Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/48/2026 z 7. 7. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júla 2026, sp. zn. 11Co/48/2026, ECLI:SK:KSBB:2026:6925203138.3 Krajský súd Banská Bystrica | 11Co/48/2026 | ECLI:SK:KSBB:2026:6925203138.3 | 2026-07-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 687 ods. 1 OZ, § 687 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b77ffd27-d4b6-4e06-bb1f-b3fef8edb895 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6925203138.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Banská Bystrica 11Co/48/2026 6925203138 07. 07. 2026 JUDr. Anna Snopčoková ECLI:SK:KSBB:2026:6925203138.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, sídlom Bratislava, Karadžičova 10, zast. A. B. A., C. D. D. C. E. F., G. H. XX, proti žalovanej: C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, zast. Advokácia GYŐRFI s.r.o., IČO: 55 132 049, sídlom Tornaľa, Francisciho 271/11, o zaplatenie 300,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/38/2025-91 zo dňa 12.12.2025, v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/38/2025-128 zo dňa 15.04.2026, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/38/2025-91 zo dňa 12.12.2025, v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/38/2025-128 zo dňa 15.04.2026 p o t v r d z u j e. II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 300,- Eur od 14.07.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 300,- Eur s úrokmi z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová poisťovňa, a.s. a G. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreli dňa 27.12.2012 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - poistenie domácnosti PLUS, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre poistenie domácnosti PLUS. Poistnou zmluvou bol poistený byt č. XX H. X L. H. C. J. XXX (poistený byt). Dňa 31.12.2024 čase o 5:35 h došlo na poistenom byte ku škodovej udalosti a to tak, že z bytu žalovanej nachádzajúceho sa nad poisteným bytom došlo k úniku vody do poisteného bytu. Pri šetrení poistnej udalosti bolo zistené, že škoda na poistenom byte mala pôvod v činnosti, resp. nečinnosti žalovanej (poškodená hadica prívodu vody do WC, ktorá bola v čase škodovej udalosti v byte žalovanej vymieňaná). Po skončení likvidácie poistnej udalosti žalobca uhradil dňa 22.01.2025 na účet oprávneného z poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 300,- Eur. Žalobca poistníkovi škodu vzniknutú na poistenom byte konaním žalovanej preplatil, čím mu vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie poistného plnenia podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 13.06.2025 na úhradu poistného plnenia do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku, nakoľko boli doručené protistrane a listiny ani ich obsah nebol spochybnený. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Poštová poisťovňa, a.s., IČO: 31 405 410 uzavrela dňa 27.12.2012 s G. K., nar. XX.XX.XXXX poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo postenie domácnosti - bytu č. XX na adrese J. XXX. Nebolo sporné, že G. K., nar. XX.XX.XXXX je nájomníčkou uvedeného bytu, ktorý je vo vlastníctve M. J.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné poistné podmienky pre poistenie domácnosti PLUS. Podľa časti C. N. X F. X L. O. všeobecných poistných podmienok pre poistenie domácnosti PLUS je predmetom poistenia vnútorné stavebné súčasti rodinného domu, resp. bytu, ktorý je predmetnom poistenia a v ktorom sú veci uvedené v L. C. C. F. tohto odseku umiestnené. Z obchodného registra súd zistil, že Poštová poisťovňa, a.s., IČO: 31 405 410 zanikla dňa 17.12.2021 zlúčením so žalobcom, ktorý je jej právnym nástupcom. Nebolo sporné, že dňa 31.12.2024 čase o 5:35 h v dôsledku poškodenia hadice prívodu vody do WC, ktorá bola v čase škodovej udalosti v byte žalovanej vymieňaná, došlo k úniku vody z bytu žalovanej do bytu č. XX H. adrese J. XXX, čím vznikla škoda v celkovej výške 416,83 Eur predstavujúca náklady za maľbu kuchyne, chodby a obývačky 78,84 €, 66,88 € a 133,88 €, náklady za premiestňovanie, zakrývanie a upratovacie práce 31,39 €, náklady za otlčenie omietky 23,18 € a náklady na opravu vnútornej omietky 82,66 €. Žalobca uhradil G. K., nar. XX.XX.XXXX v súvislosti s uvedenou škodovou udalosťou poistné plnenie vo výške 300,- Eur. Nebolo sporné, že výzvou zo dňa 13.06.2025 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 300,- Eur do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel s G. K., nar. XX.XX.XXXX poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti - bytu č. XX H. C. J. XXX vrátane stavebných súčastí bytu. G. K., nar. XX.XX.XXXX je nájomníčkou tohto bytu, ktorý je vo vlastníctve M. J.. Nebolo sporné, že v dôsledku poškodenia hadice prívodu vody do WC, ktorá bola v čase škodovej udalosti v byte žalovanej vymieňaná, došlo k úniku vody z bytu žalovanej do bytu č. XX na adrese J. XXX, čím vznikla škoda v celkovej výške 416,83 Eur predstavujúca náklady za maľbu kuchyne, chodby a obývačky, náklady za premiestňovanie, zakrývanie a upratovacie práce, náklady za otlčenie omietky a náklady na opravu vnútornej omietky. Žalovaná tieto tvrdenia nepopierala, tvrdila však, že škoda vznikla vlastníkovi bytu nie nájomníčke G. K., nar. XX.XX.XXXX. Súd mal za preukázané, príp. za nesporné vznik škody vo výške 416,83 Eur v príčinnej súvislosti s porušenie právnej povinnosť žalovanej počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Možno teda konštatovať, že boli buď nesporné alebo preukázané všetky podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, teda porušenie právnej povinnosti žalovanej, vznik škody, výška škody 416,83 Eur i príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a škodou. Zavinenie žalovanej sa v zmysle zákona predpokladá a žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že škodu nezavinila. Žalovaná tvrdila, že škoda vznikla vlastníkovi bytu, nie nájomníčke. Vzniknutá škoda predstavuje náklady na maľovanie bytu, premiestňovanie, zakrývanie a upratovacie práce, otlčenie omietky a na opravu vnútornej omietky. Tieto náklady sú nákladmi spojenými s bežnou údržbou bytu, ktoré znáša v zmysle § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca bytu. Náklady, ktoré vznikli v dôsledku porušenia právnej povinnosť žalovanej, sú nákladmi, ktoré znáša nájomníčka G. K., nar. XX.XX.XXXX, nie vlastník bytu M. J., zároveň krytie týchto nákladov spadalo do predmetu uzavretej poistnej zmluvy. Možno teda konštatovať, že G. K., nar. XX.XX.XXXX vznikla škoda vo výške 416,83 Eur v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej, vzniklo jej právo voči žalovanej na náhradu škody v tejto výške. Na základe poistnej zmluvy žalobca preplatil poškodenej poistné plnenie vo výške 300,- Eur. Do výšky tohto poistného plnenia prešlo v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody voči žalovanej na žalobcu. Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný domáhať sa voči žalovanej náhrady škody do výšky poskytnutého poistného plnenia. Súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur a úroky z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 300,- Eur od 14.07.2025 do zaplatenia. Vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 806, § 813 ods. 1, § 687 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a keďže žalobca mal vo veci úspech v celosti, priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v celom rozsahu, pričom namietala nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie, že poistníčke vznikla odstránením poškodenia stavebných súčastí bytu majetková škoda, za ktorú zodpovedá voči poistníčke žalovaná, a že jej nárok na náhradu škody následne prešiel na poisťovňu podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového stavu vyplýva, že poškodené boli výlučne nehnuteľné častí bytu, konkrétne steny, stropy, omietky a maľby, ide o súčasti nehnuteľnosti, ktoré patria vlastníkovi bytu, ktorým je M. J., nie poistenej nájomníčke G. K.. Súd nesprávne vyložil ustanovenie § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Bežná údržba sa vzťahuje výlučne na postupnú degradáciu bytu spôsobenú jeho bežným užívaním nájomcom, a nie na odstránenie škody spôsobenej treťou osobou náhlym a mimoriadnym zásahom, akým je vytopenie bytu. Skutočnosť, že nariadenie vlády uvádza maľovanie ako typický príklad bežnej údržby neznamená, že každé deň maľovanie bez ohľadu na príčinu je nákladom bežnej údržby. Aj keď poistníčka predmetné náklady skutočne uhradila, išlo o dobrovoľné plnenie bez zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Dobrovoľné odstránenie škody spôsobenej treťou osobou na cudzom majetku nezakladá vznik škody na majetku plniacej osoby, aj keď sa plniaca osoba pre takýto prípad poistila. Regresný nárok poisťovne podľa § 813 Občianskeho zákonníka môže vzniknúť výlučne z nároku, ktorý vznikol samotnému poistenému zo zákona podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nie je rozhodujúce to, že poisťovňa poistníčke plnila, ale to, či poistníčke vôbec vznikol vlastný nárok na náhradu škody voči žalovanej. Ak škoda vznikla na cudzom majetku a poistníčka nebola povinná ju odstrániť, takýto vlastný nárok nemala. Skutočnosť, že sa poisťovňa zmluvne zaviazala uhradiť náklady poistníčky, nemôže rozšíriť v § 813 stanovené predpoklady regresu a založiť regresný nárok tam, kde vlastný nárok poisteného nikdy nevznikol. Podľa žalovanej rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podané odvolanie považuje za nedôvodné. Žalobca je toho názoru, že druh poistenia (poistenie domácnosti PLUS) neslúži výlučne vlastníkom nehnuteľností, pokrýva aj škody spôsobené na prenajatej nehnuteľnosti v rozsahu, ako to vyplýva z poistnej zmluvy a poistných podmienok. Žalobca má za to, že v konaní preukázal, že škoda na poistenom majetku vznikla, bola krytá poistnou zmluvou, na podklade ktorej žalobca vyplatil poistné plnenie. Žalovaná obranu postavila na tvrdení, že škoda vznikla vlastníkovi bytu, nie nájomníčke. Žalobca sa stotožňuje s názorom súdu, že zavinenie žalovanej sa v zmysle zákona predpokladá a žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že škodu nezavinila. Žalobca sa stotožňuje s názorom súdu, že náklady, ktoré vznikli v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanej, sú nákladmi, ktoré znáša nájomníčka P. K., nie vlastník bytu M. J., zároveň krytie týchto nákladov spadalo do predmetu uzavretej poistnej zmluvy. G. K. vznikla škoda vo výške 416,83 Eur v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej, vzniklo jej právo voči žalovanej na náhradu škody v tejto výške. Súd správne vec právne posúdil a správne žalobe v celom rozsahu vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla v zásade rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní. Zotrvala na tom, že žaloba je nedôvodná, keďže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže naň nikdy neprešiel regresný nárok za škodu, ktorú žalovaná poistníčke nespôsobila. 5. Žalobca sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril, hoci mu na to bol vytvorený procesný priestor. 6. V dôsledku odvolania podaného žalovanou krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd uvádza, že viazaný rozsahom podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutkový stav skonštatoval správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná ako odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci; odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 10. K najzásadnejšej odvolacej námietke žalovanej, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci poukazujúc na ustanovenie § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., keď podľa žalovanej sa citované ustanovenie nevzťahuje na odstránenie škody spôsobenej treťou osobou náhlym a mimoriadnym zásahom, akým je vytopenie bytu, s poukazom na to, že vlastníkom bytu je iný subjekt, a to M. J. a G. K., poistenkyňa žalobcu je nájomníčkou predmetného bytu, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako spoločnosť Poštová poisťovňa, a.s., uzavrel s G. K. poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti, a to bytu č. XX, J. N. XXX, vrátane stavebných súčastí bytu. Správne konštatoval, že G. K. je nájomníčkou predmetného bytu a tento je vo vlastníctve M. J.. Rovnako dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo sporné, že v dôsledku poškodenia hadice prívodu vody do WC, ktorá bola v čase škodovej udalosti v byte žalovanej vymieňaná, došlo k úniku vody z bytu žalovanej do bytu č. XX na adresu J. N. XXX, čím vznikla škoda v celkovej výške 416,83 Eur, ktorá škoda predstavovala náklady za vymaľovanie kuchyne, chodby a obývačky, náklady za premiestňovanie, zakrývanie a upratovacie práce, náklady za otlčenie omietky a náklady za opravu vnútornej omietky. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu správne konštatoval, že vznik škody vo výške 416,83 Eur je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku s poukazom na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Zároveň treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu (porušenie právnej povinnosti žalovanej, vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a vzniknutou škodou). Rovnako súd s poukazom na ustanovenie § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka správne dospel k názoru, že z dôvodu, že vzniknutá škoda predstavuje náklady na maľovanie bytu, premiestňovanie, zakrývanie a upratovacie práce, otlčenie omietky a opravu vnútornej omietky, jedná sa o náklady spojené s bežnou údržbou bytu, ktoré znáša nájomca; takto vzniknuté náklady v dôsledku porušenia právnej povinnosti nie sú nákladmi, ktoré znáša vlastník bytu, ale náklady, ktoré znáša nájomníčka G. K., pričom krytie týchto nákladov spadalo do predmetu uzavretej poistnej zmluvy (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX - poistenie domácnosti PLUS, ktorá bola uzavretá medzi Poštovou poisťovňou, a. s. a G. K. dňa 27.12.2012. Súd prvej inštancie rovnako správne dospel k názoru, že G. K. (nájomníčke predmetného bytu) vznikla škoda vo výške 416,83 Eur v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej, a preto aj odvolací súd zdôrazňuje, že práve G. K., ako nájomníčke predmetného bytu, vzniklo právo voči žalovanej na náhradu škody v tejto výške a z dôvodu, že G. K. na základe poistnej zmluvy žalobca vyplatil ako poškodenej poistné plnenie vo výške 300,- Eur do výšky poskytnutého poistného plnenia, právo na náhradu škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka prešlo voči žalovanej práve na žalobcu. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu právnemu posúdeniu, že žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, má právo domáhať sa voči žalovanej náhrady škody do výšky poskytnutého plnenia a práve z tohto dôvodu žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel pri správnom právnom posúdení. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 687 ods. 2 vyplýva, že nájomca je povinný udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zároveň znáša náklady spojené s bežnou údržbou. Nemožno prisvedčiť názoru žalovanej, že by sa malo jednať len o náklady, ktoré by mali vzniknúť s postupnou degradáciou bytu spôsobenej jeho bežným užívaním nájomcom; pokiaľ dôjde k poškodeniu časti bytu, ktoré vyžadujú drobné opravy, tieto náklady znáša nájomca, pričom nepochybne keďže zavineným konaním žalovanej vznikla škoda, ktorá predstavovala náklady na maľovanie bytu, premiestňovanie, zakrývanie, upratovacie práce, otlčenie omietky a opravu vnútornej omietky, pričom sa jedná o náklady špecifikované v ustanovení § 6 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., bolo povinnosťou nájomcu v súlade s ustanovením § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka tieto zabezpečiť a znášať náklady, pretože sa jednalo o náklady súvisiace s užívaním bytu. Odvolací súd v tomto smere ešte poukazuje na povinnosť užívateľa, teda nájomcu odovzdať vlastníkovi bytu byt v zásade v stave, v akom ho od vlastníka pri uzatvorení nájomnej zmluvy prevzal. Z ustanovenia § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmá povinnosť nájomcu udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, pokiaľ sa prenajímateľ (vlastník bytu) s nájomcom nedohodne inak, pričom v konaní nebola tvrdená ani preukázaná osobitná dohoda, preto drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobné opravy a náklady spojené s bežnou údržbou bytu upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda správne vo veci aplikoval ustanovenie § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 6 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vykonal správne právne posúdenie. Odvolacia námietka žalovanej vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie teda dôvodná nie je. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne aj vo vzťahu k trovám konania, keď aplikoval správne ustanovenie § 255 CSP a úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči strane neúspešnej, t. j. voči žalovanej. 11. O trovách odvolacieho konania berúc do úvahy, že odvolanie podala žalovaná proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom v odvolacom konaní žalovaná úspešnou stranou nebola, úspešnou stranou sporu bol v odvolacom konaní žalobca, odvolací súd pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP úspešnej strane sporu, a to žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní v rozsahu 100 %. 12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).