{"guid": "9f222a01-d556-4153-8e32-8bbd10c626c4:095bdefc-4186-423c-ad29-72a23dd88ab9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1", "spisova_znacka": "11Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/6/2025 z 30. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. júla 2025, sp. zn. 11Co/6/2025, ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1", "identifikacne_cislo": "6124342177", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Vargová", "sudca_id": 6, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-vargova-6", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-1", "nazov": "§ 355 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "nazov": "§ 362 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-362"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "nazov": "§ 127 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "nazov": "§ 363 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-363"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392", "nazov": "§ 392 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-392"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-879y.odsek-1", "nazov": "§ 879y ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-879y.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-879y"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-879y.odsek-2", "nazov": "§ 879y ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-879y.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-879y"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-823", "nazov": "§ 823 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-823", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-823"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "nazov": "§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-8", "nazov": "§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-362", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-363", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-392", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-879y", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-823", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/095bdefc-4186-423c-ad29-72a23dd88ab9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n11Co/6/2025\n6124342177\n30. 07. 2025\nJUDr. Darina Vargová\nECLI:SK:KSNR:2025:6124342177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu\nJUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10,\nSučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,\nadvokát s.r.o., Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 293,98 eur s\npríslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 26. 11. 2024 proti rozsudku Okresného súdu\nNitra č. k. 8C/79/2024-123 zo dňa 11. 10. 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 293,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy\n293,98 eur od 30. 11. 2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Zároveň\npriznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).\n2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil citáciou ust. § 4 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 7, 8,\n§ 15 ods. 1 veta\nprvá a druhá po bodkočiarku, zákona č. 381/2001 Z. z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 381/2001 Z. z. alebo zákon o PZP), ust. § 39, § 420 ods. 1, §\n422 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, § 580, § 822, § 823 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov a ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).\n3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v upomínacom konaní domáhal\nod žalovaného zaplatenia sumy 293,98 eur s príslušenstvom. Návrh žalobca odôvodnil s odkazom\nna škodovú udalosť evidovanú u žalovaného pod č. 9852800973, ktorou došlo ku škode na vozidle\npoškodeného, v dôsledku čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich\npotrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil\npoškodenému faktúru č. 230646, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o\npoistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku\nv plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej\npredmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne\n\nvynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, čo oznámil žalovanému. Žalobca opieral svoj\nnárok na náhradu škody v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle\nust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n3.1 Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom\nnamietal uplatnený nárok a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Bol toho názoru, že zmluva o postúpení\npohľadávky, ktorej predmetom mal byť nárok na náhradu škody z poistnej udalosti (z titulu náhrady\núčelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla) je absolútne neplatná. Tvrdil, že\nžalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo ku skutočnému vynaloženiu peňažných\nprostriedkov za prenájom náhradného vozidla (t. j. nebola preukázaná úhrada faktúry) a že poškodený si\nnásledne voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla. V tomto smere poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona\no PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých je nevyhnutné, aby zo strany\npoškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. k\npreukázaniu ujmy v majetkovej sfére. Žalovaný ďalej poukázal na výklad pojmu škoda a rozhodnutia NS\nSR pod R 55/1971 a R 28/2007 ako i na rozhodnutie NS ČR pod sp. zn. 25 Cdo 2744/2006. V súvislosti\ns § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b/ a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP dôvodil, že\naž potom, čo by poškodený u žalovaného ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody\nv súvislosti s nájmom náhradného vozidla, by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody\npriamo voči poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky\nna iný subjekt. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by k úhrade faktúry mohlo dôjsť na základe vzájomného\nzápočtu, nakoľko inštitút započítania upravený v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje\njeden zo spôsobov zániku nesplnených záväzkov, pri ktorom nedochádza k reálnemu plneniu, resp.\nnedochádza k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla. Podľa názoru žalovaného\nspôsob zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku\nzáväzku splnením, samotnú dohodu o započítaní možno považovať len za dohodu o zániku záväzku\nna zaplatenie faktúry za nájom a na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením\n(podporne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/30/2022). Žalovaný mal za to, že uzatvorením\nzmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany\npoškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného. Skutočná škoda teda mohla poškodenému v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci\nmu z faktúry zanikol riadnym splnením dlhu (solúciou), z čoho je zrejmé, že predmetom zmluvy o\npostúpení pohľadávky bola neexistujúca pohľadávka poškodeného voči žalovanému. Žalovaný tvrdil,\nže žalobca si zakladá aktívnu vecnú legitimáciu spôsobom, ktorý vykazuje znaky obchádzania zákona,\nnakoľko už len samotná pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo\n(„umelo“) vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom vykonania započítacieho\núkonu. Žalobca a poškodený sa v danom prípade zmluvou o započítaní vzájomných pohľadávok a\nzmluvou o postúpení pohľadávky snažia vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b/ a\n§ 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvádzaných skutočností žalovaný považoval zmluvu o postúpení\npohľadávky za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že účelom tejto zmluvy je obchádzanie zákona\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.\n3.2 Žalobca po podaní odporu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, na základe čoho\nupomínací súd vec postúpil súdu prvej inštancie. Vo vyjadrení k odporu uviedol, že prenájom náhradného\nvozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, poukazujúc na rozhodnutie pod R\n7/1992). Bližšie špecifikoval, že dňa 26. 09. 2023 došlo v Nitre ku škodovej udalosti na motorovom vozidle\nŠkoda Superb, EČV A., spôsobenej poškodenému ZK RENT&MONT, s.r.o., ktorá bola spôsobená\nprevádzkou motorového vozidla Lada Vesta EČV B. poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku\nuvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb (cesta\ndo a z práce, v práci), a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Škoda Superb, EČV C.\nu žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 624/703 zo dňa 16. 10. 2023. Po ukončení nájmu žalobca\nvystavil poškodenému faktúru č. 230646 zo dňa 30. 10. 2023, s dátumom splatnosti 13. 11. 2023 na\nsumu 1.049,94 eur. Žalovaný dňa 15. 11. 2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume\n755,96 eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom\ndňa 30. 10. 2023 zmluvu o postúpení pohľadávky na náhradu škody, z ktorej 5. bodu je zrejmé, že\nk úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a\npovinností poškodeného. Žalobca zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie,\n\nkedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nžalobca považoval za účelovú, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k\núhrade faktúry a teda aj k vzniku škody, preto postúpenie neodporuje zákonu. Žalobca mal ďalej\nza to, že neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne\nžalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto\nzrealizuje vzájomným zápočtom. V tomto smere poukázal na judikatúru okresných a krajských súdov,\nktoré jednoznačne dospievajú k záverom, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob\nzániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. K rozhodnutiu NS SR pod sp. zn. 4Obdo/30/2022, na\nktoré poukazoval žalovaný, žalobca uviedol, že ho nemožno na predmetnú vec aplikovať, nakoľko sa\ntýkalo odporovateľnosti právneho úkonu a vychádzalo z absolútne odlišného skutkového a právneho\nstavu. Žalobca namietal aj argumentáciu žalovaného vo vzťahu k obchádzaniu zákona a doplnil, že\nžalovaný neoprávnene pristúpil k odpočtu DPH, nakoľko poškodený nebol platcom DPH. Rovnako sa\nnestotožnil ani s odpočtom prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval\nsvoje vlastné motorové vozidlo. Uvedené súčasná rozhodovacia prax považuje za neoprávnené aj z\ntoho dôvodu, že cena motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode sa na trhu reálne znížila\na ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch,\ntak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj to, že samotná hodnota motorového vozidla sa v\nsúvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva\nv prevádzkových nákladoch.\n4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi podrobne rozpísanými v 9. až 13.\nbode napadnutého rozsudku) dospel k záverom o dôvodnosti podanej žaloby. Nepovažoval za sporné,\nže poistná udalosť (dopravná nehoda) sa stala dňa 16. 10. 2023 a že ju zapríčinil vodič motorového\nvozidla poisteného u žalovaného, na základe čoho v príčinnej súvislosti vznikla poškodenému na jeho\nmotorovom vozidle škoda, v ktorej dôsledku musel využiť náhradné vozidlo prenajaté žalobcom na čas\nopravy vozidla poškodeného dopravnou nehodou v období od 16. 10. 2023 do 30. 10. 2023 (15 dní).\nSporná nebola ani výška nároku. Spornou skutočnosťou bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a s tým\nsúvisiaca spornosť ohľadom vzniku škody poškodenému a platnosti zmluvy o postúpení.\n4.1 Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného spočívajúcou v absencii aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu a poukázal na ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zmluvu o postúpení\npohľadávok a z ktorého vyplýva, že pre platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje písomná forma a\nobligatórne náležitosti zmluvy, teda označenie zmluvných strán (postupcu a postupníka), identifikácia\npohľadávky, a to tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti dlžníkovi a aby\nnevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka a kedy bola postúpená. Uvedené zákonom požadované\nnáležitosti pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky boli v predmetnej veci splnené. Z predloženej\nzmluvy jasne, zrozumiteľne a bez pochybností vyplýva prejav vôle postupcu (poškodeného) postúpiť na\nžalobcu pohľadávku, ktorá je v 1. bode zmluvy nezameniteľne definovaná ako peňažná pohľadávka voči\nžalovanému a je určená výškou a právnym dôvodom. Zmluva v 5. bode zároveň obsahuje dojednanie o\nzapočítaní vzájomných pohľadávok. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a\nvýška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry, t. j. vo výške 1.049,94 eur. Zmluvné\nstrany sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t. j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku\nna zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Úhradu nájomného\nv tomto prípade suplovalo samotné postúpenie pohľadávky poškodeného. Započítaním teda došlo k\nvyporiadaniu pohľadávky žalobcu na nájomné za náhradné vozidlo. Súd bol toho názoru, že neexistuje\nrozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi nájomné v hotovosti, alebo sa zrealizuje vzájomným\nzápočtom, najmä za predpokladu, kedy žiadne z ustanovení zákona nebráni postupcovi postúpiť aj\npohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti v prípade, ak je dostatočne určito vymedzená.\n4.2 Podľa názoru súdu je uvedená situácia vo výsledku rovnaká, ako keby poškodený na základe faktúry\nuhradil žalobcovi sumu nájmu za náhradné vozidlo, následne by postúpil svoju pohľadávku spočívajúcu\nv nároku na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu a žalobca by mu vyplatil odplatu za postúpenie\n(čo samotný žalovaný označil za súladné so zákonom). Tento istý výsledok docielili poškodený a žalobca\nzapočítaním vzájomných pohľadávok, čím sa vyhli uvádzaným vzájomným platbám. Preto tvrdenie\nžalovaného, že zvolený postup žalobcu a poškodeného obchádza zákon (postúpenia a vzájomného\nzapočítania), neobstálo. Konanie žalobcu a poškodeného v konečnom dôsledku smerovalo k cieľu\nzákona o PZP (odškodnenie poškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou), pretože poškodenému\nvznikol záväzok zaplatiť nájomné a mechanizmom, ktorý zvolil, došlo ku kompenzácii škody spôsobenej\n\ndopravnou nehodou. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že ide o preplácanie dlžného\nneuhradeného nájomného obchodným spoločnostiam. Žalobca predsa poskytol službu poškodenému,\nktorú poškodený bol nútený využiť len a v dôsledku škodovej (poistnej) udalosti, pričom žalobcovi vznikol\nnárok na odplatu a poškodený sa zaviazal na úhradu tejto služby. To, ako si navzájom vysporiadali svoje\nnároky, je plne v ich autonómii. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného\ndokumentu súčasne vysporiadal predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň\npostúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu\núbytku v majetkovej sfére žalobcu. Rovnako pred súdom neobstálo tvrdenie, že poškodený využíval\nvozidlo bezodplatne. Bolo nesporné, že nájom náhradného vozidla bol dojednaný odplatne a táto odplata\nbola po ukončení nájmu fakturovaná poškodenému, čo znamená, že poškodenému vznikol záväzok\ndojednané nájomné uhradiť. Spôsob, akým došlo následne k vysporiadaniu záväzku je irelevantný\nvzhľadom k posúdeniu, či išlo o odplatné alebo bezodplatné užívanie náhradného vozidla. Ak žalovaný\ntvrdil, že si nárok na náhradu škody u neho poškodený neuplatnil, tak uvedené je v rozpore s listinným\ndôkazom – uplatnenie škody/nároku na náhradu škody zo dňa 18. 10. 2023.\n4.3 Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi\nvyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok\npostupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež\njeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody (obdobne\nKrajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 11Co/135/2019 zo dňa 25. 06. 2019).\n4.4 Súd prvej inštancie vyhodnotil pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu\no postúpení pohľadávky ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho úkonu\nzmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. Nadobudnutím takto postúpenej\npohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, na základe\nčoho súd priznal žalobcovi uplatnený nárok vo výške 293,98 eur.\n4.5 Výšku nároku žalovaný nerozporoval, zároveň netvrdil, že prenajatie náhradného motorového\nvozidla nebolo skutočne nevyhnutné, ani že prenájom nebol len na nevyhnutne potrebnú dobu\n(súd mal preukázaný opak, nakoľko doba prenájmu kopírovala dobu opravy poškodeného vozidla v\nservise) a ani, že nebola preukázaná obvyklosť a účelnosť ceny nájmu (vzhľadom na ceny nájmov\nobdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase). Výšku uplatneného nároku mal súd preukázanú\npredloženou faktúrou (po zohľadnení čiastočného plnenia žalovaného žalobcovi). V tejto súvislosti súd\npodotkol, že žalovaný nárok žalobcu čiastočne uspokojil plnením vo výške 755,96 eur, pričom zvyšok\nuplatnenej náhrady škody nevyplatil z dôvodu zmeny technickej hodnoty vozidla a odpočtu DPH. V\nkonaní žalovaný nepredložil argumenty, ktoré by oprávnenosť zníženia poistného plnenia z uvedených\ndôvodov odôvodňovali. Nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že nie je platcom DPH, ani o tom, že\nodpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov súčasná rozhodovacia prax\npovažuje za neoprávnené. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že takéto náklady vo výške, v\nakej voči poškodenému znížil skutočnú škodu, aj reálne vznikli.\n5. K rozhodnutiu NS SR v konaní pod sp. zn. 4Obdo/30/2022, na ktoré poukazoval žalovaný, súd prvej\ninštancie uviedol, že jeho aplikácia na prejednávanú vec nie je možná, nakoľko vychádza z diametrálne\nodlišných skutkových okolností (zaoberalo sa odporovateľnosťou právnych úkonov). V zásade najvyšší\nsúd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné dohodu\no započítaní, ktorá je formálne súčasťou kúpnej zmluvy, posúdiť ako samostatný právny úkon. Rovnako\ntak rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 4Cob/101/2015 (na ktoré žalovaný\npoukazoval) vychádzalo z inej skutkovej situácie. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o obchádzaní\nzákona podporne predložil rozhodnutie NS SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžo 29/2007. K tomu súd\nprvej inštancie uviedol, že s argumentáciou o obchádzaní zákona sa vysporiadal vyššie (nezistil, že\nby bol konaním žalobcu a poškodeného obídený zákon o PZP, resp. jeho účel), navyše nie je možné\nporovnávať závery o obchádzaní zákona tam uvedené, keďže išlo o rozdielne právne inštitúty (bolo\ndojednané zabezpečenie úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým,\nže ak dlžník nesplní dlh do určitého dňa, vlastnícke právo nadobudne veriteľ). Čo sa týka argumentácie\nžalovaného, že na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky musí súd prihliadať ex offo\n(súd prvej inštancie poukázal podporne na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.\nzn. 16Co/128/2019), tak s týmto názorom sa súd stotožnil, avšak v predmetnom konaní nevzhliadol\n\ndôvody na vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Obdobne súd bez právnej\nrelevancie na prejednávanú vec posúdil i rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013.\n6. Súd prvej inštancie konštatoval, že súdna prax sa viackrát zaoberala obdobným nárokom žalobcu\na obdobnými námietkami súvisiacimi s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom prijala záver, že\nskutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej\nfaktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku\nna náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky\npredstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky (rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave pod sp. zn. 2Cob/7/2021, sp. zn. 1Cob/118/2021, Krajského súdu v Nitre pod sp. zn.\n15Cob/3/2021, Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 14Cob/28/2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici\npod sp. zn. 43Cob/54/2019).\n7. K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 293,98 eur od 30. 11. 2023 súd prvej\ninštancie uviedol, že splatnosť plnenia je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP na uplynutie 15 dní\nod skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie. Prešetrovanie žalovaného bolo ukončené dňa 14. 11. 2023, pričom záver, že neposkytne poistné\nplnenie, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie. Lehota na plnenie plynula žalovanému do\n29. 11. 2023 a dňa 30. 11. 2023 sa dostal do omeškania. Žalovaný nárok na úroky z omeškania nepoprel,\nčo do nároku ani výšky. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania tak,\nako si ich uplatnil, v zákonnej výške 9,5 % ročne.\n8. O náhrade trov konania rozhodol súd s odkazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a keďže\nbol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal ich náhradu v plnom rozsahu (100 %).\n9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalovaný odvolaním v zákonom stanovenej lehote a v celom\nrozsahu.\n9.1 Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.\n9.2 Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil (a to aj na základe vykonaných\ndôkazov) aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, čo vykazuje aj znaky závažnej meritórnej svojvôle a čím\ndošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Poukázal na 24. bod napadnutého\nrozsudku, kde súd správne konštatoval, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady\nzmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu\nnásledkov škodovej udalosti, alebo aspoň k zmierneniu jej následkov. Následne súd prvej inštancie,\nv rozpore s vyššie uvedenou argumentáciou, v 25. bode odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že žalovaný\nnespochybnil, že len samotné náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté\nv príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Opätovne poukázal na interpretáciu pojmu skutočná\nškoda, ktorý sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného\n(R 55/1971), resp. iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007)\na nepostačuje zvýšenie pasív. V tejto súvislosti odkázal i na komentár k Občianskemu zákonníku a na\nrozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 11Co/92/2018. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi\nnárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a nárokom na\nnáhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktoré majú svoj pôvod v tej istej škodovej\nudalosti (v dopravnej nehode), ale ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih vzniku škody je pri\ntýchto nárokoch rozdielny. Pri samotnom poškodení veci (napr. motorového vozidla) sa už v okamihu\nvzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj majetkový stav poškodeného, teda pri škode\nna motorovom vozidle škoda spočíva v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou\nnehodou a jeho zníženou hodnotou po nehode. Nie je podstatné, či si poškodený nechá jeho poškodené\nvozidlo vôbec opraviť alebo s ním naloží nejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už\nv okamžiku, kedy sa pri dopravnej nehode znížila hodnota jeho vozidla. Iná je situácia pri náhrade\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde sa škoda samozrejme neprejavuje znížením\nhodnoty poškodeného vozidla, ale škoda sa tu odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného\npoužívať počas doby opravy jeho poškodené vozidlo. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla je teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať\npočas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom\nzaplatenia nájomného za prenájom náhradného vozidla. Pokiaľ dlžník (t. j. v tomto prípade poškodený\nZK RENT&MONT, s.r.o.) nezaplatil dlžnú čiastku (t. j. nájomné za užívanie náhradného vozidla)\n\nsvojmu veriteľovi (t. j. žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla), tak nemohol úspešne\nuplatniť nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému (ako\nani voči samotnému škodcovi), pretože mu žiadna škoda nevznikla. Samotná existencia pohľadávky\nveriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh teda nie\nje skutočnou škodou. Škoda by poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla\naž zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku\nžalobcu (vynaložené a uplatnené náklady na náhradné vozidlo) na vznik škody nepostačovalo len\nsamotné prenajatie si náhradného vozidla poškodeným a vyfakturovanie nájomného žalobcom ako\nprenajímateľom, ale vyžadovala sa aj reálna úhrada tohto nájomného poškodeným žalobcovi ako\nprenajímateľovi tohto náhradného vozidla (musí ísť teda o vynaložené náklady). V danom prípade bolo\nirelevantné, či žalovaný spochybnil alebo nespochybnil vznik len samotných nákladov v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla (t. j. len samotné vyfakturovanie nájmu), nakoľko podstatným bolo v\ndanom prípade zo strany žalovaného spochybňovať, že zo strany poškodeného nedošlo k reálnemu\nzaplateniu týchto nákladov (t. j. vyfakturovaného nájomného) za prenájom náhradného vozidla a teda\nk vzniku škody v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Z listinných\ndôkazov je zrejmé, že poškodený (ako nájomca) faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi\n(ako prenajímateľovi) nikdy riadne neuhradil a teda v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky\ndňa 30. 10. 2023 tak na strane poškodeného neexistovala žiadna škoda v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla. Žalovaný v tomto smere poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku (napr.\n26. a 27. bod), z ktorého vyplýva, že aj súd mal za to, že poškodený ako nájomca faktúru za prenájom\nnáhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil. V tejto súvislosti žalovaný\npoukázal na 1. bod zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023, ktorý žiadnym spôsobom\nnekorešponduje s tým, že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu\nnájomného voči žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť vzájomným započítaním pohľadávok podľa 5.\nbodu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023. Z uvedeného je potom zrejmé, že poškodený\nako nájomca pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023, faktúru za prenájom\nnáhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne nezaplatil (na základe čoho poškodený pred\nuzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol úspešne uplatňovať z titulu zodpovednosti tretej\nosoby nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, pretože mu v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla zatiaľ žiadna škoda nevznikla), a teda poškodený pred uzatvorením\nzmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému (ako ani voči samotnému škodcovi) nemohol mať\nžiadnu peňažnú pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné\nužívanie náhradného vozidla. Poškodený tak fakticky pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky\nmal len voči žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z\ntitulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi.\n9.3 Podľa žalovaného sa súd dopustil závažnej meritórnej svojvôle, keď mal za to, že bolo možné\npostúpiť aj budúcu pohľadávku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pri\nsvojej argumentácii žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4MCdo/23/2008\nzo dňa 21. 12. 2009 (Najvyšší súd SR mal za to, že skutočnú škodu nemožno priznať do budúcnosti\nako ujmu, ktorá ešte len pripadne vznikne) a Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 11Co/92/2018 zo dňa\n18. 12. 2018 (uviedol, že škoda musí byť reálna a musí existovať v čase, keď poškodený požaduje\nod škodcu náhradu škody, nakoľko len samotné tvrdenie, že škoda vznikne niekedy v budúcnosti,\nnie je postačujúce). Z vyššie uvedených rozhodnutí je teda zrejmé, že akýkoľvek nárok na náhradu\nškody nemôže mať charakter budúcej pohľadávky, resp. pohľadávky, ktorá môže vzniknúť niekedy v\nbudúcnosti, nakoľko škoda musí byť v rozhodnom čase (t. j. aj v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení\npohľadávky) už reálna a existujúca, nielen hypotetická s možnosťou jej vzniku v budúcnosti. Z hľadiska\nlogickej postupnosti je zrejmé, že najskôr musela byť v rámci 4. bodu zmluvy o postúpení pohľadávky\ndojednaná odplata za postúpenie (vo výške 1.049,94 eur) na to, aby vôbec mohlo dôjsť k platnému\nvykonaniu započítacieho úkonu podľa 5. bodu zmluvy o postúpení pohľadávky. Avšak vzhľadom na to, že\npoškodený pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcovi faktúru za prenájom náhradného\nvozidla riadne nezaplatil, tak v rámci 4. bodu zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla byť medzi\nžalobcom a poškodeným ani platne dojednaná odplata za postúpenie vo výške 1.049,94 eur, nakoľko\nsamotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v rozhodnom čase (t. j. v čase podpisu\nzmluvy o postúpení pohľadávky) neexistovala a vzhľadom na charakter uplatneného nároku tak nebolo\nmožné priznať skutočnú škodu do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Pohľadávka\npoškodeného voči žalobcovi na odplatu za postúpenie v zmysle 4. bodu zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 30. 10. 2023 tak nebola ani započítateľná.\n\n9.4 Žalovaný sa nestotožnil s výkladom ust. § 580 Občianskeho zákonníka zo strany súdu (26. a 27. bod\nrozsudku) a mal za to, že keby aj došlo k platnému započítaniu, tak táto skutočnosť by v žiadnom prípade\nnemala za následok vznik škody v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla. V tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôraznil, že poškodenému by v dôsledku právneho úkonu\nzapočítania podľa 5. bodu zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla vzniknúť žiadna skutočná škoda v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nakoľko:\n- právny úkon započítania je len právna fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani\nku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza, ale dochádza tu len\nk zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov a\n- právny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane každého\núčastníka dohody o započítaní strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou\nzáväzkov (pasív), pričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich\nnikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku.\nNa podporu týchto tvrdení žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.\nzn. 5Obdo/84/2020 zo dňa 27. 10. 2021 a Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV. ÚS 275/2013 zo dňa\n23. 05. 2013. S poukazom na svoju argumentáciu, prednesenú počas konania pred súdom prvej\ninštancie, žalovaný uviedol, že právny úkon započítania nemožno vo všeobecnosti považovať za\nnejaký iný spôsob alebo za nejakú inú formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného\nzáväzku, pri ktorom naopak, dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu\nsplnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Súd teda neprípustným\nspôsobom zmiešava, resp. zamieňa spôsob zániku záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku\nsplnením. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23. 08. 2023\njasne rozlíšil medzi spôsobom zániku záväzku započítaním a spôsobom zániku záväzku splnením. Súd\npreto podľa žalovaného v tomto smere vec nielen absolútne nesprávne právne posúdil, ale samotné\njeho rozhodnutie týmto zaťažil aj vadou zmätočnosti, nakoľko nerešpektoval systematiku jednotlivých\nprávnych noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich jednotlivé (odlišné) spôsoby zániku záväzkov.\nK vyššie označenému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že z čisto právneho hľadiska závery najvyššieho\nsúdu (týkajúce sa rozlišovania medzi zánikom záväzku splnením a zánikom záväzku započítaním, ako\naj toho, že dohoda o započítaní nemôže byť chápaná ako podstatná obsahová súčasť iného právneho\núkonu) sú aplikovateľné aj v skutkovo odlišných prípadoch. Právny úkon započítania bol v judikatúre\nNajvyššieho súdu SR charakterizovaný ako ekvivalentný právny úkon (napr. uznesenie pod sp. zn.\n5Obdo/84/2020 zo dňa 27. 10. 2021), a preto všeobecné právne závery najvyšších súdnych autorít\ntýkajúce sa toho, že právny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom\nnedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku sú podľa žalovaného plne aplikovateľné aj v skutkovo\nodlišných prípadoch, ako boli prípady, v ktorých boli tieto všeobecné právne závery najvyšších súdnych\nautorít vyslovené. Súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného,\nv zmysle ktorej je argumentácia žalobcu počas konania, že poškodenému mala v dôsledku právneho\núkonu započítania vzniknúť škoda, v priamom rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z webovej\nstránky žalobcu (www.setcar.sk), kde žalobca poškodeným dopravnými nehodami ponúka prenájom\nnáhradného vozidla ,,bez finančnej účasti“.\n9.5. Žalovaný prisvedčil súdu prvej inštancie, ktorý v 27. bode napadnutého rozsudku správne uviedol,\nže poškodený si podaním označením ako „Uplatnenie škody/Nároku na náhrady škody“ zo dňa 18.\n10. 2023 u žalovaného uplatnil náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Odkázal\nna ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého má poistený z poistenia\nzodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky\nna náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Teda na to,\naby poisťovateľovi vznikla povinnosť nahradiť za poisteného (škodcu) poškodenému daný nárok na\nnáhradu škody nestačí, aby si poškodený u poisťovateľa daný nárok na náhradu škody len uplatnil, ale\npoškodený musí daný nárok na náhradu škody poisťovateľovi aj kvalifikovaným spôsobom preukázať.\nPovinnosť poškodeného preukázať jeho nárok na náhradu škody vyplýva aj z ust. § 15 ods. 1\nzákona o PZP. Poškodený k jeho podaniu zo dňa 18. 10. 2023 nedoložil žiadne listinné dôkazy\npreukazujúce, že si náhradné vozidlo skutočne prenajal a že po ukončení nájmu prenajímateľovi zaplatil\nvyfakturované nájomné. Relevantné podklady preukazujúce, že si náhradné vozidlo skutočne prenajal\na že zaplatil prenajímateľovi vyfakturované nájomné, ešte ani nemohol doložiť, nakoľko z listinných\ndôkazov doložených samotným žalobcom vyplýva, že prenájom náhradného vozidla trval od 16. 10.\n2023 do 30. 10. 2023. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že bezprostredne po\nukončení nájmu dňa 30. 10. 2023 bola uzatvorená daná zmluva o postúpení pohľadávky a následne\n\nnárok na náhradu škody (v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) voči žalovanému na základe\ne-mailovej komunikácie zo dňa 02. 11. 2023 uplatňoval už len samotný žalobca z titulu právneho\nnástupníctva. Poškodený pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023\nžalovanému ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nžiadnym spôsobom nepreukázal, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP. Po tom, čo\nbolo žalovanému prostredníctvom e-mailu zo dňa 02. 11. 2023 zaslané oznámenie poškodeného ako\npostupcu o tom, že zmluvou o postúpení pohľadávky mal údajne postúpiť svoj nárok na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu, žalovaný nemal v zásade žiadnu reálnu možnosť\núčinným spôsobom spochybniť toto postúpenie pohľadávky, resp. vyhlásiť toto postúpenie za neplatné,\nkeďže zmluvu o postúpení pohľadávky môže vyhlásiť za neplatnú výlučne len súd. Žalovaný nemal inú\nmožnosť, ako akceptovať postúpenie, považovať ho za platné a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku.\nAj preto sa v rámci tohto súdneho konania domáhal, aby súd vyhlásil zmluvu o postúpení pohľadávky zo\ndňa 30. 10. 2023 za absolútne neplatný právny úkon (podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka), a to aj\nz dôvodu obchádzania zákona. V súvislosti s argumentáciou súdu v 30. bode jeho rozsudku (v zmysle\nktorej žalovaný nárok uplatňovaný žalobcom čiastočne uspokojil vo výške 755,96 eur a nepredložil\nargumenty, ktoré by oprávnenosť krátenia poistného plnenia odôvodňovali) žalovaný uviedol, že túto\nargumentáciu súdu treba považovať za absolútne neopodstatnenú a irelevantnú. Aktívnou vecnou\nlegitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu\n- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny\nnárok uplatňovať (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 191/2018 zo\ndňa 13. 11. 2018). Skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu čiastočne vo výške 755,96 eur plnil a\nsamotné nezdôvodnenie krátenia poistného plnenia žiadnym spôsobom nesúvisia s tým, že žalobcovi\npodľa presvedčenia žalovaného z hmotného práva nevyplýva ním uplatňované právo, resp. žalobcovi\nnepatrí také hmotnoprávne postavenie, na základe ktorého by bol býval žalobca oprávnený viesť proti\nžalovanému súdny spor o zaplatenie istiny vo výške 293,98 eur. Navyše v prípade vyhlásenia zmluvy\no postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023 súdom za absolútne neplatný právny úkon, by čiastočné\nplnenie, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi na strane žalobcu, zakladalo aj bezdôvodné obohatenie.\nÚčelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023 podľa názoru žalovaného jednoznačne\nbolo obchádzanie zákona, keďže poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikla\nžiadna škoda a žalobca ako obchodná spoločnosť získal peňažné plnenie na úkor žalovaného, na ktoré\npodľa hmotného práva nemal žiaden nárok. Takýto právny konštrukt, na základe ktorého sa žalobca\nsnaží zakladať jeho aktívnu vecnú legitimáciu, podľa názoru žalovaného jednoznačne obchádza zákon.\n9.6 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nžalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %, resp. alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadril žalobca\npodaním zo dňa 05. 12. 2024. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, zákonný\na dostatočne odôvodnený.\n10.1 Tvrdenia žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci (v otázke aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu) považoval za neopodstatnené a v tomto smere odkázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25. 04. 2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n43Cob/54/2019-124 zo dňa 13. 06. 2019.\n10.2 Ďalej žalobca reagoval na žalovaným prezentované názory ohľadom termínu skutočná škoda,\nktorou je podľa súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie\nnáklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne\nnepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná\nvtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R 7/1992). Súdna prax\npovažuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek\nnákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o\nmožnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient\nžalovaného, teda predmetom sporu je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nspojení so zákonom č. 381/2001 Z. z. (náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi\nktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla). Škoda vznikla poškodenému, ktorý ako postupca uzatvoril\n\nso žalobcom ako postupníkom (zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla) zmluvu o\npostúpení práva na náhradu škody ako ujmy z dôvodu zapožičania motorového vozidla.\n10.3 K tvrdeniu žalovaného, že škoda vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom\nnáhradného vozidla, žalobca uviedol, že započítanie pohľadávok nahrádza úhradu vystavenej faktúry\nza prenájom náhradného vozidla, a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 1Cob/118/2021 zo dňa 29. 06. 2023, ktorého časť citoval. Žalobca bol toho názoru,\nže neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca\nzaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje\nvzájomným zápočtom. I v zmysle rozsudku Krajského súdu V Žiline č. k. 11Co/135/2019-186 zo dňa\n25. 06. 2019 je zrejmé, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku\nuplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu. Uvedené nemôže mať vplyv\nna vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\npod sp. zn. 4MCdo/23/2008 nie je možné aplikovať na danú vec, nakoľko nárok uplatňovaný žalobcom\nv tomto konaní (škoda vyplývajúca z prenájmu náhradného vozidla) reálne vznikla, a nie že by mala\nvzniknúť do budúcnosti (v čase podania žaloby sa uplatňovala škoda už nastalá – vzniklá). Pokiaľ\naj postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, jej vznik bol viazaný na ďalšie právne\núkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.\nIdentifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola identifikovateľná.\nV rámci svojej argumentácie žalobca poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS\n165/2017, Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 19Co/45/2024 zo dňa 09. 10. 2024 a Krajského súdu\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cob/54/2019-124 zo dňa 13. 06. 2019. Započítanie pohľadávok sa\npovažuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu\nhotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej\nprávnej úpravy nahradiť úkonom započítania. K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo\nformou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady\npeňažnej pohľadávky, čím bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu.\nZo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplývajú vzájomné nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok\npoškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné\nvozidlo a tieto nároky sa navzájom započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene majetkových\npomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému,\na teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. To,\nže uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k nemu si uplatnil započítanie, ktoré\npredstavovalo tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu\nnáhrady škody.\n10.4 Tvrdenia žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nepovažoval žalobca za dôvodné\na zdôraznil, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou vozidla, ktorý má\npoškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Prevod práva medzi žalobcom a poškodeným\na súčasne úhrada predmetnej faktúry nespôsobila rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či\nneexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V rámci zmluvy\no postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním\nfakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky, čo\npodľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu (žalobca opätovne\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/135/2019-186 zo dňa 25. 06. 2019, rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 2Co/81/2019 zo dňa 19. 09. 2019 a Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 5Co/154/2019-115 zo dňa 27. 11. 2019). Žalobca bol toho názoru, že žalovaný absolútne nerozlišuje\nmedzi pojmami „bez finančnej účasti“ a „bezodplatne“, pričom tieto slovné spojenia nemožno považovať\nza synonymum. Kým „bezplatne“ znamená, že za niečo sa neplatí vôbec, slovné spojenie „bez finančnej\núčasti“ znamená, že hoci konkrétna osoba priamo neplatí za službu, náklady môže niesť niekto iný.\n10.5. K námietke žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca poukázal\nna základné princípy CSP (predovšetkým na čl. 4, 5, 15, 17), ktoré i napriek tomu, že nemajú paragrafové\nznenie, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa\nvyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu bola daná podrobná odpoveď. To, že sa žalovaný\nnestotožňuje s riadne odôvodneným názorom súdu v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým\n\ndošlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Účastník konania má totiž právo na nezávislé a\nnestranné prejednanie veci súdom, avšak nemá nárok na to, aby súdy rozhodovali podľa jeho predstáv.\n10.6 K ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP (na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní a v zmysle\nktorého sa na vznik nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi vyžaduje, aby náklady na prenájom\nnáhradného vozidla voči poisťovateľovi výslovne uplatňoval a preukazoval poškodený) žalobca poukázal\nna zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej je zrejmé, že žalobca vstúpil do práv a povinností\npoškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu, prešli na žalobcu práva a povinnosti\npoškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody. Poškodenému vznikol nárok na\nnáhradu nákladov už v čase poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu Košice pod sp.\nzn. 2Co/81/2019 zo dňa 19. 09. 2019, podľa ktorého nárok na náhradu škody, t. j. na náhradu všetkých\nnákladov spojených s odstraňovaním následkov dopravnej nehody podľa ust. § 15 ods. 1 zákona\nč. 381/2001 Z. z. patril poškodenému voči poisťovateľovi od času poistnej udalosti. Od uvedeného\nmomentu vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom na náhradu škody, vyplývajúci\nzo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v rámci\nktorého vzťahu už bol ustaľovaný len rozsah škody, ktorá má byť poškodenému nahradená a ktorý nárok\nbol poškodený povinný preukázať, tak v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/, ako aj § 15 ods. 1 zákona č.\n381/2001 Z. z. Žalobca považoval za účelové tvrdenie žalovaného, že nemal reálnu možnosť účinným\nspôsobom spochybniť postúpenie pohľadávky, resp. vyhlásiť postúpenie pohľadávky za neplatné,\nnakoľko to môže učiniť len súd, a preto musel považovať postúpenie za platné a pristúpil k likvidácii\nuplatneného nároku. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k obchádzaniu zákona.\nPredmetná zmluva o postúpení pohľadávky tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré\npráva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté\nvzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo\nmožné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. V rámci\nzmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním\nfakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Právny\núkon poškodeného a žalobcu tak rozhodne nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Žalovaný\nsa navyše správa v rámci vybavovania celej záležitosti (t. j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci\npredchádzajúcej likvidácie poistnej udalosti) značne nekonzistentne a svoje postoje pomerne modifikuje.\nV zásadnom rozpore s jeho aktuálnym tvrdením o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je tak jeho\npôvodná argumentácia, ako aj plnenie/nahradenie škody - hoci len čiastočné - spočívajúce v nákladoch\nza použitie náhradného motorového vozidla. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline\npod sp. zn. 9Co/86/2019 zo dňa 27. 06. 2019, sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. 06. 2019, sp. zn.\n6Co/148/2019 z 21. 08. 2019, sp. zn. 10Co/103/2019 z 26. 09. 2019, sp. zn. 6Co/23/2019 zo dňa 21.\n08. 2019, sp. zn. 6Co/122/2019 z 21. 08. 2019, sp. zn. 6Co/79/2019 zo dňa 25. 09 .2019 a sp. zn.\n10Co/182/2019 zo dňa 26. 09. 2019.\n10.7 Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne\nodôvodnené a súd v odôvodnení reagoval na podstatné námietky žalovaného. Námietky žalovaného\nv odvolaní zo dňa 26. 11. 2024 považoval žalobca za neopodstatnené a navrhol, aby odvolací súd\npostupoval podľa ust. § 387 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie pod sp. zn. 8C/79/2024 zo dňa 11. 10.\n2024 potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n11. K vyjadreniu žalobcu sa v podaní zo dňa 07. 01. 2025 vyjadril žalovaný. Tvrdenia žalobcu ohľadom\njeho aktívnej vecnej legitimácie považoval za nesprávne (nemajúce oporu v platnej právnej úprave).\nOpätovne zdôraznil, že súd sa dopustil závažnej hmotnoprávnej svojvôle pri aplikácii ust. § 442 ods.\n1 Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., na základe čoho sa\nžalovaný podaným odvolaním domáha ochrany jeho základných práv a ochrany zákonnosti ako takej.\nUvedené malo za následok, že súd dospel v konaní k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca má mať\naktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku v tomto súdnom konaní. Žalovaný bol toho\nnázoru, že súd svojimi excesmi pri posudzovaní otázky aktívnej vecnej legitimácii žalobcu porušil jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie, vlastnícke právo žalovaného a právo na pokojné užívanie majetku.\nZároveň sa pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neodôvodneným a absolútne svojvoľným\nspôsobom odchýlil od judikatúry Najvyššieho súdu SR, týkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu\nskutočná škoda.\n\n11.1 Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že nárok poškodeného na náhradu škody (resp.\nnárok na náhradu nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody) voči žalovanému\nmal vzniknúť už v čase poistnej udalosti a že od času poistnej udalosti mal medzi poškodeným\na poisťovateľom vzniknúť záväzkový vzťah na náhradu škody vyplývajúci zo zákonného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v rámci ktorého vzťahu mal byť už\nlen ustaľovaný rozsah škody (ktorá má byť poškodenému uhradená a ktorý nárok bol poškodený povinný\npreukázať). K týmto tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vo svojej podstate poistením zodpovednosti za\nškody, ktorého právny základ vyplýva z ust. § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata\nspočíva v práve poisteného (t. j. škodcu), aby za neho poisťovateľ v prípade vzniku poistnej udalosti\nnahradil škodu, za ktorú poistený (t. j. škodca) zodpovedá. Osobitným predpisom, ktorý stanovuje,\nza akých podmienok sa môže aj priamo poškodený domáhať voči poisťovateľovi náhrady škody je\npráve zákon o PZP. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla teda právny základ každého jednotlivého nároku poškodeného na\nnáhradu škody voči poisťovateľovi vyplýva z príslušných kogentných ustanovení zákona o PZP (t.\nj. ust. § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP). Svoju argumentáciu žalovaný podoprel odkazom\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Cdo/52/2022 zo dňa 28. 02. 2023, v ktorom\ntento súd jasne zadefinoval, že akýkoľvek nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi\n(vrátane nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) má charakter tzv.\nmimozmluvného záväzku, na vznik ktorého musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 4\nods. 2 písm. b/ zákona o PZP. V zmysle tohto ustanovenia, na to, aby poškodenému voči žalovanému\nako poisťovateľovi vznikla pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,\nmusia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: vznik nároku poškodeného na náhradu škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému), uplatnenie tohto nároku\nna náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi a preukázanie tohto nároku na náhradu škody\npoškodeným voči poisťovateľovi. Pokiaľ teda v danom prípade pred uzatvorením zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 30. 10. 2023 neboli v súvislosti s nárokom na náhradu nákladov za prenájmom\nnáhradného vozidla splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky, tak medzi poškodeným a\nžalovaným ako poisťovateľom nemohol pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.\n10. 2023 existovať (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého by poškodený ako veriteľ\nmal voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 1.049,94 eur z titulu účelne vynaložených\nnákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Poškodenému v okamihu dopravnej nehody vzniká\nškoda na veci, t. j. na havarovanom vozidle a teda dochádza k zníženiu hodnoty havarovaného\nvozidla a tým aj k zníženiu majetkového stavu poškodeného. Poškodený si následne prostredníctvom\npredpísaného formulára u poisťovateľa uplatní nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením\njeho motorového vozidla a tento nárok sa následne preukazuje na základe obhliadky (resp. viacerých\nobhliadok) poškodeného motorového vozidla, ktoré pre poisťovateľa zabezpečuje externá spoločnosť.\nNárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je iný nárok, ktorý sa odvodzuje\nod toho, že poškodený počas doby opravy jeho havarovaného vozidla toto nemôže používať a na\ntoto obdobie opravy si prenajme náhradné vozidlo. Je však na rozhodnutí poškodeného, či si vôbec\nnáhradného vozidlo prenajme a v prípade, ak si náhradné vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného\nvozidla skutočne prenajme, tak škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla poškodenému\nvzniká až zaplatením nájomného. Pokiaľ poškodený za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi\nnezaplatil, tak mu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla žiadna škoda nevznikla a poškodenému\ntak ani nevznikla možnosť podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP úspešne uplatňovať nárok na náhradu\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poisťovateľovi (ako ani uplatňovať tento nárok\nvoči samotnému škodcovi). Žalovaný bol toho názoru, že argumentácia žalobcu o tom, že už od času\npoistnej udalosti mal medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom vzniknúť záväzkový vzťah\nna náhradu škody vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel, je preto nielen v rozpore so zákonnou právnou úpravou, ale aj v rozpore so závermi\nvyplývajúcimi z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Cdo/52/2022 zo dňa 28. 02. 2023.\n11.2 Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa\n21. 12. 2009 (jeho aplikáciu na danú vec žalobca spochybnil), ktorý jasne zadefinoval pojem skutočná\nškoda, pod ktorým treba rozumieť ujmu už nastalú (vzniklú) a nie ujmu, ktorá by len hypoteticky mohla\nvzniknúť niekedy v budúcnosti (tento záver vyslovil napr. v rozhodnutí pod sp. zn. 11Co/92/2018 zo\ndňa 18. 12. 2018 aj Krajský súd v Žiline). Pokiaľ poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla\nprenajímateľovi riadne nezaplatil, nevznikla mu žiadna škoda a nemohol tak v súvislosti s nárokom na\n\nnáhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla vykonávať žiadne práva (t. j. nemohol úspešne\nuplatňovať takýto nárok voči škodcovi či poisťovateľovi, nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení\npohľadávky a pod.). Akýkoľvek nárok na náhradu škody nemôže mať charakter budúcej pohľadávky,\nnakoľko toto vylučuje už len samotná povaha náhrady skutočnej škody ako ujmy, ktorá sa v rozhodnom\nčase už aj reálne prejavila v majetkovej sfére daného subjektu. Žalovaný bol toho názoru, že v danom\nprípade mala mať postupovaná pohľadávka charakter budúcej pohľadávky, čo však vzhľadom na\ncharakter uplatneného nároku (nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla)\nnie je možné a takýto právny konštrukt, akým je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023,\nje preto v zjavnom rozpore s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n11.3 V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa započítania pohľadávok, žalovaný odkázal na\njeho predchádzajúce písomné podania.\n11.4 K tvrdeniu žalobcu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023 mal\nvstúpiť do práv a povinností poškodeného, žalovaný uviedol, že postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti\nnie je akási univerzálna sukcesia, ale ide o prevod subjektívneho práva, ktoré vyplýva z už určitého\nexistujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a dlžníkom.\nŽalobca navyše vo svojej argumentácii potvrdil, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 30. 10. 2023 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval žiadny (mimozmluvný) záväzkový\nprávny vzťah, v rámci ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku\nvo výške 1.049,94 eur z titulu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla.\nSamotný žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že až uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky došlo\nk vzniku škody započítaním. Podľa žalobcu teda v danom prípade mala byť právnym dôvodom vzniku\npostupovanej pohľadávky až samotná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023.\n11.5 V čase, kedy žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, nemal žalovaný žiadnu reálnu\nmožnosť vyhlásiť toto postúpenie za neplatné, resp. nemal žiadnu reálnu možnosť toto postúpenie\núčinným spôsobom spochybniť. Pokiaľ žalobca považoval toto tvrdenie žalovaného za účelovú obranu\nžalovaného, tak k tomu neuviedol žiadny relevantný právny argument. Skutočnosť, že žalovaný nárok\nuplatňovaný žalobcom čiastočne plnil priamo na účet žalobcu, žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, že\nžalobcovi podľa presvedčenia žalovaného z hmotného práva nevyplýva ním uplatňované právo, resp.\nžalobcovi nepatrí také hmotnoprávne postavenie, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený viesť\nproti žalovanému súdny spor o zaplatenie istiny vo výške 293,98 eur.\n11.6 V závere žalovaný uviedol, že slovné spojenie „bez finančnej účasti“ je synonymom k slovám\n„bezplatne“, či „zadarmo“ a žalobca teda na jeho webovej stránke www.setcar.sk v rozpore s platnou\nlegislatívou sľubuje poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla „bez finančnej\núčasti“. Zákon o PZP neupravuje nárok poškodeného na „prenájom náhradného vozidla bez finančnej\núčasti“, ale upravuje nárok poškodeného na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov na náhradu\nškody. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s touto argumentáciou žalovaného,\npričom ide o jeden z argumentov, ktorý je podstatný z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne\na žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\nresp. alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n12. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 14. 01. 2025. Zotrval na svojich\ndoterajších tvrdeniach a rozporoval tvrdenia žalovaného o tom, že ako žalobca nie je aktívne vecne\nlegitimovaný alebo, že pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie, a to s poukazom na judikatúru\nokresných, či krajských súdov, ktoré sú pri svojom rozhodovaní v otázke aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu, ako aj v otázke spôsobilosti pohľadávok na započítanie, konzistentné. Aktívna vecná legitimácia\nžalobcu je daná a rovnako tak aj pohľadávky boli spôsobilé na započítanie. Zmluva o postúpení\npohľadávky neodporuje právnym predpisom. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu\nneuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli\nna odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej\nfaktúry. Zároveň zmluvné strany dojednali započítanie vzájomných nárokov, čo je jeden zo spôsobov\nzániku záväzkov, t. j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie\npohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k\n\núhrade faktúry. Žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody\ntak, ako to už opakovane uviedli súdy v obdobných sporoch totožných strán.\n12.1 Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že vzájomným zápočtom nemohla žalobcovi\nvzniknúť akákoľvek škoda, nakoľko započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane\npoškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku\nvzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. V tejto\nsúvislosti žalobca poukázal na niekoľko rozhodnutí súdnych autorít, ktoré sa jednoznačne vyjadrili,\nže žalobca je v obdobných sporoch aktívne vecne legitimovaný (uznesenie Krajského súdu v Žiline\npod sp. zn. 14Cob/28/2019 zo dňa 01. 08. 2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\npod sp. zn. 43Cob/81/2019 zo dňa 19. 09. 2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\npod č. k. 43Cob/54/2019-124 zo dňa 13. 06. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod č. k.\n11Co/135/2019-186 zo dňa 25. 06. 2019). S ohľadom na tieto rozhodnutia je zrejmé, že súd sa nedopustil\nhmotnoprávnej svojvôle vo vzťahu k výkladu ust. § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka.\nSkutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu ešte neznamená, že súd sa dopustil\nsvojvôle.\n12.2 Ani z ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP nevyplýva, že nároky musia byť najprv uplatnené a\npreukázané priamo poškodeným u poisťovne vinníka. Nárok na náhradu škody, t. j. na náhradu všetkých\nnákladov spojených s odstraňovaním následkov dopravnej nehody podľa ust. § 15 ods. 1 zákona\no PZP patril poškodenému voči poisťovateľovi od času poistnej udalosti. Od tohto momentu vznikol\nzáväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom na náhradu škody vyplývajúci zo zákonného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v rámci ktorého vzťahu\nuž bol ustaľovaný len rozsah škody, ktorá má byť poškodenému nahradená a ktorý nárok bolo\npotrebné preukázať v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o PZP. Na základe uzavretej zmluvy\no prenájme náhradného vozidla poškodený splnomocnil žalobcu na zastupovanie poškodeného pri\nuplatňovaní nároku na náhradu škody, teda žalobca v ten istý deň ako uplatnil vzniknutý nárok za\npoškodeného, t. j. nájomcu, aj uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca\nvstúpil do práv a povinností poškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu, prešli\nna žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody. Boli\nteda splnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP. Poškodenému\nvznikol nárok na náhradu škody, nárok bol voči poisťovateľovi uplatnený a preukázaný. Pokiaľ by čo i len\njedna z týchto podmienok splnená nebola, žalovaný by nepristúpil ani len k čiastočnej úhrade poistného\nplnenia a požiadal by žalobcu o doplnenie dokladov. Tvrdenia žalovaného, že by medzi poškodeným a\nžalovaným neexistoval mimozmluvný záväzkový vzťah, sú nesprávne.\n12.3 Z vyššie označených rozhodnutí krajských súdov vyplýva, že k úhrade nájomného poškodeným\nvoči žalobcovi došlo formou započítania.\n12.4 Nesprávne sú závery žalovaného o tom, že žalobca by mohol byť nositeľom pohľadávky na náhradu\nškody len vtedy, pokiaľ by si poškodený u žalovaného ako poisťovateľa najskôr uplatnil a preukázal mu\nvznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a následne by poškodený\nuž existujúcu pohľadávku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla žalobcovi\npostúpil. Nemožno sa stotožniť s tým, že by škoda vznikala uplatnením u poisťovne, ako to tvrdí\nžalovaný.\n12.5 Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4MCdo/23/2008 podľa názoru žalobcu nie je možné\naplikovať na predmetnú vec. Dôvodom je, že žalobcom uplatňovaný nárok - teda škoda vyplývajúca z\nprenájmu náhradného vozidla reálne vznikla a nie že by mala vzniknúť do budúcnosti. Inak povedané,\nv čase podania žaloby sa uplatňovala škoda už nastalá - vzniklá. Pokiaľ aj postúpená pohľadávka mala\ncharakter budúcej pohľadávky, jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej\nzmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Uzavretím predmetnej zmluvy v\ndôsledku započítania došlo k vzniku škody. Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito\na bez pochybností bola identifikovateľná. Postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka,\naj premlčaná a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. V závere vyjadrenia žalobca\npoukázal na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 165/2017, na rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne pod sp. zn. 19Co/45/2024 zo dňa 09. 10. 2024 a na svoje písomné vyjadrenia.\n\n12.6 Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia súdnych autorít a doterajšiu argumentáciu žalobcu\nv konaní, je nepochybné, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Žalobca navrhol, aby odvolací\nsúd postupoval podľa ust. § 387 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. 10. 2024 potvrdil ako\nvecne správny a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n13. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie\nje prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu (žalovaným, v neprospech ktorého bolo týmto\nrozsudkom rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a\nkonštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie\ndôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného\nodvolania žalovaného, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust.\n§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n13.1 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP\nza použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli\nsúdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.\n14. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalovaného odvolací súd vychádzal z týchto zákonných\nustanovení.\n15. Podľa § 879y ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj Občiansky zákonník), ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa\nspravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov\nz týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku\n2 nie je ustanovené inak.\nUstanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení\núčinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v\nznení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.\n16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024 (ďalej aj Občiansky zákonník),\nneplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo\nsa prieči dobrým mravom.\n16.1 Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n16.2 Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému\nušlo (ušlý zisk).\n16.3 Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v\nomeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo\nod zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať\naj len jednotlivých plnení.\nAk ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení\núroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z\nomeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n16.4 Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\nS postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n16.5 Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie\nje rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči\n\ndruhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé\nna započítanie.\n16.6 Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v\nprípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený\nzodpovedá.\n16.7 Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo\nna plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.\n17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinnom v čase\nrozhodovania súdu prvej inštancie, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2 platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n18. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 381/2001 Z. z. alebo zákon o PZP), poistenie zodpovednosti sa\nvzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla uvedeného v poistnej zmluve.\nPoistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené\na preukázané nároky na náhradu\nb/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,\n18.1 Podľa § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie\ndo 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť\npoistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej\nujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\nAk poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania\npodľa osobitného predpisu.15a\n18.2 Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ\npoškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo\nproti poisťovateľovi20 a je povinný tento nárok preukázať;21 ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú\nmotorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý\npoistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.\n19. Podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj CSP), na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom\nprvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n19.1 Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak\na/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n19.2 Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\nNa vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích\ndôvodoch uplatnené.\n19.3 Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n19.4 Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n\n19.5 Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní\nna súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a medzi stranami tohto konania nebolo ani\nsporné, že dňa 26. 09. 2023 o 16,00 hod. došlo v Nitre k dopravnej nehode a v jej dôsledku ku škode\nna motorovom vozidle Škoda Superb, EČV A. poškodeného ZK RENT&MONT s. r. o. Škoda bola\nspôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného\nako poisťovne. V dôsledku dopravnej nehody bolo vozidlo poškodeného prevzaté za účelom jeho\nopravy do servisu dňa 16. 10. 2023 a po vykonaní opravy si poškodený vozidlo prevzal dňa 30. 10.\n2023. Za účelom zabezpečenia svojich potrieb poškodený ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako\nprenajímateľom dňa 16. 10. 2023 zmluvu o prenájme vozidla č. 624/703, predmetom ktorej bol nájom\nnáhradného motorového vozidla v období od 16. 10. 2023. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného\nvozidla dňa 30. 10. 2023 vystavil žalobca (prenajímateľ) poškodenému (nájomca) faktúru č. 230646\nzo dňa 30. 10. 2023 splatnú dňa 13. 11. 2023 na sumu 1.049,94 eur za 15 dní užívania náhradného\nvozidla poškodeným, t. j. od 16. 10. 2023 do 30. 10. 2023. Poškodený ako postupca uzavrel dňa 30. 10.\n2023 so spoločnosťou SetCar sk, a.s. (žalobca) ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky podľa\nust. § 524 a nasl Občianskeho zákonníka, v ktorej je uvedené, že postupca má peňažnú pohľadávku\nvo vzťahu k poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group (žalovaný) vo výške\n1.049,94 eur z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. a ide o nárok\nna náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti\nso škodou na vozidle poškodeného. Touto zmluvou postupca odplatne postúpil svoju pohľadávku vo\nvzťahu k žalovanému v sume 1.049,94 eur spolu s príslušenstvom žalobcovi, ktorý sa zaviazal uhradiť\npostupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky v sume 1.049,94 eur. Zmluvné strany sa zároveň dohodli,\nže si vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za\nnáhradné vozidlo) započítajú a žalobca si bude postúpenú pohľadávku vo vzťahu k žalovanému vymáhať\nvo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky poškodený (postupca) písomne oznámil\nžalovanému v podaní zo dňa 30. 10. 2023. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 755,96\neur (pričom v oznámení o poistnom plnení zo dňa 15. 11. 2023 zároveň žalobcovi oznámil i dôvody\nkráteného poistného plnenia) a zaplatenia neuhradeného rozdielu z postúpenej pohľadávky v sume\n293,98 eur (1.049,94 eur – 755,96 eur) sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní spolu s úrokom z\nomeškania. Súd prvej inštancie nároku žalobcu uplatneného na základe podanej žaloby v plnom rozsahu\nvyhovel.\n21. Žalovaný s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasil a podstatu svojho odvolania založil\nna tvrdeniach o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv\nžalovaného na spravodlivé súdne konanie. Ďalej tvrdil, že nárok na náhradu škody v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla je nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného\nužívať počas doby opravy jeho poškodené vozidlo a škoda poškodenému vzniká až momentom\nzaplatenia nájomného za prenájom náhradného vozidla, teda pokiaľ poškodený nájomné nezaplatil\nsvojmu veriteľovi (žalobcovi ako prenajímateľovi), nemohol si úspešne uplatniť nárok na náhradu\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo vzťahu k žalovanému, pretože mu žiadna\nškoda nevznikla. Poškodený ako nájomca náhradného vozidla nikdy nezaplatil prenajímateľovi faktúru\nza jeho prenájom, a teda v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 30. 10. 2023 na\nstrane poškodeného neexitovala žiadna škoda v súvislosti s týmto prenájmom náhradného vozidla.\nSúd pochybil a dopustil sa svojvôle, keď mal za to, že v súvislosti s týmto prenájmom bolo možné\npostúpiť aj budúcu pohľadávku na náhradu škody. Vzhľadom k tejto skutočnosti (teda k tomu, že\npoškodený nezaplatil faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi) nemohla byť v zmysle\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023 medzi poškodeným a žalobcom ani platne\ndojednaná odplata za postúpenie pohľadávky v sume 1.049,94 eur, nakoľko samotná škoda v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla v rozhodnom čase, t. j. v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky\nneexistovala. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že pohľadávka poškodeného vo vzťahu k žalobcovi na odplatu\nza postúpenie, tak nebola ani započítateľná. Ďalej s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15\n\nods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust.\n§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietal, že na to, aby poškodenému voči žalovanému ako\npoisťovateľovi vôbec vznikol nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla,\nktorý by následne bolo možné zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť na iný subjekt, je potrebné, aby\nzo strany poškodeného došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov za prenájom náhradného\nvozidla, t. j. je potrebné, aby v majetkovej sfére poškodeného došlo k vzniku skutočnej (reálnej) ujmy v\nsúvislosti s nájmom náhradného vozidla, teda k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného. Žalovaný\npovažoval postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu na neplatné z dôvodu obchádzania zákona.\n22. V podanom odvolaní teda žalovaný ako odvolateľ vymedzil, z akých dôvodov žiada o preskúmanie\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a týmito dôvodmi odvolania bol odvolací súd viazaný, t.\nj. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť, v súlade s ust. § 365 CSP, dôvodom\nna podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní nemohol prihliadať, aj keby\ntakéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady\nkonania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci. Za aplikácie ust. § 380 ods. 2\nCSP odvolací súd potom z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je\nzaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním predloženého súdneho spisu a\nposúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia\nv predmetnej veci, odvolací súd nezistil nesplnenie procesných podmienok, ktoré by zakladali dôvody\npre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.\n23. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/\nCSP, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, odvolací súd nezistil žiadny zo žalovaným\nuplatnených, resp. namietaných odvolacích dôvodov.\n23.1 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd uvádza,\nv postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci nezistil žiadnu takú vadu, ktorá by znemožnila\nžalovanému realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.\nIba samotná skutočnosť, že sa strana sporu s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. V posudzovanom\nprípade ani obsah spisu nedával podklad pre záver, že by súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil\nspôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení rozsudku popísal obsah podstatných skutkových tvrdení sporových strán a\ndôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z\nktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými\npodstatnými námietkami sporových strán ako i s ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací\nsúd preto v konaní súdu prvej inštancie nevzhliadol taký postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť\nžalovanému ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že by to malo za\nnásledok porušenie jeho práva na spravodlivý proces.\n23.2 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že vada predpokladaná\nv tomto ustanovení je vadou skutkovou. Rozsudok trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený\njeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode\nje spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď\nsúd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré\nboli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul\nžiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho\nskutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický\nrozpor a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, resp. vierohodnosti, výsledok\nhodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP. V\nkonaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné\npre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal\naj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má\nvšetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere\n\nnič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez\nďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných\nprostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. f/ CSP preto nie je daný.\n23.3 Ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nepovažoval odvolací súd za daný, nakoľko\nsúd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa zmluvy o postúpení\npohľadávky) na náhradu škody vo výške 293,98 eur s príslušenstvom podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/, § 15\nods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 442 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej\nsumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne, ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom\nnáhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti\ns poistnou udalosťou (škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u\nžalovaného ako poisťovne) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo jeho poškodené motorové\nvozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme vozidla uzavretej\nso žalobcom.\n24. Konkrétne k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej\nsprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:\n24.1 K tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku neplatnosti zmluvy\no postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným (nájomca motorového vozidla a postupca)\na žalobcom (prenajímateľ motorového vozidla a postupník) odvolací súd uvádza, že nie je sporná\nexistencia vzájomných právnych vzťahov medzi poškodeným, prenajímateľom náhradného vozidla\n(žalobca) a poisťovňou (žalovaný). Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom)\nvznikla pohľadávka poškodeného na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného a zo vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom a\nnájomcom) a žalobcom (veriteľom a prenajímateľom) vznikla pohľadávka žalobcu na nájomnom za\nprenajatie náhradného vozidla poškodenému. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobcovi\npostavenie dlžníka (na základe zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 16. 10. 2023), nebránila tomu, aby\npoškodený na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku vo vzťahu k žalovanému na žalobcu\npostupom súladným s ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávky\nzo dňa 30. 10. 2023 medzi poškodeným (postupca) a žalobcom (postupník) boli upravené navzájom\nprepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy a nespochybnenou vôľou poškodeného a\nžalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to odplatne\npostúpiť pohľadávku poškodeného vo vzťahu k žalovanému so súčasným započítaním žalobcom\nfakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.\nTeda postúpenie pohľadávky bolo odplatné. Poškodený mal vo vzťahu k žalobcovi záväzok titulom\núhrady nájomného a zároveň pohľadávku titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na náhradu škody\nvo vzťahu k žalovanému. Žalobca mal vo vzťahu k poškodenému pohľadávku na nájomnom a\nzáväzok zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky na náhradu škody. Zmluvné strany sa dohodli, že\ndôjde k započítaniu ich vzájomným nárokov. To, že postupca záväzok z nájomného priamo nesplnil\n(nezaplatil fakturované nájomné v hotovosti alebo bezhotovostne), ale vo vzťahu k tomuto záväzku\nuplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik\npohľadávky z titulu náhrady škody. S poukazom na uvedené sa potom odvolací súd (rovnako ako\nsúd prvej inštancie) nemohol stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého by škoda dlžníkovi\n(poškodenému) vznikla iba vtedy, ak by svojmu veriteľovi (žalobcovi) dlžnú čiastku na nájomnom\nzaplatil, nakoľko započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku dlžníka a pohľadávky veriteľa a\ndochádza k nemu bez toho, aby si navzájom dlžník s veriteľom poskytovali vzájomné plnenia, teda\nreálne by jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. V dôsledku dohody\no započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh\nzaplatil veriteľovi (žalobcovi), keďže účinky započítania sú rovnaké ako aj v prípade plnenia. Nedôvodne\npotom žalovaný namietal, že došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu.\nSúd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n30. 10. 2023 je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu\npohľadávky poškodeného vo vzťahu k žalovanému na žalobcu a zároveň k vysporiadaniu záväzkov\nmedzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná\npohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu\n\nškody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti. Nebola žiadna pochybnosť o tom, že\nstret vozidiel pri škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej\nv nákladoch na používanie náhradného vozidla. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej\npohľadávky (súd prvej inštancie správne konštatoval, že je možné aj postúpenie takejto pohľadávky),\nnakoľko jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky,\na to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Bola vyjadrená určito, a teda bez\npochybností bola identifikovateľná. Fakt, že postúpenou pohľadávkou došlo zároveň k vysporiadaniu\nzáväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vozidla, nijako\nnenarúša záver o platnosti postúpenia pohľadávky. Uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo\nk odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné\nvozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako\nnájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo žiadny platný právny predpis nevylučuje. S poukazom\nna uvedené bolo postúpenie pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom platné, čím je daná aktívna\nvecná legitimácia žalobcu v spore. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2023 nepochybne\nvyplýva predmet postúpenia žalobcovi (pohľadávka poškodeného v sume 1.049,94 eur vo vzťahu\nk žalovanému), ktoré bolo odplatné za sumu 1.049,94 eur, pričom táto suma zároveň zodpovedá\nnájomnému, ktoré žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla. Toto nájomné\nbolo poškodenému vyfakturované faktúrou č. 230646 vystavenou žalobcom ako prenajímateľom vozidla.\nV 5. bode zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky (nárok\nna úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo)\nzapočítavajú. Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne\nžalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému alebo sa\ntoto zrealizuje vzájomným zápočtom, ktorý predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, resp.\njeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Práve uvedeným sa nahradí komplikovaný spôsob\nprevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného. Vychádzajúc\nz uvedeného poškodený (postupca) na základe zmluvy so žalobcom ako postupníkom na neho\nplatne v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka previedol jeho nárok na náhradu účelne\nvynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla, čím bola v konaní preukázaná aktívna vecná\nlegitimácia žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému, ktorý následne poskytol\npostupníkovi aj čiastočné plnenie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že postúpenie\npohľadávky medzi poškodeným a žalobcom bolo platné, pričom z neho vyplýva aktívna legitimácia\nžalobcu v spore, z ktorého dôvodu argumentácia žalovaného o neplatnosti predmetnej zmluvy o\npostúpení pohľadávky z dôvodu jej rozporu s ust. § 39 Občianskeho zákonníka je nesprávna. V súlade so\nsprávne zisteným a hodnoteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiaden\ndôvod hodnotiť odvolacie tvrdenia žalovaného, ako správne a dôvodné.\n24.2 Žalovaný opakovane poukazoval na svojvôľu súdu prvej inštancie. O svojvôli pri výklade a\naplikácii zákonného predpisu by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa súd natoľko odchýlil od\nznenia príslušných ustanovení na vec sa vzťahujúcich zákonov, že by zásadne poprel ich účel a\nvýznam. Aplikácia a výklad súdom prvej inštancie citovaných právnych noriem, podľa ktorých posúdil\nzistený skutkový stav, nevykazuje žalovaným vytýkané procesné nedostatky. Za dostatočne odôvodnenú\npovažuje odvolací súd aj otázku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.\n24.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená platne, a teda\nžalobca je v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu\nv tom smere, že pri postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom došlo medzi nimi k\nvzájomnému započítaniu pohľadávok. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrel poškodený ako postupca\nso žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla\na jeho prenájom poškodenému riadne vyfakturoval. Medzi poškodeným a žalobcom došlo k postúpeniu\npohľadávky poškodeného vo vzťahu k žalovanému v sume 1.049,94 eur na žalobcu a súčasne k\nvysporiadaniu pohľadávky žalobcu na základe zmluvy o prenájme vozidla uzavretej medzi žalobcom ako\nprenajímateľom vozidla a poškodeným ako nájomcom vozidla a podľa zmluvy o postúpení pohľadávky si\nžalobca pohľadávku vymáhal svojím menom a na svoj účet. Súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou\npostúpenia pohľadávky, ktoré postúpenie považoval za platné, na základe čoho uzavrel, že žalobca je\naktívne legitimovaný v spore.\n24.4 Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou,\nže žalobca ponúka na webovej stránke svoje služby „bez finančnej účasti“ nemá žiadnu relevanciu na\n\nvýsledok tohto konania. Poškodený už pri uzatváraní zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 16. 10. 2023\nmal vedomosť, že prenájom náhradného vozidla je odplatný. V súvislosti s touto námietkou odvolací\nsúd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.\nDo pozornosti žalovaného dáva i uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 78/05\nzo dňa 16. 03. 2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd v\npredmetnej veci takto i postupoval, keď sformuloval najdôležitejšie dôvody, pre ktoré považoval rozsudok\nsúdu prvej inštancie za vecne správny a reagoval aj na relevantné odvolacie námietky žalovaného.\n24.5 Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) a rovnako neznamená\nani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j., aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/2004).\n24.6 Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola\nnahradená škoda v rozsahu, ktorý bol preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody ust. § 442\nObčianskeho zákonníka, pričom nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod\nskutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne\nvyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a\npo spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca\nv zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné\nna uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví\nv majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady\nvyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré\nboli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti. V danom prípade\npred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne\nvynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 15 dní, po ktorú dobu trvala\noprava poškodeného motorového vozidla, pričom k zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej\nsúvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 26. 09. 2023. Objektívnosť potreby použitia náhradného\nmotorového vozidla a akceptáciu postúpenia pohľadávky žalobcovi vyjadril žalovaný aj tým, že časť\ntýchto nákladov vyfakturovaných žalobcom poškodenému preplatil priamo žalobcovi, pričom v podaní\nzo dňa 15. 11. 2023, označenom ako „oznámenie o poistnom plnení“ uviedol žalobcovi aj dôvod, pre\nktorý mu poskytol krátené poistné plnenie (teda nie v sume, v akej žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval\npoškodenému nájomné za používanie náhradného vozidla počas opravy jeho poškodeného vozidla).\nTýmto dôvodom však nebola námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V prípade, ak by\nuž v čase čiastočného preplatenia nákladov na používanie motorového vozidla žalovaný nesúhlasil\ns postúpením pohľadávky žalobcovi (ako to tvrdil aj v odvolaní) mohol postupovať iným spôsobom\na žalobca by sa bol od žalovaného domáhal zaplatenia celej sumy vyfakturovanej poškodenému\nza užívanie náhradného motorového vozidla. Žalovaný ani v podanom odvolaní žiadnym spôsobom\nnenamietal počet dní, počas ktorých bola oprava vozidla poškodeného vykonávaná a ani žalobcom\nvyfakturované nájomné za užívanie náhradného motorového vozidla poškodeným.\n24.7 Rovnako tak žalovaný nevzniesol žiadne odvolacie námietky ani proti súdom prvej inštancie\npriznanému úroku z omeškania.\n25. V súvislosti s rozhodnutiami súdov, na ktoré poukazoval žalobca i žalovaný, odvolací súd uvádza,\nže k danej právnej problematike (náklady na prenájom motorového vozidla, postúpenie pohľadávky za\nodplatu a započítanie) existujú početné rozhodnutia odvolacích súdov týkajúce sa rovnakých sporových\nstrán, ako v tomto konaní, ale i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu (napr. sp. zn.\n8Cdo/54/2025, sp. zn. 8Cdo/57/2025) a právnym názorom vyjadreným v jeho rozhodnutiach sa riadil\ni tejto veci. S poukazom na vyššie uvedené považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za\nvecne správny, pričom táto vecná správnosť predstavuje i správnu aplikáciu a interpretáciu právnych\nnoriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. V podrobnostiach odvolací súd\nodkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaný v\n\nodvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej\ninštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Uplatnené podstatné\nodvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v právnom posúdení veci súdom prvej\ninštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ust.\n§ 387 ods. 1, 2 CSP.\n26. Za skutkovo a právne správny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku\no trovách konania. Súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal zo\nzásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) konania a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný,\npriznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, teda v plnom rozsahu.\n27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší\nsúdny úradník.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá\nCSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n(§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej\nmzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/79/2024", "guid": "36553340-5b0a-4dcb-86f2-c5980232d649:b3b4dc35-f45d-49b3-92b2-722d2031ff37", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "1245d62b-611d-4f17-8fc0-ceef805d956e:e57a9c10-6890-4fc3-a749-403a0620a99f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1", "spisova_znacka": "8Cdo/54/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/54/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1"}, {"guid": "2f7aab57-0ed2-4349-909c-3af29f4ab9dc:13caab72-478e-4bf6-8ccb-b823247348fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124241570.1", "spisova_znacka": "8Cdo/57/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/57/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124241570.1"}, {"guid": "21ef92f1-f233-46f9-b6dd-e0abb3f2f90b:e445c99a-cac6-4cb9-a4b5-d6f8717afb12", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:6123460507.1", "spisova_znacka": "19Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/45/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:6123460507.1"}, {"guid": "eeb02241-78a1-491a-8b2f-c122ec6353ab:50126cbc-7b0a-4d15-a92f-e721f409c6ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/118/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/118/2021 z 29. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eeb02241-78a1-491a-8b2f-c122ec6353ab:50126cbc-7b0a-4d15-a92f-e721f409c6ec"}, {"guid": "c5c62026-3b15-4b3f-84df-a4344c3d0270:c1f0a19d-e7f7-473b-8c72-3c1e4e3799db", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cob/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/3/2021 z 1. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5c62026-3b15-4b3f-84df-a4344c3d0270:c1f0a19d-e7f7-473b-8c72-3c1e4e3799db"}, {"guid": "a5f074bf-9da6-49f9-8c03-4ca3afa8e65a:180a7ced-2ead-4087-956e-887f7af39e1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/7/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/7/2021 z 31. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-08-31", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a5f074bf-9da6-49f9-8c03-4ca3afa8e65a:180a7ced-2ead-4087-956e-887f7af39e1e"}, {"guid": "5f88f3b7-b4bb-4941-bf5c-4494107bcaaf:4a43b255-2032-406e-9143-a6bca29017d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:6118201541.2", "spisova_znacka": "2Co/81/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/81/2019 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6118201541.2"}, {"guid": "b45e6c7e-98d6-45bc-82eb-7a04af5c2eb8:8ce984e0-5096-457f-8758-a1c7c2de1c44", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6119203233.1", "spisova_znacka": "43Cob/81/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/81/2019 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6119203233.1"}, {"guid": "7883fc89-94ee-4b8b-8734-d4d71d4f73e2:3b5c287c-477a-4119-afe9-5448105db8f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118367991.1", "spisova_znacka": "6Co/148/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/148/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118367991.1"}, {"guid": "c9aee406-6f36-465c-9e77-9c74b34d6f24:aa70c3f1-2e1f-49b8-bcae-92146ecf40f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7618200002.1", "spisova_znacka": "5Co/154/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/154/2019 z 8. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-08-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7618200002.1"}, {"guid": "d3b4cbb7-4b14-4f8b-9b4a-9469b4d02bb3:14e9a2b6-3bd8-4637-92d1-7f0d2fbf7f20", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6319200719.1", "spisova_znacka": "16Co/128/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/128/2019 z 23. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6319200719.1"}, {"guid": "8491f49f-a2e4-4e5f-ada5-23a6897f42a4:01dc90fe-d93d-4f79-bbb5-36e21957ca98", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118261388.1", "spisova_znacka": "9Co/86/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/86/2019 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118261388.1"}, {"guid": "38bcece2-9b25-4cfb-b04f-3a0b8e840c31:0558de59-0860-408f-9095-900b48399788", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118242048.1", "spisova_znacka": "11Co/135/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/135/2019 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118242048.1"}, {"guid": "df360782-637d-47ae-ba8c-31f01eace56f:2fd46e2c-c513-44b0-8ab6-5dc5c8798930", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6117253817.1", "spisova_znacka": "10Co/316/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/316/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6117253817.1"}, {"guid": "c92c3e19-8c41-4162-8528-0143c56f1feb:5c6916a7-e341-42ed-937d-947d2ed34e93", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118367995.1", "spisova_znacka": "43Cob/54/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/54/2019 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118367995.1"}, {"guid": "b5a7c236-fe4c-4136-932c-0eaab18d0532:3471b74d-f6ca-4a97-8cba-acace737c893", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4216209705.3", "spisova_znacka": "9Co/30/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/30/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4216209705.3"}, {"guid": "88332740-963f-4a23-8184-e33bdd601370:a8050564-b927-4705-91ae-cacb36aaa9b6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7617218372.1", "spisova_znacka": "11Co/92/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/92/2018 z 16. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617218372.1"}, {"guid": "58c84cb9-150c-49b9-8b29-6a70a4d93b26:0e3555f7-2874-4322-b5da-acac42ce7974", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1", "spisova_znacka": "4Cob/101/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/101/2015 z 23. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1"}], "citovane_v": []}