam\nuvedených. Trvá na svojich vyjadreniach aj vo vzťahu k predloženej hospodárskej zmluve z roku 1964,\nkeďže odpoveď na to doteraz nedal žalobca, ani súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Opätovne\nzdôrazňuje, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže\nich skutočným vlastníkom je žalovaný, ktorého vlastnícke právo k nim bolo zapísané ešte v PK č. 3, kat.\núz. O. D. a bolo mu navrátené po neoprávnenom odňatí zo strany štátu. Spochybňovanie vlastníctva\nžalovaného k sporným pozemkom je v rozpore s § 120 ods. 2 OZ a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR.\n8. Žalobca v podaní z 19.03.2025 opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil ako vecne správny. Má za to, že v predmetnom prípade nie je dôvod na zrušenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie, s ktorým sa žalobca v plnej miere stotožňuje. Dodáva, že naliehavý právny záujem\nžalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo\npatrí žalovanému. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom\nnehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na žalovaného. Opätovne žalobca zdôraznil,\nže podanou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri\nnehnuteľností. Žalobca nemal iné možnosti domáhať sa svojho vlastníckeho práva prostredníctvom\niných prostriedkov ochrany práva než podanou žalobou. V tomto smere poukázal aj na právny názor\nvyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 144/2010.\n9. Ďalšie vyjadrenia vo veci predložené neboli.\n10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl.\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho\nvydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že\nnie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia, nakoľko toto bolo vydané na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu, naviac je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom\ntáto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane\n\n(v danom prípade žalovanému), aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že tým\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Žalobou zmenenou v priebehu konania sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. O. D. ako vlastníctvo\nžalovaného, konkrétne ide o parcely C KN XXXX vo výmere 199 303 m2 - lesný pozemok a parcela C\nKN XXXX vo výmere 94 709 m2 - lesný pozemok. Podľa žalobcu vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam\nje nesprávne zapísané v prospech žalovaného.\n12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zatiaľ vyplynulo, že parcely registra C č. XXXX\nvo výmere 199 303 m2 - lesný pozemok a parcela č. XXXX vo výmere 94 709 m2 - lesný pozemok, obe\nzapísané na LV č. XXX, kat. úz. O. D., vznikli z pôvodných parciel, ktoré boli zapísané v pozemnoknižnej\nvložke č. 3, kat. úz. O. D., ktorých výlučným vlastníkom bolo Spišské biskupstvo (č. l. 61).\n13. Uznesením Okresného súdu v Poprade č.d. 381/62 sa vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zapísalo\nvlastnícke právo pre Československý socialistický štát - Štátne lesy v Košiciach v celosti 1/1.\n14. Dňa 03.10.1994 bola uzatvorená Dohoda o vydaní veci medzi Východoslovenskými lesmi, š.p.\nKošice, odštepný závod Poprad ako povinnou osobou a Spišským biskupstvom v Spišskej kapitule\nSpišské Podhradie ako oprávnenou osobou podľa zákona č. 282/1993 Z.z. Predmetom dohody o vydaní\nveci boli okrem iného aj parcely zapísané pôvodne v PK č. 3, kat. úz. O. D., a to parcela mpč. XXXX/X\n- les vo výmere 3772485 m2, mpč. XXXX/X - pasienok vo výmere 1311 m2, mpč. XXXX - pasienok vo\nvýmere 897 m2, mpč. XXXX - pasienok vo výmere 2769 m2, mpč. XXXX - pasienok vo výmere 10147\nm2, mpč. XXXX/X - les vo výmere 1298593 m2, mpč. XXXX/X - cesta vo výmere 2298 m2, mpč. XXXX/\nX - les vo výmere 3527 m2, ako aj mpč. XXXX/X - cesta vo výmere 5267 m2, z ktorých mali podľa\nznaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom Ing. B. W., PhD. vzniknúť parcely, ktoré sú\naktuálne predmetom sporu.\n15. V Dohode o vydaní vecí z 03.10.1994 bolo konštatované, že všetky nehnuteľnosti uvedené v bode 1,\nzapísané v PKV č. X a XXXX boli vlastníkovi Spišskému biskupstvu v Spišskom Podhradí podľa zákona\nč. 282/1993 Z.z. § 4 ods. c) odňaté bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej\npozemkovej reformy. Povinná osoba v tejto dohode prehlásila, že nie sú jej známe okolnosti brániace\nriadnemu uzavretiu tejto dohody. Na vydaných nehnuteľnostiach nespočívali žiadne ťarchy, bremená,\nči právne vady a vyjadrila sa, že nemá žiadne finančné, či iné nároky. Podľa bodu 1 tejto Dohody\nuzatvorenej podľa zákona č. 282/1993 Z.z. sa vydali oprávnenej osobe - žalovanému nehnuteľnosti\nv kat. úz. O. D. podľa stavu v evidencii nehnuteľností - výpis z identifikácie parciel č. XX/XX zo dňa\n23.06.1994, ktorý tvoril súčasť tejto dohody.\n16. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v Dohode o vydaní veci bol v prospech\nžalovaného povolený 08.11.1994 Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Poprad pod č. V\n- XXX/XX.\n17. Podľa Pozemnostného archu vojenskej správy - výkaz plôch podľa JEP k objektu 10.13.05 Muničné\nsklady I. boli okrem iného aj parcely, z ktorých mali vzniknúť pozemky tvoriace predmet sporu (okrem\npôvodnej mpč. XXXX/X) nachádzajúce sa v kat. úz. O. D. zlúčené do parcely XXXX s tým, že\npodľa Hospodárskej zmluvy uzatvorenej 29.05.1964 medzi Štátnymi lesmi, podnikovým riaditeľstvom v\nKošiciach a Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Košiciach bola táto parcela č. XXXX\nv kat. úz. O. D. vo výmere 52.8286 ha prenechaná do užívania (a nie do vlastníctva) Krajskej vojenskej\nubytovacej a stavebnej správe v Košiciach ako užívateľovi. Podľa bodu 3 Hospodárskej zmluvy, užívateľ\nbol oprávnený užívať tieto pozemky pre účely obrany štátu a ubytovania brannej moci, prevádzať na\nnich terénne úpravy, výkopy a stavby a oplotiť ich, za tieto úpravy a stavby užívateľ preberá zákonnú\nzodpovednosť s tým, že akékoľvek kácanie lesných porastov musí užívateľ vopred prejednať s lesným\nzávodom. Originál tejto Hospodárskej zmluvy z 29.05.1964 sa nachádza v spise na č. l. 70.\n18. Žalobca svoj nárok na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam uplatňuje na základe\nzáverov uvádzaných v rozhodnutí Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru z 19.03.2015 o\noprave chyby v katastrálnom operáte argumentujúc tým, že šetrením boli preukázané vykonané dva\nchybné zápisy: 1/ návrh na vklad na základe Dohody o vydaní vecí z 03.10.1994 a následný zápis\n\nbol vykonaný bez geometrického plánu, bez ktorého nebolo možné pôvodné parcely E - KN rozdeliť\na 2/ v ROEP, ktorá bola v kat. úz. O. D. vykonávaná v priebehu roku 2001, došlo k zmene hraníc\ndotknutých parciel, zmene výmery týchto parciel a následne k zápisu vlastníckeho práva v prospech\nRímskokatolíckej cirkvi, biskupstvo Spišské Podhradie, v rozpore s Dohodou o vydaní vecí z 03.10.1994.\n19. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bola súdu prvej inštancie\ndoručená dňa 18.04.2016.\n20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho\nvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.\n21. Vo všeobecnosti platí, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je\npodľa § 80 písm. c) OSP v znení účinnom do 30.06.2016, rovnako aj podľa § 137 písm. c) CSP vtedy,\nak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný\nzáklad pre ich právny vzťah za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom\nochrany práv (R 47/2020). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tam, kde by\nbez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne\npostavenie neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, a teda\nnaliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi; žalovaným je popieraná\nne / existencia práva, respektíve právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny\nvzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a toto obmedzenie\nnemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k\notázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Určovacia žaloba\nmá preventívnu povahu, naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie,\nmôže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa\ntak ďalším žalobám na plnenie. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem\nna určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností (do\npozornosti tiež rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 121/2023, tiež ZSP 48/2004).\n22. Súd prvej inštancie v zásade správne konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení, keďže tvrdí, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sú jeho vlastníctvom,\navšak nesprávnym zápisom správneho orgánu sú uvedené na liste vlastníctva v prospech žalovaného.\nPožadované určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v jeho prospech v konaní však musí\nbyť nepochybne preukázané.\n23. Právna úprava vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku predstavuje normatívne vyjadrenie\njedného zo základných ľudských práv - právo vlastniť majetok, ktorého realizácia a ochrana sú\nzabezpečované prostredníctvom článku 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého platí, že každý má právo\nvlastniť majetok. Subjektom vlastníckeho práva teda môže byť „každý“. Uvedený článok Ústavy SR\nnevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom, teda právo\nnadobúdať vlastníctvo. Vzťahuje sa na štátnych občanov Slovenskej republiky, cudzincov, právnické\nosoby slovenské i zahraničné a aj štát. Vlastnícke právo zaisťuje každému subjektu nezávislosť, čím\nnapomáha k vytvoreniu priestoru pre realizáciu jeho slobody (Nález ÚS SR PL. ÚS 19/09). S ohľadom\nna uvedené je nevyhnutné vlastníckemu právu poskytnúť náležitú právnu ochranu.\n24. Ochrana vlastníckeho práva je okrem článku 20 ods. 1 Ústavy SR zakotvená aj v protokole č. 1 k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na úrovni Občianskeho zákonníka je ochrana\nvlastníckeho práva zabezpečovaná najmä prostredníctvom ust. § 124 Občianskeho zákonníka, v zmysle\nktorého sa priznáva všetkým vlastníkom rovnaké postavenie, či v zmysle ust. § 126 Občianskeho\nzákonníka, ktoré predstavuje normatívny fundament pre tzv. vlastnícke žaloby. V zmysle článku 20 ods.\n3 Ústavy SR platí, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so\nvšeobecnými záujmami chránenými zákonom.\n25. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR druhá veta platí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má\nrovnaký zákonný obsah a ochranu. Rovnosť vlastníkov vychádza z dvoch základných atribútov, ktorými\nsú rovnosť z hľadiska obsahu vlastníckeho práva a rovnosť z hľadiska ochrany vlastníckeho práva.\nVlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký, zákonnom ustanovený obsah svojho vlastníckeho\npráva (Nález ÚS SR PL. ÚS 38/95). S rovnocenným postavením vlastníckeho práva sa ďalej spája aj\n\njeho ochrana, ktorá musí byť všetkým vlastníkom poskytovaná v rovnakej miere. Ústava SR neposkytuje\nochranu vlastníckemu právu, ktoré bolo nadobudnuté v rozpore so zákonom. Článkom 20 ods. 2 Ústavy\nsa vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom a\nuvedené predstavuje premietnutie zásady, podľa ktorej z bezprávia nemôže vzniknúť právo (Nález ÚS\nSR PL. ÚS 33/95).\n26. Súd prvej inštancie sa predovšetkým vôbec nezaoberal a nevyporiadal s opakovanými námietkami\nžalovaného prednesenými v priebehu prvoinštančného konania v zmysle tom, že žalobca sa domáha\nurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Dohody o vydaní veci zo dňa\n03.10.1994, resp. vykonanou ROEP v danej lokalite v priebehu roka 2001 a podanú žalobu doručil\nsúdu prvej inštancie až dňa 18.04.2016. Je pritom potrebné zdôrazniť, že konajúci súd je oprávnený\nposudzovať prípadné vydržanie (§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka) aj ex offo, pretože postačuje,\naby predpoklady vydržania vyplývali z predneseného skutkového stavu, ako je tomu aj v prejednávanej\nveci (do pozornosti bod 36. Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 245/2021 zo dňa 02.03.2023).\n27. Je tiež zrejmé, že žalobca v konaní namieta, že predmetom Dohody o vydaní nehnuteľností zo\ndňa 03.10.1994 boli aj pozemky, ktoré užíval Československý štát pre účely Ministerstva obrany SR a\ntento postup bol v rozpore s § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 282/1993 Z.z. Odvolací súd konštatuje, že\nna takto namietanú neplatnosť Dohody o vydaní veci prihliadať nemožno. Je zrejmé, že Dohodu ako\npovinná osoba uzatváral štát, ktorý konal prostredníctvom konkrétneho štátneho podniku, jej predmetom\nboli jednotlivo, určito označené nehnuteľnosti - pozemky, ktoré pôvodne boli nepochybne vlastníctvom\nžalovaného (zapísané v PK č. 3, kat. úz. O. D.) a to bez ohľadu na to, ktorý orgán štátnej správy ich\nmal v užívaní. Táto Dohoda o vydaní veci bola uzatvorená podľa predpokladov zákona č. 282/1993\nZ.z., ktorý sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a\nnáboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam\nna základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych a správnych aktov vydaných v období od\n08. mája 1945, židovským náboženským obciam, od 02. novembra 1938 do 01. januára 1990 (rozhodné\nobdobie) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúcej práva občanov vyjadrené\nnajmä Chartou organizácie Spojených národov, Listinou základných práv a slobôd a príslušnými\nmedzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (§\n1 ods. 1 citovaného zákona). Dohoda o vydaní veci bola uzatvorená medzi jej účastníkmi podľa § 5 v\nspojení s § 1 zákona č. 282/1993 Z.z. V prípade, že štát mal ako povinná osoba pochybnosti o tom, či sú\nsplnené pri vydávaných nehnuteľnostiach predpoklady stanovené § 7 ods. 1 citovaného zákona, nebolo\njeho povinnosťou namietanú Dohodu o vydaní veci uzatvoriť, k čomu však nedošlo, preto je potrebné\nvychádzať z jej existencie a správnosti údajov v nej uvedených. Ako už bolo uvádzané k uzatvoreniu\nDohody došlo medzi oprávnenou a povinnou osobou dňa 03.10.1994, vklad vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam bol povolený 08.11.1994 a do podania žaloby v prejednávanej veci (18.04.2016) tento\nprávny úkon žalobcom spochybňovaný a namietaný nebol.\n28. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2014 sp. zn. 2MCdo 4/2014 reštitučné predpisy\nneboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili\nobnovenie tohto vlastníckeho práva. Účelom tohto právneho predpisu bola náprava krívd spáchaných\nv minulosti samotnou štátnou mocou a má zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.\nOrgány štátu sú tak pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými\nzáujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná a tento právny predpis má\nbyť interpretovaný v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k\nprechodu majetku oprávnenej osoby došlo (do pozornosti rozsudok KS Nitra sp. zn. 25Co 56/2023, tiež\nrozhodnutie NR SR sp. zn. 4Cdo 238/2013). Prípadné nejasnosti v evidencii vlastníkov, resp. správcov\nnehnuteľností, nemôžu byť na úkor oprávnenej osoby. Akceptovaním právnej argumentácie žalobcu v\ntomto smere by došlo opätovne k odňatiu majetku žalovanému, ktorý bol predmetom reštitúcie a ktorý\nmu bol vydaný na základe Dohody o vydaní veci zo dňa 03.10.1994, keď uvedený postup by bol v\nrozpore so zmyslom a účelom zákona č. 282/1993 Z.z., teda napraviť majetkové krivdy (do pozornosti v\ntejto súvislosti rozsudok KS Košice sp. zn. 1Co 174/2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo 225/2012). Táto odvolacia námietka žalovaného je preto so zreteľom na uvedené dôvody\nopodstatnená.\n29. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že po vypracovaní ROEP v katastri O. D. v priebehu roka 2001 došlo k\nzmene hraníc dotknutých parciel, zmene výmery týchto parciel a následne k zápisu vlastníckeho práva\n\nv prospech žalovaného v rozpore s Dohodou o vydaní vecí z 03.10.1994 opäť platí, že prvoinštančný\nsúd sa nijako nevyporiadal s námietkami žalovaného ohľadom prípadného vydržania nehnuteľností a\npreukázania, že ide o pozemky (v celom rozsahu), ktoré neboli predmetom Dohody o vydaní veci. Táto\nokolnosť zatiaľ nie je zrejmá a prvoinštančný súd sa ňou dôsledne nezaoberal.\n30. Znalec Ing. B. W. v predloženom znaleckom posudku č. XX/XXXX v jeho závere uvádza, že\nparcely registra C č. XXXX a XXXX, kat. úz. O. D. vznikli z pôvodných pozemnoknižných parciel\nzapísaných v PKV č. X ako pôvodné vlastníctvo žalovaného. Podľa znalca predmetom Dohody o\nvydaní veci boli výmery pôvodných pozemkov mpč. ponížené o výmeru, ktorá zodpovedala ploche časti\npozemkov v užívaní Ministerstva obrany SR podľa písomnej identifikácie z 23.06.1994, na základe,\nktorej bola Dohoda vyhotovená. Celá výmera sa nechala pri pozemkoch, ktoré sa nachádzali v areáli\nMuničného skladu. Uviedol, že hranice pôvodných pozemkov sa nemenili, výmery pôvodných pozemkov\nnachádzajúcich sa v areáli Muničného skladu M. - I. overil digitalizáciou pôvodných katastrálnych máp,\nčím sa potvrdila správnosť určenia výmer v identifikácii. Táto výmera bola bez pozemkov mpč. XXXX,\nXXXX/X a XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v areáli Muničného skladu M. - I..\n31. Podľa znalca, parcele registra C č. XXXX vo výmere 199 303 m2, lesný pozemok, zodpovedajú\npozemnoknižné parcely mpč. XXXX/X (celá) a časti mpč. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Parcele registra C č. XXXX vo výmere XX XXX m2, lesný pozemok,\nzodpovedajú pozemnoknižné parcely mpč. XXXX (celá) a časti mpč. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX/X, ktoré boli zapísané v už spomínanej PKV č. X, kat. úz. O. D..\n32. Súd prvej inštancie mal preskúmať a v rozhodnutí presne uviesť pôvodné pozemnoknižné parcely,\nz ktorých či už v celosti alebo sčasti boli vytvorené sporné dva pozemky a zistiť, či boli predmetom\nDohody o vydaní veci z roku 1994. Pokiaľ boli predmetom tejto Dohody, so zreteľom na vyššie uvedené\nzávery, javí sa, že žaloba v tejto časti dôvodná nie je. Je potrebné zdôrazniť, že porovnaním obsahu\nDohody o vydaní veci a tým čo uvádza znalec v predloženom Znaleckom posudku (č. l. 257) sa zatiaľ\njaví, že sporné pozemky CK N XXXX a XXXX, kat. úz. O. D. sa síce nachádzajú v dlhodobo oplotenom\nareáli Muničného skladu M. - I., avšak sú vytvorené aj z pôvodných pozemnoknižných parciel, ktoré boli\npredmetom namietanej Dohody o vydaní veci.\n33. V ostávajúcej časti, nehnuteľnosti (celé alebo ich časť) musia byť zadefinované a identifikované\nako veci v právnom slova zmysle, a teda parcely s presným označením, tak aby prípadné rozhodnutie\no veci bolo vkladuschopnou listinou podľa predpokladov určených zákonom č. 162/1995 Z.z. v znení\nneskorších predpisov (§ 6 a nasledujúce citovaného zákona). V tomto smere sa však bude potrebné\nzaoberať aj opodstatnenosťou námietky vydržania, ktorú žalovaný podľa obsahu jeho vyjadrení v spore\nopakovane namietal a voči ktorej prvoinštančný súd žiadne závery neuviedol. Z doteraz vykonaného\ndokazovania sa zatiaľ javí, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o veci prevzal celkovú výmeru oboch\nsporných pozemkov, v prípade ktorých znalec tvrdí, že sa nachádzajú v areáli muničného skladu, avšak\nbez nepochybného zistenia, či časť z nich nebola aj predmetom Dohody o vydaní vecí z obdobia roku\nod 1994. Záver prvoinštančného súdu o opodstatnenosti žaloby je v takom prípade predčasný.\n34. Poukazujúc na všetky uvádzané okolnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ktoré podliehalo prieskumu odvolacieho súdu, bolo vydané na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné pre nevyrovnanie sa s podstatnými námietkami\nuplatňovanými žalovanou stranou v tomto konaní, vrátane odkazu na príslušnú judikatúru, preto\npostupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec tomuto súdu\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak ako to určuje § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní súd prvej\ninštancie v závislosti od vyjadrených právnych záverov opätovne rozhodne o požadovanom nároku zo\nstrany žalobcu a o veci rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala kritériám\nvyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia\nsa strane konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy,\nnakoľko je problematické zaujímať stanoviska k nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.\n35. V ďalšom konaní o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/102/2016", "guid": "9ebee9fa-8da2-47bf-9f33-db98dd1cba0f:4f93b612-6f18-4233-b83c-0c1d0128ab72", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf64d34a-33a8-4cab-9a96-7fba3682c902", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.245.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2021 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.245.2021.1"}, {"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "9abfc0ea-1317-4ef0-903f-10b37d6352cf:4f655035-93e5-44dc-a24b-7567f5445958", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8110224332.1", "spisova_znacka": "2Cdo/121/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/121/2023 z 27. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8110224332.1"}, {"guid": "fb93fe84-d920-4e59-a8a5-84f218d46dcc:5355a1c0-01bb-4551-b0fa-dceca4803004", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014898647.1", "spisova_znacka": "2MCdo/4/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2014 z 28. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898647.1"}, {"guid": "5cb91baa-1afa-4907-9bb2-d80481418a2e:2b82de33-a949-4f22-a87e-7c63af47660d", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/56/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/56/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5cb91baa-1afa-4907-9bb2-d80481418a2e:2b82de33-a949-4f22-a87e-7c63af47660d"}, {"guid": "2e8d7cfc-dcdf-4a9b-8a8a-7ea60dd060d4:a4a9cafb-94c2-44ef-9172-e0e98a0a4450", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7804113614.1", "spisova_znacka": "1Co/174/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/174/2011 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7804113614.1"}], "citovane_v": []}