{"guid": "040c18c8-b994-4d8d-a33a-7d544df0e952:12b1e357-e1de-49cc-a0d2-e150e0cbcb41", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4413010422.1", "spisova_znacka": "4To/89/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/89/2014 z 24. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. septembra 2014, sp. zn. 4To/89/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4413010422.1", "identifikacne_cislo": "4413010422", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 zákona č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/224", "nazov": "predpis č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. b) zákona č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010/paragraf-360"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/224#paragraf-360", "/SK/ZZ/2010/224#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12b1e357-e1de-49cc-a0d2-e150e0cbcb41", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4413010422.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4413010422.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4413010422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010422
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413010422.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného P.. U. A. , pre pokračovací
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ (§ 139 odsek 1 písmeno c/)
Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný prokurátor\")
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 14.04.2014, sp. zn. 2T/112/2013, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre 25. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo
14.04.2014, sp. zn. 2T/112/2013, (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 285 písmeno b/ Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného P.. U. A. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby okresného prokurátora
z 12.08.2013 sp. zn. 1Pv 933/2008 pre zažalované skutky v nej právne posúdené ako pokračovací
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ (§ 139 odsek 1 písmeno c/)
Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že:

1/ v období roku 2001 do 04.10.2006, v obci S., na T. číslo XXXX/XX, v rodinnom dome, sa vyhrážal
poškodenej T. A., narodenej XX,XX.XXXX v H. T., trvale bytom S., T. XXXX/XX, ktorá s ním bývala v
spoločnej domácnosti slovami: „šesť gúľ do hlavy, rozseknem ťa napoly“, tiež sa poškodenej vyhrážal
slovami: „utopím ťa v žumpe, priviažem ťa reťazou o marhuľu, zatlčiem ťa do zeme“, vyhrážal sa jej, že
ju zaškrtí, pričom svojím konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,
pričom pri uvedených vyhrážkach obžalovaný podľa poškodenej kričal a mal skoro až záchvat zúrivosti;
2/ v presne nezistenom čase, v mesiaci júl 2006, v obci S., v rodinnom dome na T. číslo XXXX/XX, v čase
rozvodu sa viackrát vyhrážal zabitím poškodenej T. A., narodenej XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom S.,
T. XXXX/XX, vyhrážal sa jej vždy, ako spomenula slovo rozvod, vtedy u obžalovaného stúpla agresivita,
provokoval poškodenú slovami: „povedz to ešte raz“, kde sa poškodená bála, že na ňu aj zaútočí, pričom
svojím konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční;

3/ dňa 19.11.2008, vo večerných hodinách, v obci S., na T. ulici číslo XXXX/XX, v rodinnom dome, kričal
na bývalú manželku, poškodenú T. A., narodenú XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom S., T. XXXX/XX,
slovami: „ty sa chceš so mnou deliť napoly? Ja teba rozseknem napoly“, na čo poškodená povedala,
že za to sa sedí, na čo obžalovaný odpovedal slovami: „najprv ty skapeš a potom ja pôjdem sedieť“,
následne obžalovaný udrel dlaňou ruky poškodenú do tváre, do oblasti pravého oka, čím svojim konaním
vzbudil u poškodenej T. A. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční;

pretože (tieto) skutky nie sú trestným činom.



Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poškodenú T. A. (ďalej len „poškodená“)
podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku s ňou uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajkyni a okresnému prokurátorovi oznámený
vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 14.04.2014
(poškodenej bol oznámený doručením jeho rovnopisu 15.07.2014), ihneď po ktorom oznámení, teda
včas, podal proti nemu okresný prokurátor odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa 30.06.2014 a to názorom, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal
všetky dostupné dôkazy, avšak pochybil, keď vyhlásil napadnutý oslobodzujúci rozsudok, keďže
vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že žalované skutky sa stali, sú trestným činom a dopustil sa ho
obžalovaný. Z výpovedí poškodenej vyplýva, že vyhrážky zo strany obžalovaného boli v období od roku
2001 do roku 2006, ktoré sa po narodení dcéry P. stupňovali. Obžalovaný sa jej vyhrážal slovami, šesť
gúľ do hlavy, rozsekne ju napoly, že ju rozštvrtí, ďalej že ju zatlčie do betónu, že ju zabije, utopí ju v
žumpe, priviaže ju reťazou o marhuľu a zabije ju, pričom okrem vyhrážok jej aj vulgárne nadával. Takéto
konanie vzbudilo u nej obavu, že ju zabije a z tohto dôvodu potom v mesiaci jún 2006 aj podala návrh
o rozvod. Ku skutku, ku ktorému došlo v mesiaci júl 2006, uviedla, že bolo to v čase rozvodu, keď bola
doma na T. kedy sa jej obžalovaný opakovane vyhrážal zabitím. Ku skutku zo dňa 19.11.2008 poškodená
v prípravnom konaní vypovedala, že po predchádzajúcej hádke s obžalovaným vo večerných hodinách,
v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska, v kuchyni, sa jej vyhrážal slovami, že ju rozsekne napoly
a po tomto ju udrel dlaňou do tváre tak, že si udrela hlavu o stenu, pričom z jeho konania mala obavu,
nakoľko sa bála vrátiť späť do domu, a preto prespala u svojej kamarátky K. M.. Svedkyňa P. A.  v
prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný už v rokoch 2003 a 2004 bol na poškodenú  agresívny a túto
aj bil, čoho bola aj svedkom, nadával jej a vyhrážal sa jej aj zabitím. Má vedomosť o tom, že jej matka sa
bála otca, a preto v roku 2006 odišla bývať k svojim rodičom. Ku skutku zo dňa 19.11.2008 vypovedala,
že v tom čase doma nebola a o tom, čo sa stalo, sa dozvedela od svojej matky. Z výpovede svedka P..
S. A. je zrejmé, že tento v období rokov 2001 a 2002 bol svedkom toho, že otec viackrát fyzicky napadol
jeho matku - poškodenú, ale bol aj svedkom toho, že obžalovaný sa jej viackrát vyhrážal zabitím, ako i
slovami, že jej dá guľku do hlavy, utopí ju v žumpe, pričom táto mala z neho strach, a preto v mesiaci
júl roku 2006 z rodinného domu odišla bývať k svojim rodičom. Spáchanie skutkov v bodoch 1/ až 3/
obžaloby bolo obžalovanému P.. U. A. preukázané aj výpoveďami svedkov K. M., Z. A., ale aj vykonanou
konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodenou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní je okresný prokurátor toho názoru, že konanie
obžalovaného uvedené v bodoch 1/ až 3/ obžaloby napĺňa všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na         § 139
odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a preto sa nestotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa,
že skutky v bodoch 1/ a 2/ obžaloby nie je možné posudzovať ako pokračovací prečin nebezpečného
vyhrážania podľa       § 360 Trestného zákona, pretože v zmysle § 122 odsek 10 Trestného zákona
v danom prípade všetky čiastkové útoky u obžalovaného spájala objektívna súvislosť v čase, ale aj
spôsobe spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, avšak ak súd prvého stupňa bol
iného názoru, nič mu nebránilo, aby konanie obžalovaného v bodoch 1/ a 2/ obžaloby kvalifikoval ako
jeden skutok pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona a v bode 3/ obžaloby samostatne ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Zo všetkých týchto dôvodov a majúc za to, že súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“)
navrhol, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/  Trestného poriadku zrušil a vec podľa
§ 322 odsek 1 Trestného poriadku  vrátil súdu prvého stupňa, na znovu prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne sa písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
podrobne vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora a to z hľadiska tak dôkaznej situácie a relevantných
skutkových zistení, ako aj právnych úvah, ktorými sa súd prvého stupňa posudzujúc dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného v prejednávanej veci
spravoval a v celom rozsahu sa stotožniac s oslobodzujúcim výrokom o vine napadnutého rozsudku
navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.



Po splnení podmienok ustanovených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie
odvolacieho súdu uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu  stotožniac sa s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol postupom
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť a podľa   §
322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu  zotrvajúc na za obžalovaného
vypracovanom písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora a upozorniac na skutočnosť, že
tento odvolateľ ani v odvolacom konaní nenavrhol vykonať žiadne nové dôkazy, v konečnom návrhu
odvolaciemu súdu navrhla odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa §  316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd (ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie 14.08.2014), preskúmal
oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora
(zjavne podané v neprospech obžalovaného, na podanie ktorého bol podľa § 308 odsek 1 veta prvá
Trestného poriadku oprávnenou osobou) nepochybne smerovalo, výrok o náhrade škody, ktorý má v
oslobodzujúcom výroku o vine napadnutého rozsudku svoj podklad a napokon aj konanie obom týmto
výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúce a to aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním
okresného prokurátora nevytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z
dôvodov uvedených v § 371odsek 1 Trestného poriadku (žiadne také chyby však nezistiac).

Plnením tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej,  prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku vykonal
všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo  predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine
obžalovaného.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho,
ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§
321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedené
aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/
Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa  v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež (a zvlášť) akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj
odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate
aj úplné poukazuje.



Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo
aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci
tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení §
2 odsek 12 Trestného poriadku neobsahuje žiadne také  konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by
jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným
skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického
myslenia a uvažovania, jednak  spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z dôvodov vyššie uvedených a napokon správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa k
oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného v prejednávanej veci dospel nielen opodstatnene, teda
výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim spôsobom, pretože na
strane jednej všetky tri v prejednávanej veci zažalované skutky (majúce byť podľa obžaloby okresného
prokurátora podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona čiastkovými útokmi toho istého pokračovacieho
trestného činu uvedeného v ustanovení § 360 Trestného zákona) sa stali a spáchal ich obžalovaný, na
strane druhej nemajú  (a to ani všetky vo svojom súhrne a ani každý sám o sebe) znaky zažalovaného,
ani žiadneho iného, v osobitnej časti Trestného zákona uvedeného trestného činu (§ 285 písmeno b/
Trestného poriadku) a to z právnych úvah obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré
ako na úplné a nepochybne správne odvolací súd stotožniac sa s nimi iba poukazuje nepovažujúc za
potrebné ich ani zmeniť, ani doplniť a to nielen preto, že zodpovedajú pravidlu „iura novit curia - súd
pozná právo“, ale aj preto, že okresný prokurátor v odôvodnením proti napadnutému rozsudku podaného
odvolania neuviedol ani v tomto smere žiadne relevantné (iné) právne úvahy spôsobilé správnosť
právnych úvah súdu prvého stupňa čo len spochybniť.

Oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku zodpovedá aj jeho výrok o náhrade škody,
ktorým bola poškodená podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku s ňou uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie (§ 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie
odvolaním okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech
obžalovaného) napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa §
322 odsek 1 Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie
okresného prokurátora  podľa  § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  nie  je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/112/2013", "guid": "6e2ba240-6aea-4cd9-8eb8-06d35ff8591b:566cad78-5ca7-4ffb-9d72-c3e3dedbbf89", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}