Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/16/2024 z 5. 11. 2024 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. novembra 2024, sp. zn. 3CoCsp/16/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8722201255.2 Krajský súd Prešov | 3CoCsp/16/2024 | ECLI:SK:KSPO:2024:8722201255.2 | 2024-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03089a2b-f029-433e-9458-b983ef373a66 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201255.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Prešov 3CoCsp/16/2024 8722201255 05. 11. 2024 JUDr. Eva Šofranková ECLI:SK:KSPO:2024:8722201255.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená E. E. A., bytom F. XX, XXX XX G., o vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 2.566,80 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17Csp/33/2022-283 zo dňa 10.01.2024, takto jednomyseľne rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 2.566,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 1 ods. 3, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“ a „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), § 39, § 53 ods. 9, § 451 ods. 1 a 2 a § 565 Občianskeho zákonníka. 3. V poradí prvým rozsudkom č. k. 17Csp/33/2022-226 zo dňa 26.04.2023 súd prvej inštancie rozhodol tak, že vo výroku I. konanie o zaplatenie sumy 424,48 Eur zastavil, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku III. uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 2.566,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na prejednávaný prípad aplikoval právnu normu (zákon o spotrebiteľských úveroch) v jej neskoršom znení, čo je v rozpore s princípom právnej istoty (súčasťou ktorého je i zákaz spätného - retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov). Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, žalobca namietal pasívnu vecnú legitimáciu, pretože podľa jeho názoru zodpovedným subjektom by bol ten, kto sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil, a teda postupca. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3CoCsp/35/2023-263 zo dňa 26.10.2023 napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť Úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 16.08.2012 podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (t. j. k 16.08.2012). Súdu prvej inštancie bola zároveň uložená povinnosť posúdiť dôvodnosť nároku žalovanej uplatnený vzájomnou žalobou. 4. Po vrátení veci a opätovnom prejednaní súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že po vrátení veci na ďalšie konanie ostala predmetom konania žaloba o zaplatenie sumy 183,89 eur s príslušenstvom a vzájomná žaloba o zaplatenie sumy 2.556,80 eur. Nebolo sporné, že žalovaná a právny predchodca žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. uzatvorili dňa 16.08.2012 zmluvu o stavebnom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu pri cieľovej sume 14.400,- eur poskytol žalovanej stavebný úver 7.115,- eur. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30.05.2019. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, keď z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 16.08.2012 vyvodil, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať tento zákon. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú namietala žalovaná, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto v prípade žalobcu nie je daná. Pri posudzovaní vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka a súčasne § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na plnenie naposledy pred zosplatnením dňa 26.04.2019. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva jednak, že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti mohol právny predchodca žalobcu učiniť až po uplynutí pätnástich dní, t.j. až po 11.05.2019 a najneskôr podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej splátky, t.j. dňa 20.05.2019. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30.05.2019, teda v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon vykonaný v rozpore so zákonom je absolútne neplatný. Pokiaľ nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, právny predchodca žalobcu nemohol v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách platne postúpiť pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/13/2022. Na základe toho dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v danom spore, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu neskúmal pred uzavretím zmluvy bonitu žalovanej. Keďže túto bonitu neskúmal s odbornou starostlivosťou, sám sa vystavil riziku, že žalovaná nebude spôsobilá plniť záväzok voči nemu. Súd aplikoval v tejto súvislosti § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 16.08.2012. S poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca z dôvodu porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom k uzavretiu zmluvy, nemohol od spotrebiteľa žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 6. V súvislosti so skúmaním obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd tiež konštatoval, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ale iba údaj o dobe trvania zmluvy uvedený v čl. VII. bod 7 zmluvy, t. j. 89 mesiacov. Súd tiež dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň mal súd za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu, že ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená nesprávne 7,08 %, pričom nie je uvedený spôsob výpočtu, keď z údajov uvedených v zmluve nemožno verifikovať výšku ročnej percentuálnej miery nákladov prostredníctvom kalkulačky oficiálne zverejnenej na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z obsahu zmluvy totiž nevyplývajú iné poplatky, bez znalostí ktorých nemožno verifikovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z dôvodu, že zmluva obsahuje uvedené nedostatky, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nad sumu poskytnutého úveru vo výške 7.115,- eur splatila sumu 2.566,80 eur, čo žalobca nepoprel, súd vyhovel vzájomnej žalobe a žalobcovi uložil povinnosť vydať žalovanej 2.566,80 eur titulom bezdôvodného obohatenia. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže žiadne si neuplatnila. 8. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. 9. Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd podľa neho neprihliadol na to, že žalovaná plnila vo väčšine postupcovi, ktorý bol tým subjektom, ktorý toto plnenie od žalovanej získal. Po postúpení pohľadávky žalovaná žalobcovi uhradila iba sumu 574,48 eur. Aj v prípade, ak by tu hypoteticky existoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, mohol by súd žalobcu zaviazať len na vydanie sumy do tejto výšky. Keďže súd priznal titulom vzájomnej žaloby žalovanej plnenie vo výške 2.566,80 eur, takýmto procesným postupom porušil práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Žalobca súčasne namietal pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k vzájomnej žalobe. V tejto súvislosti namietal nepreukázanie a nemožnosť vzniku bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere nepreskúmateľné, keďže neposkytuje odpoveď na všetky otázky, ktoré bolo potrebné zodpovedať a ktoré boli podkladom rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žalobca platby vo výške 2.566,80 eur od žalovanej nikdy neprijal, je vylúčené, aby bol pasívne vecne legitimovaný v danom spore. Žalobca popieral, aby účet, na ktorý žalovaná poukazovala mesačné splátky na úhradu poskytnutého úveru vo výške 2.566,80 eur patril jemu, keďže išlo o účet postupcu. Opätovne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27CoCsp/19/2023 zo dňa 28.12.2023. 10. Žalobca v odvolaní súčasne z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči nároku priznaného žalovanej na základe vzájomnej žaloby. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu nebol žalobcovi poskytnutý priestor na aktívnu obranu v konaní, čím sa zároveň súd dopustil nesprávneho procesného postupu na úkor žalobcu. 11. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vzájomnej žaloby zmenil tak, že túto zamietne a zároveň, aby žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Nesúhlasila s námietkou žalobcu ohľadom jeho pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k vzájomnej žalobe a tiež nesúhlasila s jeho námietkou premlčania. Podľa žalovanej žalobca neuviedol žiadne dátumy, od ktorých by sa počítala premlčacia doba. Vznesenú námietku tak považovala len za všeobecnú bez uvedenia konkrétnych údajov. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 13. V odvolacej replike žalobca zotrval na dôvodoch odvolania. 14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). 15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zistením a porušením práva na spravodlivý proces a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výrokom II. a III., t.j. vo vzťahu k výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť vydať žalovanej sumu vo výške 2.566,80 eur titulom bezdôvodného obohatenia a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. Žalobca odvolaním nenapadol výrok I. rozsudku, ktorým súd jeho žalobu zamietol. 17. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľský, keďže a contrario z ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch vyvodil, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať daný právny predpis, a teda zákon o spotrebiteľských úveroch. 18. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalobca namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie, nakoľko nie je tým subjektom, ktorý sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Tvrdil, že pokiaľ by aj súd posúdil nárok žalovanej ako bezdôvodné obohatenie, bol by povinný vydať len sumu 574,48 eur, pretože len túto sumu od žalovanej prijal. Zvyšnú sumu prijal na svoj účet postupca, ktorý by tak mal byť pasívne vecne legitimovaný vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie. 19. V naznačených súvislostiach odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, ktorý sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie postupníka v spore o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si voči nemu uplatnil spotrebiteľ a z ktorého vyplýva aj toto: „(Aj) podľa názoru dovolacieho súdu ak si žalovaná v predchádzajúcom spore neúspešne uplatnila spotrebiteľskú pohľadávku proti žalobcovi (spotrebiteľovi), pričom dôvod jej neúspechu spočíval v nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie (iba) v dôsledku nedodržania zákonných podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, potom nesie prípadnú zodpovednosť voči spotrebiteľovi v súvislosti s požadovaným finančným zadosťučinením v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pôvodný veriteľ (banka), alebo ten, na koho bola spotrebiteľská pohľadávka postúpená.“ 20. Je nepochybné, že výrok rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 189,89 eur s prísl. zamietnutá, súd prvej inštancie založil na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného zosplatnenia spotrebiteľského úveru pôvodným veriteľom, teda postupcom. To znamená, že z tohto pohľadu súd posúdil postúpenie pohľadávky ako neplatný právny úkon z dôvodu, že neboli dodržané zákonné ustanovenia (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka) týkajúce sa možnosti dodávateľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Ak veriteľ využije možnosť žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru, toto musí byť vykonané v súlade so zákonnými predpokladmi. 21. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. 22. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku ako v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami aj pre pôvodného veriteľa. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nie je platnosť postúpenia právne významná. 23. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že žalobca je v súvislosti so vzájomnou žalobou pasívne vecne legitimovaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Je totiž osobou oprávnenou prijať od žalovanej ako spotrebiteľa plnenie poskytnuté na základe spotrebiteľskej zmluvy a rovnako tak musí niesť zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností (bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru), ktoré založilo právny dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia. 24. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, žalobca túto uplatnil až v odvolacom konaní „z opatrnosti“. Ide o hmotnoprávnu námietku v zmysle § 152 CSP a prestavuje prostriedok procesnej obrany, zriedkavejšie procesného útoku. Aj hmotnoprávna námietka, teda aj námietka premlčania, podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Princíp neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie, spočíva v tom, že uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila na súde prvej inštancie, je obmedzené. 25. V súvislosti s touto námietkou žalobca nepredložil žiadnu relevantnú argumentáciu a skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné uplatnenú námietku posúdiť. Je potrebné uviesť, že na pojednávanie konané dňa 10.01.2024, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bol žalobca prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas predvolaný. Na pojednávanie sa však nedostavil, pričom neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Osobne na pojednávaní, ale aj formou písomného vyjadrenia mohol predmetnú námietku uplatniť, čo však neučinil. Žalobca zároveň nezdôvodnil prípustnosť novoty v odvolacom konaní v kontexte ust. § 366 CSP. Z tohto dôvodu sa odvolací súd danou námietkou žalobcu nezaoberal. 26. Na základe týchto skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu rozsudku. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 na základe s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na druhej strane neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)