Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/274/2012 z 9. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. apríla 2014, sp. zn. 6S/274/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012201145.4 Krajský súd Košice | 6S/274/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7012201145.4 | 2014-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 140a zákona č. 50/1976 Zb., § 140b zákona č. 50/1976 Zb., § 2 ods. 2 zákona č. 401/1990 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c73dcfb2-0906-404a-b882-591a1d92cb2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7012201145.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/274/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201145
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201145.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcov: 1. D. D.-I., M. XX, XXX XX D.,
2) A. D.-I., M. XX, XXX XX D., právne zastúpených JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom so
sídlom Jantárová 30, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, za účasti
účastníkov konania: 1. O. K., I. D. XX, D., 2. A. K., I. D. XX, D., 3. K. D., I. M. XX, D., 4. A. D.Á., I. M. XX,
D., 5. P. A., I. F. XX, D., 6. W. W., I. I. XX, 7. S. J., I. Z. G. XX, D., 8. O.E. A., I. D. X, D., 9. J. I. W..S..,
S. S. G. E. X, I., 10. U.. O. Š., I. I. XX, D., 11. X. D., I. M. XX, D., o preskúmanie rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00781 z 21.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie Krajského stavebného úradu v
Košiciach č. 2012/00781 z 21.9.2012, ako aj rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - JUH č.
A/2010/13119-19/IV, A/2011/08320-14/IV, A/2012/05443-05/IV zo 16.7.2012 a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobcom priznáva právo na náhradu trov konania v sume 519,16 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcov do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou podanou v lehote podľa § 250b ods. 1 O. s. p. sa žalobcovia

prostredníctvom právneho zástupcu domáhali preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu
v Košiciach č. 2012/00781 z 21.9.2012, ktorým Krajský stavebný úrad v Košiciach ako správny orgán
druhého stupňa a vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy podľa § 4b ods. 1 zákona č. 608/2003
Z. z. o štátnej správe pre územné plánovania, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších
predpisov v spojení s ustanovením § 118 stavebného zákona, rozhodujúc podľa § 59 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodol o odvolaní
žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta Košice, pracoviska Košice - JUH č. A/2010/13119-19/
IV, A/2011/08320-14/IV, A/2012/05443-05/IV zo dňa 16.7.2012, ktorým boli podľa ustanovenia § 88
ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a stavebného zákona dodatočne povolené stavebné práce na stavbe
„Polyfunkčný objekt - pizzeria s bývaním, rekonštrukcia, nadstavba“ na pozemkoch parc. č. XXXX a
XXXX kat. úz. D., pre stavebníka X. D., M. XX, D. tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v
platnom znení zmenil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - JUH zo 16.7.2012



tak, že doplnil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia o znenie: „odstavné plochy pre motorové
vozidlá podliehajú povoleniu špeciálneho stavebného úradu (§ 120 ods. 1 stavebného zákona)“ a
ďalej doplnil text prvostupňového rozhodnutia v bode 15 podmienok pre dokončenie stavby na str.
4 výrokovej časti textom: „Odstavná a parkovacia plocha je dopravnou stavbou, na ktorej povolenie
je vecne príslušný špeciálny stavebný úrad“. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zo 16.7.2012
Krajský stavebný úrad v Košiciach preskúmavaným rozhodnutím z 21.9.2012 potvrdil.

2. Krajský stavebný úrad v Košiciach predmetné rozhodnutie z 21.9.2012 č.

2010/00781 odôvodnil nasledovne:

„Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh (ďalej len „stavebný úrad“) napadnutým rozhodnutím dodatočne
povolilo stavebné práce na dokončenej stavbe rodinného domu tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej
časti, na základe žiadosti jeho vlastníka, X. D..

Proti predmetnému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie O. W. A. K., ktorí v
odvolaní uviedli, že „v žiadnom prípade nesúhlasia s rozhodnutím, pretože sa im zhoršila kvalita bývania
a znížila sa tým aj hodnota ich nehnuteľnosti“.

Ďalej podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie D. a A. D.-I., právne zastúpení advokátom
JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. V odvolaní uviedli, že nebol dostatočne nezistený skutkový a
nesprávne posúdený právny stav veci. Stavebný úrad sa nevysporiadal s ust. § 33 (stavebného)
zákona, nevyhodnotil podklady k stavebnému konaniu vrátane nesúhlasu vlastníkov susedných
nehnuteľností s dodatočným povolením stavby. Polyfunkčný objekt spôsobuje vážnu ujmu na právach a
oprávnených záujmoch vlastníkov susedných pozemkov, vrátane nadmerného hluku a obťažovania vo
večerných hodinách, pričom pizzeria sa prevádzkuje už niekoľko rokov bez právoplatného rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby. V súčasnosti X. D. „prestavuje bez kolaudačného rozhodnutia i
rozhodnutia o zmene účelu využitia nehnuteľnosti - rodinného domu. Nebolo vydané stavebné povolenie
na výstavbu parkovacích plôch pred pizzeriou. Uvedené, bolo podľa odvolateľa zistené stavebným
úradom dňa 30.04.2010. Bolo nariadené odstránenie stavby, rozhodnutím č. A/2010/12110-03/IV, ktoré
nebolo rešpektované. Odvolateľ uvádza, že podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného
činu podľa ust. § 299a Trestného zákona, ako aj podnet na Slovenskú stavebnú inšpekciu a to dňa
03.09.2010. Stavebný úrad sa nevysporiadal s tým, že podľa odvolateľa územný plán určuje územie
na nehnuteľnosti určené na bývanie. Richard Kovalčík „pred výkonom dohľadu odstránil z parc. č.
XXXX detské ihrisko aj terasu, preto sa tam v čase kontroly nenachádzali“. Nebolo vyhodnotené ani
negatívne stanovisko MČ Krásna zo dňa 06.09.2010 č. 1367/2010. Ďalej, podľa odvolateľa sa stavebný
úrad nevysporiadal „s námietkami Krajského stavebného úradu v Košiciach, ktorý zrušil už pôvodné
rozhodnutie č. A/2010/13119.13/IV, A/2011/08310-08/IV o dodatočnom povolení stavby. Na M. ulici je
už dostatočná komerčná vybavenosť, obchod i služby, preto prevádzka pizzerie nie je dôvodná ani
potrebná“. V závere odvolania odvolateľ vyslovil domnienku, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie
neakceptuje, preto žiada o jeho zrušenie a vrátenie na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský stavebný úrad v Košiciach, v odvolacom konaní preskúmal predložený spisový materiál,
napadnuté rozhodnutie a dôvody odvolaní, pričom vychádzal aj z obsahu spisového materiálu tunajšieho
úradu, súvisiaceho s rozhodnutím č. 2012/00378 zo dňa 11.04.2012, ktorým bolo podľa ust. § 59 ods.
2 správneho poriadku zrušené predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu vo veci. Na základe
uvedeného bol zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:

Stavebný úrad postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím, po vykonanom konaní, dodatočne
povolil už zrealizované stavebné práce (úpravy) a stanovil podmienky na dokončenie stavebných prác
(úprav) na predmetnom rodinnom dome, pričom v konaní vychádzal aj z obsahu rozhodnutia tunajšieho
úradu č. 2012/00378 zo dňa 11.04.2012. Stavebný úrad však pochybil v tom, že do dodatočného



povolenia zahrnul aj odstavné plochy pre motorové vozidlá, ktorých povoľovanie nespadá pod vecnú
príslušnosť všeobecného stavebného úradu (§ 117 ods. 1 stavebného zákona). Ide o dopravnú stavbu,
na ktorej povolenie, resp. dodatočné povolenie je vecne príslušný špeciálny stavebný úrad (§ 120
stavebného zákona).

Stavebný úrad, nariadil vo veci štátny stavebný dohľad na deň 28.05.2012 za účelom zistenia stavu
rozostavanosti zmeny dokončenej stavby - rodinného domu stavebníka, ktorý navyše už užíval časť
tejto stavby ako pizzeriu, pričom vychádzal aj z toho, že stavebný zákon nepozná inštitút dodatočného
povolenia zmeny v užívaní stavby. Takto bolo dané zadosť názoru vyslovenému tunajším úradom v
rozhodnutí č. 2012/00378 zo dňa 11.04.2012, kde bolo stavebnému úradu vytýkané aj to, že pri výkone
štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný dňa 24.02.2012, nebolo spoľahlivo zistené, či je
dôvodné vo veci konanie podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a stavebného zákona.
Ako to vyplýva z protokolu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.05.2012, stavebný úrad
jednoznačne zistil rozsah stavebných prác na rodinnom dome stavebníka, čím sa preukázala dôvodnosť
konania podľa ust. § 8 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88 a stavebného zákona. Tak nadobudla
opodstatnenosť aj žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavebných úprav (prác), ktorú podal na
stavebnom úrade dňa 03.11.2011.

Dňa 04.06.2012 stavebný úrad oznámil začatie konania podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s
ust. § 88a stavebného zákona a nariadil ústne pojednávanie na deň 20.06.2012, pričom uvedené bolo
riadne oznámené všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom, t.j. aj odvolateľom. Z ústneho
pojednávania bolo spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že boli podané námietky zo strany odvolateľov,
o ktorých stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že ich vyhodnotil ako neopodstatnené,
čo aj kvalifikovane odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Tunajší úrad k veci uvádza, že existencia polyfunkčnej stavby v danom území, ktorou sa stane existujúci
rodinný dom dokončením stavebných úprav (prác), ktoré boli predmetom dodatočného povolenia, je v
súlade s územným plánom zóny Krásna nad Hornádom, schváleným MZ v Košiciach, uznesením č. 545
z XIX. rokovania zo dňa 20.2.1997 tak, ako to uviedol stavebný úrad. Tunajší úrad v predchádzajúcich
rozhodnutiach vo veci neuvádzal rozpor predmetnej polyfunkčnej stavby s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou (rozhodnutia č. 2011/00169 zo dňa 18.01.2011 a č. 2012/00378 zo dňa 11.04.2012).

Skutočnosť, že nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou existencia komerčnej
vybavenosti, obchodu a služieb v danom území, t.j. na M. ulici v MČ Košice - Krásna, predznamenáva
aj možnosť existencie prevádzky stravovacích služieb, medzi ktoré patrí aj pizzeria. Nie je možné
obmedzovať počet podobných prevádzok, resp. všeobecne prevádzok, ktorých umiestnenie v danom
území umožňuje platná územnoplánovacia dokumentácia, bolo by to obmedzenie práva na podnikanie.

MČ Košice - Krásna, pokiaľ v predmetnom konaní, alebo predchádzajúcich konaniach vo veci zaujala
záporné stanovisko, nebolo to záväzné stanovisko podľa ust. § 140b stavebného zákona, v konečnom
dôsledku, vzhľadom na dikciu ust. § 140a ods. 1 písm. b) je diskutabilné aj to, či MČ Krásna má
postavenie dotknutého orgánu, keďže mestská časť je súčasťou Mesta Košice, ako takého a Mesto
Košice je aj stavebným úradom, ktorý má 4 pracoviská, jedným z nich je aj pracovisko Košice
- Juh, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie. V tomto prípade je dôležitá platná územnoplánovacia
dokumentácia, stavebný úrad by nemohol predmetné stavebné úpravy dodatočne povoliť, keby ich
výsledok - predmetná polyfunkčná stavba nebola v súlade s touto dokumentáciou.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad nemal dôvod na to, aby
nevyhovel žiadosti vlastníka stavby rodinného domu - stavebníka. Boli predložené doklady, na základe
ktorých mohol stavebný úrad vo veci rozhodnúť. V konaní sa primerane postupovalo tak, ako to uvádza
ust. § 88a ods. 7 stavebného zákona, t.j. podľa ust. § 58 až § 66 cit. zákona, čomu zodpovedá aj



rozsah predložených dokladov. Tunajší úrad využil možnosť, ktorá mu je daná ako odvolaciemu orgánu
a zmenil napadnuté rozhodnutie, podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pochybenie stavebného úradu však nemalo vplyv na meritum veci. Je
nutné uviesť aj to, že odvolací orgán postupuje aj podľa ust. § 60a stavebného zákona a musí prihliadať
aj na hospodárnosť konania. V tomto prípade by nebolo hospodárne kvôli uvedenému pochybeniu
stavebného úradu vec vracať na nové konanie a rozhodnutie.

K obsahu odvolania O. W. A. K., tunajší úrad, okrem už uvedeného uvádza, že dôvody v ňom uvedené
neboli také, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Dodatočným
povolením stavebných úprav nebude obmedzené užívanie susedných nehnuteľností na určený účel. Čo
sa týka poukazovania na zhoršenie kvality bývania, odvolateľ v tomto konaní a ani predchádzajúcich
konaniach vo veci nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Zníženie hodnoty
nehnuteľnosti je možné dokázať, pretože je to absolútne subjektívny faktor a v neposlednom rade,
právny poriadok SR vychádza zo zmluvnej voľnosti.

K obsahu odvolania D. W. A. D.-I., okrem už uvedeného, tunajší úrad uvádza, že aj dôvody v ňom
uvedené viedli k zmene napadnutého rozhodnutia (poukázanie na dopravnú stavbu). Ďalej je potrebné
uviesť, že predchádzajúce konania vo veci boli právoplatne ukončené rozhodnutiami tunajšieho úradu
č. 2011/00169 zo dňa 18.1.2011 a č. 2012/00378 zo dňa 11.4.2012. Preto nie je možné trvať na
vykonateľnosti predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bolo nariadené odstránenie
stavebných prác - toto rozhodnutie bolo 2011/00169 zo dňa 18.1.2011 a vec bola vrátená na nové
prejednanie a rozhodnutie. Ďalšie rozhodnutie stavebného úradu vo veci bolo zrušené rozhodnutím
č. 2012/00378 zo dňa 11.4.2012, nie však preto, žeby nebolo možné predmetné stavebné úpravy
dodatočne povoliť. Stavebný zákon nepozná inštitút dodatočného povolenia zmeny užívania stavby ako
takej, čo vyplýva z dikcie ust. § 85 stavebného zákona, preto nemohol byť predmetom konania len tento
fakt. Čo sa týka prevádzkovania samotnej prevádzky pizzerie ako takej, je vecou orgánu samosprávy,
aby riešil napr. rozsah otváracích hodín. Samotná prevádzka pizzerie, ako taká nespôsobuje hluk. Hluk
vzniká spôsobom jej prevádzkovania, tieto otázky riešia príslušné orgány - napr. orgány hygieny. Pokiaľ
vlastník stavby, ktorú zmenil stavebnými prácami (úpravami) bez príslušného povolenia stavebného
úradu, splní podmienky stavebného úradu, splní podmienky stavebného zákona na dodatočné povolenie
týchto prác, stavebný úrad tieto dodatočne povolí, čo sa stalo aj v tomto prípade.“

II.

1. V žalobe z 27.9.2012 žalobcovia uviedli nasledovné žalobné námietky:

„Predovšetkým žalovaný dospel podľa žalobcov k rozhodnutiu na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu i nesprávneho právneho posúdenia veci pri potvrdení
rozhodnutia, ktorým bola dodatočne povolená stavba stavebníka X. D.. X. D. v predmetnom správnom
konaní na základe vykonaného dokazovania skutočne neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať
v preukázaní oprávnenosti dodatočného povolenia stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. Navyše
správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s § 33 zákona, pretože vôbec nevyhodnotil podklady ku
stavebnému konaniu predkladané X. D., ani ich správnosť či úplnosť vrátane nesúhlasu vlastníkov
dotknutých susedných nehnuteľností s dodatočným povolením stavby. Polyfunkčný objekt - pizzeria X..
D. spôsobuje vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch vlastníkov susedných pozemkov, vrátane
nadmerného hluku a neprimeraného obťažovania v nočných hodinách, pričom stavebník ju dokonca bez
právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby už niekoľko rokov prevádzkuje. X. D. nielen v
rozpore s námietkami vlastníkov susedných parciel ale aj v rozpore so záväzným stanoviskom Mestskej
časti Košice - Krásna z 12.7.2010 sp.zn. 522-2/2010 aj v súčasnosti prestavuje bez kolaudačného
rozhodnutia i rozhodnutia o zmene účelu využitia nehnuteľnosti - rodinného domu na M. XX v Košiciach
nie na bývanie, ale na podnikanie - činnosť Pizzerie I.. Rovnako nebolo vydané stavebné povolenie na



výstavbu parkovacích plôch pred prevádzkou pizzerie. Uvedené skutočnosti potvrdilo aj Mesto Košice
- pracovisko Juh ako stavebný úrad dňa 30.4.2010 pri výkone štátneho stavebného dohľadu, kde bolo
zistené užívanie stavby v rozpore so schváleným kolaudačným rozhodnutím. Mesto Košice dokonca
dňa 9.11.2010 pod sp.zn. A/2010/12110-03/IV nariadilo X.. D. odstránenie stavby, čo však menovaný
vôbec nerešpektuje a správny orgán tieto skutočnosti vôbec nevyhodnotil. Je pritom zjavné, že X..
D. bez stavebného povolenia resp. v rozpore s ním stavia stavbu event. jej časť, pričom nejde o
jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov. Z týchto dôvodov bolo žalobcami
podané oznámenie o podozrení z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného
uskutočňovania stavby podľa § 299a Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Okrem toho podal odvolateľ
3.9.2010 podnet na Slovenskú stavebnú inšpekciu, Hroncova 13, 040 01 Košice, kde sa konanie
vedie pod sp.zn. 227/2010-SSI 65/1. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkami odvolateľa ani
neakceptoval, že v danom prípade sa jedná o územný plán s určením využitia budov na zástavbu
rodinných domov, teda nehnuteľností určených na trvalé bývanie. X.. D. pred výkonom dohľadu odstránil
z parcely č. XXXX detské ihrisko aj terasu, preto sa tam v čase kontroly nenachádzali. Rovnako nebolo
vyhodnotené negatívne stanovisko Mestskej časti Krásna k dodatočnému povoleniu stavby zo 6.9.2010
sp.zn. 1367/2010. Stavebný úrad sa vôbec nevysporiadal s námietkami Krajského stavebného úradu v
Košiciach, ktorý zrušil už jeho pôvodné rozhodnutie sp.zn. A/2010/13119-13/IV, A/2011/08310-08/IV o
dodatočnom povolení stavby na M. ulici je už dostatočná komerčná vybavenosť, obchod i služby, preto
prevádzka pizzerie nie je dôvodná ani potrebná.“

Žalobcovia navrhli zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili
právo na náhradu trov konania.

2. Právny predchodca žalovaného Krajský stavebný úrad v Košiciach v písomnom

vyjadrení zo 14.11.2012 k obsahu žaloby uviedol:

„Krajskému stavebnému úradu v Košiciach bolo dňa 04.10.2012 doručené dožiadanie Vášho súdu
vo veci 6S/274/2012 zo dňa 02.10.2012 a rovnopis žaloby s tým, aby v lehote do 30 dní bol
predložený originál úplného administratívneho spisu vzťahujúceho sa na rozhodnutie tunajšieho úradu
č. 2012/00781 zo dňa 21.09.2012, vrátane úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého
stupňa, spolu s vyjadrením k predmetnej žalobe, v dvoch vyhotoveniach.

Tunajší úrad listom č. 2012/00781OZ zo dňa 04.10.2012, doručeným Vášmu súdu dňa 09.10.2012
Vám oznámil, že rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, aj s uvedením stavu veci, týkajúceho sa
doručovania predmetného rozhodnutia jednému z účastníkov konania - splnomocnenému zástupcovi
stavebníka. Súčasne Vám tunajší úrad oznámil, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného
rozhodnutia Vám budú doručené tak originály žiadaných administratívnych spisov, ako aj vyjadrenie k
predmetnej žalobe.

Tunajší úrad medzitým učinil, ako vyplýva z obsahu príslušného spisového materiálu, úkony týkajúce
sa doručenia predmetného rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi stavebníka (vlastníka) dodatočne
povoľovanej stavby. Splnomocnený zástupca stavebníka sa dostavil dňa 05.11.2012 na tunajší úrad a
osobne prevzal uvedené rozhodnutie, táto skutočnosť je vyznačená v predmetnom rozhodnutí. Tunajší
úrad doručil v tomto období rozhodnutie aj stavebníkovi.

Rozhodnutie tunajšieho úradu č. 2012/00781 zo dňa 21.09.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa
05.11.2012. Vzhľadom na uvedené tunajší úrad k veci uvádza, že predmetná žaloba, podaná
dňa 28.09.2012 bola podaná „predčasne“ pred nadobudnutím právoplatnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia a preto máme za to, že bola podaná v rozpore s ust. § 247 ods. 2 O.s.p.

Tunajší úrad Vám v prílohe zasiela originály príslušných spisových materiálov tak prvostupňového
správneho orgánu - stavebného úradu - Mesta Košice, pracoviska Košice - Juh, ktorým boli dodatočne



povolené stavebné práce na stavbe „Polyfunkčný objekt - pizzeria s bývaním, rekonštrukcia, nadstavba
v k.ú. D. ako aj týkajúci sa rozhodnutia tunajšieho úradu č. 2012/00781 zo dňa 21.09.2012, ktorým bolo
prvostupňové rozhodnutie o odvolacom konaní čiastočne zmenené a v ostatnej časti potvrdené.

Po preštudovaní obsahu žaloby Vám tunajší úrad dáva nasledovné vyjadrenie:

V obsahu žaloby sú uvedené identické dôvody, ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Tunajší úrad má za to, že v odôvodnení rozhodnutia č. 2012/00781 zo dňa 21.09.2012, ktoré bolo vydané
v odvolacom konaní sa kvalifikovane a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s dôvodmi odvolania
žalobcu a vo veci rozhodol v súlade so zákonom.

K veci uvádzame, že predmetná stavba nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.
Mestská časť Košice - Krásna nemá právny titul na to, aby mohla v konaní zaujať záväzné alebo iné
stanovisko, preto žalobcom uvádzané negatívne stanovisko zo dňa 06.09.2010 nebolo potrebné, ako
také vyhodnocovať. Týmto sa tunajší úrad zaoberal na str. 3 - posledný odsek s pokračovaním v 1.
Odseku na str. 4 žalobou napadnutého rozhodnutia.

Tunajší úrad v obsahu rozhodnutia opísal aj skutočnosti, týkajúceho sa predchádzajúcich konaní vo veci.
Tunajšiemu úradu nie je známe, že by v prípade predmetnej stavby existovalo právoplatné rozhodnutie,
ktorým by bolo nariadené jej odstránenie.

Stavebný zákon nepozná inštitút dodatočného povolenia zmeny v užívaní stavby alebo jej častí. To,
že stavebník užíva časť stavby rodinného domu ako pizzeriu už nejaký čas bez toho, aby mal na to
povolenie stavebného úradu, vydané podľa ust. § 85 stavebného zákona, nemá priamy vplyv na konanie
podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a stavebného zákona, ako také. V tomto konaní sa
však vychádzalo aj z toho, že vlastník stavby - stavebník, ktorý vykonal stavebné práce na rodinnom
dome bez povolenia stavebného úradu mieni stavbu v budúcnosti užívať tak na bývanie, ako aj na
podnikanie. Je potrebné k veci uviesť aj to, že žalobca v konaní nepredložil relevantné dôkazy o svojich
tvrdeniach týkajúcich sa toho, že dodatočným povolením predmetných stavebných prác na stavbe budú
dotknuté jeho subjektívne práva nad mieru, ktorú pripúšťa zákon. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade,
ak sú splnené zákonné podmienky na dodatočné povolenie stavby, stavebný úrad nemôže nariadiť jej
odstránenie, čo vyplýva z dikcie ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.

Tunajší úrad navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach po prejednaní veci žalobcu zamietol, resp. aby žalobu
odmietol z dôvodu, že bola podaná v rozpore s ust. § 247 ods. 2 O.s.p.“

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00781 z 21.9.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta
Košice, pracovisko Košice - JUH zo 16.7.2012 je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v
ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:

Súd vzhliadol dôvodnou námietku žalobcov, podľa obsahu ktorej sa správne orgány oboch stupňov v
rámci rozhodovania o dodatočnom povolení stavby právnym postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b),
§ 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení



neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) nesprávne a nedostatočne vysporiadali s negatívnym
stanoviskom Mestskej časti Košice - Krásna k dodatočnému povoleniu stavby. Ako to vyplýva z
obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 21.9.2012, Krajský stavebný úrad konštatoval,
že existencia polyfunkčnej stavby v danom území je v súlade s územným plánom zóny Krásna nad
Hornádom, teda s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Vo vzťahu k právnej povahe negatívneho
stanoviska Mestskej časti Košice - Krásna, krajský stavebný úrad v rozhodnutí z 21.9.2012 argumentoval
nasledovne:

„MČ Košice - Krásna, pokiaľ v predmetnom konaní, alebo predchádzajúcich konaniach vo veci zaujala
záporné stanovisko, nebolo to záväzné stanovisko podľa ust. § 140b stavebného zákona, v konečnom
dôsledku, vzhľadom na dikciu ust. § 140a ods. 1 písm. b) je diskutabilné aj to, či MČ Krásna má
postavenie dotknutého orgánu, keďže mestská časť je súčasťou Mesta Košice, ako takého a Mesto
Košice je aj stavebným úradom, ktorý má 4 pracoviská, jedným z nich je aj pracovisko Košice
- Juh, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie. V tomto prípade je dôležitá platná územnoplánovacia
dokumentácia, stavebný úrad by nemohol predmetné stavebné úpravy dodatočne povoliť, keby ich
výsledok - predmetná polyfunkčná stavba nebola v súlade s touto dokumentáciou.“

S daným právnym hodnotením povahy, právneho významu a následkov negatívneho stanoviska
Mestskej časti Košice - Krásna k žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby na ulici M. Č.. XX
v Košiciach sa súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a vychádzajúcich z platného
právneho stavu veci nemohol právne stotožniť.

V preskúmavanej právnej veci ide o legalizáciu stavebných úprav na rodinnom dome v obytnej
časti mesta Košice súvisiacich s prevádzkou reštauračného zariadenia - pizzerie, pričom z obsahu
administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že stavebné úpravy na rodinnom dome boli vykonané
bez platného stavebného povolenia. Zákonodarca v ustanoveniach § 88 a nasl. stavebného zákona
upravuje podmienky dodatočného povolenia stavby, ktorými dáva možnosť stavebníkom dodatočne
legalizovať stavby postavené alebo začaté stavať bez vydaného stavebného povolenia. Predpokladom
začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba
bola postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z
vlastného konania a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a
zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona, upravujúce stavebné konanie o vydaní
stavebného povolenia. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup
vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených
stavbách. Z odsekov 1. a 2. vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej
stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými
záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejným záujmom sa
v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne (rozsudok Najvyššieho
súdu SR č.k. 6Sžp/21/2011 z 30.5.2012).

Predmetná argumentácia úzko súvisí s obsahom stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydaného v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2012 pod č. 101 (rozsudok NS SR
č.k. 8Sžo/125/2010 z 28.4.2011), ktorého právna veta znie: „Účelom konania o dodatočnom povolení
stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany
stavebníka pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je
v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil
porušenia zákona.“

Dané východiskové právne kritéria pre dodatočné povolenie stavby vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a platného právneho stavu, sú podľa názoru súdu dôležitými aj z toho
právneho aspektu, že verejný záujem je podľa názoru súdu vyjadrený aj v rozhodnutiach samosprávnych
orgánov, či už ide o právne akty všeobecnej povahy, akými sú všeobecne záväzné nariadenia obcí



(mestských častí), ale tiež aj záväzné stanoviská týchto orgánov samosprávy vydané na podklade
územnoplánovacej dokumentácie v súlade s dotknutými ustanoveniami stavebného zákona. Povinnosť
stavebného úradu a správneho orgánu druhého stupňa v konaní o dodatočnom povolení stavby, ako
orgánov reprezentujúcich prenesený výkon štátnej správy zabezpečiť dôsledné dodržanie verejného
záujmu, je podľa názoru súdu dominantnou, neodškriepiteľnou a v konkrétnej činnosti správnych
orgánov v rámci administratívneho konania sa má prejaviť v dôslednom dodržiavaní procesnoprávnych
pravidiel pri dodatočnom povoľovaní stavby a v hmotnoprávnej rovine v dôslednom a vyčerpávajúcom
vyporiadaní sa so všetkými vznesenými námietkami v konaní. Osobitnú právnu procedúru pritom
predstavuje činnosť stavebného úradu súvisiaca so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov (§
140a, § 140b stavebného zákona).

Krajský stavebný úrad v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v podstate tvrdil, že Mestská časť
Košice - Krásna v preskúmavanej právnej veci nie je dotknutým orgánov v zmysle hore uvedených
ustanovení stavebného zákona.

Podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je obec, ak
nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území,
okrem stavieb uvedených v § 117b.

Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi
mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie
stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice
kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva
mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky alebo mesto Košice (§ 140a
ods. 2 stavebného zákona).

Podľa § 140a ods. 3 uvedeného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia
záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,
podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke
a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými zákonmi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti, ustanovenej
osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného
predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a ďalej, či týmto záväzným stanoviskom
zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona (§ 140b ods. 2 stavebného
zákona).

Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení sporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo
záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu
záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k
námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu
záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia
konania neplynú lehoty na rozhodnutie vo veci stavebným úradom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov mestské časti
sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom mesta (ďalej len „štatút“)
hospodária so zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami. Mestské



časti vykonávajú samosprávy v rozsahu zverenom týmto zákonom a štatútom; vo zverenom rozsahu
majú mestské časti postavenie obce. Mestské časti vykonávajú prenesený výkon štátnej správy v
rozsahu vymedzenom zákonom; v tomto rozsahu majú mestské časti postavenie obce.

Pokiaľ teda ide o postavenie mestských častí mesta Košice ako právnických osôb a samosprávnych
orgánov v konaniach podľa stavebného zákona z hore uvedených zákonných ustanovení vyplývajú
podmienky podávania záväzných stanovísk mestských častí mesta Košice k dotknutým právnym
otázkam vyplývajúcim zo všeobecne záväzných nariadení mestských častí. V súlade s hore citovanými
zákonnými ustanoveniami je aj súdu známe verejne publikované (na internetovej stránke Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR) Metodické usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania k vydávaniu záväzných stanovísk
obcí ako dotknutých orgánov v správnych konaniach podľa stavebného zákona, s obsahom ktorého sa
súd stotožnil a ktoré znie nasledovne:

„Podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov je obec stavebným úradom. Zabezpečovanie funkcie stavebného úradu
vykonáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na základe § 5 písm. a) bodu 1, zákona
č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene
a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov. Právomoc stavebného úradu nadobúda obec v zmysle uvedených právnych
predpisov v celom rozsahu a v správnom konaní vedenom podľa príslušných ustanovení stavebného
zákona je kompetentná vecne rozhodnúť. Pričom správnym orgánom oprávneným konať o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb je starosta obce.
Preto tiež nie je opodstatnené, aby pre účely správnych konaní podľa stavebného zákona obec v
zastúpení starostu vydávala záväzné stanoviská i investičnej výstavbe podľa ust. § 4 ods. 3 písm. d)
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obec pri
výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva
súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických
osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k
investičnej činnosti v obci. Citované ustanovenie nezakladá obci, ktorá je súčasne stavebným úradom,
právo vydávať v zastúpení starostu záväzné stanoviská k investičnej činnosti stavebného úradu obec nie
je v pozícii samosprávy, ale túto činnosť vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy. Jedna sa o dve
samostatné nezávislé pôsobnosti obce. Vydávaním záväzných stanovísk v právomoci starostu pre účely
uvedených správnych konaní, v ktorých je starosta zároveň správnym orgánom, by sa bezdôvodne a bez
opory v zákonnej úprave zvyšovala ich administratívna náročnosť vo vzťahu k fyzickým a právnickým
osobám, ktoré sú navrhovateľmi, resp. žiadateľmi.

Podľa ustanovenia § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona obec na účely správnych konaní plní tiež
funkciu dotknutého orgánu oprávneného vydávať záväzné stanoviská podľa stavebného zákona, a to
za podmienky, že obec nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka stavby alebo
pozemku na jej území. Pričom v zmysle § 140a ods. 2 na území hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislava a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto
Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice. Obec je tiež dotknutým orgánom v konaniach, na
ktoré je príslušným špeciálny stavebný úrad (napr. povoľovanie líniových stavieb a pod.).

Podľa ustanovenia § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať
požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom stanovisku je
povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť.

Z uvedeného vyplýva, že obce v postavení dotknutého orgánu v správnych konaniach podľa stavebného
zákona sú povinné v záväznom stanovisku kategoricky apelovať na všeobecne záväzný právny predpis,
na základe ktorého uplatňujú svoje požiadavky.



V prípade, ak sa záväzné stanovisko opiera o územnoplánovaciu dokumentáciu, ako lokálny zákon,
je nevyhnutné, aby vychádzalo zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. To
znamená, že ak obsah stanoviska vychádza z územného plánu obce príp. zóny, musí mať zákonnú oporu
vo VZN obce, ktorým je vyhlásená záväzná časť územného plánu obce príp. zóny v jeho záväzných
regulatívoch (§ 13 stavebného zákona). Ostatné časti územného plánu majú len smerný charakter
a môžu adekvátne k tomu slúžiť iba ako odporúčanie na účely správnych konaní podľa stavebného
zákona.

Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti je odôvodnené metodicky usmerniť vydávanie záväzných
stanovísk obcami ako dotknutými orgánmi na predchádzanie rozporov o ich záväznosti a následnej
viazanosti stavebným úradom a v dôsledku použitých argumentov v týchto stanoviskách, ktoré
odôvodňujú zamietnutie návrhov na vydávanie príslušných rozhodnutí podľa stavebného zákona. Z
toho vyplýva, že obec ako dotknutý orgán môže vo svojom záväznom stanovisku zohľadniť iba také
požiadavky a záujmy, ktoré majú oporu vo všeobecnom záväznom predpise ako aj v územnoplánovacej
dokumentácii, ktorej záväzná časť sa vyhlasuje všeobecne záväzným právnym predpisom. To znamená,
že rôzne pripravované koncepcie a vízie nemožno považovať ako právne relevantný podklad na vydanie
nesúhlasného záväzného stanoviska obce. To isté platí pre nesúhlasné záväzné stanovisko obce
apelujúce na absenciu územného plánu zóny, ktoré nemožno považovať za právne relevantné. A
to vzhľadom na to, že ustanovenie § 11 ods. 6 stavebného zákona, v zmysle ktorého územný plán
obce ustanovuje v jeho záväznej časti, pre ktoré časti je potrebné obstarať a schváliť územný plán
zóny, nemožno považovať za obligatórnu povinnosť stavebníka, ale za možnosť obce ako orgánu
územného plánovania zabezpečiť takúto územnoplánovaciu dokumentáciu (§ 12 ods. 1 stavebného
zákona). V prípade potreby obce zamedziť neregulovanej výstavbe, prichádza do úvahy možnosť
vyhlásenia stavebnej uzávery podľa § 39d stavebného zákona, podľa ktorého rozhodnutím o stavebnej
uzávere sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje nová stavebná činnosť, najmä z dôvodov obstarávania
územného plánu obce alebo zóny. Stavebnou uzáverou sa zamedzuje stavebná činnosť, ktorá by bránila
plánovanému budúcemu využitiu územia. Zo zákazu sa môže udeliť výnimka postupom podľa § 41
stavebného zákona, a to len v odôvodnených prípadoch a po dohode s dotknutými orgánmi. Z dôvodu
ochrany vlastníckych práv možno platnosť stavebnej uzávery zo zákona určiť maximálne na obdobie
5 rokov.“

Súd k právnej otázke postavenia obcí a mestských častí ako dotknutých orgánov, tak ako to vyplýva z
hore uvedenej argumentácie dáva zároveň do pozornosti účastníkov konania aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR č.k. 2Sžo/228/2009 z 19.1.2010, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že dotknutým
orgánom v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona je okrem iného aj obec, ak nie je stavebným úradom
podľa tohto zákona, čo je nesporné v preskúmavanej právnej veci (a konanie sa týka pozemku alebo
stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení ďalej okrem iného konštatoval:

„Postavenie dotknutých orgánov a právna povaha záväzných stanovísk boli kodifikované novelou č.
479/2005 Z. z. (účinnou od 1. novembra 2005). Z dôvodovej správy k citovanej novele vyplýva, že novo
navrhnuté ustanovenia formulované v § 140a a § 140b boli jadrom novelizácie stavebného zákona.
Vymedzením súčinnosti dotknutých orgánov a ich špecifikovaním, ako aj vymedzením právnej povahy
záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa sledovalo výrazné spresnenie a zrýchlenie konaní podľa
stavebného zákona. Základ tohto riešenia bol prevzatý z nového českého správneho poriadku (zákona
č. 500/2004 Sb.), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Špecifikovanie a zjednotenie postavenia
zabezpečuje procesnú rovnosť dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Deklarovalo
sa, že prípadné rozpory medzi záväznými stanoviskami, uplatnenými priamo v konaní, budú riešené
podľa platnej právnej úpravy ustanovenej v § 136 stavebného zákona.

Doplnenie procesných pravidiel uplatňovania záväzných stanovísk dotknutých orgánov a nakladania s
nimi v konaniach vedených stavebným úradom, sleduje transparentnosť a urýchlenie správnych konaní
smerujúcich k povoľovaniu stavieb. Záväznosť podmienok a požiadaviek uplatnených v záväzných
stanoviskách sa zachováva s tým, že námietky proti ich obsahu uplatnené v správnom konaní, ktoré



vedie stavebný úrad, možno riešiť v tomto konaní, pričom nové ustanovenia presne určujú spôsob
riešenia, bez zásahu do vecných kompetencií dotknutých orgánov.“

Súd ďalej považuje za dôležité uviesť, že sa síce stotožnil s právnym názorom prezentovaným právnym
predchodcom žalovaného, podľa obsahu ktorého stavebný zákon nepozná inštitút dodatočného
povolenia zmeny v užívaní stavby, alebo jej časti. Kým zmena účely užívania stavby je upravená v
§ 85 ods. 1, 2 stavebného zákona (k tomu napr. rozsudok NS SR č.k. 1 Sžo 102/2007 z 11.3.2008),
právna procedúra dodatočného povolania stavby, ako právna alternatíva odstránenia stavby podľa §
88 stavebného zákona je daná ustanoveniami § 88a a nasl. stavebného zákona. Dané konštatovanie
však Krajský stavebný úrad v Košiciach uvádzal v priebehu konania, aj vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach, bez toho, aby bližšie zdôvodnil aké konkrétne právne dôsledky z daného právneho
záveru vyvodzuje. Súd túto skutočnosť uvádza z toho dôvodu, že z administratívneho spisu jednoznačne
vyplýva, že právny postup stavebného úradu podľa § 88a stavebného zákona je síce účastníkom
konania (stavebníkom) zvolený právny rámec konania, podľa ktorého majú správne orgány postupovať,
avšak nemožno opomenúť neodškriepiteľnú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu administratívneho
spisu, že dôvodom pre vyvolanie predmetného administratívneho konania bolo zriadenie prevádzky
reštauračného zariadenia v rodinnom dome s vykonaním stavebných úprav bez povolenia stavebného
úradu. Podľa názoru súdu aj v ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov oboch stupňov popri
dôslednom vysporiadaní sa s negatívnym stanoviskom Mestskej časti Košice - Krásna neopomenúť
v rozhodovacom procese, sledujúc dôsledne verejný záujem hlavné kritérium pre dodatočné povolenie
stavby aj obsahovo nosnú otázku pre dané konanie, ktorou je faktická zmena účelu využitia predmetnej
stavby na ulici M. Č.. XX v Košiciach. V danej právnej súvislosti súd poukazuje aj na obsah stanoviska
Najvyššieho súdu SR uverejnené vo zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2014 pod č. 72 (rozsudok NS
SR 6Sžp/37/2012 z 19.6.2013, právna veta ktorého znie: „posúdenie účelu využitia stavby pre verejné
stravovanie malého rozsahu je rozhodujúcou skutočnosťou prípustnosti zmeny užívania stavby podľa
územného plánu a je súčasne rozhodujúcou skutočnosťou, či a akým spôsobom zmena účelu užívania
rodinného domu je spôsobilá ohroziť zdravie (aj psychické) vlastníkov susednej stavby užívanej nimi
ako rodinný dom.

Vychádzajúc z hore uvedených právnych dôvodov súd právne uzatvára, že rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov napadnuté žalobou neobsahujú správne právne hodnotenie záväzného
stanoviska Mestskej časti Košice - Krásna, ktoré by bolo v súlade s hore uvedenou právnou
argumentáciou súdu, pričom zároveň logicky v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje aj
dostatočné vysporiadanie sa stavebného úradu a jemu nadriadeného orgánu s touto, pre dané konanie,
dôležitou právnou otázkou, o ktorej je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v súdom naznačenom
smere.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.)

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí mali
v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení (ďalej len "vyhláška") v nasledovnom rozsahu:

1.) Prevzatie a príprava zastúpenia ............................................... 127,16 € + 7,63 €,

2.) Žaloba zo dňa 27.9.2012 ........................................................ 127,16 € + 7,63 €,

3.) Účasť na pojednávaní dňa 3.3.2014 ................................................ 33,50 € + 8,04 €,

4.) Účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014 ..............................................134,- € + 8,04 €, t. j. spolu 453,16
Eur.



Za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.3.2014 súd priznal žalobcom odmenu len vo výške
jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny (134,- Eur) podľa ust. § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky,
t. j. vo výške 33,50 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania
veci.

Právny zástupca žalobcov si vo vyčíslení trov konania zo dňa 15.4.2014 uplatnil aj nárok na trovy
právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby, ktorý špecifikoval ako vyjadrenie k stanovisku
žalovaného zo dňa 3.3.2014 vo výške 134,- Eur + 8,04 Eur. Súd im však za tento úkon právnej služby
odmenu nepriznal, pretože to nebol súdom vyžiadaný úkon a podľa názoru súdu nešlo o náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva. Účelnosť trov predstavuje nevyhnutnosť vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Teda súd môže priznať len
náhradu tých výdavkov, ktoré evidentne súvisia s uplatneným nárokom na súde a zároveň sú nevyhnutné
na účelné uplatňovania práva.

Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 519,16 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške
453,16 Eur a zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- Eur), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcov v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.