{"guid": "5106f8a1-f0dd-440f-8408-b1796913260c:e647c911-d3f9-4d93-9969-3cd219cbf6cb", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2023:6119272498.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/53/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoCsp/53/2022 z 6. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 6. júna 2023, sp. zn. 5CoCsp/53/2022, ECLI:SK:KSNR:2023:6119272498.1", "identifikacne_cislo": "6119272498", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "datum_vydania": "2023-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e647c911-d3f9-4d93-9969-3cd219cbf6cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2023:6119272498.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2023:6119272498.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2023:6119272498.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/53/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119272498
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6119272498.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Baraník, proti žalovaným: 1/ K.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. K. XX, P. a 2/ O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. XXX, o žalobe na
zaplatenie 21 470,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 29. júna 2022, č. k. 15Csp/93/2019-343, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Levice) rozsudkom zo dňa 29. júna 2022, č. k. 15Csp/93/2019-343,
pri právnom posúdení podľa § 39, § 43a ods. 2, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 565,
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1 a 3, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1 a
8, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8  zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného v
čase uzavretia zmluvy o úvere, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o bankách“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“)  žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že pôvodný žalobca - Poštová banka , a. s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 31 340 890 (ďalej len „pôvodný žalobca“ alebo „pôvodný veriteľ“) podal dňa
18.04.2019  Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“)  žalobu, ktorou pôvodne
žiadal  od žalovaných zaplatenie sumy 24.531,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 23.681,43 Eur od 19.07.2016 do zaplatenia. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na
náhradu trov konania.

3. Upomínací súd  preskúmaním  zmluvy zistil, že  neobsahuje podstatné náležitosti a je potrebné ju
považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. S prihliadnutím na tento dôvod vyzval právnu zástupkyňu
pôvodného žalobcu na vyjadrenie sa, či súhlasí s tým, aby bol platobný rozkaz vydaný len v časti, ktorej
sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny 21.470,47 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške
5 % ročne od 19.07.2016 až do zaplatenia. Právna zástupkyňa s takýmto postupom vyslovila súhlas,
preto súd aj potom, ako bola žaloba postúpená okresnému súdu koná o žalobe len v rozsahu plnenia
21.470,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy  21.470,47 Eur od 19.07.2016



až do zaplatenia.  Uvedeným súhlasom došlo k čiastočnému zastaveniu konania zo zákona a to podľa
§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom  konaní a o doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podľa ktorého, ak sa návrhom uplatňuje
nárok, ktorý je v časti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote 5 pracovných dní
od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka.
Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O
tomto následku súd strany upovedomí. S prihliadnutím na citované ustanovenie zákona o upomínacom
konaní, potom predmetom žaloby je suma 21.470,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 21.470,47 Eur od 19.07.2016 až do zaplatenia.

4. O nároku  žalobcu, po tomto čiastočnom zastavení konania,  rozhodol upomínací súd platobným
rozkazom sp. zn.  23UP/507/2019 zo dňa 24.05.2019, ktorým žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal
na úhradu žalovanej istiny v sume 21.470,47 Eur spoločne a nerozdielne. Predmetný platobný rozkaz
nebolo možné ale  doručiť do vlastných rúk ani žalovanému 1/ a ani žalovanej 2/, zásielky sa vracali
vo vzťahu k žalovanému 1/ nedoručené s poznámkou - „adresát neznámy“, a vo vzťahu k žalovanej
2/ tiež nedoručené, avšak s poznámkou - „neprevzaté v odbernej lehote“. Tieto skutočnosti upomínací
súd oznámil právnemu zástupcovi pôvodného žalobcu, ktorý na výzvu upomínacieho súdu navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde, ktorým je Okresný  súd Levice. Z uvedeného dôvodu bol
spis, po upovedomení právneho zástupcu pôvodného žalobcu, postúpený okresnému súdu, ktorý ho
elektronicky prijal dňa 09.09.2019.
5. Uznesením č. k. 15Csp/93/2019 -243 zo dňa 29.09.2020 okresný súd vyhovel návrhu na vstup do
konania nového žalobcu - označeného v záhlaví tohto rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.11.2020. Ďalším uznesením č. k. 15Csp/93/253 zo dňa 08.03.2021 súd nepribral do konania
osobitný subjekt na strane žalovaného 1/ a žalovanej 2/ - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo námestie 79/7, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 362 962. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2021.

6. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že v konaní je nesporná tá skutočnosť, že pôvodný  žalobca postúpil
pohľadávku voči žalovaným práve na žalobcu. Pôvodný žalobca podal návrh na zmenu žalobcu, ktorému
súd vyhovel. V konaní je tiež nesporný spotrebiteľský charakter sporu vyplývajúci zo zmluvy, ktorá má
formulárový charakter bez možnosti žalovaných  privodiť jeho zmenu, a uvedené vyplýva aj  z označenia
žalovaných, len ako fyzických osôb identifikovaných rodným číslom. Spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere nespochybňoval ani sám žalobca, dokonca poukazoval aj na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, podľa
ktorého mal postupovať pri zosplatnení dlhu.

7. Súd v prvom rade riešil základnú otázku a síce, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v spore, to
znamená, či zo strany pôvodného veriteľa došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky s prihliadnutím na
tú skutočnosť, že predmetom postúpenia bola banková pohľadávka. Z citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií  upravených v OZ sprísňuje pravidlá pri
postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym
úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek
druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť ňou pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj
budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však týka cesie bankovej pohľadávky
z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné
postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a iba po
písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvať viac ako 90 dní.

8. Žalobca až na výzvu súdu predložil doklad preukazujúci odoslanie prvej výzvy zo dňa 21.06.2016,
ktorým je podací hárok č. EPH007195039 ktorý preukazuje odoslanie prvej výzvy obom žalovaným
rovnakého dňa akým dňom bola výzva vyhotovená (zásielka identifikovaná ako UPOZ2006.txt_
$JOBID_9A7E.enc). Na prvej výzve je zásielka identifikovaná ako UPOZ2006.TXT/96 - č. l. 230 a 230
p. v.). Vo výzve pôvodný žalobca žalovaných upozorňuje na podstatné porušenie ustanovení zmluvy
o úvere ako aj, že ku dňu 20.06.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako
3 mesiace po lehote splatnosti v sume 1.434,62 Eur pozostávajúcej z omeškanej splátky v sume
1.398,47 Eur, poplatkov v sume 36,15 Eur a poistného 0,00 Eur. Výška sankčného úroku za každý deň
omeškania je 0,19 Eur. Uvedeným listinným dokladom pôvodný veriteľ vyzval žalovaných  na plnenie
sumy špecifikovanej v prvej výzve a to v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca
nepreukazuje kedy táto výzva bola doručená žalovaným, avšak poukazuje na čl. 4.3.3. VOP podľa



ktorých si banka splní povinnosť doručiť dokument aj jeho odoslaním, bez ohľadu na to, či bude klientovi
dokument aj doručený.
9. Ďalším listinným dokladom zo dňa 18.07.2016 bolo žalovaným oznámené, že svojím konaním
podstatným spôsobom porušili ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 16.04.2015 a obchodných
podmienok, z ktorého dôvodu sa úverová pohľadávka k 18.07.2016 stala predčasne splatnou v celom
rozsahu. Banka ku dňu 18.07.2016 evidovala dlžnú istinu v sume 23.681,43 Eur, úroky v sume 809,92
Eur a poplatky za upomienky v sume 39,65 Eur. O odoslaní tejto zásielky predložil ešte pôvodný
žalobca kópiu nedoručených obálok, na ktorých bola rovnaká identifikácia odoslanej zásielky, ako je
identifikovaná samotná zásielka v časti VYZB1807.UV/11 (pri žalovanom 1/ v tvare VYZB1807.UV/11),
ktoré preukazovali jej nedoručenie a to  vo vzťahu k žalovanému 1/ s dátumom vrátenia dňa 21.07.2016
(č. l. 21 p. v.) a vo vzťahu k žalovanej 2/ s dátumom vrátenia dňa 09.08.2016 - (č. l. 21). Po mimoriadnom
zosplatnení úveru pôvodný veriteľ určil lehotu na plnenie obratom, najneskôr v lehote 10 kalendárnych
dní od doručenia výzvy.

10. Ako je uvedené vyššie, v súlade s citovanou úpravou zákona o bankách, pri postúpení bankovej
pohľadávky musia byť splnené dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky vo vzťahu k riadne
nesplácanej úverovej pohľadávke, aby ju dlžník splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce
omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke
banky. Žalobca preukazuje, že žalovaných vyzval ešte pôvodný žalobca (banka) na splatenie dlžnej
časti úveru, kde poukazuje na tú skutočnosť, že ku dňu 20.06.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca
zo zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti spolu v sume 1.434,62 Eur z čoho omeškané splátky
predstavujú sumu 1.398,47 Eur. Pokiaľ pôvodný žalobca v liste zo dňa 21.06.2016 uvádza omeškanie k
20.06.2016 trvajúce dlhšie ako 3 mesiace, v danom prípade by žalovaní mali byť v omeškaní s plnením
splátky splatnej už v mesiaci 3/2016, čo by do 20.06.2016 bolo práve 3 mesiace. Z aktuálneho stavu
úveru k 31.03.2019 však vyplýva, že žalovaní neboli v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 3/2016,
ktorá bola uhradená už dňa 15.03.2016 a bola v celej sume 352,00 Eur zaúčtovaná na úroky (č. l.
17). Uvedené vyplýva aj z listinného dokladu označeného ako špecifikácia úrokov do predčasného
zosplatnenia úveru - č. l.  16. Posledná suma, ktorá bola zo strany žalovaných uhradená bola suma
9,53 Eur s dátumom úhrady 20.03.2016, čo predstavuje čiastočnú úhradu splátky splatnej v mesiaci
4/2016 a ktorá suma bola tiež v celom rozsahu zaúčtovaná na úroky. Pôvodný žalobca preto mohol
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až pre splátku splatnú v mesiaci 4/2016, pretože až s touto splátkou
boli žalovaní preukázateľne v omeškaní s plnením. V konečnom dôsledku aj sám právny zástupca  na
pojednávaní uviedol, že pôvodný žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru práve pre
splátku splatnú v mesiaci 4/2016.

11. Ak má ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti trvať omeškanie minimálne 3 mesiace a pokiaľ
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti má byť uskutočnené do splatnosti najbližšej splátky po omeškaní
trvajúcom 3 mesiace a ak je preukázané, že žalovaní boli v omeškaní so splátkou splatnou 4/2016,
mimoriadna splatnosť pre splátku splatnú v 4/2016 mohla byť vyhlásená najskôr 21.07.2016, t. j. po
omeškaní trvajúcom 3 mesiace a do splatnosti najbližšej splátky, ktorá bola splatná dňa 20.08.2016.
Z listinných dokladov ale jednoznačne vyplýva, že pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru už dňa 18.07.2016, ku ktorému dátumu by mohla byť vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru ale pre splátku splatnú v mesiaci 3/2016, s ktorou ale žalovaní preukázateľne neboli v omeškaní
vôbec,  pretože túto splátku žalovaní riadne uhradili v celom rozsahu. V danom prípade okrem toho, že
vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je jednoznačne určené pre ktorú splátku pôvodný veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú informáciu ale má spotrebiteľ poznať, žalobca pristúpil k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predčasne - pred samotným omeškaním trvajúcom dlhšie ako
3 mesiace, ktoré pre splátku splatnú 4/2016  uplynulo až 20.07.2016.

12. Súd ďalej poukázal aj na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (bez ohľadu na to, že nebolo
dodržané omeškanie trvajúce 3 mesiace) bolo uskutočnené pred samotnou lehotou na plnenie. Žalobca
ani napriek výzve súdu nekonkretizoval dátum, ku ktorému mala byť prvá výzva doručená žalovaným,
odkazoval len na to, že odoslaním si uvedenú povinnosť splnil. Keďže však predložil podací hárok
preukazujúci jej odoslanie tak žalovanej 2/ ako aj žalovanému 1/, súd s prihliadnutím na čl. 4.3.6. VOP
dospel k názoru, že táto bola doručená žalovaným dňa 01.07.2016, čo bol piatok, 10-ty deň od jej
odoslania (odoslaná dňa 21.06.2016). Nasledujúceho dňa (§ 122 ods. 1 OZ  - lehota určená podľa dní
začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca
sa rozumie pätnásť dní) začala plynúť lehota 15 dní na plnenie, ktorej 15-ty deň pripadol na 16.07.2016,



čo bola sobota, a teda posledný deň lehoty na plnenie bol preto až pondelok 18.07.2016, ku ktorému
dňu ale pôvodný žalobca už vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Tu súd poukazuje na § 122 ods. 3 OZ,
podľa ktorého, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

13. Deň doručenia prvej výzvy žalovaným je dôležitý pre prijatie právneho názoru, či  bola/nebola
vyhlásená splatnosť úveru v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Aj napriek skutočnosti, že sám
pôvodný žalobca v žalobe uvádzal, že pred zosplatnením úveru aplikoval  voči žalovaným  postup podľa
§ 53 ods. 9 OZ, s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že pôvodný veriteľ  pristúpil k zosplatneniu úveru
pred uplynutím lehoty 15 dní na plnenie. Tu sa súd nestotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalobcu,
v ktorom uvádza, že v smere vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je podstatný dátum jeho odoslania,
ktorý bol až dňa 19.07.2016, z ktorého dôvodu by lehota podľa právneho zástupcu žalobcu mala byť
zachovaná.

14. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, predčasné zosplatnenie pohľadávky je
jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, ktoré zosplatnenie napĺňa znaky jednostrannej zmeny
zmluvných podmienok, a to v dôsledku jednostranného prejavu vôle veriteľa. Je síce pravdou, že
perfektným sa tento úkon stáva až momentom, keď sa dostane do sféry dispozície adresáta, avšak ani
jeho doručenie (odoslanie) nezvráti stav, ak takýto úkon bol urobený v rozpore s právnymi predpismi,
tak ako tomu bolo v tomto prípade, keď bola mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená predčasne, v čase,
keď žalovaným plynula ešte lehota na plnenie ako aj v čase, keď žalovaní neboli v omeškaní so splátkou
splatnou v mesiaci 4/2016 trvajúcom dlhšie ako 3 mesiace, ktoré omeškanie sa ukončilo až 20.07.2016. Z
uvedeného  dôvodu ani právnym žalobcom avizované „posunutie lehoty“ odoslaním až dňa  19.07.2016
nič nemení na fakte, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo pôvodným žalobcom vykonané
v rozpore s citovanou zákonnou úpravou. Uvedenému záveru svedčí aj tá skutočnosť, že samotné
zosplatnenie je vyhlasované veriteľom ku konkrétnemu dátumu, ku ktorému dňu pohľadávka dlžníka je
vyjadriteľná určitou sumou. K inému (neskoršiemu dňu, na ktorý poukazuje žalobca - 19.07.2016) by
táto pohľadávka mala zároveň aj inú hodnotu.

15. Súd sa zároveň nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o rozdielnom počítaní dátumu, ktorým mala byť
zásielka doručená žalovanému 1/ prezentované právnym zástupcom žalobcu v rámci záverečnej reči. Ak
bolo vo VOP dohodnutý deň doručenia 10-ty deň od odoslania zásielky, bez ohľadu na to, či adresátovi
je zásielka doručená alebo nie, podľa názoru súdu nie je potom možné pri zásielke adresovanej
žalovanému 1/ považovať za deň doručenia už deň, kedy sa mala zásielka vrátiť pôvodnému veriteľovi
(ktorý dátum okrem iného ani nebol žalobcom preukázaný, len tvrdený) a to aj napriek tomu, že je
jednoznačné, že si zásielku v odbernej lehote nemohol nikdy prevziať, lebo takto si nastavil VOP
sám pôvodný žalobca bez výnimky napr. v prípade skoršieho vrátenia zásielky pôvodnému žalobcovi.
Tiež súd nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie žalobcu, že vyhlasovanie mimoriadnej splatnosti úveru
je generované počítačom, pretože pre súd nie je podstatná tá skutočnosť, akým spôsobom, kým je
mimoriadna splatnosť vyhlásená, ale súd skúma, či je vykonaná zákonným spôsobom, ktorý v tomto
prípade dodržaný nebol.

16. V prejednávanej veci súd pri posúdení platnosti postúpenia pohľadávky dospel k záveru, že - A/:
bola postupovaná pohľadávka aj voči žalovanej 2/, ak áno v akej sume, pretože podľa názoru súdu
je preukázané len, že pohľadávka od ktorej žalobca v žalobe odvodzuje uplatnený nárok a ktorá bola
postupovaná má dvoch spoludlžníkov, ale nie je zrejmé, či bola pohľadávka postúpená aj voči žalovanej
2/. Tomuto záveru svedčí aj tá skutočnosť, že do konania bola pôvodne predložená príloha preukazujúca
postúpenie pohľadávky výlučne voči žalovanému 1/; - B/: pôvodný žalobca v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru neuviedol jednoznačne pre omeškanie ktorej splátky pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, z ktorého dôvodu je potrebné tento doklad považovať aj za neurčitý; - C/:
pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pred ním stanoveným termínom na
plnenie v lehote 15 dní od doručenia prvej výzvy;  - D/: pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru pred omeškaním trvajúcom 3 mesiace (s prihliadnutím na tento nedostatok, by ani iné
počítanie lehoty na doručenie prvej výzvy nezvrátilo následok neplatného zosplatnenia úveru); - E/:
pohľadávka sa nestala splatnou ani plynutím času (termín konečnej splatnosti bol až 20.04.2024) pred
samotným postúpením pohľadávky.



17. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky v
zmysle § 92 os. 8 zákona o bankách z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na
postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná.
Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému
záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to,
že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní
s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a na akýkoľvek subjekt,   činnosť ktorého
nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, a ktorý nemá povolenie
na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by
to k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by  sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s
bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol tiež
v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v
súlade s § 27 ods.1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách. Súd je v prvom
rade toho názoru, že v konaní bolo potrebné preukázať doručenie prvej výzvy žalovanej, ak sa však
tak nestalo a to ani napriek výzve súdu, súd pri ustálení dátumu doručenia postupoval práve v súlade
s VOP, tak ako je to uvedené vyššie.

18. Súd v danom prípade nespochybnil samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého úverového
vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými
podmienkami potom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru, alebo sa úver stal
splatným. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, ktoré môže
banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

19. Ak bolo v konaní preukázané, že žalobca postúpil nesplatnú pohľadávku, takéto postúpenie je
neplatné. K otázke dodržiavania zákonného postupu pri postupovaní bankovej pohľadávky rozhodol
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7CdO/26/2017 zo dňa 28.03.2018, z ktorého
vyplýva, že v prípade postúpenia bankovej pohľadávky, musí byť jednoznačne dodržaný postup uvedený
v § 92 ods. 8 zák. o bankách, ktorý však v prípade postúpenia pohľadávky, od ktorej žalobca odvodzuje
v žalobe uplatnený nárok, dodržaný nebol.

20. Pri riešení otázky aktívnej legitimácie žalobcu preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom
prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s citovanou zákonnou úpravou, navyše
aj, keď pôvodný veriteľ postupoval pohľadávku dokonca voči už neexistujúcej zmluvnej strane a nie
voči žalovanej. V dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd preto žalobu v celom rozsahu
zamietol voči obom žalovaným. Následne súd nepristupoval k preskúmavaniu zmluvných podmienok
ako aj k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku v jednotlivých položkách, ako ani sa nezaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku, pretože takéto dokazovanie, a z toho vyplývajúce právne
závery, sa stalo už nadbytočným.

21. Pre úplnosť súd ešte dodal, že v priebehu konania súd síce na návrh pripustil zmenu strán
sporu na strane žalobcu práve z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktoré postúpenie následne vyhodnotil
ako neplatné postúpenie pohľadávky, avšak pri rozhodovaní o zmene žalobcu súd postupoval len
v súlade s procesnoprávnymi predpismi, a teda pri rozhodovaní súdu o návrhu na zmenu žalobcu
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa platnosťou postúpenia pohľadávky, pretože takéto skúmanie
zmluvy o postúpení pohľadávky pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strán sporu právna úprava CSP
nevyžaduje. Súd ale musel pristúpiť k preskúmaniu zmluvy o postúpení pohľadávky so zameraním sa
na otázku platného/neplatného postúpenia pohľadávky a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím, so
zameraním sa na aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú súd skúma ex offo. Súd sa preto nestotožnil ani
s tvrdením právneho zástupcu žalobcu o tom, že skutočnosti súvisiace s postúpením pohľadávky je
potrebné považovať za nesporné, keďže otázku aktívnej legitimácie súd skúma z úradnej povinnosti
aj bez akejkoľvek námietky strán sporu. Záver súdu o neplatnom postúpení pohľadávky nezmenil
ani fakt, že žalovaným bola žaloba doručená fikciou v zmysle citovaných ustanovení CSP spolu aj
s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj prvou výzvou, pretože ani ich doručenie nemohlo
konvalidovať nesprávny postup pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým doručením neboli



splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky a ak by aj boli, stalo by sa tak až potom, ako mala
byť pohľadávka už žalobcovi postúpená.

22. Súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie bola upomínacím
súdom postúpená žaloba, predmetom ktorej bola suma 21.470,47 Eur s prísl., ktorá bola zamietnutá
v celom rozsahu. V konaní mali úspech potom žalovaní, ktorí si však nárok na náhradu trov konania
neuplatnili, ako ani im žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto a contrario podľa citovaného ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania  žalovaným voči žalobcovi nepriznal.

23. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a
h/ navrhujúc odvolaciemu súdu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu súd poňal splnenie podmienok podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ formalisticky - pričom by sa s jeho záverom o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti dalo stotožniť len v takom prípade, ak by ku dňu doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
(a tým aj ku dňu účinnosti tohto jednostranného úkonu) došlo zo strany žalovaných k úhrade omeškaných
splátok úveru, na zaplatenie ktorých ich právny predchodca vyzval vo výzve, v ktorej ich zároveň v
súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ upozornil na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. V čase účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu jeho doručenia) však boli
splnené všetky podmienky, potrebné pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžníci boli v
súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a
zároveň boli v omeškaní s plnením splátok úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalobca má za to, že v
danom prípade boli splnené podmienky na jeho vykonanie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, pričom súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak v tejto súvislosti nevzal v úvahu ust. § 43a ods. 2 OZ. Súd
neposudzoval splnenie podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ku dňu účinnosti jednostranného právneho
úkonu vyhlásenia mim. splatnosti (t. j. ku dňu doručenia tohto jednostranného právneho úkonu), ale ku
dňu jeho vyhotovenia. S ohľadom na uvedený nesprávny právny záver bol potom nesprávnym aj právny
záver súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky.

24. Pre úplnosť k danej veci žalobca uvádza, že nie je možné akceptovať záver súdu o tom, že postupca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru predčasne, t. j. v čase keď žalovaným plynula ešte lehota na
plnenie, ako aj to, že žalovaní boli v omeškaní až so splátkou splatnou 04/2016. Žalobca zdôrazňuje, že
postupca podaním zo dňa 21.06.2016 vyzval v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ v lehote 15 dní žalovaných
na zaplatenie sumy 1.434,62 €, keďže ku dňu 20.06.2016 boli v omeškaní so splácaním pohľadávky
postupcu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalobca dáva do pozornosti dokument s označením „Aktuálny
stav úveru ku dňu 19.04.2020“, podľa ktorého žalovaní uhradili poslednú splátku v celej výške, a to
splátku splatná dňa 20.02.2016 vo výške 352,00 €. So splátkou splatnou dňa 20.03.2016 boli žalovaní
preukázateľné v omeškaní, keďže táto bola uhradená len čiastočne a to v sume 9,53 €, a teda toto
je splátka, s ktorou sa dlžníci dostali do omeškania a v dôsledku ktorej postupca v podaní zo dňa
21.06.2016 upozorňoval žalovaných, že k 20.06.2016 sú žalovaní vo viac ako 3-mesačnom omeškaní.
Okresný súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že suma 9,53 € predstavuje čiastočnú
úhradu splátky splatnej 04/2016, keďže predmetná suma preukázateľne predstavuje čiastočnú úhradu
splátky splatnej 03/2016, s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania. Po tom čo boli žalovaní vo viac ako
3-mesačnom omeškaní, postupca podaním zo dňa 21.06.2016 vyzval žalovaných v zmysle ust. § 53
ods. 9 OZ na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 20.06.2016 predstavovala sumu 1.434,32 €. Keďže však
žalovaní na výzvu zo dňa 21.06.2016 žiadnym spôsobom nereagovali a dlžné splátky v lehote 15 dní
neuhradili, tak postupca podaním zo dňa 18.07.2016 v zmysle ust. § 565 OZ vyhlásil predčasnú splatnosť
celého úveru. Okresný súd podľa názoru žalobcu vec nesprávne posúdil a došiel k nesprávnym záverom,
keďže ku dňu doručenia uvedeného jednostranného úkonu (a tým jeho pôsobeniu voči účastníkom, proti
ktorým smeruje) boli splnené podmienky na jeho vykonanie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ.

25. Žalobca ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
nebolo preukázané, že pohľadávka bola postúpená aj vo vzťahu k žalovanému 2/, resp. že právny úkon
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol neplatný pre jeho neurčitosť z dôvodu, že v ňom veriteľ
nešpecifikoval splátku, pre nesplnenie ktorej toto právo využil. V tejto súvislosti poukázal na znenie §
565 OZ a rozsiahlu súdnu prax odvolacích súdov, pričom zdôraznil, že postupca vyzval žalovaných
v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ podaním zo dňa 21.06.2016 na úhradu omeškaných splátok ku dňu
21.06.2016 vo výške 1.434,62 € v lehote do 15 dní, pričom žalovaní boli upozornení na oprávnenie
postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V konaní bolo preukázané, že žalovaní boli v dlhšom



ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne boli upozornení na možnosť uplatnenia tohto
práva. K uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo podaním zo dňa 18.07.2016 - a v zmysle platnej právnej
úpravy (§ 565 OZ) tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní
preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.06.2016 (nakoľko pre skôr splatné splátky
toto oprávnenie zaniklo).

26. V súvislosti s uvedeným žalobca zastáva právny názor, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a ani iných
jednostranných úkonov konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Teda jednoducho
povedané, postupcovi, resp. žalobcovi žiadna právna norma neukladala povinnosť v podaní zo dňa
21.06.2016, resp. 18.07.2016, ktorý, došlo k mimoriadnej splatnosti úveru uviesť splátku, pre ktorú k
tomuto zosplatneniu aj došlo. Uvedené sa nedá ani len vyvodiť jazykovým a gramatickým výkladom.
Žalobcovi preto vôbec nie je zrejmé, z akých zákonných ustanovení si okresný súd túto „domnelú
povinnosť“ vytvoril. Žalobca zastáva názor, že okresný súd si výklad vyššie uvedených ustanovení poňal
až priveľmi extenzívne, resp. ich prakticky novelizoval, čo však do jeho právomoci nepatrí.

27. Žalobca ďalej uvádza, že otázka platného postúpenia pohľadávky na žalobcu už bola okresným
súdom právoplatne vyriešená - a to uznesením, č. k. 15Csp/93/2019 - 243 zo dňa 29.09.2020, ktorým
došlo k pripusteniu žalobcu do konania na strane žalobcu. Podľa názoru žalobcu je podmienkou
vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu v zmysle ust. § 80 CSP preukázanie prevodu alebo
prechodu práva - je teda vylúčené, aby súd vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, či žalovaného (napr.
z dôvodu postúpenia pohľadávky) a následne už s novým žalobcom, či žalovaným žalobu zamietol
pre nedostatok aktívnej, či pasívnej vecnej legitimácie pre neplatné postúpenie pohľadávky. Keďže
súd vyššie uvedeným uznesením pripustil zmenu žalobcu (a tým aj posúdil, že postúpenie pohľadávky
z postupcu na žalobcu je platné), tak jeho záver v rozhodnutí vo veci samej nemôže odporovať
jeho skoršiemu rozhodnutiu, inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a v rozpore s jeho
predchádzajúcim záverom, čím by nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalobca podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 57/2020 zo dňa
29.09.2021.

28. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, žalobca poukazuje na skutočnosť,
že postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. V tejto súvislosti
žalobca poukazuje na to, že žalovaní boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní
boli postupcom vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, aj o. i. výzvami (s dokladmi o odoslaní) zo dňa:
1. výzvou zo dňa 21.06.2016 na úhradu dlžnej sumy; 2. výzvou zo dňa 18.07.2016, ktorou postupca
vyhlásil úver za predčasne splatný a 3. samotnou žalobou, pretože ide o písomnú výzvu adresovanú
žalovaným na splnenie záväzku, ktorou sa postupca domáha voči žalovaným zaplatenia dlžnej sumy.
Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB pritom možno
považovať nielen výzvu zo dňa 21.06.2016, ale aj oznámenie o vyhlásení splatnosti zo dňa 18.07.2016 a
v zmysle rozhodovacej praxe súdov SR aj samotnú žalobu podanú ešte pôvodne právnym predchodcom
žalobcu. Na základe uvedeného žalobca považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že
žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky (09.04.2020) napriek písomnej výzve banky v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods.
8 ZoB. Uvedené tvrdil s poukazom na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoCsp/50/2021
zo dňa 30.11.2021 a Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/89/2013 zo dňa 30.04.2013.

29. Žalobca záverom uvádza, že postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
24.04.2020 podľa ust. § 526 OZ oznámil žalovaným, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. I/2020 uzatvorenej dňa 09.04.2020 postúpil pohľadávku postupcu na postupníka - žalobcu. Žalovaní
boli teda v súlade s ust. § 526 OZ upovedomení o tom, že od doručenia tohto oznámenia sú povinní
plniť svoj záväzok výlučne postupníkovi - žalobcovi. Žalobca zastáva názor, že postupca postupoval
v prísnom súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne. Zmluva
o postúpení pohľadávok nebola nikdy súdmi vyhlásená za neplatný právny úkon a nemožno tak na
ňu ani nazerať. Napriek uvedenému si žalobca dovoľuje pre úplnosť uviesť, že podľa jeho názoru
aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (čo v tomto prípade podľa názoru žalobcu



nenastalo), by žalobca mal na základe oznámenia o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní - keďže účinkom oznámenia o postúpení pohľadávky je
skutočnosť, že dlžník (žalovaný) môže docieliť zánik záväzku plnením postupcovi, ako aj postupníkovi
(bez ohľadu na platnosť, alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky), a to bez obavy, že by
jeho plnenie predstavovalo bezdôvodné obohatenie jedného z takto domnelých veriteľov (v prípade
nejasností ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky). Oznámenie o postúpení pohľadávky vykonané
postupcom tak slúži najmä na ochranu dlžníka - ktorý môže docieliť zánik záväzku jeho splnením tak
plnením postupcovi, ako aj postupníkovi, pričom takéto plnenie nemôže byť bezdôvodným obohatením
ktoréhokoľvek z domnelých veriteľov - v dôsledku čoho prislúcha aktívna legitimácia na uplatňovanie
pohľadávky postupníkovi (ktorého určil postupca v oznámení o postúpení pohľadávky). Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsiahlu judikatúru tuzemských i českých súdnych autorít, pričom konštatoval,
že platne nadobudol uvedenú pohľadávku titulom postúpenia a je tak aktívne vecne legitimovaným v
tomto konaní.

30. Žalovaní sa k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadrili.

31. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným
subjektom v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania žalobcom (§ 379 a § 380 CSP), prejednal predmetné odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd podané
odvolanie žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené, s rozhodnutím o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Odvolací súd vychádzajúc zo svojej zákonnej povinnosti skúmať, či odvolaním napadnuté súdne
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom z niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. §
389 ods. 1 CSP, v danom prípade podaného odvolania žalobcu dospel k tomu záveru, že ním napadnutý
rozsudok netrpí žiadnou z procesných vád obsiahnutých v ust. § 389 ods. 1 CSP, a preto zamietajúci
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 29.6.2022 č. k. 15Csp/93/2019-343, ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

34. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a výsledky z neho rezultujúce aj následne správne posúdil
podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu (OZ) v rámci bodov 18. až
22., 30. a 31. ako aj ustanovení špeciálneho hmotnoprávneho predpisu (Zákon o bankách) v rámci bodov
23. až 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Aj samotný proces vyhodnotenia dôkazov vykonaných
prvoinštančným súdom v tomto konaní je potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. § 191
ods. 1 CSP, pretože vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.



35. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje
s odvolacou námietkou odvolateľa v tom smere, že napadnutý - zamietajúci rozsudok vychádza z príliš
formalistického výkladu ust. § 53 ods. 9 prvoinštančným súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd
prvej inštancie nedostatok aktívnej vecne legitimácie na strane v podanej žalobe uvedeného žalobcu
(EOS KSI Slovensko, s.r.o.) správne vyvodil v zmysle nedodržania špecifických podmienok postúpenia
pohľadávky, tak ako sú stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie správne vychádzal z rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018, ktorý je možné
považovať za súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ohľadom dodržovania ust. § 92 ods. 8
cit. zák., pri postupovaní pohľadávok.

36. Na margo konštatovania prvoinštančného súdu ohľadom nedodržania zákonnej 3-mesačnej
lehoty v zmysle § 53 ods. 9 OZ pri postúpení predmetnej pohľadávky, v dôsledku čoho bolo celé
postúpenie neplatné, pretože bola postúpená nesplatná pohľadávka, odvolací súd poznamenáva, že
s takto zaujatým právnym záverom súdu prvej inštancie s poukazom na jeho podrobné odôvodnenie
obsiahnuté v bodoch 33. a 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa plne stotožňuje. K uvedenému
poznamenáva, že samotný právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
30.3.2022 uviedol, že splátkou, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, bola splátka
splatná v mesiaci apríl 2016. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu v naznačenom smere potom vyvracia
odvolaciu námietku žalobcu prezentovanú v jeho odvolaní, odvíjajúcu sa od tvrdenia, že pri predmetnom
jednostrannom zosplatnení úveru bola žalobcom zachovaná 90-dňová lehota omeškania dlžníkov
vyžadovaná v ust. § 53 ods. 9 OZ.

37. Ako vecne správny a vykonanými dôkazmi podporený je potrebné odobriť aj záver prvoinštančného
súdu v zmysle jeho prezentácie a najmä odôvodnenia obsiahnutého v rámci bodu 35. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, podľa ktorého predmetné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňom
18.7.2016 bolo uskutočnené pred uplynutím 15-dňovej lehoty na plnenie, ktorej posledný 15. deň
pripadol (uplynul) s poukazom na ust. § 122 ods. 1 OZ, pretože posledný deň tejto lehoty bola sobota
16.7.2016, až na nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 18.7.2016, čo bol posledný deň 15-dňovej
lehoty na plnenie. V súvislosti s uvedeným, súd prvej inštancie správne, ako nedôvodné vyhodnotil
stanovisko žalobcu prezentované v konaní v tom smere, že tento poukazoval na údajné posunutie 15-
dňovej lehoty tým spôsobom, že vyhlásenie jednostrannej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2016 odoslal až
dňa 19.7.2016 na poštovú prepravu. Odvolací súd vzhľadom k tej skutočnosti, že tento istý argument
o posunutí 15-dňovej lehoty použil žalobca aj v ním podanom odvolaní, ho opätovne vyhodnotil za
neopodstatnený a tým pádom aj za účelový.

38. Na margo vznesenej odvolacej námietky žalobcu odvíjajúcej sa od toho, že prvoinštančný súd svojím
uznesením pripustil zmenu na strane žalobcu (a tým aj posúdil, že predmetné postúpenie pohľadávky
z postupcu na žalobcu je platné), pričom jeho skorší záver nemôže byť v rozpore so záverom prijatým
vo veci samej, odvolací súd uvádza, že s týmto právnym názorom žalobcu, okrem iného žalobcom
prezentovaným v konaní pred súdom prvej inštancie sa nestotožňuje, pričom vôbec nezdieľa ten
názor, že zo strany prvoinštančného súdu malo byť v dôsledku uvedeného porušené právo žalobcu
na spravodlivý súdny proces. Práve naopak, odvolací súd v tejto súvislosti zastáva totožný záver, tak
ako ho prezentoval súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia bodu 44. napadnutého rozsudku, t. j. že
pri rozhodovaní o pripustení zmeny na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky bolo potrebné
rozhodovať v súlade s príslušnými procesnými predpismi, pričom súčasne platná právna úprava v rámci
CSP samotné skúmanie zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska hmotného práva nevyžaduje.

39. Odvolací súd poznamenáva, že súhlasí s tvrdením žalobcu obsiahnutým v jeho odvolaní zo dňa
21.9.2022 poukazujúcim na to, že ust. § 565 a ani § 53 ods. 9 OZ neobsahuje povinnosť špecifikácie
splátky, pre ktorú sa zosplatnenie uplatňuje, pričom súd prvej inštancie k uvedenému zaujal opačný
záver, ktorý odvolací súd považuje za nesprávny. Pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere však
nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

40. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd zo strany žalobcu podané odvolanie smerujúce voči
zamietajúcemu rozsudku ohľadom žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 21.470,74 eura
s príslušenstvom vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.



41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP tak, že náhradu týchto trov úspešným žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní nepriznal,
pretože im žiadne odvolacie trovy nevznikli.

42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}