Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/77/2012 z 30. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. októbra 2012, sp. zn. 2Cob/77/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7206215313.1
Krajský súd Košice | 2Cob/77/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7206215313.1 | 2012-10-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva
Citované ustanovenia: ObZ, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecbcc197-0c6c-40b2-8d10-9f035f96d11f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7206215313.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/77/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206215313
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206215313.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. W., spol. s r.o., Z. 6, XXX XX A., L.: XX XXX XXX,
zast. JUDr. Emil Župík, advokát, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: O. N., Z. XX, XXX XX
G., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, v konaní o
zaplatenie 7.535,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
4.10.2011, č.k. 33Cb/94/2007-273 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e    rozsudok a vec   v r a c i a   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.535,58 eur s 0,05%
úrokom z omeškania  denne od 4.3.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ
ide o trovy konania, vyslovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
7.535,58 eur  s 0,05% úrokom z omeškania od 4.5.2005 do zaplatenia, titulom nezaplatenia kúpnej ceny
dodaného tovaru.

Z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol písomne
uzavretou Zmluvou o odbere tlače zo dňa 4.11.2004, uzavretou medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim. V čl. I. účastníci dohodli predmet zmluvy, ktorým bola distribúcia a predaj
periodickej a neperiodickej tlače, ako aj doplnkového tovaru. Predávajúci (žalobca) sa zaviazal dodať
kupujúcemu tovar, odovzdať doklady (dodacie listy a faktúru), ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť
kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. K nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť
odovzdaním tovaru do schránky kupujúceho na odbernom mieste na ul. T.. V. pri obchodnom dome
H. H. G., v čase od 4,00 hod. do 6,00 hod. alebo iným dohodnutým spôsobom. Predávajúci bol
povinný sledovať predajnosť dodaných tlačovín kupujúceho na základe voľnej remitendy a v prípade
vypredaných titulov mal právo zvýšiť dodávku tovaru. Cena jednotlivých druhov tlačovín bola stanovená
predávajúcim, cena nových tlačovín sa mala kupujúcemu oznámiť v príslušnej dodávke (čl. II. zmluvy).
Povinnosťou kupujúceho bolo odovzdať remitendné listy časopisov späť predávajúcemu do troch
kalendárnych dní a remitendné listy denníkov do troch kalendárnych dní od dátumu vytlačenom na
remitendnom liste. Reklamáciu dodaného tovaru mal kupujúci nahlásiť ihneď po prebratí tovaru od
predávajúceho. Kópiu dodacieho listu bol povinný podpísanú vrátiť ihneď na druhý deň po prevzatí
tovaru. Kupujúci bol povinný zabezpečiť predaj tlače podľa predmetu zmluvy vo všetkých svojich
prevádzkach a maximalizovať svoj obrat. Zároveň sa zaviazal, že pri neobdržaní faktúry je povinný ihneď
oznámiť tento stav na prevádzku žalobcu (čl. III. zmluvy).

Súd ďalej zistil, že v čl. IV. sa kupujúci zaviazal zaplatiť za tovar najneskôr do siedmich kalendárnych
dní od doručenia faktúry na účet dodávateľa. V prípade omeškania so zaslaním platby do stanoveného
termínu bol predávajúci oprávnený podľa § 369 Obchodného zákonníka účtovať kupujúcemu úrok z



omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Predávajúci sa zaviazal poskytnúť kupujúcemu
predajný rabat 15 % z predajnej ceny bez DPH. V prípade neuhradenia viac ako dvoch faktúr v
stanovenom termíne bol predávajúci oprávnený pozastaviť dodávku tovaru bez upozornenia.

V čl. V. (záverečné ustanovenia), účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že zmluva nadobúda platnosť
dňom jej podpisu na dobu neurčitú a jej plnenie začne podľa dohody zmluvných strán.

Kúpnu cenu dodaného tovaru žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX splatnou 21.1.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 8.082,- Sk; faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 27.1.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 15.723.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 3.2.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 13.256.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 11.2.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 17.920.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa  17.2.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 18.846.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 24.2.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 14.732.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 3.3.2005,
vystavenou po dobropisoch na sumu 14.662.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 26.11.2004,
vystavenou po dobropisoch na sumu 23.863.- Sk, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 7.1.2005, faktúrou č.
XXXXXX splatnou dňa 28.11.2004 po čiastočnej úhrade zostáva nezaplatených 90.000.- Sk. Súčasťou
faktúr boli aj dodacie listy.

Súd prvého stupňa zistil, že na uvedených daňových dokladoch a dodacích listoch sa nachádza podpis
G., resp. nečitateľný podpis.

Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že k podpísaniu zmluvy so žalobcom došlo z jediného dôvodu,
a to že F. N. chcel podnikať so stánkami a dohodnúť sa so žalobcom na takomto podnikaní. Keďže v
uvedenom čase nemal živnostenský list, požiadal žalovaného, aby v sídle žalobcu podpísal zmluvu o
prípadnej spolupráci s tým, že ústne bolo dohodnuté, že keď si vybaví živnostenský list a zmluva so
žalobcom sa následne zruší. Tvrdil, že nikoho nesplnomocnil na prebratie stánku, tento neprevzal a
neprevzal ani akýkoľvek tovar od žalobcu.

Žalobca tvrdil, že jeho povinnosť odovzdať žalovanému novinový stánok nevyplýva zo zmluvy ani zo
žiadnej inej dohody, pretože je vecou žalovaného, či stánok má alebo nie; v uzavretej zmluve bolo
uvedené, že miesto plnenia je stánok. Faktúry a dodacie listy boli doručované do schránky a naspäť
sa vrátili dodacie listy, ktoré žalobca predložil. Podnikanie žalobcu spočíva v tom, že je monopolným
distribútorom tlače, má svoje pobočky a ako distribútor môže uzatvoriť zmluvy so záujemcom, ktorý
chce odoberať a predávať tovar. Žalobca má jednak svoje stánky, alebo zmluvy podpisuje s nájomcami
alebo vlastníkmi benzínových púmp, nájomcami v supermarketoch, ktorí majú trafiky. Žalobca tvrdil, že
ak sa bez jeho vedomia žalovaný dohodol s inými osobami, že budú za neho podnikať, žalobca o tom
nemá žiadnu vedomosť, on dodával na dohodnuté miesto určenú tlač a poukázal na § 16 Obchodného
zákonníka.

Z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.zn. 3T/98/2010 vydaného dňa 30.9.2010
súd zistil, že obvinený F. N. a H. W. sa uznávajú vinnými, že koncom roka 2004 na presne nezistenom
mieste v G. v úmysle získať finančný prospech, obvinený F. N. požiadal poškodeného O. N., aby tento
uzatvoril zmluvu o nájme predajného stánku na ul. T.. armády pri P. dome H. H. ako aj Zmluvu o odbere
tlače so spoločnosťou G. W., s.r.o. so sídlom v A., S. X s tým, že obvinený F. N. sľúbil, že si v krátkej dobe
vybaví potrebné živnostenské oprávnenie a následne preberie všetky povinnosti z uvedených zmlúv,
pričom v rámci dohody s poškodeným mu nebol daný súhlas na prevádzku novinového stánku do doby
prebratia povinnosti, kde napriek tomu potom, čo poškodený O. N. uzatvoril dňa 4.11.2004 predmetné
zmluvy so spol. G. W., s.r.o., tak si obvinený živnostenské oprávnenie nevybavil a spoločne s obvinenou
p. W. odoberali a v stánku predávali tlač, ale faktúry neuhrádzali, čím takto spôsobili poškodenému O.
N., ktorý v zmysle uzatvorenej Zmluvy o odbere tlače je povinný za ne dodávateľovi zaplatiť škodu vo
výške 227.017,- Sk (7.535,58 eur) a zároveň, že spoločným konaním a na škodu cudzieho majetku seba
obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu pre trestný
čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961
Z.z.. V súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkázal poškodeného N. s nárokom na náhradu
škody na občiansko-súdne konanie.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť u F. N. dňa 2.12.2010 a u H. W. dňa 12.9.2011.



Súd prvého stupňa v odôvodnení cituje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním
sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Dospel k záveru, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorou
sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Ďalej v odôvodnení cituje § 411 ods. 1 Obchodného zákonníka (povinnosti predávajúceho), § 443 ods.
1 (nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru), § 447 (povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar) a § 450 ods. 1. Dospel k záveru, že účastníci konania platne uzavreli kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalobca plnil podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy (dodával tovar na dohodnutom mieste
a v dohodnutom čase). Uzavrel, že nebolo povinnosťou žalobcu kontrolovať osoby preberajúce tovar,
resp. skúmať ich podpisy na dodacích listoch, pretože  predávajúci splní svoju povinnosť vyplývajúcu
z kúpnej zmluvy odovzdaním tovaru, t.j. tradíciou. Dospel k záveru, že vzťah s tretími osobami, keď
chcel pomôcť niekomu inému, nezakladá jeho zbavenie sa zodpovednosti za zaplatenie kúpnej ceny
za dodaný tovar, keďže žalobca tovar dodával v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, vzniklo
mu právo na zaplatenie kúpnej ceny. Na záver zdôraznil, že podnikanie, ako vyplýva zo zákonných
ustanovení, zakladá aj určitú zodpovednosť a taktiež aj určité práva podnikateľa a nemôže spôsobiť
škodu tretím osobám, ktoré o úmysloch žalovaného nemali vedomosť.

V odôvodnení ďalej odcitoval § 34, § 35 ods. 3, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1,2, § 20 Občianskeho zákonníka
a § 266 až § 267 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že zmluvu za žalobcu podpísal nie konateľ, (resp. iná osoba, ktorá
na to nemala oprávnenie), súd uvedenú skutočnosť nezisťoval, pretože žalobca plnil žalovanému
svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a je zrejmé, že na podpísanie tejto zmluvy mohol
udeliť oprávnenie. Má za to, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na dokazovanie a žalobca sa takejto
neplatnosti právneho úkonu ani nedovolával. Je zrejmé, že žalovaný po čase zistil, že bol uvedený
do omylu. Uvedenú skutočnosť mal podľa názoru súdu oznámiť žalobcovi. Listinný dôkaz „Ručiteľské
vyhlásenie" zo dňa 10.4.2006 nezbavuje zodpovednosti žalovaného za jeho konanie, ide o vzťah veriteľa
a ručiteľa a nie veriteľa a dlžníka.  Dospel k záveru, že žalovaný chcel zrejme aspoň takýmto spôsobom
konvalidovať  svoje doterajšie správanie, avšak k ráznejšiemu správaniu žalovaného došlo až po podaní
trestného oznámenia na F. N. a Ľ. W.. Ďalšia obrana spočívajúca v tvrdení, že predmetný stánok nemal
v nájme, podľa názoru súdu prvého stupňa nezakladá jeho zbavenie sa zodpovednosti za zaplatenie
kúpnej ceny  z dôvodu, že táto podmienka nebola v zmluve a teda nebolo povinnosťou žalobcu skúmať
túto skutočnosť. Prebratie novinového stánku, (resp. jeho nájom) nemá vplyv na skutočnosť, že je
povinný žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a nezbavuje ho to zodpovednosti niesť aj právne
dôsledky, za ktoré nie je zodpovedný žalobca. Ďalej uviedol, že ako vyplýva z právoplatného Trestného
rozkazu Okresného súdu Košice I, F. N. a Ľ. W. boli právoplatne odsúdení za trestný čin podvodu.
Žalovaný v predmetnom konaní uplatnil škodu vo výške 7.535,58 eur, ktorá je predmetom aj tohto
konania, teda má (aj s poukazom na odkaz podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku) stále právo a možnosť
uplatniť náhradu škody proti osobám (odsúdeným), ktorí mu túto škodu spôsobili. Uviedol, že právny
poriadok Slovenskej republiky a jeho príslušné ustanovenia poskytujú právnu ochranu tým účastníkom,
ktorým ju zákon priznáva a zákon nepripúšťa, aby žalobca, ktorý plnil žalovanému dobromyseľne v
súlade so zmluvou niesol právne následky za správanie žalovaného.

O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a priznal ich podľa
dohody účastníkov v zmluve.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), c),
d) a f) O.s.p..

Uviedol, že počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že tovar, ktorý žalobca dodával nikdy
neprevzal, faktúry vystavené žalobcom mu nikdy doručené neboli, platby v prospech žalobcu nevykonal.



Súd ho zaviazal zaplatiť žalovanú sumu len na základe toho, že podpísal zmluvu o odbere tlače zo dňa
4.11.2004. Zdôraznil, že spoločnosť G. W., s.r.o. (žalobca) je monopolným distribútorom tlače a v roku
2004 boli jej spoločníkmi okrem iných aj manželia L.. O. N. a L.. W. N., ktorí majú spoločného syna L..
A. N.. L.. W. N. bola v roku 2004 konateľkou spoločnosti G. W., s.r.o. a mala vydaný živnostenský list
pod obchodným menom L.. W. N. - G. W., miesto podnikania G. XX, XXX XX  A. a L.. A. N. mal v roku
2004 taktiež vydaný živnostenský list pod obchodným menom A. N., miesto podnikania O. XX, A., L.:
XX XXX XXX a jednou z prevádzkarní bolo aj G.-Z. mesto, H. H. (predložil nájomné zmluvy s O. G. o
prenájme pozemku, na ktorom je umiestnený predajný stánok).

Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že spoločnosť G. W., s.r.o. distribuovala tlač aj do stánkov -
prevádzkarní, ktoré vlastnila ich spoločníčka a konateľka tejto spoločnosti alebo jej syn - blízka osoba,
pričom jedným z takýchto stánkov bol aj stánok na ul. T.. armády, pri P. dome H. H. v G., kde podľa
zmluvy o odbere tlače mal žalobca dodať tovar žalovanému.

Odvolateľ ďalej uviedol, že dňa 4.11.2004 v G. na W. ul., prebehlo rokovanie medzi žalovaným a osobou,
ktorá žalovanému uviedla, že je oprávnená o tejto veci s ním konať a predstavila sa ako „N.“. Uvedená
osoba žalovanému uviedla, že keď sa uvoľní stánok pri H. H., mohol by tam tlač predávať. Jednania
bol prítomný aj p. F. N.. Žalovaný oboznámil osobu, s ktorou jednal, že účelom celého jednania je
len podržanie stánku pre F. N., ktorý si do dňa, kedy sa tento stánok uvoľní, vybaví živnostenský list,
aby mohol v ňom sám podnikať. Žalovanému bola následne zo strany p. N. predložená zmluva o
odbere tlače, ktorú podpísal. Napriek skutočnosti, že žalovaný tvrdil, že stánok, do ktorého žalobca tovar
dodával, nikdy nemal, t.j. nikdy na odbernom mieste tovar neprevzal, nepodpísal dodací list, remitendu,
t.j. vrátenie nepredajnej tlače, nepodpísal prevzatie faktúry ani čiastočne nezaplatil za dodaný tovar súd
skonštatoval, že to žalovaného nezbavuje povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, pretože nie je povinnosťou
žalobcu skúmať komu patrí stánok, do ktorého sa tovar podľa zmluvy dodáva.

V tejto súvislosti poukázal na čl. V bod 5.1 zmluvy, podľa ktorého plnenie podľa zmluvy malo začať až
na základe dohody zmluvných strán. K žiadnej dohode o plnení medzi žalobcom a žalovaným nikdy
nedošlo. Žalovaný vôbec nemal vedomosť o tom, že žalobca začal na základe zmluvy plniť.

Podľa názoru odvolateľa práve týmto ustanovením je poukázaná prepojenosť na zmluvu o nájme
predajného stánku - žalobca začne plniť, keď bude mať žalovaný prevzatý stánok.

Ďalej odvolateľ poukázal na čl. V bod 7 zmluvy o nájme predajného stánku prenajímateľa L.. W. N.,
G. W., s.r.o., kde je uvedené, že „prenajímateľ zabezpečuje distribúciu a dovoz tovaru tak, aby boli
zabezpečované maximálne výnosy prenajatej prevádzky.“

Zdôraznil, že žalobca predložil v konaní aj zmluvu o nájme predajného stánku zo dňa 4.11.2011, v ktorej
čl. I je uvedené, že L.. W. N.- G. W., s.r.o. je vlastníčkou predmetného stánku a v čl. III je ďalej uvedené,
že nájom začína od 8.11.2004, pričom podkladom pre začatie nájmu je odovzdanie a prevzatie predmetu
nájmu. Vyššie uvedená osoba však nevedela v trestnom konaní preukázať odovzdanie stánku žalobcovi
a ani faktúry za prenájom stánku, ktoré by boli za prenájom vystavené žalovanému. Tento stánok
teda jednoznačne žalovaný neprevzal a žiaden nájom mu nevznikol v čase, kedy ako tvrdí žalobca aj
súd, mal byť žalovanému dodaný tovar. S uvedeným sa súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa
vôbec nevysporiadal. Ak bol p. L.. A. N. vlastníkom stánku, keďže o tom svedčia všetky úradné listinné
dokumenty, tak žalovaný s ním nemal podpísanú žiadnu zmluvu a stánok od neho neprevzal. Aj za týmto
účelom navrhoval žalovaný, aby súd predvolal a vypočul L.. A. N., súd tento dôkaz nevykonal. Ak mala
stánok L.. W. N. - G. W., tak tento stánok žalovanému nikdy neodovzdala, tento ho neprevzal a nájom
napriek zmluve nevznikol.

K tvrdeniu žalobcu, že tovar dodával do schránky v stánku pri H. H. v G., tak ako boli zmluvne dohodnutý,
uviedol, že na to, aby mohol žalobca dodávať tovar do schránky, musel mať k dispozícií kľúče od
schránky. Tlač žalobca do schránky nevhadzoval, ale schránku na stánku kľúčom odomkol, vybral z
nej remitendu a vložil do nej tlač. Kľúč musel žalobcovi niekto odovzdať. Ak by žalobca tento kľúč od
schránky nemal, nevedel by plniť podmienky zmluvy o odbere tlače. Žalovaný, keďže stánok nevlastnil
a fyzicky nikdy neprevzal, tak len vlastník stánku a to buď p. A. N. alebo L.. W. N., tento kľúč odovzdali
osobám, ktoré za G. W., s.r.o. tlač roznášali.



Počas celého konania žalovaný zároveň poukázal na to, že prvá faktúra č. XXXXXX zo dňa 23.11.2004,
ktorú čiastočne žalobca žaluje poukazuje to, že jej predmetom je aj iný tovar ako tlač, a to napr. cigarety,
cigáry, žuvačky, cukríky, zapaľovače, baterky, vreckovky. Takýto tovar sa do schránky nezmestí, na
faktúre je uvedený podpis nejakej osoby, ktorá tovar prevzala.

Podľa čl. III bod 3.3 zmluvy o odbere tlače, kupujúci bol povinný kópiu dodacieho listu podpísať a ihneď
na druhý deň po prevzatí tovaru vrátiť predávajúcemu. Žalovaný žiadnu p. G., ktorá podpísala faktúru
a dodací list, nikdy nesplnomocnil na preberanie tovaru, nevedel o koho sa jedná. Faktúru a dodací list
nikdy neprevzal a žalobca mu faktúru ani nedoručil. Za faktúru čiastočne zaplatila cudzia osoba H. W..

Odvolateľ ďalej zdôraznil, že ak súd poukazuje na § 16 Obchodného zákonníka, tak predajný stánok pri
H. H. nikdy nebol prevádzkárňou žalovaného, ale išlo o prevádzkáreň registrovanú na syna štatutárnej
zástupkyne žalobcu L.. W. N. alebo dokonca jej samotnej. Ak teda vlastník stánku prevádzkárne reálne
odovzdal predajný stánok pri H. H. v G. tretej osobe, nie žalovanému, táto tretia osoba od žalobcu
dodaný tovar prevzala, preberala faktúry, čiastočne za dodaný tovar zaplatila, odovzdávala remitendy a
odovzdala žalobcovi kľúčik, aby mohol tovar dodávať do schránky. Tak zmluvný vzťah - kúpna zmluva
vznikla medzi žalobcom a touto treťou osobou.

Uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným sa nezačalo plniť podľa zmluvy o odbere tlače, pretože na
tom sa žalovaný so žalobcom nijako nedohodol, teda nie je pasívne legitimovaným v súdnom spore.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 221 ods. 1
O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2).

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a), t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p.; písm. c), t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d), t.j. že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. f), t.j., že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody,
preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. Podľa § 205a) O.s.p. sa dané odvolacie konanie
riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu s výnimkami v zákone uvedenými, navrhovať
nové skutočnosti alebo nové dôkazy, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa.  Na základe
uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.

Je správne zistenie súdu prvého stupňa, že účastníci konania uzavreli dňa 4.11.2004 kúpnu zmluvu
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd ale poukazuje na čl. V. bod 5.1; kde je
zakotvené, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu na dobu neurčitú a jej plnenie začína podľa
dohody zmluvných strán.

Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní opakovane tvrdil, že plnenie predmetu zmluvy malo začať
až po dohode zmluvných strán, súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal.
Neskúmal, čo malo byť obsahom predmetnej dohody, ani či k nejakej dohode došlo. Okolnosti
prejednávanej veci totiž nasvedčujú tomu, že plniť sa nemalo hneď po uzatvorení zmluvy. Uvedené ale
musí byť predmetom ďalšieho dokazovania.

Odvolací súd poukazuje na § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvoslosti. Súd teda musí pristupovať k



hodnoteniu jednotlivých dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti; teda brať do úvahy všetky
okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo vo vzájomnom kontexte.

Občianske súdne konanie je konanie dôkazným, čo znamená, že účastník má povinnosť tvrdenia a
povinnosť uviesť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní povinnosť tvrdenia
alebo dôkaznú povinnosť, alebo keď navrhnutými dôkazmi nebude jeho tvrdenie preukázané, dostáva sa
do procesnej situácie dôkaznej núdze, keď súd musí zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech
vo výsledku - rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní je teda žalobca povinný uviesť skutočnosti,
o ktoré opiera svoje právo. Súd prvého stupňa nemôže v svojom odôvodnení uviesť, že žalobca
„zrejme“ doručoval faktúry na ulicu Z. XX a takto mať za preukázané splnenie povinnosti žalobcu doručiť
predmetnú faktúru. Je vecou žalobcu, aby jej splnenie preukázal.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere a až tak rozhodnúť
o žalobcom uplatnenom nároku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.