{"guid": "9a235512-026a-42e5-aaff-34c10f4b9f41:42fed5ba-5d95-457b-aa9c-ba67f011571d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017200984.2", "spisova_znacka": "7S/119/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/119/2017 z 24. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. septembra 2019, sp. zn. 7S/119/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017200984.2", "identifikacne_cislo": "7017200984", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Skyba", "sudca_id": 515, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-skyba-515", "datum_vydania": "2019-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-i/", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-i/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-78.odsek-2.pismeno-c/", "nazov": "§ 78 ods. 2 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-78.odsek-2.pismeno-c/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/223#paragraf-19", "/SK/ZZ/2001/223#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42fed5ba-5d95-457b-aa9c-ba67f011571d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200984.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200984.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200984.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200984
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200984.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu : FÚRA s.r.o., so sídlom
v Rozhanovciach, SNP 77, IČO: 36 211 451, zastúpeného JUDr. Miriam Pančišinovou, advokátkou,
so sídlom kancelárie v Košiciach, Rázusova 49, proti žalovanému : Slovenskej inšpekcii životného
prostredia, ústredie, so sídlom v Bratislave - Nové mesto, Jeséniova 17/D, IČO : 00 156 906, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 43 960 011 17/6084 - 27551/Leg zo dňa 05.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie, útvar
inšpekcie odpadového hospodárstva č. 43 960 011 17/6084 - 27551/Leg zo dňa 05.09.2017 ako aj
rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného  prostredia  Košice  č. j.:
43 965 008 17/2990 - 17933/Kub  zo  dňa 01.06.2017 a vec   v r a c i a  žalovanému  na ďalšie konanie.

II.  Žalobcovi  p r i z n á v a  nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

l.  Žalovaný rozhodnutím  č. 43 960 011 17/6084 - 27551/Leg zo dňa 05.09.2017 podľa §§ 58 a 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol
odvolanie účastníka konania, t.j. žalobcu v tomto konaní -  FÚRA s.r.o., SNP 77, 044 42 Rozhanovce proti
rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, č.j.:
43 965 008 17/2990 - 17933/Kub zo dňa 01.06.2017 (v ďalšom texte aj :  „rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa“, resp. „prvostupňové správne rozhodnutie“)  a toto rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Košice, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva  (v ďalšom texte aj „ správny orgán prvého stupňa“,
resp. „prvostupňový správny orgán“) vykonal v dňoch  11.02.2010 a 15.02.2010 v objekte žalobcu -
prevádzka skládky odpadov pre odpad, ktorý nie je nebezpečný v kat. úz. obce Petrovany (ktorá ukončila
prevádzku dňa 30.10.2007), kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o odpadoch“) a
ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva,  pričom výsledky kontroly
podrobne popísal v Protokole z kontroly č. 98/2010 zo dňa 30.09.2010. Na základe zistení skutkového
stavu správny orgán prvého stupňa ako príslušný orgán podľa § 9 a 10 zákona č. 523/2003 Z.z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v súlade s § 69 písm. b/ zákona o odpadoch a príslušnými ustanoveniami  Správneho
poriadku vykonal správne konanie, v ktorom vydal  rozhodnutie č.j.: 43 965 024 11/5003-17831/Vel zo
dňa 16.06.2011, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 16.590,- eur za kontrolou zistené porušenie
povinností stanovených v § 18 ods.3 písm. b/ a § 19 ods.1 písm. i/ zákona o odpadoch.  V rámci
odvolacieho  konania druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 43 960 037 11/7187-28054/Leg zo
dňa 04.10.2011 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v odvolacom konaní potvrdil.  Na základe



žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Košiciach  rozsudkom  sp. zn. 7S/149/2011 zo dňa 23.03.2016
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa  zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného
zo dňa 16.06.2011 zrušil a vec vrátil žalovanému  na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania,  v súlade
s právnymi závermi vyplývajúcimi z  rozsudku  správneho súdu,   v pokračujúcom správnom konaní
správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č.j.: 43 965 008 17/2990-17933/Kub z 01.06.2017,
ktorým  žalobcovi uložil pokutu v sume 13.000,- eur (podľa § 78 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch)
za kontrolou zistené nedodržanie legislatívnych ustanovení  zákona o odpadoch v prevádzke skládky
odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný v kat. úz. obce Petrovany  (ktorá ukončila prevádzku dňa
30.10.2007) v období od 01.04.2009 do 30.09.2010,  za to, že :
- na vyžiadanie orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve nepredložil dokumentáciu a
neposkytol pravdivé a úplné informácie, týkajúce sa nakladania s odpadmi na skládke odpadov na
odpad, ktorý nie je nebezpečný  v kat. úz. obce Petrovany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 19 ods.1
písm. i/ zákona o odpadoch a uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 78 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch,
- v období od 26.09.2009 do 10.03.2010 zneškodnil odpady kat.č. 15 01 06 - O, 17 06 04 - O (izolátory)
a 20 03 07 - O v celkovom množstve 9,40 ton na skládke odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný
v kat. úz. obce Petrovany,  inak ako v súlade so zákonom o odpadoch, čím porušil § 18 ods. 3 písm.
b/ zákona o odpadoch, a uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu
podľa § 78 ods. 2 písm. c/ zákona o odpadoch.

2. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie účastník konania
(žalobca) a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že po preskúmaní obsahu spisu,
predovšetkým časti týkajúce sa postupu správneho orgánu prvého stupňa pri doplnení dokazovania
vykonaného na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach dospel k záveru, že správny orgán
prvého stupňa splnil povinnosti uložené súdom, vykonal potrebné hodnotenie dôkazov, vec správne
právne posúdil ako aj uložil zodpovedajúcu pokutu za zistené správne delikty, preto napadnuté
rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť.  K jednotlivým odvolacím námietkam uplatneným v odvolaní, ktorými
žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z celého spisového materiálu je zrejmé, že  žalobca v
správnom konaní nepredložil dokumentáciu a neposkytoval pravdivé a úplné informácie, nepreberal
poštu a odvolávanie sa na doručovanie faxom a emailom považuje za neoficiálny  a nedostatočný
spôsob doručovania ako aj to, že konateľ spoločnosti sa mal dostaviť na ústne pojednávanie v čase
práceneschopnosti v rámci svojich povolených vychádzok žalovaný uviedol, že nepodstatnosť týchto
námietok vyplýva priamo z odôvodnenia rozhodnutia  správneho orgánu prvého stupňa, pretože svoj
procesný postup veľmi podrobne preukázal. Nepredloženie dokumentácie, nepreberanie zásielok a
nedostavenie sa zástupcu odvolateľa na základe výziev správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé
z celého spisového materiálu, pričom uvedené skutočnosti boli v rámci kontroly ako aj vykonaného
správneho konania jednoznačne preukázané a sú dostatočne popísané aj v odôvodnení rozhodnutia
správneho orgánu  prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že odo dňa 15.02.2010, keď sa štatutárny zástupca účastníka konania na dohodnutom stretnutí v
kancelárii kontrolovaného subjektu ( Ulica Jantárová 30, Košice) nezúčastnil, správny orgán  prvého
stupňa  žiadal písomnou formou štatutárneho zástupcu, resp. ním písomne splnomocneného zástupcu
o osobnú účasť na stretnutí dňa 23.02., 12.03., 12.04. a 21.06.2010, a to za účelom poskytnutia
úplných a pravdivých informácií týkajúcich  sa kontroly.  Ani na základe opakovaných žiadostí a
predvolaní sa zástupca kontrolovaného subjektu na správny orgán prvého stupňa nedostavil, pričom v
čase do 24.11.2010 konateľ subjektu nebol práceneschopný, preto v tomto časovom období sa mohol
kedykoľvek  za účelom  poskytnutie požadovaných informácií a predloženia žiadaných dokladov dostaviť
na správny orgán prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa nepožadoval od štatutárneho zástupcu
účasť na ústnom pojednávaní v danej veci výslovne počas jeho vychádzok v čase práceneschopnosti.
Podrobná písomná komunikácia medzi správnym orgánom prvého stupňa a účastníkom konania je
podrobne rozpísaná v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a z jej obsahu je zrejmé, že bolo
vyvinuté maximálne úsilie pri doručovaní písomnosti kontrolovanému  subjektu čo potvrdzuje aj to,
že okrem zasielania  dôležitých písomností oficiálnou cestou  (poštou), tieto písomnosti  mu boli
zasielané aj elektronickou poštou a faxom, t.j. takéto doručovanie bolo vykonávané ako doplnkové
doručovanie. Ako neopodstatnenú v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný považoval aj námietku
týkajúcu sa požadovania originálov ručne písaných prevádzkových denníkov, pretože zo spisových
materiálov vyplýva, že dňa 15.02.2010 zamestnanec  účastníka konania poskytol kontrolnému orgánu
tlačový výstup elektronickej podoby prevádzkového denníka skládky v Petrovanoch za obdobie od
01.01.2010 do 31.01.2010, pričom kontrolný orgán žiadal originálny ručne  (zamestnancom aktuálne



prítomným na skládke odpadu) vypísaný prevádzkový denník predmetnej skládky odpadov za celé
kontrolované obdobie, v rámci súčinnosti s ostatnými orgánmi štátnej správy kontrolný orgán zabezpečil
okrem iného aj kópiu prevádzkového denníka skládky odpadov v Petrovanoch (ručne vypísaného),
ktorá preukazuje ukladanie odpadov na skládke odpadov v Petrovanoch v rokoch 2009 a 2010 a ktorá
preukazuje rozpor medzi prevádzkovým denníkom (z obdobia od 01.01.2010 do 31.01.2010), ktorý
bol predložený kontrolovaným subjektom pri kontrole dňa 15.02.2010, kontrolný orgán zistil rozdiely v
prevádzkových denníkoch v dňoch, kedy boli dopady zneškodňované na predmetnej skládke odpadov,
a to v množstvách zneškodňovaných odpadov, v druhoch katalógových čísel odpadov, v názvoch
pôvodcov odpadov, v časových údajoch, kedy boli odpady zneškodnené, v meteorologických údajoch
a menách nočných strážnikov. Dňa 15.02.2010 kontrolný orgán žiadal od kontrolovaného subjektu
zmluvu, resp. doklady, na základe ktorých  odvolateľ vykonával činnosti na predmetnej skládke odpadov,
zamestnanec účastníka konania ale uviedol, že ďalšie doklady nemá k dispozícii a ani nevie poskytnúť
informácie týkajúce sa stavu a činnosti prebiehajúcich na predmetnej skládke odpadov. Žalovaný z toho
konštatoval, že vzhľadom k týmto rozdielnym údajom a nezrovnalostiam v prevádzkových denníkoch
ako aj k zisteniu, že prevádzkový denník bol zamestnancami skládky vypisovaný ručne priamo na
predmetnej skládke odpadov a vedený aj elektronicky, bola požiadavka kontrolného orgánu, ktorou
žiadal originály ručne (zamestnancom aktuálne prítomných na skládke odpadov) vypísaný prevádzkový
denník predmetnej skládky odpadov, a to za celé kontrolované obdobie oprávnená, pretože chcel týmto
dokladom preveriť reálny skutkový stav veci. Takáto požiadavka zo strany kontrolného orgánu preto
žalovaným  nebola vyhodnotená ako požiadavka nad rámec zákona o odpadoch. K ďalšej námietke
žalovaný uviedol, že stanovenie  lehôt na predkladanie požadovaných dokladov a vyjadrení určuje
správny orgán, pričom zo spisového materiálu je zrejmé, že odôvodnené ospravedlnenia účastníka
konania boli akceptované a v takýchto  prípadoch boli stanovené nové lehoty. Zástupca účastníka
konania mal možnosť  sa zúčastniť ústneho pojednávania  vo viacerých termínoch a zo strany správneho
orgánu prvého stupňa bolo vyvinuté maximálne úsilie o zabezpečení účasti ich zástupcu na pojednávaní.

3. K ďalším námietkam žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že preskúmaním dokumentov
súvisiacich s doplnením dokazovania na základe záverov rozsudku Krajského súdu v Košiciach dospel k
záveru, že ani tieto námietky nie sú opodstatnené. Pri definovaní porušenia § 18 ods. 3 písm. b/ zákona
o odpadoch správny orgán prvého stupňa postupoval presne podľa právneho názoru Krajského súdu
v Košiciach, prehodnotil kontrolované obdobie a množstvo a druhy odpadov nelegálne navozených na
predmetnú skládku odpadov v kontrolovanom období vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam príslušného
orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a Ministerstva životného prostredia SR. Z obsahu
spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správny orgán prvého stupňa nevykonal u účastníka
konania novú kontrolu, ale pokračoval v ďalšom konaní, pričom vyzval účastníka konania na doplnenie
dokazovania v zmysle právnych záverov zrušujúceho rozsudku a  podľa § 33 Správneho poriadku
poskytol účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, spôsobu ich zisťovania,
ako aj podať návrh na ich doplnenie v stanovenej lehote, túto možnosť účastník konania využil
a listom z 05. 05. 2017 predložil doplnenie dokazovania - doklady, ktoré mali podľa jeho názoru
dokladovať skutočnosti súvisiace s nelegálnym zneškodňovaním odpadov. Správny orgán  tak mal
dostatok podkladov na prijatie záveru o množstve neoprávnene uloženého odpadu. Vo vzťahu k výške
uloženej pokuty žalovaný uviedol, že ani v tejto časti námietky zo strany účastníka konania nie sú
opodstatnené, pretože postupoval v súlade s § 79 ods. 2 zákona o odpadoch, keď pri stanovení
výšky pokuty prihliadal najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia
zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Správny orgán prvého stupňa
vyhodnotil závažnosť zistených porušení predovšetkým v tom, že účastník konania porušením § 19 ods.
1 písm. i/ zákona o odpadoch nepredkladaním dokumentácie a neposkytovaním pravdivých a úplných
informácií týkajúcich sa nakladania s odpadmi na predmetnej skládke odpadov závažným spôsobom
sťažoval objasňovanie vo veci nelegálneho uloženia odpadov a pri stanovení celkovej výšky pokuty
použil absorpčnú zásadu, a pokutu za zistený nedostatok, porušenie § 18 ods. 3 písm. b/ zákona o
odpadoch (nezákonné zneškodnenie 9,4 ton odpadu) v rámci tejto zásady zahrnul do celkovej výšky
pokuty. Výška pokuty tak bola správnym orgánom prvého stupňa dostatočne odôvodnená vo vzťahu
na všetky písomné doklady predložené účastníkom konania v rámci správneho konania, ako aj vo
vzťahu k právnemu názoru Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol správny orgán viazaný. Napokon
žalovaný k námietkam účastníka konania týkajúcim sa procesného postupu pri vykonávaní kontroly a
jej hodnotení v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, kontrolovanému subjektu bolo umožnené vyjadriť sa ku
kontrolným zisteniam uvedeným v protokole, ako aj vyjadriť sa v ďalšom konaní ku všetkým podkladom



pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, spôsobu ich zisťovania, ako aj podať návrh na ich
doplnenie, preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil ako zákonné, pri vydávaní
ktorého neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o odpadoch, zákona o kontrole, ako aj Správneho
poriadku. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že účastník konania ako správca
skládky odpadov v kat. úz. Obce Petrovany kontrolnému orgánu ani na základe viacnásobného
vyžiadania nepredložil dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie týkajúce sa nakladania
s odpadmi na predmetnej skládke odpadov, pričom pri stanovení výšky pokuty správny orgán prihliadal
aj na množstvo odpadov (9,40 ton) počet druhov odpadov (katalógové číslo 15 01 06-O, 17 06 04-O -
izolátory a 20 03 07-O), ktoré účastník konania zneškodnil inak, ako v súlade so zákonom o odpadoch
a ďalej prihliadal aj na prístup účastníka konania ku kontrole, a to nepreberanie pošty, ignorovanie
žiadosti inšpektorátu, predloženie prevádzkového denníka s neúplnými, resp. nepravdivými údajmi a iné,
následkom ktorých značne sťažil objasňovanie predmetných správnych deliktov. Z uvedených dôvodov
žalovaný považoval za primeranú pokutu vo výške 13 000 eur uloženú podľa § 78 ods. 2 zákona o
odpadoch pri hornej hranici pokuty z rozpätia do 16 596,95 eur, a konštatoval, že nie je dôvod na zmenu,
resp. zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 02. 11. 2017 podanou osobne na Krajskom súde v
Košiciach dňa 08. 11. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania. Namietal,
že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu, ako aj došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Z uvedených
dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné a nezákonné.

5. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný hodnotil iba jednostranne produkované
dôkazy v prospech správneho orgánu prvého stupňa a na efektívne dôkazy doložené žalobcom
do administratívneho spisu neprihliadal. V konaní tak absentovala aplikácia zásady vyváženosti a
kontradiktórnosti v konaní, ako aj zásada rovnosti zbraní účastníkov administratívneho konania.
Namietal, že správny orgán prvého stupňa pri zisťovaní stavu vychádzal aj z nesprávnych údajov,
pretože pracovník na skládke si viedol pomocný denník, ktorý slúžil ako podklad pre údaje do počítačovej
evidencie v elektronickej podobe. Údaje v tomto denníku sú len konceptom, ktorý nie je definitívny a
teda ani vierohodný. V tej súvislosti preto namietal aj správnym orgánom ustálené celkové množstvo
zneškodneného odpadu v období od 26. 09. 2009 do 10. 03. 2010 s tým, že v rozhodnutí žalovaného,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa chýba relevantne zdôvodnený záver, ako správne orgány
dospeli k takémuto množstvu zneškodnených odpadov. V tomto smere preto rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné. Pre skutočné zistenie množstva odpadov preto bolo potrebné v správnom konaní
vypracovať znalecký posudok, ktorý bude vychádzať z podkladov dostupných od účastníkov správneho
konania tak, aby sa odstránili akékoľvek dôvodné pochybnosti o druhu zneškodneného odpadu na
označenej skládke. Žalobca namietal aj procesné pochybenia v rámci vykonávanej kontroly, pričom na
základe pokračovania v kontrole vzišli nové zistenia, no napriek tomu žalovaný žalobcovi znemožnil
svojím nezákonným postupom, aby žaloba uskutočnil jemu patriace práva účinne sa brániť proti
tvrdeniam  správnych orgánov, keď v procese správneho konania boli porušené konkrétne ustanovenia
uvedené v § 11, 12 a 13 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Napokon v správnej žalobe
žalobca namietal aj výšku stanovenej pokuty, pričom prvýkrát bola stanovená pokuta v sume 16 500
eur za 2089 ton odpadu a v preskúmavanom rozhodnutí táto pokuta bola upravená na sumu 13 000
eur pre 9,4 ton odpadu, teda správny orgán nezohľadnil všetky dôkazné prostriedky v administratívnom
spise a to jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti pri hodnotení závažnosti, rozsahu ohrozenia životného
prostredia, ako aj neprihliadal na mieru ich poškodenia. Žalobca poukázal aj na zaužívanú prax a
názory vyšších súdnych autorít,  napr. právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/37/2014, sp. zn. 4Sž/24/96, sp. zn. 6Sž/75/01 a sp. zn. 2Sžo/55/2018. Podľa názoru
žalobcu  v preskúmavanom rozhodnutí  chýbajú konkrétne dôvody rozhodnutia tak vo vzťahu k výške
uloženej pokuty, ako aj vo vzťahu hodnotenia jednotlivých dôkazov, ktoré viedli k nesprávnym skutkovým
zisteniam správnych orgánov, preto  táto samotná skutočnosť podľa žalobcu je dôvodom zrušenia
rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť.



6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2018 k správnej žalobe trval na argumentácii
vyplývajúcej z preskúmavaného rozhodnutia, nesúhlasil so žalobnými dôvodmi uplatnenými v správnej
žalobe a zaujal stanovisko, že  rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie
žalovaného vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, a vo veci bolo vykonané správne
posúdenie veci.  Z týchto dôvodov  navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil,
že v žalobe nie sú uvedené žiadne tvrdenia ani dôkazy, ktoré by neboli predložené už pri výkone kontroly,
v následnom správnom konaní o uložení pokuty a v priebehu doplnenia dokazovania na základe záverov
súdu, a ktoré by sa týkali zistených nedostatkov počas kontrolovaného obdobia, za ktoré bola žalobcovi
pokuta uložená. Opakovane uviedol, že v súlade s právnym názorom uvedeným v zrušujúcom rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k.  7S/149/2011-138 zo dňa 23. 03. 2016 v priebehu správneho konania
prehodnotil druhy a množstvá odpadov navozených na predmetnú skládku odpadov a prehodnotil aj
celkové obdobie, kedy k nezákonnému navážaniu došlo vo vzťahu na všetky jednotlivé špecifikované
rozhodnutia úradov a Ministerstva životného prostredia SR. Správny orgán vzal do úvahy aj skutočnosti
uvedené účastníkom konania vo vyjadrení k výzve na doplnenie dokazovania a všetky písomné doklady,
doručené ako prílohy tohto vyjadrenia. Rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj výšku pokuty preto
považoval žalovaný za objektívne primeranú zistenému skutkovému a právnemu stavu. V správnom
konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 78 ods. 2 písm. h/
zákona o odpadoch tým, že ako správca skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný v kat. území
Obce Petrovany, na vyžiadanie orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve nepredložil pravdivé
a úplné informácie týkajúce sa nakladania s odpadmi na tejto skládke a tým, v čase od začatia kontroly
až do vydania správneho rozhodnutia o uložení pokuty neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace
s odpadovým hospodárstvom, čím porušil § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o odpadoch. Rovnako v správnom
konaní bolo nespochybniteľné preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 78
ods. 2 písm. c/ zákona o odpadoch a to, že žalobca v období od 26. 09. 2009 do 10. 03.2010 zneškodnil
odpady (15 01 06-O, 17 06 04-O a 20 03 07-O) v celkovom množstve 9,4 tony na skládke odpadov na
odpad, ktorý nie je nebezpečný, v kat. území Obce Petrovany (ktorá uskutočnila prevádzku dňa 30. 10.
2007), inak ako v súlade so zákonom o odpadoch, čím porušil § 18 ods. 3 písm. b/ zákona o odpadoch.
V priebehu správneho konania žalovaný nehodnotil „jednoznačne produkované dôkazy v prospech
Slovenskej inšpekcie životného prostredia“ tak, ako to tvrdil  žalobca v správnej žalobe, ale hodnotil
reálny skutkový stav, ktorý vyplynul z predložených listinných dôkazov, ktoré sa nachádzali v spisovom
materiáli. Ručne písané prevádzkové denníky slúžili ako podklad pre údaje do počítačovej evidencie,
boli teda prvotným (primárnym) dokladom o preberaní odpadov na skládke odpadov, preto údaje z
týchto prevádzkových denníkov nie je možné považovať za „nevierohodný koncept“. Pri určení množstva
nelegálne uloženého odpadu správne orgány vychádzali z písomných dokladov doložených žalobcom,
ktoré aj tvoria súčasť spisového materiálu. Z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí je zrejmé,
ako správne orgány dospeli k uvedenému množstvu, preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia v tomto smere považoval žalovaný za neopodstatnenú a účelovú. Požiadavku žalobcu
na vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia množstva skutočne uloženého odpadu preto
považoval žalovaný za nedôvodnú. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku zo správnej žaloby týkajúcu
sa samotného postupu správnych orgánov pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie, pričom
žalobca nebol v žiadnom prípade diskriminovaný a práceneschopnosť štatutárneho zástupcu žalobcu
zo strany správnych orgánov bola akceptovaná, čo potvrdzuje aj predložený spisový materiál.

7. Žalovaný  v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí veľmi vyčerpávajúco
zdôvodnil aj správnosť postupu v pokračujúcom konaní, a to podľa príslušných ustanovení zákona o
správnom konaní, preto žalobcovi v žiadnom prípade nebolo znemožnené využiť jeho práva účastníka
správneho konania, preto námietky v tomto smere považoval za neopodstatnené. K otázke namietanej
neprimeranosti výšky pokuty vo vzťahu k predloženým zisteniam sa žalovaný odvolal na dôvody
preskúmavaného rozhodnutia, a zdôraznil, že zákon o odpadoch dáva správnemu  orgánu možnosť
úvahy  len pri rozhodovaní o výške pokuty v medziach § 78 zákona o odpadoch, pričom pre
sankcionované správne delikty neurčuje spodnú, ale len hornú hranicu pokuty, ktorú správny orgán
uloží za správny delikt. Zákon zároveň v § 79 ods.2 ukladá povinnosť prihliadať na závažnosť a čas
protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich
poškodenia. Pri stanovení samotnej výšky pokuty správne orgány zohľadnili skutočnosť, že žalobca
sa dopustil označených správnych deliktov a zároveň  prihliadal aj na prístup žalobcu ku samotnej
kontrole (nepreberanie pošty, ignorovanie žiadosti inšpektorátu, predloženie prevádzkového denníka s
neúplnými, resp. nepravdivými údajmi a iné), následkom ktorého žalobca značne sťažil objasňovanie
označených porušení zákona a následkom ktorého kontrola trvala až 10 mesiacov. Správny orgán



mal za to, že uložená pokuta zodpovedá závažnosti a času protiprávneho konania. Napokon žalovaný
nesúhlasil v písomnom vyjadrení ani s tvrdením, že žalobcovi  bola znemožnená realizácia jeho
procesných práv, konkrétne jeho právo vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
pretože žalovaný plne rešpektoval uvedené ustanovenie zákona a v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia sú vyčerpávajúco a podrobne popísané všetky dôkazy ako aj správna úvaha vedúca k
záverom správnych orgánov.

8. Žalobca v replike zo dňa 02.03.2018 k vyjadreniu žalovaného  trval na argumentácii zo správnej
žaloby a  vyjadrenie žalovaného  k jednotlivým bodom správnej žaloby považoval za účelové, tendenčné
a zmätočné. Namietal zaradenie izolátorov ako odpadu svojvoľne pod č. 17 06 04, pretože  správne
zaradenie malo byť - izolátory č. 17 01 07, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil k replike  aj
písomný dôkaz, a to „Posudok“  č. 2/2018 označený ako Analýza zloženia odpadu. Z uvedeného
dôvodu nesúhlasil, že 3,6 ton izolátorov bolo nezákonne umiestnených na predmetnej skládke odpadu
Petrovany.  V prípade pokračovania v ďalšom konaní opätovne namietal, že  na toto ďalšie konanie bolo
potrebné aplikovať   príslušné ustanovenia zákona  č. 10/1996 Z.z.  o kontrole v štátnej správe( § 11
písm. d/, g/ , § 12 a § 13), pretože inak je  konanie žalovaného arbitrárne a vágne.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 09.03.2018 sa odvolal na obsah vyjadrenia k správnej žalobe a k replike
žalobcu uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo v žiadnom prípade k svojvoľnému zaraďovaniu
odpadov, ktoré žalobca protizákonne zneškodňoval na skládke odpadov v Petrovanoch, pretože z
predložených listinných dôkazov obsiahnutých aj v administratívnom spise vyplýva, že odpad katalógové
číslo 17 06 04, kategórie „ostatný“, preberal a zaradil pod toto katalógové číslo žalobca. Do podania
žaloby,  po celé obdobie od 01.04.2009 nespochybňoval jeho vlastné zaradenie odpadu ani v
predchádzajúcom súdnom konaní, teda podľa názoru žalovaného potvrdil správnosť takéhoto zaradenia
odpadu. Dôkaz predložený žalobcom tak považoval za účelové vykonštruovaný s cieľom spochybniť
správne závery administratívneho orgánu, a to za účelom vyhnúť sa uloženej pokute za správne
delikty. Naviac analýza zloženia odpadu a správnosť zaradenia odpadu je možné vzťahovať  výlučne
ku konkrétnemu druhu odpadu, vzorka odpadu z 3,6 ton odpadu, ktorý bol zneškodnený na skládke
odpadov v rámci ďalšieho odpadu v období  od 01.04.2009 do 10.03.2010 nebolo reálne možné, preto
nie je možné predložené dokumenty považovať za dôkaz k žalobe. V predloženom posudku absentujú
aj rozhodujúce skutočnosti  ako  je dátum odobratia  vzorky odpadu a miesto jej odberu.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa,
ako aj obsahom veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.  7S/149/2011 na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

11. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 25.09.2019 zástupkyňa žalobcu
trvala na podanej správnej žalobe a na upresnenie uplatnenej argumentácie uviedla, že správny orgán
pri určení množstva uloženého odpadu vychádzal iba z jednostranne produkovaných dôkazov a naviac
sa správny orgán vôbec nevysporiadal ani so zatriedením tohto odpadu do príslušnej kategórie odpadov.
V zmysle zákona o odpadoch kategorizáciu odpadu určuje držiteľ odpadu, teda v tomto prípade žalobca
a nie žalovaný. Žalobca doložil do súdneho spisu aj rozhodnutie Okresného úradu Košice a posudok
spoločnosti Ekolab, ktorý presne špecifikuje dané izolátory, ako dôkaz, ktorý je dôležitý pre určenie
množstva uloženého odpadu, pričom kategorizácia príslušného odpadu môže spôsobiť aj výraznú
zmenu hodnotenia  správneho deliktu žalobcu.  Ďalej namietala, že v procese v procese konania pred
správnym orgánom došlo  k pochybeniu v tom smere, že  správny orgán žalobcovi  odňal právo vyjadriť
s k protokolu o výsledku kontroly. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty poukazoval žalobca hlavne na
nepomer pri  určení jej výšky, ak v predchádzajúcom rozhodnutí pri neoprávnenom uložení a likvidácii
2089 ton odpadu uložil pokutu 16.500,- eur a pri  terajšom rozhodnutí  pri množstve, ktoré je zásadne
odlišné a v rozhodnutí ustálené na 9,04 ton sumu 13.000,- eur. Zástupkyňa žalovaného  na pojednávaní
trvala na  dôvodoch  vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a správnu žalobu žiadala
zamietnuť.

12.  Podľa § 18 ods. 3 písm. b/ zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch   a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v znení do 31.12.2012),   zakazuje sa   zneškodniť odpad  alebo  zhodnotiť odpad  inak, ako
v súlade s týmto zákonom.



13. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/  zákona o odpadoch (v znení do 31.12.2012),  držiteľ odpadu je povinný
umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 73) prístup do stavieb, priestorov a
zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé
a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie
sú dotknuté.

14. Podľa § 78 ods. 2 písm. c/  zákona o odpadoch (v znení do 31.12.2015),  pokutu od 600 eur do
16 596,95 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo
fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá  uloží alebo zneškodní odpad v rozpore s § 18 ods. 4 písm. a/ až c/.

15. Podľa § 78 ods. 2 písm. h/  zákona o odpadoch (v znení do 31.12.2015),  pokutu od 600 eur do
16 596,95 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo
fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá neumožní činnosť orgánov štátneho dozoru v súlade s § 19 ods. 1
písm. j/, § 20 ods. 2 písm. c/, § 21 ods. 1 písm. i/, § 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4,
§ 46 ods. 5, § 48 ods. 7, § 48f ods. 4, § 54 ods. 4, § 54i ods. 4 a § 73 ods. 6.

16. Podľa § 79 ods. 2  zákona o odpadoch (v znení do 31.12.2015),   pri ukladaní  pokuty sa prihliada
najmä na závažnosť  a čas trvania  protiprávneho konania, na rozsah  ohrozenia  zdravia ľudí a životného
prostredia,  prípadne na mieru ich poškodenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole  v štátnej správe v znení  neskorších predpisov,
pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a) vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných
subjektov, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť dotknutá
výkonom tohto oprávnenia,
b) vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali
doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie (vrátane technických nosičov údajov) potrebné na výkon
kontroly, prvopisy dokladov; pri vyžiadaní dokladov a informácií obsahujúcich utajované skutočnosti
alebo osobné údaje je potrebné dodržať postup ustanovený osobitnými predpismi,
c) na účely dokumentácie k protokolu o výsledku kontroly vyhotovovať fotokópie odobratých materiálov,
d) v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu na zabezpečenie
dôkazov premiestňovať prvopisy dokladov, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym
predpisom zakázané, písomné dokumenty a iné materiály a vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace
s kontrolou,
e) vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov, ako aj ďalších štátnych orgánov
potrebnú na vykonanie kontroly. Od právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v
nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom; v súvislosti so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní
a využití prostriedkov Európskeho spoločenstva vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých
na plnenie týchto úloh sú tieto osoby povinné poskytnúť požadovanú súčinnosť. Súčinnosť nemožno
vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom
ustanovená povinnosť mlčanlivosti, pričom kontrolovaný subjekt nebol zbavený oprávneným orgánom
povinnosti mlčanlivosti.

18. Podľa § 11 ods. 2  písm. a/  zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole  v štátnej správe v znení  neskorších
predpisov, vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly, preukázať
sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť, ak to osobitný
predpis neustanovuje inak;  ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu
kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly.

19. Podľa §  74 ods. 1  zákona o odpadoch (v znení do 31.12.2015),  ak nie je v tomto zákone výslovne
ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa ods.  2  označeného  ustanovenia všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení
o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na
a) vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja podľa § 5,
b) vydávanie potvrdenia podľa § 7 ods. 10 a § 22 ods. 7,
c) registráciu podľa § 15,
d) vydávanie vyjadrenia podľa § 16,
e) rozhodovanie o výške kaucie podľa § 25 ods. 2,



f) konania podľa štvrtej časti tohto zákona,
g) rozhodovanie o poskytovaní prostriedkov z Recyklačného fondu podľa § 64,
h) rozhodovanie podľa § 69 písm. c),
i) vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov (ďalej len \"odborná
posudková spôsobilosť\") podľa § 76 ods. 5 a na vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa
§ 11 ods. 4,
j) preskúmanie oznámenia podľa § 19 ods. 11 až 15,
k) konanie o zápise do Registra výrobcov elektrozariadení [§ 54b ods. 1 písm. l)] a konanie o zápise do
Registra kolektívnych organizácií (§ 54ga ods. 2),
l) konanie o zápise do Registra pre batérie a akumulátory,
m) dodatočné schvaľovanie plánu úprav skládky odpadov.

20. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanej veci  nejde o žiaden z dôvodov,  vymedzený  v ust. §
74 ods. 2 zákona o odpadoch  v znení do 31.12.2015,  pre ktorý  by bola aplikácia  procesného predpisu
-  zákona o správnom konaní (správneho poriadku)  na danú vec  vylúčená.

21. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného  ako aj z obsahu   preskúmavaného  rozhodnutia
vyplýva, že  výsledkom kontroly vykonanej v dňoch 11. 02. 2010 a 15. 02. 2010 v subjekte Fúra, s. r.
o., SNP 77, Rozhanovce, prevádzka skládky odpadov pre odpad, ktorý nie je nebezpečný v kat. úz.
Petrovany (ktorá ukončila prevádzku dňa 30. 10. 2007), zameranej na kontrolu dodržiavania  príslušných
ustanovení zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva
sú podrobne opísané v Protokole z kontroly č. 98/2010 zo dňa 30. 09. 2010. Na základe takto zisteného
skutkového stavu správny orgán prvého stupňa v súlade s § 69 písm. b/ zákona o odpadoch a v
súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku vykonal správne konanie a vydal rozhodnutie
č. j.: 4396502411/5003-17831/VEL zo dňa 16. 06. 2011, ktorým uložil žalobcovi pokutu v celkovej
výške 16 590 eur za kontrolou zistené porušenie povinností stanovených v § 18 ods. 3 písm. b/ a
§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona o odpadoch. V rámci odvolacieho konania druhostupňovým správnym
orgánom, t. j. žalovaným bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím č. 4396003711/7187-28054/LEK
zo dňa 04. 10. 2011. Na základe správnej žaloby podanej účastníkom konania Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č. k. 7S/149/2011-138 zo dňa 23. 03. 2016 rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozsudku konštatoval,
že považoval za akceptovateľnú námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového
stavu v súvislosti so zisteniami správnych orgánov obsiahnutých v protokole o výsledku kontroly za
kontrolovaného obdobie od 01. 04. 2009, pokiaľ ide o množstvo neoprávnene navozeného odpadu.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány nesprávne vyhodnotili dôsledky právoplatnosti a účinnosti
jednotlivých rozhodnutí, na ktoré sa žalobca odvolával, či už v podanej žalobe, odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v jeho podaniach, ktoré boli doručené správnemu orgánu v
priebehu správneho konania. K námietke žalobcu, týkajúcej sa druhov a množstva odpadu v súvislosti
s neverifikovaním podkladov kontrolovaným subjektom správny súd v označenom rozhodnutí uviedol,
že práve tieto podklady, ktoré si zadovážili správne orgány pri kontrole na mieste samom od pracovníka
žalobcu odrážajú objektívne skutočnosti a je ťažké si predstaviť, akým spôsobom by mala prebiehať ich
verifikácia, keď zo zadovážených podkladov, vrátane prevádzkového denníka skládky reálne vyplýva,
kedy, kto a v akom množstve a akého druhu naviezol na skládku odpad. K námietke týkajúcej sa
porušenia príslušných ustanovení zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v tomto rozhodnutí
správny súd zdôraznil, že žalobca účelovo citoval iba časť  § 11 ods. 2 písm. a/   a opomenul skutočnosť,
že citované zákonné ustanovenie pokračuje textom „ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo
viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly“, čo bolo naplnené aj v
preskúmavanej veci. Súd neakceptoval ani odkaz na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sž/49/2004, pretože citovaný judikát sa týka začatia správneho konania a nie začatia
kontroly. Predmetná kontrola vo vzťahu k žalobcovi sa začala dňa 11. 02. 2010 spôsobom, ako to vyplýva
z protokolu z tejto kontroly s tým, že dňa 09. 02. 2010 kontrolné orgány vykonali obhliadku predmetnej
skládky za prítomnosti zástupcu jej vlastníka a príslušníkov Policajného zboru. Takýto postup nemožno
považovať za nezákonný a aj keď žalobca príslušnému orgánu životného prostredia oznámil, že sa
stal podnájomcom predmetnej skládky, pokiaľ správny orgán prvého stupňa uviedol, že tak neučinil,
podľa názoru súdu nejde o takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.
K námietkam týkajúcim sa procesných pochybení správnych orgánov v súvislosti s úložnými lehotami,
ktoré podľa žalobcu odporujú poštovému poriadku, správny súd vyslovil názor, že aj táto námietka je



neakceptovateľná, keďže poštový poriadok takýto postup správnemu orgánu neumožňuje. Rovnako za
neakceptovateľnú považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že mu nebolo umožnené
vyjadriť sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a podkladom rozhodnutia, pretože tak, ako to vyplýva
z obsahu administratívneho spisu, žalobca náležite so správnym orgánom nespolupracoval, čím svoje
procesné práva, ktoré mu poskytuje platná právna úprava, nevyužil. V tej súvislosti správny súd v
postupe správnych orgánov nezistil žiadne závažné pochybenia.

22. Na základe takýchto záverov vyplývajúcich z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7S/149/2011 zo dňa 23. 03. 2016 správny orgán prvého stupňa v ďalšom konaní listom č.
2990-4502/54/2017/KUB zo dňa 10. 02. 2017 vyzval účastníka konania, t. j. žalobcu, na doplnenie
dokazovania a podľa § 33 Správneho poriadku dal účastníkovi konania možnosť v súvislosti so
skutočnosťami uvedenými v citovanom rozsudku vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, spôsobu
ich zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie, najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy. Účastník
konania listom zo dňa 05. 05. 2017 oznámil, že trvá na svojom stanovisku, že na predmetnú skládku
odpadov nebol uložený žiaden odpad, ktorý tam nemal byť a predložil ďalšiu dokumentáciu, ktorá podľa
jeho názoru takéto tvrdenie potvrdzuje. K nedostatkom týkajúcim sa nepredloženia dokumentácie a
neposkytnutia pravdivých a úplných informácií orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve
týkajúcich sa nakladania s odpadmi na skládke odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, sa
účastník konania bližšie nevyjadril. Práve v súvislosti s týmito skutočnosťami správny orgán prvého
stupňa a v zmysle záverov predmetného rozsudku Krajského súdu v Košiciach prehodnotil druhy a
množstvá odpadov navozených na predmetnú skládku odpadov a prehodnotil aj celkové obdobie, kedy
k nezákonnému navážaniu došlo vo vzťahu na všetky jednotlivé špecifikované rozhodnutia úradov a
Ministerstva životného prostredia SR, prehodnotil skutočnosti uvedené účastníkom konania vo vyjadrení
k výzve na doplnenie dokazovania, ako aj všetky písomné doklady doručené ako prílohy tohto vyjadrenia
a dospel k záveru o spáchaní správnych deliktov zo strany účastníka konania v prevádzke skládky
odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný v katastrálnom území obce Petrovany (ktorá ukončila
prevádzku dňa 30. 10. 2007) v období od 01. 04. 2009 do 30. 09. 2010 a to, že:
- na vyžiadanie orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve nepredložil dokumentáciu a
neposkytol pravdivé a úplné informácie, týkajúce sa nakladania s odpadmi na skládke odpadov na
odpad, ktorý nie je nebezpečný, v kat. území obce Petrovany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 19
ods. 1 písm. i/ zákona o odpadoch, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa
§ 78 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch,
- v období od 26. 09. 2009 do 10. 03. 2010 zneškodnil odpady katalógové číslo 15 01 06-O, 17 06 04-
O (izolátory) a 20 03 07-O v celkovom množstve 9,40 ton na skládke odpadov na odpad, ktorý nie je
nebezpečný v kat. území obce Petrovany, inak ako v súlade so zákonom o odpadoch, čím porušil §
18 ods. 3 písm. b/ zákona o odpadoch a uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 78 ods. 2 písm. c/ zákona o odpadoch.

23. Vo vzťahu k uloženej pokute žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že pokuta za porušenie
týchto povinností vyplývajúcich z § 18 ods. 3 písm. b/ a § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o odpadoch
bola stanovená podľa § 78 ods. 2 tohto zákona z rozpätia do 16 596,95 eur a to vo výške 13
000 eur. Keďže Správny poriadok a ani zákon o odpadoch neupravujú postup správnych orgánov
pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil tzv.
absorpčnú zásadu a to na základe analógie legis. Zároveň konštatoval, že vzhľadom na zmenu
legislatívy (od 01. 01. 2016) nadobudol účinnosť zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, preto správny orgán prvého stupňa aplikoval čl. 50 ods. 6 Ústavy SR,
podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, v danej veci je však
pre účastníka konania priaznivejšie uloženie sankcie podľa pôvodného zákona o odpadoch, nie podľa
súčasne platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve. Pri stanovení výšky pokuty správne orgány
zohľadnili skutočnosť, že účastník konania do doby vydania rozhodnutia, ani na základe viacnásobného
vyžiadania, nepredložil dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie týkajúce sa nakladania
s odpadmi na predmetnej skládke odpadov a prihliadal aj na množstvo odpadu (9,4 tony) a počet
druhov odpadov (katalógové č. 15 01 06-O, 17 06 04-O - izolátory a 20 03 07-O), ktoré odvolateľ
zneškodnil inak ako v súlade so zákonom o odpadoch. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán prvého
stupňa prihliadal aj na prístup účastníka kontroly ku kontrole, keď nepreberaním pošty, ignorovaním
žiadosti inšpektorátu, predložením prevádzkového denníka s neúplnými, resp. s nepravdivými údajmi
a iné značne sťažil objasňovanie nelegálneho uloženia odpadov na skládku odpadov v Petrovanoch,



následkom čoho kontrola trvala až 10 mesiacov. Odvolací orgán tak posúdil dôvody, ktoré bral do úvahy
pri určovaní výšky pokuty správny orgán prvého stupňa a mal za to, že uložená pokuta zodpovedá
závažnosti a času protiprávneho konania. Žalovaný výšku pokuty 13 000 eur uloženú podľa § 78 ods.
2 zákona o odpadoch pri hornej hranici pokuty z rozpätia do 16 596,95 eur považoval za primeranú a
konštatoval, že nie je dôvod na zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia.

24. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. j.: 4396500817/2990-17933/KUB zo dňa 01. 06.
2017 vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vyhodnotil porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej
z § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o odpadoch za najzávažnejšie z dôvodu, že zo strany účastníka konania,
na vyžiadanie orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve nebola predložená dokumentácia
a neboli poskytnuté pravdivé a úplné informácie týkajúce sa nakladania s odpadmi na predmetnej
kontrolovanej prevádzke situovanej v katastrálnom území obce Petrovany a to napriek tomu, že
povinnosť predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa nakladania s
odpadmi je účastníkovi konania priamo nariadená príslušnými ustanoveniami zákona o odpadoch.

25. Vo vzťahu k žalobným dôvodom,  uplatneným žalobcom v podanej správnej žalobe  správny
súd zastáva názor, že neopodstatnenou sa javí jeho námietka, že   v konaní pred administratívnym
orgánom absentovala aplikácia zásady  vyváženosti a kontradiktórnosti v konaní, ako aj zásada rovnosti
zbraní  účastníkov správneho konania. V tej súvislosti správny súd poukazuje v celom rozsahu na
závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku  tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn.  7S/149/2011
zo dňa 23.03.2016, kde správny súd sa týmito námietkami  podrobne zaoberal a vyhodnotil ich ako
nedôvodné.  Správny súd ani v tomto konaní nezistil v postupe administratívneho orgánu po vrátení veci
na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania žiadne nedostatky, správne orgány postupovali v súlade
so zákonom,  žalobcovi bolo umožnené  doplniť dokazovanie  (písomná výzva  Slovenskej inšpekcie
životného prostredia , Inšpektorát životného prostredia Košice,  č. : 2990-4502/54/2017/Kub), ako sa aj
vyjadriť  k podkladom pre rozhodnutie  a spôsobu ich zisťovania,  pričom na opakované výzvy  správneho
orgánu prvého stupňa  reagoval  písomným podaním zo dňa 05.05.2017,  ku ktorému pripojil aj listinné
dôkazy, na preukázanie ním tvrdených skutočností.   Správny orgán prvého stupňa   (rešpektujúc  závery
zrušujúceho rozsudku súdu)   podľa názoru súdu  správne  ustálil aj množstvo   zneškodneného  odpadu
na predmetnej skládke, pričom vychádzal z údajov zabezpečených od žalobcu,  keď  možno  uzavrieť,
že tieto podklady (a to v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom rozsudku súdu)
odrážajú objektívny stav  pretože z ich obsahu  reálne vyplýva,  kto, kedy  a v akom množstve  a
akého druhu naviezol  na skládku odpad.   Za takéhoto stavu preto podľa názoru súdu neprichádza
do úvahy znalecké dokazovanie na zistenie   množstva navezeného a zlikvidovaného odpadu, pretože
dokazovanie takýmto spôsobom by bolo nadbytočné a nehospodárne.    Správy súd sa  nestotožnil
ani s námietkou žalobcu týkajúcom sa  porušenia príslušných ustanovení zákona  č. 10/1996 Z.z. o
kontrole v štátnej správe a v tom smere odkazuje na už  zaujatý názor správneho súdu v k tejto otázke
v predchádzajúcom rozhodnutí súdu sp. zn. 7S/149/2011.

26. Správny súd ďalej poukazuje na to, že v predchádzajúcom rozhodnutí  administratívneho orgánu
(zrušeného rozsudkom  KS v Košiciach sp. zn. 7S/149/2011 zo dňa 23.03.2016)  za totožné správne
delikty  (avšak pri  konštatovaní podstatne väčšieho množstva zneškodneného odpadu - 2.089,70
t oproti  9,40 t)  bola uložená  žalobcovi pokuta vo výške 16.590 eur a rozhodnutiami, ktoré sú
preskúmavané v tomto konaní bola uložená pokuta vo výške 13.000 eur, teda v oboch prípadoch na
hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia (t.j. do 16.596,95 eur). Vzhľadom na uplatnený žalobný
dôvod o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti, t. j. stanovenia výšky sankcie sa preto súd
sústredil na otázku, či pri takomto určení výšky pokuty správne orgány postupovali v súlade s §
79 ods. 2 zákona o odpadoch a zohľadnili všetky zákonom stanovené kritériá pri rozhodovaní o jej
výške, t. j. prihliadli tak na závažnosť, ako aj na čas trvania protiprávneho konania, ako aj na rozsah
ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Správny súd dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa z týchto hľadísk nemožno
preskúmať pre nedostatok dôvodov, pretože z týchto hľadísk výška uloženej sankcie odôvodnená nie
je. Administratívny orgán sa v preskúmavanom rozhodnutí sústredil iba na jeden zo správnych deliktov
a vo vzťahu k nemu odôvodňoval výšku uloženej pokuty, pričom zdôrazňoval aj obštrukcie zo strany
žalobcu, ktoré sťažovali postup v správnom konaní, v rozhodnutí sa však vôbec nezaoberal prípadnými
následkami uloženia  a likvidácie nie nebezpečného odpadu - izolátorov v množstve 9,40 ton na skládke
žalobcu.  Uvedené nedostatky podľa názoru správneho súdu nemôže prekryť ani  tvrdenie žalovaného v
preskúmanom rozhodnutí, že    za súbeh viacerých  deliktov  pri ukladaní pokuty  uplatnil tzv. absorpčnú



zásadu,  pretože  v danej veci   došlo k súbehu dvoch  správnych  deliktov, pri ktorých  zákon  umožňuje
ukladať  rovnakú pokutu (v oboch prípadoch do výšky 16.596,95 eur).   V závere  správny  súd poukazuje
aj na  nepreskúmateľnosť  rozhodnutia o výške uloženej pokuty  s prihliadnutím na to, že pri  likvidácii
podstatne  menšieho množstva  odpadu,  ktorý  žalobca zneškodnil  inak ako v súlade so zákonom
bola žalobcovi uložená  takmer rovnako vysoká pokuta ako  predchádzajúcim rozhodnutím, kde správny
orgán vychádzal z množstva zlikvidovaného odpadku v podstatne väčšom rozsahu.

27. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd  zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa §  191 ods. 1 písm. d/ SSP, s tým, že v ďalšom
konaní je potrebné, aby správny orgán toto pochybenie  v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výške
uloženej pokuty  odstránil a vo veci vydal riadne odôvodnené a preskúmateľné  rozhodnutie.

28.  O trovách konania oblo rozhodnuté podľa § 167 SSP a žalobcovi , ktorý bol v konaní plne úspešný,
súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške trov konania
správny súd rozhodne prostredníctvom  VSU postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.

29. Správny súd  v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 Správneho súdneho
poriadku).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 30 dní   od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,



g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}