Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sd/18/2014 z 22. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. mája 2014, sp. zn. 9Sd/18/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200327.1 Krajský súd Košice | 9Sd/18/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200327.1 | 2014-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: predpis č. 55/1956 Zb., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3f111bb-a55d-43e1-978a-2a6c4c79c6b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200327.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200327
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200327.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľky R. C., bytom
T. Č.. XXX, N., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2014 v spojení so zmenovým
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2014 v spojení so zmenovým
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2014 odporca podľa § 21 zákona č. 55/1956 Zb. a § 37
zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, zamietol žiadosť navrhovateľky o uvoľnenie výplaty
vdovského dôchodku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 21 ods. 1, 3, 4 zákona č.
55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že vdovský dôchodok bol navrhovateľke odňatý
od 16. júla 1982 právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX . Konštatoval, že nárok na vdovský
dôchodok navrhovateľke zanikol, nakoľko prestala spĺňať aspoň jednu z podmienok uvedených v §
37 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktoré ustanovenie aj citoval. Poukázal
na to, že nárok na vdovský dôchodok by navrhovateľke podľa tohto zákona vznikol znova, ak by
spĺňala niektorú z podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení do dvoch rokov po zániku
vdovského dôchodku alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného
pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie. Poukázal na to, že jej
manžel zomrel následkom pracovného úrazu pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I.
pracovnej kategórie dňa 06. júla 1959, pričom k tomu dňu navrhovateľka nedovŕšila vek 40 rokov. Keďže
vychovala jedno dieťa a vek 50 rokov navrhovateľka dovŕšila 31. januára 1989, t.j. až po piatich rokoch
od zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, nový nárok na vdovských dôchodok jej nevznikol.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že ustanovenie § 74 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o podmienkach nároku na vdovský dôchodok sa
vzťahuje iba na vdovské dôchodky, na ktoré vznikol nárok od 01. januára 2004.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporcu. Uviedla, že jej nebohý manžel zomrel následkom pracovného úrazu pri plnení



pracovných úloh v štátnom podniku a ako vdova je diskriminovaná z dôvodu, že sa na ňu vzťahuje
platnosť zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a nevzťahuje sa platnosť zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého by na výplatu vdovského dôchodku mala nárok. Z uvedených
dôvodov žiadala o udelenie výnimky pre aplikáciu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2014 zmenil napadnuté rozhodnutie zo dňa
10. januára 2014, ktorým doplnil výrok a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uvedeným zmenovým
rozhodnutím odporca podľa § 264, § 259, § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, § 21 zákona č. 55/1956 Zb. a § 37 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom
zabezpečení, zamietol žiadosť navrhovateľky o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku. V odôvodnení
zmenového rozhodnutia odporcu citoval zákonné ustanovenia uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
ktoré neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí zo dňa 10.01.2014, pričom ostatné časti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.01.2014ostali nezmenené.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu zo
dňa 10.01.2014, ako aj zmenového rozhodnutia odporcu zo dňa 05.03.2014 a oboznámení sa s
administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa
05.02.2014 nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 23. mája 2014 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Vzhľadom na to, že navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila súd v súlade s § 250g ods. 2 aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal
v neprítomnosti navrhovateľky.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí,
zmenovom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2014.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 26. novembra
2013 doručenou odporcovi dňa 28.11.2013 požiadala odporcu o uvoľnenie vdovského dôchodku po
nebohom manželovi G. C., ktorý zomrel 06. júla 1959 na následky pracovného úrazu na pracovisku
Chemko Strážske, n.p.. V uvedenej žiadosti poukázala na to, že vdovský a sirotský dôchodok poberala
do roku 1982, pričom po skončení pracovného pomeru a odchodu do starobného dôchodku vdovský
dôchodok nepoberá, nakoľko nesplnila podmienky uvedené v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..
Žiadala o opätovné prehodnotenie jej žiadosti v súvislosti so zmenami zákonov o sociálnom poistení a
podmienkach pre vznik nároku na poberanie - uvoľnenie vdovského dôchodku z dôvodu, že jej nebohý
manžel zomrel na následky pracovného úrazu, pričom toho času poberá starobný dôchodok 246,20 eur
mesačne a žije sama.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že právoplatným rozhodnutím odporcu č. XXX XXX
XXXX zo dňa 03. mája 1982 bol navrhovateľke odňatý vdovský dôchodok od splátky dôchodku za mesiac
júl 1982.

Podľa § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), vdove, ktorá
má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský
dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 259 ods. 1 zákona, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia,
dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o
nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku
zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady



škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti, už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 74 ods. 1 zákona, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok,

b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 74 ods. 2 zákona, voda má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti
manžela.

Podľa § 74 ods. 3 zákona, po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu
vdovského dôchodku, ak

a) sa stará o nezaopatrené dieťa,

b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo

c) vychovala aspoň tri deti,

d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,

e) dovŕšila dôchodkový vek.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdovský dôchodok náleží vdove
počas jedného roku od smrti zamestnanca (dôchodcu).

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdovský dôchodok náleží ďalej po
uplynutí jedného roku od smrti zamestnanca (dôchodcu) vdove, ak

a) je invalidná (§ 12 ods. 2), alebo

b) sa stará aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 24), alebo

c) vychovala aspoň tri deti, alebo

d) dovŕšila 45 rokov a vychovala aspoň dve deti, alebo

e) dovŕšila 50 rokov, alebo

f) jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní I. pracovnej kategórie a
vdova dovŕšila ku dňu jeho smrti 40 rokov.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení, nárok na vdovský dôchodok
nezanikne, ak odpadne niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a/, alebo b/, ak vdova v dobe
trvania nároku na dôchodok dovŕšila 50 rokov, alebo 45 rokov a vychovala aspoň dve deti.



Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení, nárok na vdovský dôchodok vznikne
znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 do dvoch rokov po zániku predošlého
nároku na vdovský dôchodok.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vdovský dôchodok bol navrhovateľke odňatý od 16. júla
1982 právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 03. mája 1982. Nárok na vdovský dôchodok
jej zanikol, nakoľko prestala spĺňať aspoň jednu z podmienok uvedených v § 37 zákona č. 121/1975
Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého vdovský dôchodok patrí po uplynutí jedného roka od smrti
manžela, ak vdova

a) je invalidná,

b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,

c) vychovala aspoň tri deti,

d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e) dosiahla vek 50 rokov, alebo

f) dosiahla vek 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri
plnení úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie.

Nárok na vdovský dôchodok by navrhovateľke podľa tohto zákona vznikol znova, ak by splnila niektorú
z vyššie uvedených podmienok do dvoch rokov po zániku vdovského dôchodku, alebo do piatich rokov,
ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej
kategórie.

Manžel navrhovateľky zomrel následkom pracovného úrazu pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I.
pracovnej kategórie dňa 06. júla 1959, pričom k tomu dňu navrhovateľka nedovŕšila vek 40 rokov a ani
nebola uznaná invalidnou. Navrhovateľka vychovala jedno dieťa, vek 50 rokov dovŕšila až 31. januára
1989, t.j. po piatich rokoch od zániku nároku na vdovský dôchodok, z čoho vyplýva, že navrhovateľka
podmienky nového nároku na vdovský dôchodok nesplnila a nový nárok na vdovský dôchodok jej
nevznikol.

Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že odporca v tomto
prípade vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec aplikoval správne právne
predpisy. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku ani nenamietala zákonnosť napadnutého
rozhodnutia odporcu, pričom len uviedla, že je diskriminovaná z dôvodu, že sa ňu vzťahuje platnosť
zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a nevzťahuje platnosť zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení a z tohto dôvodu žiadala o udelenie výnimky. Keďže odporcovi neumožňuje žiadne
zákonné ustanovenie povoľovať výnimky pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich zo sociálneho
poistenia, z uvedeného dôvodu sú námietky navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
odporcu v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím právne irelevantné.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 10.01.2014 v spojení so zmenovým
rozhodnutím zo dňa 05.03.2014, ako vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke
nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.