{"guid": "bb947af9-80f6-41fd-b43e-0a594f3f5d47:2ee9df68-bb3c-46be-81da-709a8d9f5522", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:1012200523.2", "spisova_znacka": "15S/56/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/56/2012 z 20. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. novembra 2012, sp. zn. 15S/56/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:1012200523.2", "identifikacne_cislo": "1012200523", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2012-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee9df68-bb3c-46be-81da-709a8d9f5522", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:1012200523.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:1012200523.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:1012200523.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/56/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200523
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:1012200523.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú
Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská
republika, zast. advokátom: JUDr. Ladislav Csákó, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č.: 13820-2/2012-BA zo dňa 31.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: 13820-2/2012-BA zo
dňa 31.01.2012, ktorým žalovaný o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Topoľčany č.: 32062-112/2011-TO zo dňa 15.08.2011 rozhodol tak, že ho v nepatrnej časti
zmenil a v prevyšujúcej časti odvolanie zamietol, všetko z dôvodov v ňom uvedených. Citovaným
rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že p. C. E. zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 11.02.2009.

Podľa žalobcu, menovanému nikdy nevzniklo na území SR povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a preto ani zaniknúť nemohlo. Postup
odvolacieho správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, keďže žalovaný sa náležite nevysporiadal
s dôvodmi ním podaného odvolania. Spôsob rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, ako
i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu jeho rozhodnutia, neboli v súlade so zákonom. Žalovaný
neprihliadol k tomu, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom riadne nekomunikoval, nekonal s
ním a neupovedomil ho o tom, že začal v tejto veci konať. Žalovaný ďalej neprihliadol, že rozhodnutie
neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 209/1 z. č. 461/2003 Z. z. Z
predmetného rozhodnutia nevyplýva, že na základe čoho mal správny orgán za to, že vo veci objektívne
zistil skutkový stav veci, na základe akých dôkazov ho zistil, aké ďalšie dôkazy vykonal a ako sa s
nimi vysporiadal. Žalobca ďalej namietal, že menovanému nevznikol pracovný pomer na území SR na
základe Zákonníka práce a už vôbec nie dňa 11.02.2009 na základe jeho vyslania. Z prvostupňového
rozhodnutia nevyplýva, či menovanému vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 11.02.2009 na území SR alebo Maďarska. Z
rozhodnutia vôbec nevyplýva, že kde mal byť menovaný vyslaný, nie je uvedená ani krajina vyslania.
Žalobca je naviac toho názoru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec aplikoval
čl. 13 ods. (neuviedol) písm. a/ Rady EHS č. 1408/71. Podľa žalobcu na základe tejto definície nie



je možné prijať záver o tom, že by menovanému boli vznikli predmetné poistenia tak, ako to uvádza
správny orgán. Menovaný bol zamestnaný na území Maďarska a preto sa na neho vzťahovali predpisy
tohto štátu bez ohľadu na to, či sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho
zamestnávala, nachádzalo na území iného členského štátu. V danom prípade ide nie o vznik pracovného
pomeru na Slovensku, ale sa jedná o vyslanie na výkon práce, ktorého očakávané trvanie nemalo
prekročiť (a ani neprekročilo) 12 mesiacov. Za tejto situácie s poukazom na ustanovenie čl. 14/1a)
základnej právnej úpravy sa čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije. Správny orgán sa pritom nezmieňuje o
žiadnej takej relevantnej skutočnosti, pre ktorú by neprichádzala do úvahy aplikácia čl. 14/1a) nariadenia.
Nevysporiadal sa správne ani so vznesenou námietkou premlčania a nesprávne stanovisko zaujal i k
rozsudku maďarského súdu. Žalobca si svoje odvodové povinnosti riadne a včas splnil voči OEP (obdoba
zdravotnej poisťovne Maďarska) a preto by bolo krajne nespravodlivé, aby tieto odvody musel zaplatiť
duplicitne, aj na Slovensku, čo odporuje aj duchu, ale aj obsahu citovaného nariadenia EHS. Žalobca
preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že žalobca, hoci žiada preskúmať
zákonnosť druhostupňového rozhodnutia, namieta v celej žalobe voči rozhodnutiu orgánu prvého
stupňa. Žalobca pritom neprihliada na skutočnosť, že v rozhodnutí druhostupňového orgánu sa odvolací
orgán ku všetkým námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v žalobe,
vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia,
ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. V tomto prípade ide o nariadenie Rady (EHS)
č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 (ďalej len nariadenie) a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS)
č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Vychádzajúc z čl. 13(2)(a) tohto nariadenia zamestnanec zvyčajne
podlieha a vzťahuje sa na neho systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva
svoju činnosť. Výnimky z tejto všeobecnej zásady sú stanovené v čl. 14(1), 14a(1) a 14b(1) a 2,
ako i čl. 17 citovaného nariadenia. Keďže žalobca tieto výnimky nespĺňal, pri určení uplatniteľnej
legislatívy žalovaný vychádzal z čl. 13(2)(a) nariadenia a konštatoval, že na zamestnanca žalobcu
p. C. E. sa vzťahovala od 18.06.2007 do 11.02.2009 v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva
Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa nerozhodovala o vzniku, resp.
zániku pracovného pomeru p. C. E. od 11.02.2009, podľa z. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ale o
zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti menovaného
dňom 11.02.2009. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodovala podľa §
178 ods. 1 písm. a/ bod prvý z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je zrejmé, že rozhodovala o
zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. K námietke premlčania vznesenej žalobcom, žalovaný
uviedol, že premlčaniu podliehajú všetky hmotné práva, t. j. majetkové práva, ak sa nevykonali v
dobe ustanovenej zákonom. Rozhodnutie o vzniku, resp. zániku povinného poistenia podľa žalovaného
nepatrí do tejto kategórie a z tohto dôvodu nie je možné námietku premlčania akceptovať. K rozsudku
maďarského súdu žalovaný uviedol, že tento je právne záväzný a spôsobilý vyvolať právne účinky len
na území Maďarska. Žalovaný ako subjekt slovenského právneho systému nie je viazaný právnym
názorom súdu iného členského štátu. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade
išlo o vysielanie zamestnancov žalobcu na výkon práce. Keďže títo zamestnanci žalobcu nedisponujú
formulárom E101, možno podľa žalovaného hovoriť len o pridelení zamestnancov žalobcu na výkon
práce na území iného členského štátu, v danom prípade Slovenskej republiky. Podľa žalovaného
rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu je
potrebné považovať za jeden celok. Výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany spolu s
výrokom rozhodnutia žalovaného je dostatočne určitý, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalovaný
preto žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, preskúmal postup ako aj žalobcom napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a postupu pri vydávaní rozhodnutia
žalovaného č.: 13820-2/2012-BA zo dňa 31.01.2012, ktorým žalovaný čiastočne zmenil a vo väčšom
rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č.: 32062-112/2011-TO zo dňa



15.08.2011 o tom, že p. C. E. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 11.02.2009.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že vydaniu rozhodnutia predchádzala písomná žiadosť
o pomoc z Maďarska, konkrétne - Národný fond zdravotného poistenia - Odbor pre medzinárodné
záležitosti a európsku integráciu zo dňa 30.11.2009 (ďalej len OEP Maďarsko) vo veci poistného
vzťahu dočasných pracovníkov na Slovensku prijatých žalobcom ako personálnou agentúrou so sídlom
v Maďarsku, s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. Bánovce
nad Bebravou. Podľa OEP Maďarsko by títo pracovníci mali podliehať slovenskej legislatíve podľa
čl. 13 nariadenia Rady EHS č. 1408/71. V dôsledku toho bol poistný vzťah týchto pracovníkov v MR
pozastavený. Prílohou tohto listu bol menný zoznam osôb, ktorí naozaj pracovali na území SR. Jednou z
týchto osôb bol i tento zamestnanec žalobcu. Z ďalšieho listu OEP Maďarsko zo dňa 04.03.2010 vyplýva,
že poistný vzťah týchto pracovníkov v Maďarsku je anulovaný a zamestnanie má byť hlásené inštitúciám
sociálneho zabezpečenia Slovenska. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany vykonala v
spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. Bánovce nad Bebravou kontrolu odvodu poistného, pričom
zistila, že pridelení zamestnanci žalobcu, medzi nimi i p. C. E. nie sú prihlásení v systéme Sociálnej
poisťovne. Zamestnanci boli pridelení do spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. od roku 2007 na
základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov zo dňa 14.05.2007, 15.12.2007 a 28.12.2009,
uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. Bánovce nad Bebravou.
Z týchto zmlúv okrem iného vyplýva, že počas doby dočasného pridelenia, právo začať a ukončiť
zamestnanie personálu, prináleží žalobcovi, ktorý je povinný platiť personálu mzdy, dodatočné náklady
a zariadiť pre nich potrebné lekárske prehliadky. Za pridelených pracovníkov, ktorí boli zamestnaní
v sídle užívateľského zamestnávateľa na Slovensku, zaplatí táto spoločnosť žalobcovi poplatok za
dočasné pridelenie. Z vykonanej kontroly odvodu poistného prvostupňový správny orgán zistil, že p. C.
E. vykonával na území SR (v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o.) práce (činnosť) od 18.06.2007
do 11.02.2009. Napadnutým rozhodnutím preto žalovaný rozhodol, že menovanému zaniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa
11.02.2009. Žalobca však na rozdiel od žalovaného zastáva právny názor, že vzhľadom na čl. 14/1a
nariadenia rady EHS a predpokladané trvanie práce, ktoré v skutočnosti neprekročilo 12 mesiacov,
menovanému na území SR nevznikla odvodová povinnosť podľa legislatívy SR.

Podľa nariadenia rady EHS č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho
zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, hlava II  Určenie
príslušnosti právnych predpisov, čl. 13 bod 1. pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby,
na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.  Tieto
právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

Podľa čl. 13 bod 2 písm. a/ citovaného nariadenia, pokiaľ čl. 14-17 neustanovujú inak, na osobu
zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj
vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.

Žalobca nepreukázal, že v jeho prípade ide o právnu situáciu, na ktorú by sa vzťahovali, resp. bolo možné
aplikovať osobitné pravidlá podľa čl. 14-17 citovaného nariadenia. V podanej žalobe sa žalobca domáhal
aplikácie čl. 14 ods. 1 písm. a/ predmetného nariadenia z dôvodu, že vyslanie jeho zamestnancov na
výkon práce nemalo prekročiť a ani neprekročilo 12 mesiacov.

Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a/ nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 zo dňa 21.03.1972, ktorým sa stanovuje
postup pri vykonávaní nariadenia EHS č. 1408/71, inštitúcie určené príslušným orgánom členského
štátu, ktorého právne predpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie tzv. formulár E101 v zmysle
rozhodnutia č. 181 zo dňa 13.12.2000, že zamestnanec naďalej podlieha týmto právnym predpisom do
určitého dátumu a to na žiadosť zamestnanca alebo jeho zamestnávateľa v prípadoch uvedených v čl.
14 ods. 1 a 14b ods. 1 nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že vydanie osvedčenia sa vyžaduje i pre prípad,
keď predpokladané trvanie práce neprekročí 12 mesiacov.



Zo znenia uvedených článkov vyplýva, že na to, aby sa na menovaného zamestnanca vzťahovala
uplatniteľná legislatíva Maďarska, je potrebné buď na žiadosť zamestnanca, alebo žalobcu, ako jeho
zamestnávateľa, zabezpečiť vydanie osvedčenia príslušným orgánom v Maďarsku o tom, že tento
zamestnanec i naďalej podlieha právnym predpisom tohto štátu.

Žalobca však v konaní pred správnym orgánom, ale ani pred súdom túto skutočnosť nepreukázal.
Za tejto právnej situácie súd konštatuje, že žalovaný, resp. správny orgán 1. stupňa správne právne
argumentujú uplatniteľnou legislatívou SR a to tým viac, že v danom prípade ani nešlo o vyslanie
zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu, ale len o jeho dočasné pridelenie, čo ostatne
vyplýva zo Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou
VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., Bánovce nad Bebravou zo dňa 14.05.2007, 15.12.2007 a 28.12.2009.

Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 14, § 15 a § 19 z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré
stanovujú osobný rozsah sociálneho poistenia je nepochybné, že zamestnanec žalobcu p. C. E. v
súvislosti s výkonom práce na území SR bol povinne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti
poistený.

V súvislosti so stanovením, resp. určením dátumu alebo momentu vzniku, resp. zániku tohto povinného
poistenia môže spôsobovať výkladové právne problémy ustanovenie § 20 písm. a/ citovaného zákona,
podľa ktorého, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného
pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Je potrebné si uvedomiť, že p. C. E. nebol v
pracovnom pomere u organizácii VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., ale svojím zamestnávateľom - žalobcom
bol len pridelený na výkon prác v tejto spoločnosti. Súd je toho názoru, že za tejto špecifickej situácie
nie je možné striktne trvať na interpretácii slovenskej verzie tohto ustanovenia, ale toto ustanovenie
treba vykladať v náväznosti na skutočný výkon činnosti, resp. výkon práce. Preto z tohto pohľadu
zamestnancovi žalobcu p. C. E. vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti momentom samotného vykonávania tejto činnosti, resp. práce,
t. j. dňom 18.06.2007 a zaniklo dňom ukončenia vykonávania tejto činnosti, resp. práce, t. j. dňom
11.02.2009.

Pripustiť iný právny výklad by znamenalo, že zamestnanec žalobcu, p. C. E. by počas výkonu prác
v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., nebol nikde povinne nemocensky, povinne dôchodkovo a
povinne v nezamestnanosti poistený (vzhľadom na už citované nariadenie rady EHS č. 1408/71 zo dňa
14.06.1971 v znení vykonávacieho nariadenia nespĺňal náležitosti povinného poistenia v Maďarsku a
na území SR by mu to za tejto osobitnej právnej situácie neumožňovalo znenie ustanovenia § 20 písm.
a/ z. č. 461/2003 Z. z.).

K námietke žalobcu, že správny orgán 1. stupňa s ním riadne nekomunikoval, nekonal a neupovedomil o
začatí konania, súd uvádza, že v administratívnom spise žalovaného je list Sociálnej poisťovne, pobočka
Topoľčany zo dňa 20.04.2011 a 26.05.2011, ktorý podľa doručeniek žalobca prevzal, avšak nereagoval
naň. Preto za danej situácie je možné za prvý úkon voči účastníkovi konania považovať doručenie
samotného rozhodnutia (viď i rozsudok NS SR 7Sžso 20/2010 zo dňa 24.02.2011).

K namietaným formálnym nedostatkom napadnutého rozhodnutia, súd uvádza, že rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozsudok NS SR 4Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002).

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa správne nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a
nesprávne stanovisko zaujal k rozsudku maďarského súdu, sa súd stotožňuje s právnym názorom
žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nezakladá, resp. neruší právny vzťah, ale len deklaruje
existenciu, resp. zánik právneho vzťahu, ktorý vznikol, resp. zanikol priamo na základe právneho
predpisu. Námietku premlčania by žalobca mohol podľa názoru súdu uplatniť v prípade rozhodovania o



predpísaní poistného na sociálne poistenie, čo však nie je predmetom tohto konania. Rovnako sa súd
stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok maďarského súdu nie je pre žalovaného záväzný.

Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia, by musel
odvody zaplatiť duplicitne. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca odvody poistného doposiaľ žalovanému
ako oprávnenému subjektu ani raz neuhradil a preto ani nemôže dôjsť k ich duplicitnému zaplateniu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako i postup žalovaného
sú v súlade so zákonom. Preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech,
ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v
troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}