Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/272/2012 z 10. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. decembra 2014, sp. zn. 6S/272/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012201133.2 Krajský súd Košice | 6S/272/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7012201133.2 | 2014-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/817b31de-88ef-45e6-9c8b-7a794b668af1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7012201133.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/272/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201133
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201133.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu B I K O S s.r.o., Garbiarska 5,
Košice, právne zast. JUDr. Eugen Kostovčík, daňový poradca a advokát, Gelnická č. 33, Košice, proti
žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.07.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím, žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.,
potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov č. XXXXXX/XXXX zo dňa 20.03.2012, ktorým toto ako správca dane
podľa § 20 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubilo žalobcovi ako daňovníkovi - BIKOS,
s.r.o. daň z nehnuteľností na rok 2012 vo výške 3. 670,28 eur, pozostávajúcu z dane z pozemkov v
sume 3.670,28 eur, z dane zo stavieb v sume 0,00 eur a dane z bytov v sume 0,00 eur. V odôvodnení
svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ust. § 6 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., ako aj
ust. § 58a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon) poukázal na to, že pre zaradenie
pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra s jedinou výnimkou a tá
sa týka pozemkov, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie. Tieto sa stávajú stavebnými pozemkami a
sú nimi až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb
podľa § 10 ods. 2 alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov
podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria pozemky parcely, ktorých parcelné čísla sú
uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia
vydal 3 stavebné povolenia na stavbu Obytný súbor BIKOŠ - Kráľova hora, ktorého výsledkom budú
bytové domy s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré budú predmetom dane z bytov podľa § 14 zákona č.
582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Potom parcely uvedené v týchto stavebných povoleniach,
ktorých vlastníkom je spoločnosť BIKOS, s.r.o., sú stavebnými pozemkami v celej svojej výmere v
súlade s ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z.. Inžinierske siete sú nevyhnutné pre fungovanie
Obytného súboru BIKOŠ - Kráľova hora, preto sú súčasťou stavebných povolení. Rozhodnutím Mesta
Prešov č. B 13247/2008 - Čj zo dňa 12.12.2008 bola predĺžená lehota o 36 mesiacov na dokončenie
stavieb uvedených v horeuvedených stavebných povoleniach. V súlade s § 70 stavebného zákona,
podľa ktorého, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych
nástupcov účastníkov konania, sú vydané stavebné povolenia a rozhodnutie o predĺžení lehoty na
dokončenie stavieb záväzné pre spoločnosť BIKOS, s.r.o. aj napriek tomu, že daňovník o vydanie ani



zmeny akýchkoľvek stavebných rozhodnutí nežiadal. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi
dňa 27.07.2012.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu v zákonnej
lehote dňa 26.09.2012 osobne na súd žalobu a ňou sa domáhal jeho zrušenia, ako aj zrušenia
rozhodnutia Mesta Prešov č. XXXXXX/XXXX zo dňa 20.03.2012 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal priznať mu úhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia
správnych orgánov sú nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. O
ustanovenie § 58a, ktorým žalovaný odôvodnil potvrdenie prvostupňového správneho rozhodnutia, sa
Stavebný zákon doplnil až zákonom č. 237/2000 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.08.2000. V čase
vydania stavebných povolení v roku 1999 sa postupovalo podľa ust. § 58 Stavebného zákona, ktorý
rovnako ako v súčasnosti neukladal možnosť podávať žiadosť o stavebné povolenie pre súbor stavieb
alebo samostatne pre jednotlivé stavby súboru stavieb. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad nemohol
vydať samostatné stavebné povolenie pre jednotlivé stavby súboru stavieb, teda samostatné povolenie
na výstavbu domov a samostatné povolenie na výstavbu inžinierskych sietí. Rozhodnutie žalovaného
neobsahuje relevantné a dostatočné dôvody pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, pretože je
odôvodnené právnym predpisom, ktorý v čase vydania stavebných povolení nebol účinný. Na základe
toho je preto možné prijať záver, že parcely, na ktorých budú vybudované len inžinierske siete, nie sú
pre účely zákona č. 582/2004 Z.z. stavebnými pozemkami, pretože inžinierske siete nie sú predmetom
dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z..

Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 13.11.2012 a v ňom uviedol, že
zásadným dôvodom, prečo potvrdil prvostupňové rozhodnutie je ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č.
582/2004 Z.z., podľa ktorého celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné
čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Ustanovenie § 58a uviedol žalovaný len ako
príklad, že ak by bolo vydané stavebné povolenie pre jednotlivé stavby súboru stavieb a bolo by vydané
samostatné stavebné povolenie len pre inžinierske siete, vtedy by parcely uvedené v tomto stavebnom
povolení neboli stavebnými pozemkami, pretože výsledkom by boli stavby, ktoré by neboli predmetom
dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, ani predmetom dane z bytov podľa § 14. Toto ustanovenie ani jeho
účinnosť teda nemá vplyv na vydané stavebné povolenia. Stavebné povolenia boli vydané na stavbu
Obytný súbor BIKOŠ - Kráľova hora, boli teda vydané na súbor stavieb, ktorého výsledkom budú bytové
domy s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré budú predmetom dane z bytov podľa § 14 zákona č.
582/2004 Z.z., resp. predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z.. Preto všetky
parcely uvedené v predmetných stavebných povoleniach, ktorých vlastníkom je žalobca, sú stavebnými
pozemkami v cele svojej výmere. Zákon č. 582/2004 Z.z. neumožňuje v žiadnom svojom ustanovení
zdaňovať parcely uvedené v stavebnom povolení niektoré ako stavebný pozemok, iné podľa toho, ako
sú vedené v evidencii katastra. Záverom navrhuje žalobu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, konajúc v neprítomnosti žalovaného ( § 250j ods. 2 O.s.p.,), po
oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a vypočutí žalobcu dospel k záveru, že
žalobe žalobcu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených
dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).



Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.).

Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa
nesmie z toho dôvodu prerušiť ( § 250g ods. 2 O.s.p.).

Daň z nehnuteľností je upravená v druhej časti zákona č. 582/2004 Z.z., pričom daň z pozemkov je
upravená v ust. § 5 - 8a tohto zákona a daň zo stavieb je upravená v ust. § 9 -12a tohto zákona.

Podľa ust. § 6 ods. 1, písm.g) zákona č. 582/2004 Z.z., predmetom dane z pozemkov sú pozemky na
území Slovenskej republiky okrem pozemkov pod písmenami a) až f) a h) v tomto členení: stavebné
pozemky.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm.c) zákona predmetom dane z pozemkov nie sú pozemky alebo ich časti
zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 3.

Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa
katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je
určujúci program starostlivosti o lesy ( § 6 ods. 3 zákona).

Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom
povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb
podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov
podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v
právoplatnom stavebnom povolení ( § 6 ods. 4 zákona).

Stavebným pozemkom podľa odseku 4 nie je na účely tohto zákona pozemok uvedený v právoplatnom
stavebnom povolení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnú úpravu ( § 6
ods. 5 zákona).

Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno
alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo
ukotvené pilótami. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane zo stavieb nie sú stavby
a) s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov,
b) priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Meritum veci, ktoré žalobca namietal už v odvolacom správnom konaní a namieta aj v žalobe, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného spočíva v tom, že podľa neho vyrubeniu dane zo stavebných pozemkov
majú podliehať len pozemky vo výmere 1920 m2, na ktorých bola stavebným povolením povolená stavba
4 bytových domov s garážami a nie vo výmere 26 502 m2, pretože na zvyšnej časti výmery sa budú
nachádzať inžinierske siete, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č.
582/2004 Z.z..

Naopak žalovaný považuje inžinierske siete za nevyhnutné pre fungovanie bytových domov a preto
parcely, na ktorých sa tieto inžinierske siete nachádzajú, sú súčasťou stavebných povolení. Pokiaľ ide
o žalobné námietky, tie spočívajú v pochybovaní žalobcu o možnosti aplikácie ust. § 58a stavebného
zákona v procese rozhodovania odvolacieho správneho orgánu, pretože v čase vydania stavebných
povolení v roku 1999 toto ust. ešte nebolo účinné a stalo sa takým až od 1.8.2000.



Podľa právneho názoru súdu, ktorý je totožný s právnym názorom žalovaného a tiež zrejme aj právnym
názorom Ministerstva financií SR, ktoré vo svojom liste z 13.12.2012 potvrdilo právny názor žalovaného,
keď na základe podnetu žalobcu z 11.09.2012 dospelo k záveru, že niet dôvodu na zrušenie rozhodnutia
žalovaného, pretože pre posúdenie zákonnosti uvedenej situácie je rozhodujúce ust. § 6 ods. 4, veta
druhá zákona, pretože ak boli vydané stavebné povolenia ( ŽP SP 5527/1998-Ka zo dňa 15.03.1999, ŽP
SP 1208/1999-Ka zo dňa 10.05.1999 a ŽP SP 2163/1999-Ka zo dňa 13.08.1999 ) povoľujúce stavbu -
Obytný súbor BIKOŠ - Kráľova hora na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX,
XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X
R. XXXXX/XX tak, v zmysle citovaného ust. § 6 ods. 4, veta druhá zákona č. 582/2004 Z.z., všetky tieto
parcely tvoria celkovú výmeru stavebného pozemku.

Zmena v chápaní pojmu stavebné pozemky nastala až od roku 2008, a to novelou zákona č. 538/2007
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.12.2007 (len pozemky, na ktorých sa budú na základe stavebného
povolenia stavať stavby od roku 2008, ktoré budú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov),
pričom dovtedy platil stav tak, ako to uviedol žalovaný, to znamená, že ak sa právoplatné stavebné
povolenie vzťahovalo na parcely, kde mali byť umiestnené napr. inžinierske siete, tak tieto parcely sa
považovali za stavebný pozemok.

Stavebný zákon totižto od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 538/2007 Z.z. nevymedzoval
konkrétne stavby, ktorým výstavbou sa rozumeli pozemky, na ktorých sa stavby stavajú za „stavebné
pozemky“, dovtedy bol stavebným pozemkom každý pozemok, ktorý bol uvedený v právoplatnom
stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Od zdaňovacieho obdobia
roku 2008 táto novela (zákon č. 538/2007 Z.z.) zmenila totiž definíciu stavebného pozemku.
Stavebným pozemkom je pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo
stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14.

K žalobcom namietanému ust. § 58a stavebného zákona, ktoré ust. nadobudlo účinnosť 01.07.2001
(nie 01.08.2000 ako to uvádza žalovaný v žalovanom rozhodnutí a žalobca v žalobe) súd uvádza, že
táto novelou doplnená úprava len podrobnejšie vymedzila obsah žiadosti o oprávnenie stavebného
úradu, požadovať doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia nielen z dôvodov jej neúplnosti,
ale aj z dôvodov, že stavebný úrad môže podmieniť povolenie stavby postavením aj iných stavieb, než
žiada stavebník a ide o úpravu, ktorá bola do 01.01.2001 iba vo vykonávacej vyhláške k stavebnému
zákonu ( § 8 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2001), ale z dôvodu jej všeobecnej
záväznosti sa zaradila do stavebného zákona, a preto nie je právne relevantné pre vyrubenie dane toto
ustanovenie § 58a stavebného zákona a nemá vplyv na v roku 1999 vydané stavebné povolenia ani na
rozhodnutie z 12.12.2008 o predĺžení lehoty na dokončenie stavby, ak žalobca o vydanie stavebných
povolení, ani o zmeny stavieb stavebných povolení nežiadal, čo nebolo v konaní sporné, pretože to sám
žalobca stavebnému úradu na výzvu stavebného úradu potvrdil.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade
s ust. § 250k ods. 1 O.s.p..
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.