Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/30/2017 z 20. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júna 2018, sp. zn. 20Sa/30/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200562.2 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sa/30/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200562.2 | 2018-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bc456f3-00d5-422d-9b86-6374365562ea Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200562.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/30/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200562
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200562.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci
žalobkyne I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U. K. XXX/XXX, XXX XX K. proti žalovanej Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 24.2.2017 požiadala o invalidný dôchodok. Počas prvostupňového
administratívneho konania posudkový lekár sociálneho poistenia vypracoval posudok posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš zo dňa 24. februára 2017. Zdravotný stav žiadateľky
bol posúdený na ústnom pojednávaní 24. februára 2017 za účasti žalobkyne.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2.Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
17. marca 2017 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 24. februára 2017 zamietla. Rozhodnutia
odôvodnila citáciou § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a tým, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš z 24. februára
2017 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej tým, že posúdenie zdravotného stavu s percentuálnym
vyjadrením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku
o invalidite zo dňa 24. februára 2017, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia.
Podľa odborného posudku o invalidite tento vychádzal z vyšetrenia žalobkyne posudkovým lekárom
a odborných nálezov, prepúšťacej správy zo Psychiatrického oddelenia Rimavská Sobota 1.2.2017 -
9.2.2017, psychologického vyšetrenia zo dňa 2.2.2017 a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.8.2015.
Bola zistená choroba - iné špecifické poruchy osobnosti dystýmia, mierna duševná zaostalosť, pričom
rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola porucha osobnosti, stredne ťažké narušenie osobnosti s
miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V- duševné choroby a poruchy správania,
položky 5 - poruchy osobnosti, písm. a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením
výkonnosti organizmu. Tento zdravotný stav bol posúdený tak, že žiadateľka bola v detstve sledovaná
pedopsychiatrom pre poruchy správania, syndróm ľahkej mozgovej dysfunkcie pri hraničnom intelekte. V
dospelosti sporadicky navštevovala psychiatrickú ambulanciu s nepravidelnou liečbou pre výkyvy nálad



a impulzívny typ správania. Psychologické vyšetrenie absolvovala v roku 2002 a kontrolné v roku 2017
s rovnakým záverom - malá diferencovaná simplexná osobnosť pri hraničnom pásme ľahkej mentálnej
retardácie. Poruchy osobnosti a výkyvy nálady mierne obmedzujú výkonnosť organizmu. Posudzovaná
osoba nie je sociálne dezintegrovaná, pri pravidelnej medikamentóznej liečbe a psychiatrických
kontrolách je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách je 25%, a preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3.Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2017 zamietla odvolanie
žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnila tým, že činnosť posudkových
lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne
a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych
správ a odborných nálezov. Odcitovala znenie § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom
zdôraznila, že poistenec je invalidný vtedy, ak má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom tento stav musí spôsobovať pokles pracovnej
schopnosti v časovom horizonte, ktorý bude trvať dlhšie ako jeden rok. Ďalej zdôraznil, že miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Na základe odvolania bol zdravotný stav žalobkyne
znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Veľký Krtíš. Lekárske nálezy
priložené k odvolaniu podľa tohto posudkového lekára nemajú vplyv na zmenu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a preto zotrval na stanovenej miere 25%. Následne posudkový lekár
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne 10. augusta
2017, podľa ktorého žalobkyňa je bez závažnejšieho predchorobia, v popredí sú poruchy správania
u emočne nestabilnej osobnosti. V priebehu roka 2017 bola žalobkyňa opakovane hospitalizovaná.
Podľa predloženej zdravotnej dokumentácie bola v detstve krátkodobo sledovaná pre detskú neurózu,
neskôr pre poruchy učenia a správania, bez pravidelnej liečby. Od apríla 2014 do októbra 2015
bola kontrolovaná na psychiatrickej ambulancii pre dystýmiu - poruchu nálady, ktorá sa prejavuje
depresívnou rozladenosťou, podráždenosťou, poruchami spánku a zmenami v apetíte. V tom čase
užívala liek, ktorým jej stav bol kompenzovaný, a preto bola liečba ukončená. Vo februári 2017 bola
prijatá na psychiatrickom oddelení pre eretické prejavy. Psychológom bol jej stav hodnotený ako málo
diferencovaná simplexná osobnosť s insuficientnými adaptačnými schopnosťami bez psychotických
prejavov. Od vtedy má pravidelné ambulantné kontroly. Napriek tomu bola v júli 2017 znovu
hospitalizovaná pre dekompenzáciu s eretickými prejavmi a agresivitou v správaní. Počas hospitalizácie
afektivita bola postupne ustálená, pretrváva pohotovosť k maladaptívnemu reagovaniu, ale prepustená
bola v stave uspokojivej kompenzácie. Psychologický nález bol nezmenený. Dosiahnuté IQ 78 však
nezodpovedá ľahkej mentálnej retardácii, u ktorej je pásmo 50-69. Celkovú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť stanovil tento posudkový lekár vo výške 25%. Pri jej stanovení bola
zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 1. februára 2017 do 9.
februára 2017, prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 11. júla 2017 do 21.
júla 2017 a následne lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 28. augusta 2015, 12. októbra
2015, 10. mája 2017 a psychologického vyšetrenia z 2. februára 2017 a z 12. júla 2017. Rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobkyne bolo podľa posudkového lekára duševné poruchy správania, poruchy
osobnosti, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa
kapitoly V., položky 5, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25%. Za ostatné zdravotné postihnutie nepatrí zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa
predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov a vlastného vyšetrenia
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 25%. Preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav musí mať pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4.Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal bez



nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní napadnutého ako aj prvostupňového
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

5.Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (5) Lekársku posudkovú činnosť
podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený
zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

6.Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to
platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

7.Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) (1) V správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8.Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Žalobné body

9.Žalobkyňa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovaného z dôvodu, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí a je toho názoru, že spĺňa nárok na invalidný
dôchodok, čo vyplýva z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 21.7.2017. Navrhla, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie.



10.Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu v
zmysle § 134 ods. 1, písm. d) SSP. Správny súd po preskúmaní správneho spisu nezistil žiadnu chybu v
procesnom postupe na strane prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu a po preskúmaní
obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne porušenie
zákona. Žalovaný napadnuté rozhodnutie ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku dostatočne, jasne
a zrozumiteľne odôvodnil. Vysvetlil žalobkyni, že určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť patrí do kompetencie posudkového lekára sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 5 zákona č.
461/2003 Z. z.. Takúto kompetenciu žiadny iný lekár nemá. To znamená, že právne významné sú
v lekárskych nálezoch obsiahnuté objektívne zistenia odborného lekára a nie jeho hodnotenie miery
poklesu pracovnej schopnosti pacienta. Žalovaný zobral do úvahy všetky lekárske správy predložené
žalobkyňou a uviedol, aký objektívny stav bol z nich zistený. Konštatoval, že pre stanovenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne
emočne nestabilná osobnosť - impulzívny typ, na liečbe s dosiahnutím kompenzovaného stavu, čomu
zodpovedá miera poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%. Žalovaný tiež v odôvodnení
poukázal na to, že podľa prepúšťacej správy, na ktorú poukazuje žalobkyňa v žalobe bola prepustená
v stave uspokojivej kompenzácie a psychologický nález bol nezmenený. Zdôraznila, že dosiahnuté
IQ 78 nezodpovedá ľahkej mentálnej retardácii, u ktorej je pásmo 50-69. Posudkový lekár vypracoval
lekársky posudok aj na základe vlastného vyšetrenia. Žalovaná vyhodnotila všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, to znamená aj všetky žalobkyňou predkladané lekárske správy aj vyšetrenie vykonané
posudkovým lekárom a jeho určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Súd po preskúmaní
týchto listín nezistil rozpor medzi ich obsahom a prijatými závermi. Nezistil ani žiadnu odchýlku od
princípov logického uvažovania, pri úvahách, ktoré boli použité pri hodnotení odborných lekárskych
nálezov. Je nesporné, že žalobkyňa trpí zdravotným postihnutím, ktoré sa zaraďuje medzi duševné
poruchy a poruchy správania, poruchy osobnosti, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym
obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V., položka 5, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z.. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku tohto zdravotného
postihnutia však nedosahuje 40%, čo je podmienkou v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
aby bolo možné posúdiť žalobkyňu ako invalidnú.

11.Na základe uvedeného správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
len ten účastník, ktorý bol v konaní plne úspešný. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal. Navyše, žalobkyni v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.



Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.