{"guid": "cff87b9e-f6c7-47d1-ac68-3a6175c455b1:0d1c7f7e-27ff-4e38-a1a7-ef50af7a2c48", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7108217874.4", "spisova_znacka": "1Co/105/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/105/2017 z 6. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 6. marca 2018, sp. zn. 1Co/105/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7108217874.4", "identifikacne_cislo": "7108217874", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d1c7f7e-27ff-4e38-a1a7-ef50af7a2c48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7108217874.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7108217874.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7108217874.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/105/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108217874
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108217874.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Andreja Šalatu a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: D.. M.. E. X., P.. X.X.XXXX, Y. U. XX,
U., E. Y. C. X, U., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Užhorodská 21, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave
- Záhorskej Bystrici, Bratislavská 1/a, IČO: 31 444 873, zastúpenému advokátskou kanceláriou DEDÁK
& PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, o ochranu osobnosti a náhradu škody,
o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2016 č.k.
12C/149/2008-722 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 28.10.2016 č.k. 12C/149/2008-912
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok zo dňa 28.10.2016 č.l. 912 v zamietavom výroku.

Z r u š u j e  rozsudok zo dňa 14.6.2016 č.l. 722 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.10.2016
čl. 881.

Z r u š u j e  rozsudok zo dňa 28.10.2016 č.l. 912 vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia   v
r a c i a   vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.l. 722 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odvysielať v televízii Markíza v dva pondelky nasledujúce
po sebe v čase medzi 21.30 a 22.15 hodinou v každý pondelok trikrát zvukovo-obrazové ospravedlnenie
v nasledovnom znení:
\"Dňa  17.12.2007  odvysielala  televízia  Markíza  v  relácii  Paľba   príspevok \"Zmenka\", ktorého
pokračovanie pod názvom \"Zmenka 2\" odvysielala dňa 11.2.2008. V týchto dvoch reláciách televízia
Markíza neoprávnene zasiahla do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia M.. E. X.. Za tieto
neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti sa M.. E. X. ospravedlňujeme\". Žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi  z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8.000,- eur. Rozhodnutie o nároku
na náhradu škody a o trovách konaniach vylúčil na samostatné konanie.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu zo dňa 25.6.2008, ktorým sa
domáhal v konaní o ochranu osobnosti zaviazať žalovaného, tak na ospravedlnenie, ako na zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy v upravenej výške 220.000,- eur a taktiež náhrady škody v uplatnenej
výške 43.200.000,- Sk (1.433.977,30 eur). Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že
dňa 17.12.2007 v čase od 21.45 hod. a dňa 18.12.2007 v čase od 03.00 hod. odvysielal žalovaný,
ktorý je vysielateľom a prevádzkovateľom TV Markíza v relácii Paľba pod názvom \"Zmenka\" približne
13 minútový príspevok, ktorým bola osoba žalobcu krivo obvinená, osočená a vykreslená vo veľmi



negatívnom svetle. Z celkového kontextu relácie vyplývalo, že žalobca mal za pomoci svojho súčasného
kolegu G.. Š. za pomoci zmenky, ktorú mu mal za tým to účelom zabezpečiť G.. Š. (či už jej vylákaním
alebo sfalšovaním podpisov vystaviteľov) vykonať pokus o podvodný zápočet zmenkovej sumy voči
kúpnej cene dvoch hrubých stavieb vystaviteľov zmenky.

3. V nadväznosti na túto reláciu bola dňa 11.2.2008 o 22.10 hod. odvysielaná relácia Paľba s názvom
\"Zmenka 2\", obsahom ktorej bolo obzvlášť difamujúce pokračovanie pôvodného príspevku s tým, že
žalobca bol označený ako osoba, ktorá zastavila exekúciu pre podvodnú zmenku; 100 % zmenkový
podvodník; člen zločineckej skupiny a ďalšími difamujúcimi prívlastkami buď priamo alebo nepriamo
vyplývajúcimi z kontextu. Žalobca uviedol, že žalovaný v týchto reláciách zasiahol do jeho osobnosti
nasledujúcimi skutkovými tvrdeniami:
1) „Zmenka na 7,5 milióna .. je zdrap papiera“
2) „(X.) chceli ...započítať falošnú zmenku proti kúpnej cene domov“
3) „7,5 miliónová zmenka je 100 % podvod“
4) „(7,5 miliónová zmenka) to bol podvod“
5) „sú len dve možnosti ako vznikla zmenka.. buď podpísali podstrčené papiere alebo ich podpisy niekto
sfalšoval“
6) „zmenka na 15 tis. Sk (žalovaným označená ako „dôležitá“ aj ako „zdanlivo smiešna“)..bola využitá
na získanie podpisov pod zmenku na 7,5 milióna Sk“
7) „zmenka na 7,5 milióna bola vykonštruovaná pomocou zmenky na 15 tis. Sk“
8) „Rozhodca nemôže konať a rozhodovať o zmenke  v rámci rozhodcovského konania“
9) „..exekúcia je sporná, pretože o zmenke nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní“
10) „rozhodcovský rozsudok nebol nikdy nám (p. E. N. E.. E.) doručený..“
11) „druhý odstavec o potvrdení doručenia rozhodcovského rozsudku pribudol až po podpisoch
manželov E.“
12) „suma na zmenke na 7,5 mil. Sk bola dopísaná dodatočne“
13) „rozhodcovský rozsudok nebol E. doručený..“

Žalobca ďalej uviedol, že do jeho osobnosti bolo zasiahnuté v príspevku \"Zmenka\" aj nasledujúcimi
hodnotiacimi úsudkami:
14) „...tie dokumenty naozaj  podpisovali E., ale keby ich aj čítali, sotva by mali čo len podozrenie z
podvodu“
15) „potvrdenie o doručení rozsudku X. je normálne..potvrdenie o doručení rozsudku E. je veľmi
podozrivé, akože potvrdenie...“
16) „proces vystavenia zmenky je.. zmenkové harakiri“

Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný v relácii Paľba zo dňa 11.2.2008 v príspevku \"Zmenka 2\", zasiahol
do jeho osobnosti nasledujúcimi skutkovými tvrdeniami:
17) „Miliónová zmenka je 100 % podvod“
18) „zmenka na 15 tis. Sk... bola využitá na získanie podpisov pod zmenku na 7,5 milióna Sk“
19) „zmenka na 7,5 milióna bola vykonštruovaná pomocou zmenka na 15 tis. Sk“
20) „rozhodcovský rozsudok nebol nikdy nám (p. E. N. E.. E.) doručený..“
21) „...o majetok ich (E.) chcela pripraviť organizovaná skupina“
22) „(X.)..priznáva, že tam boli urobené zásadné právne chyby..“

Žalobca uviedol, že v príspevku \"Zmenka 2\" bolo zasiahnuté do jeho osobnosti aj nasledujúcimi
hodnotiacimi úsudkami:
23) „7,5 miliónová zmenka je veľmi podozrivá“
24) „...ako v lacnom filme... z auta pána Š. vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty.. V tých lacných
filmoch takto nejako zahladzujú stopy“
25) „..zrejme pri pokračovaní exekúcie by mohlo dôjsť k iným ešte skutočnostiam, ktoré by preukazovali
nezákonnosť tohto postupu“.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že na základe vykonaného dokazovania a to výsluchom
účastníkov označených svedkov, konkrétne označenými listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa
s obsahom uvedených reportáži nachádzajúcich sa na priloženom DVD nosiči mal za preukázané, že
žalovaný odvysielal dňa 17.12.2007 v relácii Paľba príspevok pod názvom \"Zmenka\" a dňa 11.2.2008
pokračovanie príspevku s názvom \"Zmenka 2\". V príspevkoch odzneli skutkové tvrdenia a hodnotiace



úsudky, ktoré boli vyššie označené číslami 1 - 25, pričom tieto mali poškodiť dobré meno žalobcu,
znížiť jeho česť vo všetkých sférach spoločenského života a poškodiť aj jeho veľmi dobre naštartovaný
kariérny postup, čím mu spôsobil značnú škodu v majetkovej sfére. S poukazom na ust. § 11, § 12 ods.
1 až 3, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a s poukazom na čl. 19 a 26 Ústavy SR konštatoval,
že v tomto prípade boli proti sebe postavené dve základné práva, a to právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti oproti právu na slobodu prejavu a právu na informácie. V tomto smere mal za to, že  je
potrebné posúdiť, či právo žalobcu na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom žalovaného, ktorý sa
bráni tvrdením, že využil svoje právo na slobodu prejavu a právo na poskytovanie informácií. Za týchto
okolností považoval za potrebné vyporiadať sa s otázkou, či bol zásah do práva na ochranu osobnosti
primeraný, t.j., či zodpovedal zásade proporcionality. Preto pristúpil k preskúmaniu proporcionality medzi
ústavnými garanciami práva na súkromie žalobcu a práva na slobodu prejavu žalovaného. Na ten účel
súd vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky: KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY
a AKO, v danom prípade hovoril (uverejnil informáciu).

1. KTO zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal

5. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyvodil, že privilegované postavenie z
hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, zvlášť pri informovaní o veciach
verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick vs. Rakúsko z 26.4.1995, sťažnosť
č. 1594/90 alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas vs. Nórsko z 20.5.1999, sťažnosť č.
21980/93). Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých
záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca
umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie (Perna vs. Taliansko, sťažnosť č. 48898/99,
rozsudok ESĽP zo 6.5.2003 bod 39). Súd akceptuje uvedený prístup ESĽP, a to nielen z dôvodu jeho
autority, ale hlavne z presvedčivosti jeho argumentácie. Vo vzťahu k uvedenému súd konštatuje, že v
predmetnej veci je žalovaný súkromnou televíziou, v ktorej boli uvedené príspevky uverejnené. Žalovaný
je v danom prípade teda nositeľom slobody prejavu, a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana
(privilegované postavenie) poskytované novinárom, resp. masmédiám, ktorú musel súd primeraným
spôsobom zohľadniť.

2. O KOM boli inkriminované relácie a do koho osobnostnej sféry zasahovali

6. Hranice akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa osobnostnej sféry sú najširšie u politikov a
najužšie u „bežných“ občanov. Žalobca v čase zverejnenia reportáží nebol ani politicky, ani športovo, ani
umelecky, ani kultúrne verejne angažovaným subjektom. Pre širokú verejnosť bol „neznámym“ občanom.
Čiže v línii od politikov po verejne neznámych jednotlivcov sa žalobca nachádzal z hľadiska intenzity
ochrany osobnosti na najvyššom stupni.

3. ČO bolo obsahom inkriminovaných článkov

7. Pri posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti je
nevyhnutné posúdiť aj obsah prejavu žalovaného, ktorý mal spôsobiť neprípustný zásah do
osobnostných práv žalobcu. Médiá majú právo informovať verejnosť o témach verejného záujmu. Medzi
takéto sa dajú zaradiť aj informácie o podozrivých súdnych, či rozhodcovských konaniach, ktorých
výsledkom môže byť strata majetku poškodených občanov.

8. Autor napádaných reportáží - I. U. vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade exekúcie voči manželom E.
videl spoločenský rozmer a záujem v tom, že voči poškodeným, ktorí sa nedopustili žiadneho porušenia
zákona ani špekulácie a mohli prísť o svoj majetok stál reťazec inštitúcií (rozhodcovský súd, všeobecný
súd a exekútorský úrad). Účelom reportáží bolo poukázať na „nezrovnalosti mašinérií týchto inštitúcií“. V
reportážach manželia E. prezentovali svoju situáciu, keď voči ním bola vedená exekúcia pre 9 miliónový
dlh. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmenky na 7,5 milióna Sk, ktorú
mali podpísať G.. Š.. Manželia E. si však nespomínali, že G.. Š. zmenku na 7,5 milióna Sk podpísali,
nevedeli ani, za čo bola zmenka vystavená. Túto skutočnosť počas prípravy reportáží nevedel uviesť ani
G.. Š.. Dôvod vzniku zmenky vysvetlil až neskôr, po odvysielaní reportáže, v rámci trestného konania.
Skutočnosť, že zmenka nemá náležitosti zákona, redaktorovi potvrdil G.. U., odborník na cenné papiere.



9. Manželia E. uviedli, že G.. Š. im dal podpísať inú zmenku, a to na 15.000,- Sk. Predpokladali, že túto
zmenku využil na to, aby získal ich podpisy pod zmenku na 7,5 milióna.

10. Ďalej boli reportáže o tom, akým spôsobom bol ustanovený vo veci rozhodca, ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom, ako bol tento rozhodcovský rozsudok
doručovaný. Manželia E. si nespomínali, že niekedy podpisovali rozhodcovskú doložku, ani to, že im
niekedy bol rozhodcovský rozsudok doručený.

11. Rozhodcovský rozsudok videli prvýkrát až u exekútora.

12. V reportážach bolo poukázané na to, že G.. Š. ako vlastník zmenky a G.. Č.A. ako rozhodca sa
poznali. Obaja boli koncipienti v jednej advokátskej kancelárii. G.. Š. zmenku postúpil na žalobcu. So
žalobcom pracoval v jednej košickej poisťovni a mali sedieť aj v jednej kancelárii.

13. Redaktor zisťoval, na základe čoho nastúpil Š. do poisťovne ako generálny riaditeľ jednej zo sekcie
a zisťoval aj prečo, a za akú sumu zmenku previedol na žalobcu. Odpovede zo strany poisťovne, ani
G.. Š. redaktorovi dané neboli.

14. Manželia E. podali trestné oznámenie na prokuratúre, pretože zmenku na 7,5 milióna považovali za
100 % podvod. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci za obzvlášť závažný zločin podvodu. Pred
vyšetrovateľom žalobca uviedol, že G.. Š. na neho previedol 7,5 miliónovú zmenku za sumu 250.000,-
Sk, ktoré mu dlhoval.

XX. G.. Š. pred vyšetrovateľom uviedol, za čo získal zmenku na 7,5 milióna Sk od manželov E.. Dal im
kontakt na jedného pána, ktorý by mohol mať záujem o pozemky pri obci L., ktoré vlastnili reštituenti.
Pozemky mali rozlohu okolo 45 hektárov, medzi nimi bola aj matka pána E.Á., jej však patril iba 1
hektárový v hodnote asi 1.000.000 - 1.500.000,- Sk. G.. Š. dal E. telefónny kontakt na jedného záujemcu,
ten sa im ozval raz, raz sa stretli a tým  to skončilo. Potom nikdy viac sa už neozval.

16. Redaktor taktiež uviedol, že po odvysielaní decembrovej Paľby sa diali interesantné veci. V pondelok
bola reportáž, v stredu žalobca požiadal súd o zastavenie exekúcie, v piatok ako v lacnom filme z
parkoviska, z auta G.. Š. zmizla zmenka a ďalšie dokumenty, ktoré mal preskúmať znalec. Tak nejak
sa zahladzujú stopy v lacných filmoch.

17. Obe reportáže boli o manželoch E. N. G.. Š.. Žalobca v reportáži vystupuje ako kamarát a
spolupracovník G.. Š., na ktorého G.. Š. previedol zmenku na 7,5 milióna Sk z dôvodu, že žalobcovi
dlhoval 250.000,- Sk. Žalobca si vymoženie zmenky uplatnil cez rozhodcovský súd, pričom všetko okolo
rozhodcovského konania zabezpečoval G.. Š. a potom, keď bol právoplatný rozhodcovský rozsudok,
podal návrh na exekúciu. Po odvysielaní príspevku \"Zmenka\" zobral návrh na exekúciu späť s tým,
že manželia E. rozpútali ohováračskú a lživú kampaň prostredníctvom relácie Paľba a v tejto umelo
navodenej situácii nepovažoval pokračovanie exekúcie za vhodné.

18. Žalobca poukázal na to, že v prvom príspevku \"Zmenka\" bolo v jeho súvislosti použité 1-
krát označenie „vrah“, 6-krát označenie „podvodník, podvod“, 2-krát „falšovanie“ a 4-krát „dodatočné
dopisovanie do dokumentov, teda pozmeňovanie listín“. V druhom príspevku \"Zmenka 2\" malo byť s jeho
menom použité 4-krát označenie „podvod“, 1-krát „zahladzovanie stôp, teda marenie spravodlivosti“, 3-
krát „dodatočné dopisovanie do dokumentov, teda pozmeňovanie listín“, 1-krát označenie „organizovaná
skupina“.

19. Po prezretí televízneho záznamu z DVD prehrávača, ako aj z prepisu príspevkov \"Zmenka\" a
\"Zmenka 2\", súd konštatoval, že ani v jednom prípade žalobca nebol označený za vraha ani za
podvodníka, ani že niečo falšoval, dodatočne dopisoval, niečo pozmeňoval alebo zahladzoval stopy.
Takýmito tvrdeniami žalovaný do osobnostných práv žalobcu nezasiahol.

4. KDE boli inkriminované príspevky odvysielané

20. Užitočným kritériom pri posudzovaní zásahu do osobnostných práv je miesto zaznenia, či
uverejnenia sporných výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje,



tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Príspevky \"Zmenka\" a \"Zmenka 2\" boli odvysielané v televízii
Markíza v roku 2007, resp. 2008, kedy bola najsledovanejšou televíziou s celoslovenskou pôsobnosťou
a dala sa sledovať aj cez Internet. Podľa údajov samotného žalovaného, reláciu Paľba, v ktorej bol
odvysielaný príspevok \"Zmenka\" dňa 17.12.2007 sledovalo 696 tisíc divákov a príspevok \"Zmenka 2\",
ktorá bola odvysielaná dňa 11.2.2008 sledovalo 526 tisíc divákov. Súd uznáva, že ide o mimoriadne
vysokú sledovanosť, avšak nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že oba príspevky sledovalo 1,3 milióna
divákov. Žalobca tak urobil jednoduchý súčet počtu divákov prvého a druhého príspevku. Takýto výpočet
však nie je možný vtedy, ak oba príspevky sledoval ten istý divák.

21. Aj v tomto prípade je však nutné vnímať kritérium miesta zaznenia sporných výrokov v spojení
s kritériom ich autora. Ak je ich autorom novinár, tak jeho privilegované postavenie do určitej miery
neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia (viď rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 139/2010).

5. KEDY boli inkriminované príspevky odvysielané

22. Dokazovaním nebolo preukázané, že uvedené príspevky boli časovo voči žalobcovi účelovo
odvysielané. Nebolo preukázané, že odvysielaním príspevkov malo byť žalobcovi zabránené v
politickom, spoločenskom, kariérnom postupe.

23. Žalobca síce uviedol, že mal so svojim zamestnávateľom uzatvorenú Dohodu o kariérnom postupe
zo dňa X.X.XXXX, po odvysielaní príspevku \"Zmenka\"  zamestnávateľ odstúpil od tejto dohody, a to
dňa XX.XX.XXXX, žalobca však počas celého dokazovania nepreukázal, že žalovaný mal akúkoľvek
vedomosť, že žalobca mal so svojim zamestnávateľom takúto Dohodu o kariérnom postupe zo dňa
X.X.XXXX uzatvorenú.

24. Súd mal za to, že príspevky \"Zmenka\" a \"Zmenka 2\", teda neboli časovo účelovo pripravené proti
žalobcovi. Oba príspevky boli vyrobené po tom, ako redaktora žalovaného oslovili manželia E.. Téma
nezákonných, či už súdnych alebo rozhodcovských rozsudkov je aktuálna stále.

6. AKO boli informácie v inkriminovaných príspevkoch formulované

25. Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišuje medzi
faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti
hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy (Feldek vs. Slovenská republika, rozsudok z 12.7.2001). Aj
keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať
z dostatočného faktického základu.  Z uvedeného vyplýva, že ak v konkrétnom prípade sú z hľadiska
ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace úsudky, tak je ochrana výrokov takéhoto charakteru
z hľadiska slobody prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia, ako v prípade
uverejnenia faktov, ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé. Tento prístup Európskeho súdu pre
ľudské práva k posudzovaniu právnych sporov, ktorých predmetom je konflikt medzi slobodou prejavu a
právom na ochranu súkromia, konštantne uplatňuje vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR, napr. (II. ÚS
152/08, II. ÚS 326/09, II. ÚS 340/09, IV. ÚS 302/2010), a preto ho súd považoval za potrebné uplatniť
aj vo veci žalobcu.

26. Všeobecne aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje,
avšak vo veci Andrescu proti Rumunsku (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8.6.2010, body
94 - 96) ESĽP konštatoval, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité
skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti, či podozrenie, a že jeho snahou je v dobrej viere
informovať verejnosť o veci všeobecného záujmu (rozhodnutie IV. ÚS 472/2012).

27. Súd zároveň poukazoval aj na vec Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 k otázke vzťahu medzi
titulkom a obsahom článku. Okrem iného uviedol, že účelom titulku článku uverejneného v printových
médiách je upútať a zaujať čitateľa tak, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou
ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Preto treba aj v konaní o ochranu osobnosti vo
všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce, či zveličujúce
vyjadrovacie prostriedky. Ústavný súd zároveň v označenej veci zdôraznil, že všeobecný súd rozhodujúci
v konaní o ochranu osobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom určitého článku a jeho
vecným obsahom. Pri izolovanom posudzovaní by totiž väčšinu titulkov uverejňovaných v tlači bolo



potrebné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia, hoci skutočným záverom ich autorov je len prostredníctvom
titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov.
Zároveň platí, že bez dostatočného zohľadnenia organickej väzby medzi titulkom určitého článku a
jeho vecným obsahom spravidla nemožno dôjsť hodnoverne k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je
pravdivé alebo naopak nepravdivé.

28. Súd v tejto veci konštatoval, že neexistuje žiadny dôvod na to, aby právne názory vyslovené
Ústavným súdom SR vo veci sp. zn. II. ÚS 340/09 neboli aplikovateľné aj na vec žalobcu, t.j. skutočnosť,
že príspevok \"Zmenka\" bol uvádzaný upútavkou (upútavka bola odvysielaná niekoľkokrát), v ktorej sa
uvádzalo, že zmenka na 7,5 milióna „je zdrap papiera“, nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalovaného
a zakladať dôvody na obmedzenie jeho slobody prejavu. V samotnom príspevku sa autor snaží dopátrať
k tomu, akým spôsobom zmenka vznikla, za čo a kým bola vystavená, pritom dal priestor na vyjadrenie
tomu, kto zmenku vyhotovil, tým voči komu zmenka smerovala a požiadal o názor na zmenku aj
zmenkového odborníka. Z tohto dôvodu súd považoval v tejto časti príspevok za vyvážený.

29. Súd dal v tejto časti zároveň za pravdu žalovanému, že proces vystavenia zmenky sa žalobcu
žiadnym spôsobom netýka, keďže sa na ňom nepodieľal.

30. Čo sa týka druhého namietaného výroku, že chceli započítať falošnú zmenku proti kúpnej cene
domov, tento výrok, resp. túto myšlienku prezentoval pán E., pričom redaktor sa opakovane snažil dať
priestor majiteľovi zmenky G.. Š.. S tým súvisí aj namietaný tretí výrok, kde redaktor priamo vyzýval
G.. Š., aby vysvetlil pôvod zmenky na 7,5 milióna, pretože manželia E. ju podľa ich názoru považujú
za 100 % podvod. G.. Š. sa na priamo položenú otázku na pôvod zmenky nevyjadril. S tým v podstate
korešponduje aj štvrtý namietaný výrok žalobcom, že (7,5 miliónová zmenka) to bol podvod. V príspevku
nešlo o tvrdenie, ale o úsudok, čo si o zmenke mysleli manželia E. vystupujúci ako poškodení.

31. Autor relácie dal možnosť vyjadriť sa autorovi zmenky G.. Š. a snažil sa kontaktovať aj žalobcu, teda
mohli pozitívnym spôsobom, vo svoj prospech ovplyvniť celú reportáž.

32. Čo sa týka piateho namietaného výroku, redaktor prezentoval názor poškodených E. o tom, ako
mohla zmenka vzniknúť. Buď podpísali podstrčené papiere, netušiac, čo podpisujú alebo ich podpisy
niekto sfalšoval. Za týmto výrokom bola hneď daná možnosť vyjadriť sa autorovi zmenky na jej vznik,
čiže bola zabezpečená názorová pluralita a objektívnosť.

33. Opätovne je treba uviesť, že namietaný výrok sa netýka žalobcu, keďže on sa na procese vystavenia
zmenky nepodieľal.

34. Čo sa týka namietaného výroku č. 6, tento v reportáži neodznel. Redaktor sa pýtal manželov E., „či
to mohlo byť aj tak, že túto zmenku využil on (rozumej G.. Š.) na to, aby získal Vaše podpisy pod tú
zmenku na 7,5 milióna“, čiže išlo o hypotetickú otázku redaktora. Na to nadväzuje aj namietaný výrok č.
7, ide o vyjadrenie pána E., ktorý uviedol, že predpokladá, že to vykonštruoval (G.. Š.) takým spôsobom.
Čiže ani tieto výroky sa priamo netýkajú žalobcu.

35. Čo sa týka namietaného výroku č. 8, ide o výrok právneho experta G.. U.  z Právnickej fakulty UPJŠ,
ktorý vystupoval v reportáži ako neutrálny prvok. Jeho úlohou nebolo podporiť názor ani jednej zo strán.
Podľa názoru súdu, takéto vyjadrenie nezávislého experta podporuje objektivitu reportáže.

36. Čo sa týka namietaného výroku č. 9, že exekúcia je sporná, pretože o zmenke nemožno rozhodovať v
rozhodcovskom konaní, k tomu súd uvádza,  že takýto výrok v reportáži neodznel. Hovorkyňa Krajského
súdu v Košiciach mala odpovedať na otázku, prečo súd vydal poverenie na exekúciu, keď tá otázka
je minimálne sporná. Naviac súd dodáva, že otázka mala pravdivý skutkový základ, keďže poškodení
manželia E. namietali samotný exekučný titul. Odpoveď hovorkyne Krajského súdu v Košiciach bola
riadne v reportáži zverejnená.

37. Čo sa týka namietaného výroku č. 10, poškodený pán E. uviedol, že tento rozhodcovský
rozsudok videli prvýkrát u exekútora. Nikdy im nebol doručený. Tomuto výroku predchádza verzia z
rozhodcovského spisu, v zmysle ktorej boli diváci informovaní o tom, že existuje potvrdenie o doručení
rozhodcovského rozsudku E., ktorí mali potvrdiť prevzatie rozsudku a zároveň sa mali vzdať aj námietok



proti nemu. Po názoroch oboch strán nasleduje aj vyjadrenie nezávislého odborníka G.. U., ktorý vysvetlil
právnu úpravu a náležitosti doručovania rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu, aj v tomto
prípade bola dodržaná požiadavka na vyváženosť a pluralitu relácie.

38. Čo sa týka namietaného výroku č. 11, ide o domnienku, predpoklad E., že druhý odstavec mohol
pribudnúť až po ich podpisoch. S tým úzko súvisí aj namietaný výrok č. 12, v ktorom redaktor opätovne
uvádza, že E. predpokladajú, že to isté sa mohlo stať s miliónovou zmenkou, že suma v hornej časti bola
dopísaná dodatočne. Ide o polemické výroky poškodených, keď určitú informáciu prezentovali formou
hodnotiaceho úsudku. Následne redaktor v relácii zisťoval, či sa dá alebo nedá preukázať dopisovanie
časti textov na dokumentoch. K tomu oslovil hovorkyňu polície. Opätovne sa snažil o objektivizáciu
reportáže.

39. Čo sa týka namietaného výroku č. 13, jedná sa o právny argument E., ktorým sa bránia v exekučnom
konaní. Išlo teda o informáciu o súdnom spore a argumentoch účastníkov sporu, čo súd považoval za
prirodzenú súčasť žurnalistiky. Jednalo sa o informáciu, ktorá bola aj preukázaná ako pravdivá.

40. Čo sa týka namietaného výroku č. 14, redaktor uviedol, že z toho by sa dalo dedukovať, že tie
dokumenty naozaj podpisovali E., ale keby ich aj dôkladne čítali, sotva by mali čo len podozrenie z
podvodu. Čiže ide o hodnotiaci úsudok (dedukciu) redaktora, ku ktorému dospel na základe predtým
zistených skutočností (E. netvrdili, že nikdy G.. Š.U. nepodpisovali žiadne dokumenty, avšak tvrdili, že
nikdy mu nepodpisovali zmenku na 7,5 milióna Sk).

41. Čo sa týka namietaného výroku č. 15, v tomto redaktor vychádzal z rozhodcovského spisu, v
ktorom sa nachádza riadne potvrdenie o doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi, avšak takéto
„normálne“ potvrdenie o doručení rozhodcovského rozsudku E. tam nie je. Doručenie rozhodcovského
rozsudku mali E. potvrdiť v dokumente „Vzájomné záväzky“, v ktorom sa zároveň aj vzdali námietok
proti rozhodcovskému rozsudku. Samotný súd považuje za veľmi neštandardné, ak je rozhodcovský
rozsudok, ktorý má silu exekučného titulu doručovaný takým spôsobom, že ten, komu je rozsudok
doručovaný vlastnoručným podpisom potvrdzuje viacero skutočností (prevzatie rozsudku, vyporiadanie
vzájomných záväzkov, vzdanie sa práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodcovskému
rozsudku). Veľmi neštandardným bol aj spôsob, akým rozhodca rozhodcovský rozsudok doručoval. O
doručenie rozsudku požiadal pôvodného vlastníka zmenky G.. Š.. Objektívne u každého nestranného
človeka takéto konanie vzbudzuje pochybnosti. Práve úlohou novinárov je na takéto neštandardné
konania poukazovať, naviac, ak je v hre majetok za 7,5 milióna Sk.

42. Čo sa týka výroku č. 16, použitie slovného spojenia „zmenkové harakiri“ vysvetlil samotný redaktor,
že pre neho bolo s vystavenou zmenkou viacero čudných faktorov. Dal možnosť vyjadriť sa G.. Š. ako
autorovi tejto zmenky, aby vysvetlil, za čo túto zmenku získal, taktiež za akú protihodnotu ju mal previesť
na žalobcu. Ponúkol G.. Š. možnosť, že ak zodpovie na tieto otázky, reportáž nebude odvysielaná. G.. Š.
sa však nechcel k tomu vyjadriť. Redaktor ďalej považoval za nezvyčajné, že na zmenke nebola uvedená
cifra. Toto za nezvyčajné považoval aj G.. U.. Za nezvyčajné považoval aj doručovanie rozhodcovského
rozsudku. Z toho všetkého redaktorovi prišlo za adekvátne a na mieste uviesť, že sa jednalo o „zmenkové
harakiri“.

43. Čo sa týka napádaných výrokov č. 17 - 20, ide o výroky, ktoré odzneli v reportáži \"Zmenka 2\", avšak
v podstate sa len opakujú z reportáže \"Zmenka\". Výrok č. 17 sa zhoduje s výrokom č. 3, výrok č. 18
sa zhoduje s výrokom pod č. 6, výrok č. 19 sa zhoduje s výrokom pod č. 7 a výrok č. 20 sa zhoduje
s výrokom č. 10.

44. Čo sa týka výroku č. 21, redaktor v príspevku uviedol, že E. nesedia so založenými rukami. Na
Policajné prezídium podali podnet, lebo majú podozrenie, že o majetok ich chcela pripraviť organizovaná
skupina. Tento výrok je pravdivý, E. skutočne podali podnet  a na jeho základe bola napokon podaná
obžaloba proti žalobcovi aj G.. Š..

45. Čo sa týka namietaného výroku č. 22, tento v reportáži uviedol G.. U., čiže ide o výrok odborníka,
ktorý komentuje späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalobcu. Súd to opätovne chápe
ako snahu o objektivizáciu reportáže.



46. Čo sa týka hodnotiaceho úsudku uvedeného bod bodom č. 23, k tomu súd uvádza, že v podstate obe
reportáže sa týkali tejto 7,5 miliónovej zmenky, o ktorej poškodení E. podľa ich vyjadrení nič nevedeli,
napriek tomu, kvôli nej by mali prísť o celý svoj majetok.

47. Čo sa týka hodnotiaceho úsudku uvedeného bod bodom č. 24, tento sa opiera o informácie z
trestného konania, akým spôsobom došlo ku krádeži zmenky a ďalších dokumentov z auta G.. Š..
Redaktor vyjadril počudovanie na tým, akého nedbanlivostného konania sa dopustil G.. Š., keď nechal
bez dozoru cez noc, vo svojom aute na parkovisku originál zmenky na  7,5 milióna Sk, nechal tam
notebook, nosiče s osobnými údajmi klientov poisťovne, čo rozčúlilo aj prezidenta poisťovne, ako
to uviedol vo svojej výpovedi na súde. Redaktorovi táto situácia pripomenula viacero filmov, kde sa
podozrivé osoby zbavovali kompromitujúcich dôkazov podobným spôsobom. Redaktor vyjadril svoj
pocit, že niečo mu je ťažko uveriteľné, prípadne, že mu to pripadá nepravdepodobné.

48. Čo sa týka hodnotiaceho úsudku č. 25, tento súvisí s výrokom č. 22, ide o vyjadrenie nezávislého
právneho experta G.. U., ktorý v príspevku vyjadril svoj názor na návrh žalobcu na zastavenie exekúcie.

49. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že tvrdené skutočnosti sa v priebehu
času (vyšetrovania a trestného stíhania preukázali). Čo sa týka hodnotiacich úsudkov, tieto v zásade
vychádzali z dostatočného faktického základu, ktorý mal redaktor pripravujúci obe reportáže v tom čase
k dispozícii.

50. Ďalej súd uviedol, že všetky napádané výroky z reportáže \"Zmenka\" sa týkali procesu vystavenia
zmenky, priebehu rozhodcovského konania, vyhotovenia rozsudku, jeho doručovanie a začiatku
exekúcie. Pri žiadnom z týchto procesov sa žalobca nezúčastnil (okrem podania návrhu na vykonanie
exekúcie) a v reportáži nebol konkrétne ani označený ako osoba, ktorá by sa na týchto úkonoch
podieľala. Naopak, redaktor v reportáži informoval, že zmenka bola na žalobcu až následne postúpená.
V podstate to isté sa dá uviesť aj o napádaných výrokoch z reportáže \"Zmenka 2\". V tejto reportáži sa
žalobcu konkrétne týkali len napádané výroky č. 22  a 25, pričom v reportáži ich uviedol právny expert
G.. U., ktorý vyjadril svoj názor na podanie návrhu žalobcom na zastavenie exekúcie.

51. Podľa názoru súdu, ak by sa samostatne posudzovali všetky napádané výroku žalobcom, ktoré
odzneli v reportážach \"Zmenka\" a \"Zmenka 2\", tieto nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu,
keďže sa ho priamo netýkali alebo to boli výroky nezávislých osôb alebo bol prezentovaný názor
manželov E., ktorí vystupovali v príspevkoch ako poškodení alebo sa jednalo o fakty, ktoré boli pravdivé
a preukázateľné.

52. Celá reportáž sa prakticky týkala G.. Š., ktorý v reportáži označenú podozrivú zmenku vystavil,
rozhodcovského konania, ktoré taktiež G.. Š. organizoval, vybral za rozhodcu svojho kamaráta,
doručoval rozhodcovský rozsudok, zmenku postúpil na žalobcu. Žalobca teda v celej reportáži vystupuje
ako ten, na koho bola zmenka postúpená a ten, kto si na základe tejto zmenky uplatnil exekučné právo.

53. Napriek uvedenému, súd musel dať za pravdu žalobcovi, že z celkového pohľadu, vo všetkých
súvislostiach vyplynulo, že práve on bol ten, kto mal z celej podozrivej zmenky osoh, keďže on bol ten,
ktorý si peniaze zo zmenky vymáhal v exekučnom konaní. V reportáži bol prezentovaný ako kamarát a
blízky spolupracovník G.. Š., čo mohlo zanechať u nezainteresovaného diváka negatívny dojem.

54. Pretože na vznik občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
postačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva už aj v samotnom
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tým, že bolo v reportážach \"Zmenka\"
a \"Zmenka 2\" zverejnené plné meno, priezvisko, dokonca zamestnanie žalobcu, pričom žalobca na
takéto zverejnenie nedal súhlas, žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobcu.

55. Ako už súd uviedol, aj keď nie na základe jednotlivých výrokov, ale globálne z oboch reportáží, vyznel
žalobca v očiach verejnosti negatívne. Obe reportáže boli odvysielané prakticky v hlavnom vysielacom
čase televízie. Pritom každá negatívna správa odvysielaná v televízii zasiahne do súkromia tejto osoby.
Preto súd veril tomu, že žalobca sa kvôli odvysielanej relácii cítil zle, mal plačlivú náladu, hádal sa s otcom
a súd zásah do súkromia považoval aj to, že žalobcova sestra sa nervovo zrútila. Ľudská dôstojnosť
žalobcu utrpela tým, ako sa po odvysielaní reportáží na neho pozerali kolegovia v práci, klopili pred ním



zrak, nebavili sa s ním. Taktiež, ako sa k nemu správali podriadení (šuškali si, vymieňali si pohľady), a
to aj nadriadení, ktorí si ho po odvysielaní reportáže pozvali na pohovor. Tým, že relácia bola vysielaná
celoslovensky a bola zverejnená aj na internete, s jej obsahom sa oboznámil väčší počet ľudí, ktorí si
na základe tejto reportáže vytvorili na žalobcu svoj vlastný názor. Keďže bol vykreslený v negatívnom
svetle, žalovaný odvysielaním reportáží zasiahol aj do  jeho občianskej cti.

56. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o tom, že odvysielaním reportáží  žalovaný zasiahol do
práva na ochranu osobnosti žalobcu, žalobca má právo v zmysle § 13, aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie. Takýmto primeraným zadosťučinením je odvysielanie ospravedlnenia v rovnakom
vysielacom čase, v akom boli zverejnené aj predmetné reportáže. Keďže reportáže boli dve, súd uložil
žalovanému odvysielať ospravedlnenie, ktoré je vo výroku tohto rozsudku, dva pondelky nasledujúce
po sebe.

57. Tak príspevku \"Zmenka\", ako aj príspevku \"Zmenka 2\" predchádzali upútavky. Týchto upútaviek
bolo minimálne 8. Preto súd zaviazal žalovaného odvysielať ospravedlnenia v každý pondelok trikrát
vo zvukovo-obrazovej verzii. Súd pritom vychádzal z toho, že časová dĺžka ospravedlnenia je približne
rovnaká, ako časová dĺžka upútavky.

58. Čo sa týka samotnej formulácie ospravedlnenia, ktoré má žalovaný odvysielať, súd vychádzal z
toho, že  jednotlivé žalobcom napádané výroky mu nemohli spôsobiť zásah  do ochrany osobnosti.
Zásah do ochrany jeho osobnosti spôsobila relácia Paľba ako celok. Preto uložil žalovanému odvysielať
ospravedlnenie v znení, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

59. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 220.000,- eur súd
prvej inštancie uzavrel, že jednotlivé výroky, na ktoré poukazuje žalobca, neboli spôsobilé privodiť mu
samostatne ujmu. Ujmu mu privodili príspevky ako celok. Žalobca ani raz nebol označený za osobu,
ktorá by konala protiprávne, naviac, žalovaný preukázal, že chcel dať možnosť vyjadriť sa aj žalobcovi
(viacnásobne ho telefonicky kontaktoval, dožadoval sa osobného stretnutia v zamestnaní žalobcu,
nechával kontakt, či už u otca žalobcu alebo u G.. Š.). Žalobca mal takto možnosť vyjadriť sa k reportáži
a túto pozitívne vo svoj prospech ovplyvniť. Túto možnosť však nevyužil. Konštatoval, že príspevky
\"Zmenka\" a \"Zmenka 2\" boli odvysielané pre „podozrivú“ zmenku na 7,5 milióna Sk. Pre túto zmenku
boli trestne stíhaní G.. Š. aj žalobca. Ako sa uvádza v oslobodzujúcom rozsudku Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku zo dňa 13.7.2015 č.k. BB-4T 32/2013-2934, ostala nezodpovedaná otázka, či
skutočne došlo ku krádeži tak, ako to bolo dokumentované v spise, alebo či sa nejednalo len o fingovanú
krádež z auta G.. Š.. Ak by bolo došlo k fingovanej krádeži, kto mal záujem na odcudzení zmenky
vystavenej na 7,5 milióna Sk, ako aj rozhodcovskej doložky. Pri tejto krádeži došlo aj k odcudzeniu
zmenky vystavenej na sumu 15.000,- Sk. Aj keď zmenka na 7,5 milióna Sk s dátumom jej vystavenia
XX.X.XXXX, ako aj rozhodcovská doložka, k nevysporiadaným záväzkom zo dňa XX.X.XXXX boli
predmetom znaleckého dokazovania, predmetom tohto skúmania bola už iba veľmi nekvalitná faxová
kópia rozhodcovskej doložky a kópia zmenky vyhotovená na kopírovacom zariadení. Žalobca a G.. Š.
boli spod obžaloby oslobodení z dôvodu, že súd nemohol vykonať jednoznačný záver, že sa skutok
vôbec stal. V trestnom konaní platí zásada, že v prípade pochybností má súd rozhodnúť v prospech
obžalovaných. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalovaný uvedenými
príspevkami nemal úmysel spôsobiť žalobcovi ujmu, zvlášť s použitím ľsti, prípadne vyhrážok, naopak,
vychádzal z v tom čase  dostupných listinných dôkazov a výpovedí. Pritom však uviedol plné meno
a priezvisko, dokonca zamestnanie žalobcu, na čo mu tento nedal súhlas. Konštatoval, že žalovaný
súdu preukázal, že žalobca nehovoril úplne pravdu o intenzite zásahu reportáží do práva na ochranu
jeho osobnosti. Predložil súdu zápisnicu z pojednávania vedeného na Okresnom súde Bratislava V vo
veci 7C/601/2015 o ochranu osobnosti proti spoločnosti Zoznam s.r.o., ktorá na svojom portáli topky.sk
zverejnila článok pod názvom: „Smerácky poslanec si nechá radiť od podvodníka: Manželov vraj obral
o 250 tisíc!“. V tomto článku bolo zverejnené, že žalobca spolu s G. Š.. mali zo zmenky s nominálnou
hodnotou 15.000,- Sk „vykúzliť“ 7,5 miliónovú zmenku. Článok bol zverejnený dňa 22.10.2012. Žalobca
v tomto konaní dňa 10.5.2016 uviedol, že jeho manželka sa až z tohto článku dozvedela, o „podozrivej
zmenke“ na 7,5 milióna Sk. Rovnako aj spolupracovníci žalobcu sa až z tohto článku mali dozvedieť
o jeho konaní. Uviedol, že po zverejnení tohto článku, od kolegov v práci denne zažíval posmešky,
atmosféra v práci sa dala krájať. Musel im to vysvetľovať a dávať na pravú mieru. Bolo to pre neho
ponižujúce. Vo výpovedi ďalej uviedol, že jediný, ktorí o tejto živej kauze vedeli, boli jeho rodičia a
sestra. S poukazom na tieto zistenia súd prvej inštancie uzavrel, že u žalobcu došlo k neoprávnenému



zásahu do jeho osobnostných práv televíznym vysielaním, ktoré má vždy širokú publicitu. Žalobca
najväčší zásah do svojej osobnosti preukázal v rodinnom a pracovnom prostredí. Súd ako primerané
zadosťučinenie videl vo výške priemerného ročného platu v národnom hospodárstve za rok 2008, t.j. v
období, kedy boli reportáže odvysielané, t.j. v čase, kedy došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Mal
za to, že takto priznané finančné zadosťučinenie korešponduje aj s ustanovením zák. č. 215/2006 Z.z.
o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Bol toho názoru, že ak sa za porušenie
práva na telesnú integritu, či dokonca práva na ochranu zdravia a života priznáva iba určité maximálne
odškodnenie, nie je možné priznať väčšie odškodnenie za porušenie práva bezpochyby dôležitého,
avšak v porovnaní s právom na ochranu života a zdravia predsa len menej chráneným. S poukazom na
to, že žalobca nie je verejne činnou, ani známou osobou, ako aj s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo považoval sumu 8.000,- eur (čo je približne polovica
z maximálnej sumy, ktorú je možné priznať podľa zák. č. 215/2006 Z.z.) za primeranú. S poukazom na
potrebu vykonania ďalšieho dokazovania ohľadne osobitného uplatneného  nároku na náhradu škody
vylúčil tento nárok na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté aj o celkových trovách
konania.

60. Dňa 28.10.2016 pod č.k. 12C/149/2008-881 súd prvej inštancie vyhlásil dopĺňací rozsudok v ktorom
uviedol, že dopĺňa výrok svojho rozsudku zo dňa 14.6.2016 (č.l. 722) tak, že v prevyšujúcej časti
nemajetkovej ujmy žalobu  zamieta. Tento dopĺňací rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že
predmetom konania bola náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 220.000,- eur a keďže žalobe vyhovel
do výšky 8.000,- eur  nebolo rozsudkom vo veci samej rozhodnuté o zvyšnej časti uplatneného nároku
a preto o tomto rozhodol dopĺňacím rozsudkom s poukazom na to, že z uplatnenej sumy 220.000,-
eur považoval za primeranú a oprávnenú sumu 8.000,- eur nárok v prevyšujúcej časti ako nedôvodný
zamietol.

61. Dňa 28.10.2016 vyhlásil súd prvej inštancie rozsudok, v ktorom zastavil konanie, čo do zaplatenia
sumy 360.000,- eur, žalobu o zaplatenie ušlého zisku zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov
konania.

62. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorú založil
na tvrdení, že s akcionármi Rapid life životnej poisťovne, a.s. podpísal Dohodu o kariérnom postupe
garantujúcu mu príjmy v celkovej výške 43.200.000,- Sk (1.433.977,30 eur). V dôsledku negatívnej
mediálnej prezentácie žalobcu, ktorá vznikla odvysielaním príspevku „Zmenka“ v relácii Paľba dňa
17.12.2007, do ktorej bola Rapid life životná poisťovňa umelo zatiahnutá, došlo k odstúpeniu od
predmetnej dohody o kariérnom postupe, čím došlo na jeho strane ku vzniku majetkovej škody vo výške
1.433.977,30 eur.

63. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že žalobca ako kandidát uzatvoril dňa X.X.XXXX Dohodu o kariérnom postupe
v štatutárnom orgáne Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. (v súčasnej dobe Rapid life
životná poisťovňa, a.s.). Dohodu so žalobcom uzatvorili akcionári poisťovne, a to TECHNOLOGICKÉ
CENTRUM, spol. s r.o. Košice, LUTAS, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, Z.. E. X.P., M..
E. B. N. M.. G. D.. Predmetom dohody bol záväzok akcionárov voči kandidátovi, že ho na prvom
valnom zhromaždení konanom v roku 2008 po tom, čo splní podmienku praxe na výkon funkcie člena
štatutárneho orgánu, zvolia za člena predstavenstva.

64. Podľa bodu 2 Dohody o kariérnom postupe sa akcionári zaviazali, že zabezpečia, aby poisťovňa
bezprostredne najneskôr však do 7 pracovných dní po voľbe kandidáta za člena predstavenstva
uzavrela s kandidátom zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva, kandidát bude mať nárok na
mesačnú odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva vo výške 100.000,- Sk mesačne, s funkciou
člena predstavenstva bude neoddeliteľne spojená funkcia viceprezidenta spoločnosti, za výkon funkcie
viceprezidenta mal mať garantovaný príjem vo výške 100.000,- Sk mesačne po celú dobu trvania zmluvy
s tým, že z titulu funkcie viceprezidenta bude mať kandidát zároveň osobitný nárok na ročnú odmenu
za výkon funkcie viceprezidenta vo výške 100 % jeho ročného príjmu, zmluva bude trvať 12 rokov, bude
ju možné ukončiť iba dohodou zmluvných strán alebo z dôvodov uvedených v čl. 3 Dohody o kariérnom
postupe. Zmluva o výkone funkcie bude pre poisťovňu zakotvovať právo zrušiť zmluvu postupom podľa
čl. 3 tejto dohody. Akcionári mali zabezpečiť nepretržitý výkon funkcie člena predstavenstva po dobu 12
rokov od voľby kandidáta za člena predstavenstva.



65. Podľa bodu 3 Dohody o kariérnom postupe sa zmluvné strany dohodli, že v prípade akéhokoľvek
aj nepodloženého a nepriameho podozrenia z výkonu činnosti, ktorá sa nezlučuje so zásadami
vierohodnosti a dôveryhodnosti kandidáta na člena predstavenstva, a ktorá môže byť spôsobilá poškodiť
dobré meno poisťovne alebo jej činnosť vo vzťahu ku verejnosti alebo klientom poisťovne, akcionári
môžu odstúpiť od tejto dohody. Posúdenie predpokladu na odstúpenie od tejto  zmluvy podľa tohto
odseku sa zveruje do výlučnej pôsobnosti akcionárov. Dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy môže
byť akýkoľvek verejný alebo neverejný podnet od tretej strany, negatívna medializácia osoby kandidáta,
sťažnosti poistníkov, sťažnosti zamestnancov alebo relevantné úradné rozhodnutie.

66. V bode 4 Dohody o kariérnom postupe si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku s tým, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred rozhodcom menovaným akcionármi v Košiciach podľa procesných pravidiel, ktoré tento rozhodca
za tým účelom vydá.

67. Dňa XX.XX.XXXX akcionári spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. v celom rozsahu odstúpili
od Dohody o kariérnom postupe žalobcu uzavretej dňa X.X.XXXX s využitím čl. 3 tejto dohody z dôvodu,
že dňa 17.12.2007 bola v televízii Markíza odvysielaná negatívna reportáž pod názvom „Zmenka“
v relácii Paľba, kde bola osoba žalobcu vykreslená veľmi negatívne a tak toto vykreslenie vyvolalo
objektívny dojem z účasti žalobcu na nekalých a podozrivých činnostiach. Vzhľadom na okolnosť, že
v relácii televízie Markíza, s vysokou sledovanosťou bol žalobca vykreslený ako potenciálny vrah a
podvodník, akcionári sa rozhodli od dohody o kariérnom postupe odstúpiť. Odstúpenie podpísali Z.. E.
X., M.. E. B., M.. G. D., za TECHNOLOGICKÉ CENTRUM, spol. s r.o. M.. E. B. a za LUTAS, spoločnosť
s ručením obmedzeným Z.. E. X.. Žalobca odstúpenie od dohody o kariérnom postupe prevzal dňa
XX.XX.XXXX, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

68. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 420 ods. 1 až 3, ako aj § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka konštatoval, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a d/ zavinenie. Uviedol, že protiprávne konanie žalovaného videl súd v odvysielaní
reportáží „Zmenka“ a „Zmenka 2“ v relácii Paľba, ktorými žalovaný zasiahol do osobnostných práv
žalobcu. Poukázal na to, že toto skonštatoval vo svojom čiastočnom rozsudku 12C/149/2008-722
zo dňa 14.6.2016  a preto uzavrel, že prvá podmienka predpokladu zodpovednosti za škodu, a to
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného splnená bola. Pri posudzovaní ďalej podmienky a
to preukázanie existencie škody konštatoval, že podľa bodu čl. 11 článku 11 Stanov Rapid life životnej
poisťovne, a.s. platných v čase odvysielania reportáže „Zmenka“, členom predstavenstva mohol byť
len akcionár, resp. zástupca delegovaný akcionárom - právnickou osobou. Konštatoval, že žalobca v
uvedenom čase akcionárom poisťovne nebol, mal však niekoľko jednoduchých možností, ako naplniť
túto dikciu stanov, a to buď by mu predali akciu alebo akcie, alebo by ho delegovali ako zástupcu niektorej
z firiem, ktoré ovládali akcionári, alebo v čase uzavretia zmluvy bol žalobca konateľom spoločnosti AB
REAL, s.r.o., Košice, ktorá bola vlastníkom akcií a teda sa mohol aj sám delegovať a zároveň túto
podmienku mohol splniť aj svojpomocne odpredajom jednej akcie z portfólia akcií Rapid life životnej
poisťovne, a.s. v spoločnosti AB REAL, s.r.o., Košice do jeho osobného vlastníctva. Mal však za to, že v
prípade žalobcu nedošlo k zmenšeniu majetku, ani k ušlému zisku. Pozícia žalobcu zostala nezmenená.
Aj v prípade, ak by akcionári poisťovne neodstúpili od dohody o kariérnom postupe, žalobcovi by ešte
žiaden zisk nevznikol. Museli nastať ďalšie úkony, aby sa stal členom predstavenstva a viceprezidentom.
Musel by sa stať najskôr akcionárom alebo by musel byť delegovaný niektorým akcionárom, musel
by byť zvolený za člena predstavenstva a musel by byť zvolený aj za viceprezidenta poisťovne, čiže
museli nastať ďalšie úkony, aby sa dostal do pozície (funkcií), z ktorých by mu plynul  zisk, avšak
to už nie je bezprostredný vzťah medzi protiprávnym úkonom a ušlým ziskom. Preto nie je splnená
podmienka priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, teda chýba
základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Konštatoval
aj ďalšie dôvody, pre ktoré nemožno žalobe vyhovieť. S poukazom na ust.  § 194 ods. 1 Obchodného
zákonníka mal za to, že zákon a aj stanovy určujú dĺžku funkčného obdobia členov predstavenstva, a
to 5 rokov. Po piatich rokoch musí nastať nová voľba. Ak akcionári poisťovne garantovali žalobcovi, že
bude členom predstavenstva a viceprezidentom 12 rokov, išli nad rámec zákona aj vlastných stanov.
Žalobca mal byť zvolený do predstavenstva a za viceprezidenta v roku 2008, funkčné 12-ročné obdobie
by mu uplynulo v roku 2020. Konštatoval však, že súd nemôže priznať ušlý zisk do budúcna, keďže



môžu nastať rôzne skutočnosti, ktoré by spôsobili vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane voči
žalovanému. S poukazom na to, že nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu
a to priamy vzťah príčiny a následku, nebolo už potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami, prípadne
zavinením, ako ďalším základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

69. Proti rozsudku zo dňa 14.6.2016 (č.l. 722) podali odvolanie tak žalovaný, ako aj žalobca. Žalovaný
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie
zakladal na dôvode uvedenom v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. teda na tvrdení, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní zotrval na svojom
tvrdení, že  predmetom reportáži boli informácie verejného záujmu a ich odvysielanie bolo realizáciou
ústavného práva redaktora, ako aj žalovaného na slobodu prejavu a zároveň napĺňajú ústavné právo
verejnosti na informácie. Na odvysielanie reportáží mal žalovaný spravodajskú licenciu v zmysle §
12 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na zverejnenie informácií o žalobcovi nepotreboval jeho súhlas.
Poukázal na dôvody prvoinštančného rozsudku, ktorý osobitne posúdil všetky napadnuté výroky z
reportáží (spolu 25) a dospel k záveru, že tieto nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, keďže
sa ho netýkali, prípadne boli pravdivé a preukázateľné. Tieto závery považuje žalovaný za správne a
v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Následne však súd konštatoval, že z celkového pohľadu, vo
všetkých okolnostiach vyplynulo, že žalobca bol osobou, ktorá mala z podozrivej zmenky osoh, bol
prezentovaný ako kamarát a blízky spolupracovník G.. Š.U., čo mohlo zanechať u nezainteresovaného
diváka negatívny dojem. Súd taktiež konštatoval zásah do osobnostných práv u žalobcu tým, že zverejnil
jeho plné meno, priezvisko ako aj zamestnanie. Žalovaný uviedol, že bol  oprávnený  zverejniť meno,
priezvisko, ako aj zamestnanie žalobcu na základe svojej spravodajskej licencie a tiež z dôvodu, že
išlo o podstatné informácie verejného záujmu. V odvolaní poukázal na zápisnicu zo súdneho sporu
vedeného na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 28C/167/2008 z 2.5.2016 vo veci Š. proti MARKÍZA-
SLOVAKIA, spol. s r.o. o ochranu osobnosti a náhradu škody, ktorého predmet je v podstate identický s
týmto konaním. V tejto zápisnici je zaprotokolovaná výpoveď svedkyne P.Á.O. E., ktorá uviedla, že sa na
nich po odvysielaní relácií obrátili viacerí poškodení, ktorí prišli za neštandardných podmienok o svoje
nehnuteľnosti, pričom vždy sa v týchto prípadoch objavil žalobca, prípadne pán Š.. Išlo napr. o osobu
p. B.Š.N., Z. O. a manželov Y.Ý.W.. Z toho žalovaný vyvodzuje, že zverejnením mena žalobcu a G..
Š. sa viacero poškodených osôb dozvedelo o podozrivých praktikách týchto ľudí sa začali efektívnejšie
brániť svoje práva a majetok.  Rovnako došlo k varovaniu ďalších ľudí, ktorí boli pri podpisovaní
dokumentov a v zmluvných či iných vzťahov opatrnejší. Za nepreukázané a nesprávne považuje tiež
závery súdu o príčinnej súvislosti medzi reportážami a negatívnymi zásahmi do života žalobcu.  Má za
to, že súd nesprávne právne kvalifikoval napádané reportáže, keď zverejnenie pravdivých informácií o
žalobcovi považoval za neprimeranú kritiku zasahujúcu do jeho osobnostných práv. Mal za to, že tieto
boli jednoznačne realizáciou slobody prejavu.
70. Žalobca žiadal v odvolaní napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť
nemajetkovú ujmu v sume 220.000,- eur. Po vyhlásení dopĺňacieho rozsudku, ktorým bola žaloba o
náhradu nemajetkovej ujmy v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca toto svoje odvolanie s poukazom na
neexistenciu zamietavého rozsudku zobral späť a odvolanie podal proti dopĺňaciemu rozsudku. V tomto
odvolaní žiadal zamietavý výrok zmeniť a žalobe žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovieť a túto
mu priznať vo výške 102.000,- eur. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/, a h/ C.s.p.. V odvolaní namietal postup súdu pri určení výšky náhrady nemajetkovej
ujmy, ako aj samotnú výšku, ako ju súd určil v čiastočnom rozsudku. Odôvodnenie dopĺňacieho rozsudku
odkazuje v bode 7 odôvodnenia na odôvodnenie čiastočného rozsudku vo veci a k tomuto výroku
neobsahuje žiadne bližšie skutkové, či právne odôvodnenie. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil
skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keď  žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu iba
v sume 8.000,- eur. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v čase odvysielania relácií, nebol
verejne činnou osobou a ani osobou verejného záujmu, nedal súhlas na vyhotovenie a odvysielanie
uvedených relácií. Tento nebol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu a bol  spod obžaloby
oslobodený. Má za to, že zodpovednosť za takýto zásah je objektívna a nemožno sa jej zbaviť. Za
nesprávne považuje celkové právne posúdenie veci s poukazom na to, že žalobca má pri ochrane
osobnosti preukazovať svoju \"nevinu\". V konaniach pri ochrane osobnosti je dôkazné bremeno na strane
žalovaného, ten musí preukázať pravdivosť skutkových tvrdení, pričom počas konania žalovaný ani raz
nepreukázal a s poukazom na § 118a ods. 1 O.s.p. ani nemohol preukázať pravdivosť svojich skutkových
tvrdení a riadne nezdôvodnil svoje hodnotiace úsudky. Súdu prvej inštancie vytýkal porušenie svojho
práva na spravodlivý proces, keď uviedol, že  tento vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s dôkazmi
(napr.  prepisy telefonických hovorov, prepisy sms komunikácie a pod.), čím porušil zásadu upravenú



v § 118a ods. 1 O.s.p., čím došlo k porušeniu ústavného práva na rovnaké postavenie účastníkov
súdneho konania, a teda zásady „rovnosti zbraní\". Ako nelogické považuje zdôvodnenie uvedené na str.
31 ods. 5 čiastočného rozsudku, kde súd vysvetľuje nízku nemajetkovú ujmu priznanú žalobcovi. Toto
zdôvodnenie považuje za nesprávne a z právneho hľadiska za nezákonné. Súd ho ako súkromnú fyzickú
osobu nepovažoval za osobu verejného záujmu a konštatoval vyššiu mieru ochrany jeho osobnostných
práv, avšak hneď na to bez vysvetlenia uviedol, že mu neprináleží ako, „pre bulvár nezaujímavú osobu\"
rovnaká náhrada ako \"verejne zaujímavým\" osobám. Má za to, že ak majú médiá viac rešpektovať jeho
právo na ochranu osobnosti ako ochranu osobnosti verejne známych osôb, tak by logicky malo byť jeho
poškodenie zo strany médií vyššie a logicky malo byť jeho poškodenie zo strany médií odškodnené
minimálne rovnako, ak nie vyššie ako  v prípade týchto \"verejne zaujímavých\" osôb. Mal za to, že v
dôvodoch rozsudku sa súd pokúsil izolovaním jednotlivých výrokov odvysielaných v reportáži navodiť
dojem, akoby jednotlivo vlastne bol každý jeden výrok pravdivý, avšak ako celok navodzujú negatívny
dojem o žalobcovi. Má za to, že toto tvrdenie odporuje logike a výsledkom dokazovania, keďže sa vôbec
sa nepodarilo žalovanému potvrdiť pravdivosť výrokov dôkazmi v konaní.

71. V ďalšej časti odvolania sa rozsiahlo vyjadruje k záverom súdu ohľadne jednotlivých
vyšpecifikovaných difamujúcich výrokoch.

72. Pred meritórnym prejednaním odvolaní sa odvolací súd vyporiadával so splnením formálnej
podmienky odvolacieho konania v prípade rozhodovania o odvolaní žalovaného a to z hľadiska včasnosti
jeho podania. Z obsahu spisu vypláva, že rozsudok bol doručovaný právnemu zástupcovi žalovaného
advokátskej kancelárii DEDÁK & PARTNERS s.r.o., prostredníctvom Slovenskej pošty na adresu
Mlynské Nivy 45, Bratislava. Z obsahu poštovej doručenky vyplýva, že poštový doručovateľ vykonal
prvý neúspešný pokus o doručenie na uvedenej adrese dňa 20.7.2016 a opakované doručenie malo byť
vykonané 21.7.2016 a v uvedený deň mala byť zásielka uložená na pošte. Na opačnej strane poštovej
zásielky je vyznačené dňa 9.8.2016, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Poštová zásielka
bola vrátená súdu prvej inštancie dňa 15.8.2016. K otázke doručovania tohto rozhodnutia právny
zástupca žalovaného advokátska kancelária Paul Q, s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno DEDÁK
& PARTNERS s.r.o.) uviedol, že koncom roka 2015 bol nútený opustiť svoje kancelárske priestory (a
zároveň sídlo) nachádzajúce sa v Apollo Biznis center, Mlynské Nivy 45 Bratislava a to z dôvodov,
že v danej budove bolo zistené závažné porušenie statiky. Následkom toho vlastník budovy všetkých
nájomcov nútene vysťahoval, budovu uzavrel a tá je od toho času natrvalo uzavretá. Advokátska
kancelária Paul Q, s.r.o. zriadila svoje kancelárske priestory v novovybudovanom obchodnom centre
Twin City na Karadžičovej č. 2 v Bratislave. Vzhľadom na svoju intenzívnu korešpondenciu si hneď
po zmene kancelárie zriadila u Slovenskej pošty službu „časové doposielanie“. Uviedol, že táto
služba garantuje, že každú zásielku zaslanú na adresu Mlynské Nivy 45, Bratislava Slovenská pošta
a.s. automaticky prepošle na novo oznámenú adresu, t.j. Karadžičova 2, Bratislava. Túto službu
mala advokátska kancelária zriadenú od jesene 2015 a bola v platnosti celý rok 2016. Na základe
reklamácie právneho zástupcu žalovaného u Slovenskej pošty a.s. ohľadne doručenia uvedenej zásielky
bolo oznámené, že súd prvej inštancie opatril zásielku s podacím č. ÚCOO4451266SK poznámkou
„nedoposielať“. Z tohto dôvodu nebola realizovaná pre právneho zástupcu žalovaného služba na
doposielanie zásielky. Na preukázanie týchto skutočností pripojil aj emailovú komunikáciu so Slovenskou
poštou a.s. z obsahu ktorej vyplýva, že zásielka s vyššie uvedeným podacím číslom bola zasielaná
so službou nedoposielať. V zmysle poštových podmienok Slovenskej pošty bod 5.2.6. takto označenú
zásielku Slovenská pošta a.s. neodpošle na inú oznámenú adresu adresáta a takto neumožní adresátovi
využitie dispozičnej služby doručenie na inú adresu. Slovenská pošta potvrdila, že spoločnosť DEDÁK
& PARTNERS s.r.o. mala aktívnu službu časové doposielanie v r. 2016 v čase od 1.7.2016 do
31.7.2016. Otázku účinného doručenia rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného odvolací súd posúdil
v zmysle ust. § 111 ods. 1 a 3 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že vykonanie doručenia
rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného vyššie citovanou poštovou zásielkou nemožno považovať
za účinné doručenie do vlastných rúk. Podľa bodu 17.2 písm. d/ Poštového poriadku zásielky, ku
ktorým sa vyžaduje potvrdenie prevzatia nie je možné doručiť ak odovzdávacie miesto nie je prístupné.
Skutočnosť, že budova, v ktorej sídlila advokátska kancelária právneho zástupcu žalovaného bola jej
vlastníkom z dôvodov porušenia statiky uzavretá,  nájomcovia vyprataní a do budovy bol znemožnený
prístup má za následok neprístupnosť odovzdávacieho miesto pre zasielanie zásielok, ku ktorým sa
vyžaduje potvrdenie prevzatia. Za takejto situácie teda nebolo možné vykonať zo strany Slovenskej
pošty, tak prvý ako aj opakovaný pokus o doručenie  takto zjavne neboli splnené ani podmienky pre
uloženie zásielky na pošte vzhľadom k tomu, že adresátovi nebolo možné na uvedenej adrese pre



doručovanie zanechať oznámenie o uložení zásielky.  Bolo preto povinnosťou Slovenskej pošty a.s.
uvedenú skutočnosť oznámiť súdu prvej inštancie ako podateľovi zásielky. Z dôvodu vyznačenia na
zásielke služby nedoposielať nebola realizovaná ani platená služba adresáta na doposielanie zásielky
na inú adresu, ktorým advokátska kancelária riešila dočasný stav neumožňujúci doručovanie poštových
zásielok na adrese jej sídla a zároveň adrese pre doručovanie. Na základe toho odvolací súd vyvodil
záver, že k účinnému doručeniu rozsudku zástupcovi žalovaného (č.l. 766) došlo dňa 24.8.2016 a
žalovaným podané odvolanie bolo takto podané včas.

73. Odvolací súd na základe včas podaných odvolaní žalobcu, ako aj žalovaného preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe
toho dospel k záveru, že odvolania žalobcu aj žalovaného sú dôvodné.

74. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na dôvodoch, ktoré sú pre ich vzájomnú rozpornosť a
nedostatočnosť nepreskúmateľné.

75. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku) v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

76. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie   nezodpovedá tejto
procesnej úprave. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu na uverejnenie ospravedlnenia, ako
aj pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tento v súlade s úpravou žaloby, v ktorej
žalobca rozobral obsah dvoch televíznych relácií, ktorými mali byť uvedené zásahy na 25 konkrétne
vyšpecifikovaných skutkových tvrdení, resp. hodnotiacich úsudkov a súd prvej inštancie v náväznosti
na to vyhodnocoval dôvodnosť nároku žalobcu vo vzťahu k takto vyšpecifikovaným jednotlivým častiam
relácií, súd prvej inštancie  konštatoval potrebu zohľadniť slobodu prejavu, na druhej strane však
konštatoval, že to neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Konštatoval, že to znamená, že v
niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav  môže mať isté
nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Konštatoval, že musel posúdiť, či právo
žalobcu na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom žalovaného, ktorý sa báni využitím svojho práva
na slobodu prejavu a právo na poskytovanie informácii. Preto považoval za potrebné posúdiť, či bol
zásah do práva na ochranu osobnosti primeraný, t.j. či zodpovedal zásade proporcionality. Pristúpil
preto k preskúmaniu proporcionality medzi ústavnými garanciami práva na súkromie žalobcu a práva
na slobodu prejavu žalovaného. Na tento účel vykonal test proporcionality založený na hľadaní na
otázky: KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO. Takto osobitne vyhodnotil všetkých 25 vyšpecifikovaných
tvrdených zásahov a vyvodil záver, že ak by sa samostatne posudzovali všetky napádané výroky
žalobcom, ktoré odzneli v reportážach, tieto nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, keďže sa
ho priamo netýkali alebo to boli výroky nezávislých osôb alebo bol prezentovaný názor manželov E., ktorí
vystupovali v príspevkoch ako poškodení alebo sa jednalo o fakty, ktoré boli pravdivé a preukázateľné.
Konštatoval, že celá reportáž sa prakticky týkala G.. Š. a žalobca v celej reportáži vystupuje ako ten, na
koho bola zmenka postúpená a ten kto si na základe tejto zmenky uplatnil exekučné právo.

77. Odvolací súd má za to, že takto vyšpecifikované skutkové závery súdu prvej inštancie by mali vyústiť
do logického záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu. V rozpore s tým sú však ďalšie dôvody, v ktorých
súd konštatuje, že napriek uvedenému musel dať za pravdu žalobcovi, že z celkového pohľadu vo
všetkých súvislostiach vyplynulo, že právo on bol ten, kto mal z celej podozrivej zmenky osoh, keďže
on bol ten, ktorý si peniaze zo zmenky vymáhal v exekučnom konaní.  V reportáži bol prezentovaný
ako kamarát a blízky spolupracovník G.. Š., čo mohlo zanechať u nezainteresovaného diváka negatívny
dojem. Zároveň konštatoval aj preukázaný zásah do práva chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka
spočívajúceho v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite tým, že v reportážach
bolo zverejnené plné meno, priezvisko, dokonca zamestnanie žalobcu, na to čo tento nedal súhlas.
Súd prvej inštancie v náväznosti na to konštatoval, že aj keď nie na základe jednotlivých výrokov, ale
globálne z oboch reportáži vyznel žalobca v očiach verejnosti negatívne. Preto uveril žalobcovi, že sa
kvôli odvysielanej relácii cítil zle, mal plačlivú náladu,  hádal sa s otcom  a za zásah do jeho súkromia
považoval aj to, že žalobcova sestra sa nervovo zrútila. Na základe toho rozhodol, že odvysielaním



reportáži žalovaný zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu a žalobcovi takto priznal právo v
zmysle § 13 Občianskeho zákonníka na primerané zadosťučinenie.

78. Takto vyšpecifikované dôvody rozsudku považuje odvolací súd za navzájom si odporujúce, keď
súd prvej inštancie na jednej strane pri posudzovaní podmienok pre vznik zodpovednosti jednotlivých
vyšpecifikovaných zásahov uzavrel, že nimi nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu, vzápätí však konštatoval, že celkový obsah oboch relácií ako celok bol spôsobilý vyvolať
difamačné následky a tieto aj mal za preukázané. Pri tomto závere však už nekonkretizoval hodnotenie
tohto zásahu z rovnakých hľadísk akým podrobil hodnotenie jednotlivých vyšpecifikovaných tvrdených
zásahov, ale iba konštatoval vyvolanie následkov, ktoré mali spôsobiť, že sa žalobca cítil zle, mal plačlivú
náladu, hádal sa s otcom, ako aj skutočnosť, že sa nervovo zrútila jeho sestra. Takto citované dôvody
rozsudku pre ich vzájomný rozpor, ako aj pre nedostatok odôvodnenia vyhovujúceho výroku neumožňuje
odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť záverov súdu prvej inštancie (z hľadiska neoprávnenosti zásahu
v zmysle § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka). K týmto nejasným dôvodom patrí aj časť, v ktorej súd
prvej inštancie konštatoval aj zásah do práva chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka, teda do
práva na ochranu mena žalobcu, ako aj jeho súkromia a to zverejnením jeho plného mena, priezviska,
ako aj zamestnania.  Napriek tejto konštatácii z dôvodov nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vyhovujúci
výrok založil na závere o zásahu do tohto práva alebo vyhovujúci výrok má základ iba v zásahu do práv
chránených ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné
ako rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane dopĺňacieho rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

79. Proti rozsudku zo dňa 28.10.2016 (č.l. 912), ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu
na náhradu škody podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie v tejto časti zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p.. V dôvodoch uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil, keď' považoval za následok relácie „Zmenka“ len odstúpenie od dohody
o kariérnom postupe, pričom jediným následkom (ujmou) v tomto konaní (o zaplatenie ušlého zisku)
bolo jeho reálne nezvolenie za člena predstavenstva a viceprezidenta Rapid life životnej poisťovne,
a.s., z ktorých mu mali plynúť odmeny a do ktorých nebol zvolený len z dôvodu protiprávnej relácie
\"Zmenka\". Uviedol, že každá príčina môže vyvolať množstvo následkov, a relácia \"Zmenka\" vyvolala
množstvo priamych následkov ako napr. porušenie jeho osobnostných práv, nezhody v jeho rodine ako
aj nezvolenie jeho osoby do vopred plánovaných pozícií, taktiež odstúpenie od dohody o kariérnom
postupe. Nevedno prečo súd stanovil za vznik ujmy, respektíve následok (v konaní o ušlom zisku) práve
odstúpenie od dohody o kariérnom postupe, nakoľko zdôvodnenie súd neuviedol a preto ani nie je
možné fakticky preskúmať jeho myšlienkový postup. Má za to, že  povinnosťou súdu bolo vymedziť
medzi ako ujmou a akou skutočnosťou (ako príčinou) má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Má za to, že
ak by súd správne vymedzil medzi akou ujmou (jeho nezvolením do pozícií, z ktorých mu mal plynúť
zisk) a akou skutočnosťou ako príčinou (relácia \"Zmenka\" odvysielaná žalovaným) má byť príčinná
súvislosť zisťovaná, tak by mu z dôkazov vykonaných v konaní (výpovedí akcionárov, čestných vyhlásení
akcionárov, atď.) muselo vyplynúť, že sa jednalo o priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi
príčinou a jeho ujmou (spočívajúcej v jeho reálnom nezvolení za člena predstavenstva a viceprezidenta
Rapid life životnej poisťovne, a.s.).  V odvolaní ďalej poukázal na judikatúru vo veciach náhrady škody
ako aj ušlého zisku. Konštatoval, že najpodstatnejšia časť celého Rozsudku sa koncentruje pod č. 58,
kde súd vysvetlil svoj názor o tom, že relácia Zmenka odvysielaná žalovaným  nie je v priamej príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou, pretože zapríčinila (len) odstúpenie od dohody o kariérnom postupe,
z čoho mu nevznikla škoda. A aj keby dohoda o kariérnom postupe bola naplnená, nespôsobovalo
by jej naplnenie zisk pre jeho osobu.  Má za to, že naplnením dohody o kariérnom postupe malo
byť jeho zvolenie za člena predstavenstva a viceprezidenta Rapid life životnej poisťovne, a.s.. Keďže
príčinná súvislosť je skutkovou otázkou, ktorú súd nevytvára, ale zisťuje dokazovaním, zastáva názor,
že vykonanými dôkazmi a to čestnými vyhláseniami akcionárov bolo preukázané, čo bolo jedinou,
bezprostrednou a skutočnou príčinou jeho nezvolenia do pozícií člena predstavenstva a viceprezidenta.
Má za to, že súd sa s týmito dôkazmi nijako nevysporiadal, dokonca ich úplne ignoroval. Má za to, že súd
nijako nezdôvodnil svoj záver o tom, že čím sa príčinná súvislosť, t. j. akým vplyvom tretej od žalobcu a
akcionárov nezávislej skutočnosti pretrhla, a taktiež ide o zjavný rozpor zistenia súdu oproti vykonaným
dôkazom. Za podstatné pochybenie súdu považuje to, že konanie, t. j. proces smerujúci ku jeho voľbe
do pozícií predvídaný Obchodným zákonníkom rozčlenil na jednotlivé úkony, aby tak vzbudil dojem, že
jednotlivými úkonmi, ktoré pri obvyklom behu udalostí vedú k voľbe za člena predstavenstva, dochádza k



prerušeniu bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a jeho nezvolením do pozícií.
Za nesprávny považuje aj záver o tom, že nemohol byť členom predstavenstva po dobu dlhšiu ako
5 rokov. Takýto záver považuje taktiež za rozporný s vykonaným dokazovaním, keďže z vyhlásení
akcionárov poisťovne vyplýva, že 12-ročný

výkon funkcie člena predstavenstva je v tejto obchodnej spoločnosti obvyklý. Títo akcionári potvrdili,
že ak by TV Markíza neodvysielala o žalobcovi zmienené relácie bol by tento zvolený za člena
predstavenstva a aj opätovne zvolený do tejto funkcie najmenej po dobu 12 rokov.

80. Odvolací súd preskúmal aj tento rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

81. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre vznik zodpovednosti za
škodu (ušlý zisk) a aj správne vo veci rozhodol, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že tieto zákonné podmienky žalobcom preukázané neboli.

82. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

83. Pod ušlým ziskom  zákon rozumie taký dôsledok škodnej udalosti v majetkovej sfére poškodeného,
ktorého dôsledkom je, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ku ktorému by došlo nebyť škodnej
udalosti. Za ušlý zisk je však možné považovať iba reálne (nie neefektívne) určenie ušlého zisku. Nestačí
preto iba určenie toho, čo ušlo, ale ušlým ziskom môže byť iba to, o čo sa nezväčšil majetok. Z obsahu
žaloby vyšpecifikovanej žalobcom vyplýva, že tento vyčíslil ako svoj ušlý zisk sumy, ktoré by bol pri
normálnom behu vecí obdržal ako príjem vo funkcii člena predstavenstva a viceprezidenta poisťovne. Za
bežný beh vecí označil splnenie záväzku akcionárov tejto poisťovne, ku ktorému sa zaviazali v Dohode
o jeho kariérnom postupe uzavretej dňa X.X.XXXX. Ako škodové konanie žalovaného žalobca označil
odvysielanie dvoch televíznych relácií, v ktorých bola jeho osoba neoprávnene vykreslená v mimoriadne
nepriaznivom svetle, v dôsledku čoho akcionári poisťovne odstúpili od uvedenej dohody. Za takejto
skutkovej situácie je zákonnou podmienkou pre posúdenie jednej z podmienok vzniku zodpovednosti a to
preukázanie vzniku škody jednoznačné preukázané toho, že majetok žalobcu by sa zväčšil o sumy, ktoré
v žalobe vyčíslil ako ušlý zisk. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku k tejto zákonnej podmienke
vyjadril tak, že na zákale vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u žalobcu nedošlo ku zmenšeniu
majetku a ani k ušlému zisku. Mal za to, že jeho pozícia zostala nezmenená a a j v prípade, ak by
akcionári poisťovne neodstúpili od zmluvy o kariérnom postupe, žalobcovi by ešte žiaden zisk nevznikol.
Museli by nastať ďalšie úkony, aby sa stal členom predstavenstva a viceprezidentom. Musel by sa stať
najskôr akcionárom alebo by musel byť delegovaný niektorým akcionárom, musel by byť zvolený za
člena predstavenstva a musel by byť zvolený aj za viceprezidenta poisťovne, čiže museli by nastať
ďalšie úkony, aby sa dostal do funkcií, z ktorých by mu mal plynúť zisk. Mal však za to, že tu už nie
je bezprostredný vzťah medzi protiprávnym úkonom a ušlým ziskom. Odvolací súd sa zhoduje s týmito
závermi, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil nesplnenie jednej zo zákonných podmienok pre vznik
zodpovednosti a to vznik škody (ušlého zisku). K týmto dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie považuje
odvolací súd za potrebné doplniť dôvody.

84. Z konštrukcie ako žalobca formuloval ním tvrdený ušlý zisk vyplýva, že tento mal získať od obchodnej
spoločnosti Rapid life životnej poisťovne a.s. v budúcnosti ako odmenu za výkon funkcie viceprezidenta
poisťovne a člena predstavenstva. Pre vyhodnotenie otázky možného zisku je teda potrebné posúdiť, či
žalobcovi vo vzťahu k tejto akciovej spoločnosti vzniklo konkrétne právo (a na druhej strane záväzok),
z ktorého by pri bežnom behu vecí vyplýval žalobcom tvrdený príjem a v tomto smere vyhodnotiť, či
žalobcom označená zmluva uzavretá s akcionármi tejto poisťovne zaväzuje uvedenú spoločnosť vo
vzťahu k žalobcom k tvrdeným záväzkom.

85. Odvolací súd je toho názoru, že takýto obsah zmluvy uzatvorený s akcionármi uvedenú obchodnú
spoločnosť nezaväzuje. Takýto záväzok by mohol vzniknúť iba na základe právneho úkonu tejto
právnickej osoby vo vzťahu k žalobcovi, ktorý mohol vykonať iba oprávnený orgán konajúci v mene
tejto spoločnosti. Týmto orgánom je predstavenstvo. Ak nevyplýva zo stanov akciovej spoločnosti niečo
iné, koná navonok v mene spoločnosti každý jej člen. K vzniku platného právneho úkonu v mene
akciovej spoločnosti sa vyžaduje prejav jej vôle, ktorá sa uskutočňuje hlasovaním akcionárov (výlučne)



na valnom zhromaždení. Uznesenie valného zhromaždenia nemožno považovať za dovŕšený právny
úkon, ale ide iba o proces tvorby vôle spoločnosti. Prejavenie tejto vôle navonok ako druhá fáza právneho
úkonu je vlastné štatutárnym orgánom. Z uvedeného vyplýva, že vôľu akciovej spoločnosti uzavrieť so
žalobcom záväzok mohli jej akcionári prejaviť výlučne na valnom zhromaždení. Iba takéto hlasovanie
by predstavovalo prejav vôle tejto spoločnosti vo vzťahu k žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že osobný
záväzok akcionárov uzavretý na základe zmluvy so žalobcom mimo valného zhromaždenia nemožno
považovať za právny úkon vykonaný v mene akciovej spoločnosti, ktorý by ju zároveň zaväzoval.
Za takejto situácie nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca preukázal záväzok, z ktorého by pri
bežnom behu vecí by vyplýval zisk uplatňovaný v žalobe. Ním tvrdený obsah zmluvy s akcionármi
totiž nezaväzuje túto obchodnú spoločnosť a za takejto situácie je ním tvrdený zisk iba hypotézou.
Z uvedeného záveru vyplýva, že žalobca nepreukázal  jednu zo základných podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu a to samotný vznik škody (ušlého zisku), čo bez ohľadu na ďalšie skutočnosti
je dostatočným dôvodom pre zamietnutie nároku na náhradu škody. S poukazom na dôvody súdu
prvej inštancie týkajúce sa tejto spornej otázky vzniku škody, ako aj s poukazom na dôvody, ktorými
odvolací súd doplnil dôvody prvoinštančného rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho zamietavom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

86. O trovách konania rozhodne  súd prvej inštancie po konečnom rozhodnutí o celom predmete konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/149/2008", "guid": "993a3ddc-8b6b-4fce-a347-98075345d4ec:fdeba1aa-4376-41da-a128-d8d78d44e8d8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:336f1a73-490a-4cc8-965d-d8deea7c5695", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 472/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 472/2012 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:336f1a73-490a-4cc8-965d-d8deea7c5695"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:bf124397-e77b-4364-bf9e-034c29d9635f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf124397-e77b-4364-bf9e-034c29d9635f"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}], "citovane_v": []}